Manali - Leh Highway - najkrajšia cesta cez Himaláje

Keď sa povie „Himaláje“, väčšina z nás si okamžite predstaví ich najvyšší vrch, Mount Everest. Áno, tento obor je dominantou samotných Himalájí, ale rozloha tohto regiónu je tak enormná, že iba ťažko sa to dá predstaviť, pokiaľ človek nie je uprostred nich. Himaláje sú pohorím v Ázii, ktorým sa oddeľuje Indický subkontinent od Tibetskej náhornej plošiny. Práve v tomto regióne sa nachádza 10 zo 14 najvyšších vrcholov sveta. Ostatné 4 sa nachádzajú v pohorí Karakoram, ktoré je na západnom konci 2400 km dlhých Himalájí.

My sa nachádzame v severnej časti Indie, Pandžáb, odkiaľ pravidelne chodíme na sever do štátu Jammu & Kashmir do mesta Šrinagar. Odtiaľto sa ďalej posúvame až do mesta Leh, ktoré je tzv. hlavným mestom provincie Ladakh, ktorá je súčasťou štátu Jammu & Kashmir. Keďže tento región patrí medzi relatívne nestabilné, často sa stáva, že vzhľadom na lokálne nepokoje sú prejazdy cez mestá Šrinagar, Dras a Kargil neprejazdné. Nakoľko Ladakh patrí medzi veľmi odľahlý región, pozemných možností ako sa sem dostať nie je mnoho. Horské prejazdy v tejto oblasti patria jednoznačne medzi najkrajšie na svete a v prípade alternatívnej trasy, ktorá začína z mesta Manali až do mesta Leh, to platí ešte viac.

MANALI : Manali sa nachádza v štáte Himachal Pradesh a dá sa povedať, že je vstupnou bránou do Himalájí. Malebné rezortné mestečko na severnom konci údolia Kullu, ktoré je súčasťou údolia rieky Beas, je obľúbeným miestom pre zahraničných, ale predovšetkým domácich turistov. Manali sa často nazýva aj  kúpeľným mestom Indie, nakoľko je v okolí viacero horúcich prameňov, ktoré majú silné liečivé účinky. Väčšina z prameňov má sírnatý pôvod. Nachádza sa približne 568 km od Dillí a zhruba 490 km od mesta Leh v Ladakhu. Nadmorská výška Manali je 2 050 m.n.m. a populácia je približne 8 100 obyvateľov.

Pre nás je Manali miestom poznania, rekreácie, celodenného oddychu, ale predovšetkým miestom aklimatizácie, nakoľko odtiaľto ideme do regiónu, kde sú najvyššie položené, autom prejazdné sedlá na svete. Cesta Manali – Leh Highway je 473 km dlhá cesta pomedzi tie najkrajšie Himaláje, aké sú ľudskej nohe a pneumatike auta dostupné. Na tento prejazd máme dva dni času a keďže tu ide najmä o to čo vidíme, tak platí, že samotná cesta je cieľ. Táto cesta je otvorená iba štyri, štyri a pol mesiaca v roku (od mája/júna do polovice októbra, podľa snehu) a spája údolie Manali s údoliami Lahaul a Spiti v Himachal Pradeshi a údolie Zanskar v Ladakhu. Hlavným bodom záujmu sú štyri vysoko položené horské sedlá, ktoré aj my na tejto ceste križujeme. Cesta je v mnohých úsekoch nespevnená a rozbitá, nakoľko tu dochádza k častým zosuvom pôdy, ktoré so sebou strhnú celé úseky ciest. Veľmi aktívna indická armáda sa však každodenne stará o údržbu ciest a o dohliadanie bezpečnosti.

Cesta Manali – Leh Hwy začína priamo z Manali a po pár kilometroch sa dostávame na cestu, ktorá nás mnohými serpentínami vyvedie ponad údolie Kullu, až k prvému sedlu na tomto úseku, k sedlu Rohtang La. Okolie je veľmi zelené, keďže sa nachádzame ešte relatívne nízko a práve tu je možnosť zahliadnuť himalájske supy alebo svište, ktoré sa vyhrievajú počas slnečných dní popri ceste. Z Manali je k sedlu iba 52 km, ale kvôli zlým cestám a veľkým stúpaniam, práve na tomto úseku, to môže trvať 2 až 3 hodiny na vrchol. My sa asi po 1,5 hod. zastavíme na toaletu, ktorá je na zákrute v dedinke zvanej Marhi v nadmorskej výške 3 320 m. V tomto regióne platí pravidlo - na záchod treba ísť vtedy, keď je možnosť a nie vtedy, keď je treba. My sa budeme zastavovať na takmer každej takejto zastávke v obchodíkoch, resp. búdach zvaných Dhaba, kde si vieme kúpiť vodu, coca colu (dobrá pri nadmorskej výške), rôzne keksíky, chipsy a iné pochutiny, ale taktiež aj teplé jedlá. Na niektorých úsekoch sú dhaby od seba aj 3 a viac hodín jazdy.

Po príchode na sedlo Rohtang La sa dá jednoducho auto odstaviť popri ceste a prvýkrát sa zoznámiť s nadmorskou výškou 3 980 m. Máme čas na 20-30 minútovú prestávku, počas ktorej sa dá vyliezť na menší kopec pre lepší výhľad. Vejúce vlajky sú tzv. Mantry, teda modlitby. Hovorí sa, že čím vyššie položené sú, tým ďalej do celého sveta odvejú. Väčšinou na tomto sedle majú pastieri pustené ovce a popri ceste sa spolu s ostatnými združujú. Posedávajú, pijú čaj, predávajú kukuricu alebo falošný šafran. Odtiaľto sú krásne výhľady na údolie Lahaul a Spiti, ako aj horský chrbát Pir Panjal. Samotný názov „Rohtang“ znamená „pôda mŕtvol“, pretože mnoho ľudí tu zahynulo, keď sa snažili týmto sedlom prejsť. Samotný názov je však spätý z nešťastím z roku 1862, kedy tu 72 robotníkov ciest, vracajúcich sa z Lahaulu - regiónu za sedlom, zahynulo počas snežnej búrky.

Kúsok za sedlom je, počas jasných dní, možnosť vidieť vrchy Gyaphang twin peaks (5 870 a 6 050 m.n.m., dvojičky). Cesta pokračuje serpentínami dole do údolia a mnohokrát je možnosť vidieť nákladné autá TATA plné robotníkov, ktorí sa neustále snažia opravovať cestu. 11 km od sedla je dedina Gramphu (3 200 m.n.m.) a pri brehu rieky Chandra je dedina Khoksar (3 140 m.n.m.), kde je tzv. checkpoint. Checkpoint je kontrolné miesto, kde musíme odstaviť minivan alebo iné vozidlo a vziať pasy a zoznamy cestujúcich ľudí k policajtovi do búdy. Keď má dobrú náladu, tak stačí iba zopár pasov a kópia zoznamu ľudí, spolu s informáciami o nich. Policajti majú radi rôzne darčeky, takže perá, visačky, nálepky a iné pozornosti určite zrýchlia túto rutinnú kontrolu. Počas čakania sa dá odbehnúť do dhaby aj na toaletu, ktorá väčšinou býva vzadu za nimi.

Počas ďalších kilometrov lemujeme po oboch stranách rieku Chandra a sledujeme okolitú krásu ešte zelených Himalájí. Domáci obyvatelia tu počas leta majú veľmi dobré podmienky na pestovanie zeleniny, a tak vidíme veľké terasovité políčka plné karfiolu, kapusty, brokolice, kukurice, zemiakov a iných plodín. Cca po 14 km od poslednej zastávky ideme cez dedinu Sissu, za ktorou sú roztrúsené domčeky so záhradami. Po ďalších 11 km sme v dedine  Gondhla (3 160 m.n.m.), kde sa oplatí na 10 minút zastaviť. Nachádza sa tu 7 poschodová hradná veža. Bola postavená niekedy začiatkom 18. storočia vládcom z Kulu, Raja Man Singhom, z kráľovstva Kulu. Táto veža kedysi slúžila náčelníkovi z Gondhli. Práve toto miesto je spojené s históriou samotného regiónu Lahaul.

Po 10 km od vyhliadky je usadlosť Tandi, kde sa MUSÍ doplniť palivo. Ďalších 365 km totiž nie je žiadna iná benzínová pumpa, kde by sa dalo natankovať. Toto miesto je zároveň sútokom dvoch riek. Sú to rieky Chandra, Bhaga, ktoré vytvárajú rieku Chandrabhaga. My sa však držíme rieky Bhaga a pokračujeme až smerom do dediny Jispa, kde aj spíme.

Mesto Keylong (3 150 m.n.m.) je najväčším mestom na ceste Manali – Leh Hwy a zároveň hlavným mestom regiónu Lahaul-Spiti. Ak sme v Keylongu, máme za sebou ¼ plánovanej cesty. Je tu viacero ubytovaní, dháb a mnoho možností na okolité výlety. Počas jasných dní, prvé čo v meste vidíme, je vrch týčiaci sa do výšky 6 061 m.n.m. zvaný „Dáma z Keylongu“ (The Lady of Keylong). Vrch zostáva celoročne bez snehu a vytvára siluetu ženy, ktorá naťahuje ruku a na chrbte nesie náklad. Čím viac sa približujeme k regiónu Ladakh, tým viac vidíme popri ceste biele kužeľovité stavby zvané „Gompa“. Je to kláštor tibetského budhizmu, ktorý sa vyskytuje najmä v Tibete, Ladakhu, Zanskare, Nepále, Sikkime a Bhutáne. Sú to svätyne, ktoré sú buď popri ceste alebo aj vysoko na kopci. 

Pokračujeme ďalej, asi po 18 km, pri dedine Gemur, sa začne údolie rozširovať a sú tu krásne pohľady do údolia. Niekde v tejto oblasti sa určite oplatí zastaviť na fotopauzu a užiť si dych berúce okolie Himalájí. Práve tu je možnosť vidieť pohorie Mulkila mnts. My spíme v dedine Jispa, ktorá je vzdialená od Keylongu asi 21km. Dedina pozostáva zo zopár hotelov a stanov, je tu aj malý obchod, kúsok od hotela Ibex-Jispa, v ktorom aj my zväčša spíme. Hotel je starý, aj keď je prerobený, ale je tu všetko, čo človek potrebuje a ubytovanie je veľmi príjemné s krásnym výhľadom na rieku Bhaga a okolité zasnežené vrcholky hôr.

Aj keď by sme dnes ešte zvládli pokračovať ďalej, ostať v Jispe je ten najlepší variant na aklimatizáciu, nakoľko sme vo výške 3 350 m. n. m. To nám určite pomôže pri prejazde cez ďalšie sedlá, ktoré sú omnoho vyššie položené. Podvečer si vychutnáme prechádzkou popri ľadovej rieke Bhaga, rozprávame sa s domácimi, ktorí pri nás zastavujú a večer si dáme pravú tibetskú kuchyňu. Na úpätí týchto hôr rastú husté kry borievky, ktorú aj miestni ľudia trhajú a predávajú ju v mestách ako obetu do budhistických chrámov.

Ďalšie ráno máme odchod v skorých hodinách, nakoľko máme pred sebou 337 km, čo je asi 10 hodín jazdy. My si vezmeme raňajkové balíčky a cca o 5:30 – 6:00 hod. by sme už mali byť nachystaní a pripravení na odchod. Dnešný deň sa bude príroda a reliéf krajiny pomaly meniť, keďže budeme stúpať do nadmorských výšok nad 4 tisíc metrov. Posúvame sa ďalej a po 10 km z Jispy prechádzame cez malú usadlosť Darcha, kde je ďalší checkpoint. Opäť musíme predložiť naše pasy a taktiež je tu možnosť nákupu v dhabe. Tu sa však iba zastavíme a snažíme sa čo najskôr prejsť kontrolou. Darcha (3 360 m. n. m.) je posledná trvalo osídlená usadlosť ďalších 250 km divokých Himalájí, pokiaľ nepočítame armádne kempy. Okolo dediny sú úžasné výhľady na zasnežený vrch Mulkila peak (6 517 m. n. m.) a taktiež sú tu dva mosty cez rieku Bhaga, ktorá tu je značne rozvetvená.

Krátko za dedinou Darcha je krásne vysokohorské jazero „Depal Tal“ a niekde v tejto časti vstupujeme do pohoria veľkých Himalájí (Great Himalayan Range). Himaláje sú rozdelené na spodné, veľké a vnútorné. Krajina sa tu mení a čoraz viac je tu väčšia pustatina a divočina. Zelené úpätia miznú a nahradzujú ich drsné suché kamenisté spády, ktoré majú rozmanitú pestrosť farieb. 8 km od Darchy prechádzame cez malú usadlosť Patseo (3 840 m.n.m.), kde je opustená dhaba, v ktorej nie vždy niekto je. Práve toto bola do roku 1950 oblasť, kde sa ročne schádzali nomádi Changpa z východného Ladakhu za účelom obchodovania so soľou a vlnou a ich výmeny za iné plodiny. Tu prechádzame na druhý breh rieky Bhaga a počas ďalších kilometrov smerom k Zing Zingbar sa ešte zopárkrát vymenia strany rieky. Zing Zingbar (4 170 m. n. m.) je malá armádna základňa a začínajú tu serpentíny k ďalšiemu vysokopostavenému horskému sedlu BaralachLa. Aktuálne v roku 2022 je úroveň ciest na veľmi dobrej úrovni, oproti roku 2015-2016. Cesty sú na takmer celom úseku serpentín nové. To sa však kľudne po zime môže zmeniť a preto tu vojaci robia každodenne hliadky a kontroly, či nedošlo k zosuvom pôdy na ich úsekoch. Ako prejdeme jazero Suraj Tal, ktoré je zdrojom rieky Bhaga, tak cesta sa zužuje, až prídeme k spomínanému sedlu.

Sedlo BaralachLa je vo výške 4 891 m. n. m. a  tu prvýkrát môžeme silnejšie pocítiť vplyv nadmorskej výšky. Aj napriek aklimatizácii ju všetci cítime. Na niekom sa prejavuje menej, na niekoho pôsobí silnejšie. Niekto môže mať závraty a niekomu sa iba točí hlava, ako keby bol opitý. Základom je pomalé a hlboké dýchanie a pitie malými dúškami z coca coly, ktorá veľmi efektívne pomáha. Všetko tu ide pomalšie a horšie. My na sedle máme čas cca na 20 minút, pretože výhľady máme priamo popri ceste. Toto je miesto, kde sa treba zastaviť, poobzerať sa a silnými dúškami nadšenosti nasať dych berúcu scenériu okolia.

Opúšťame sedlo a pokračujeme ďalej. Odteraz sa naša výška bude pohybovať zhruba tých 4 500 metrov nad morom. Krátko za sedlom sú popri ceste tzv. čajové stany (tea tents), kde sa aj my zastavíme na raňajky, kávu, čaj a predovšetkým toaletu. Okrem iného tu domáci ľudia ponúkajú aj nocľah za cca 50 indických rupií, čo je cca 0,60 €. Klesaním sa dostaneme až do kempu Kilang Serai (4 300 m. n. m.), ktorý je začiatkom vysokohorských plání Sarchu.

Sarchu (cca 4 400 m. n. m.) je vzdialené od sedla BaralachLa 36 km, čo môže byť 2 až 2,5 hodiny jazdy. Je to oblasť, kde je mnoho stanov a kempov, ktoré vidíme po oboch stranách cesty. Pre mnohých okoloidúcich aj turistov predstavuje táto oblasť veľké lákadlo, nakoľko je tu v okolí možnosť viacerých trekov. Typický kemp/stan je vybavený veľkou manželskou posteľou, oddeleným stanom, kde je toaleta a kúpeľňa, a obrovským množstvom teplých diek. Sarchu nie je vhodným miestom na prespatie, pokiaľ sa človek neaklimatizoval v nižších nadmorských výškach, nakoľko tu už môže v noci dochádzať k poruchám spánku, tlaku v hlave, nevoľnosti a iným príznakom nadmorskej výšky. Zároveň je tu silný vietor a v noci veľká zima. Je to však úžasné miesto na pozorovanie nočnej oblohy, keď sa v noci vypnú v kempe generátory. Nočná obloha je tu najúžasnejším divadlom, nakoľko svetelné znečistenie tu je absolútne nulové.

V tejto oblasti je príroda fascinujúca a my sa za kempmi v Sarchu zastavíme na krátku fotopauzu pri skalnatých vápencových aj pieskovcových útvaroch, ktoré máme po ľavej strane. Rieka, ktorú máme po našej ľavici sa nazýva Yunam. Krátko za Sarchu prechádzame cez most a napájame sa na rieku Tsarap Chu, ktorá sa neskôr vlieva do rieky Tsarap. Práve tu pred mostom je posledný checkpoint v štáte Himachal Pradesh a ako náhle prejdeme cez most a zákrutu, ocitáme sa v štáte Jammu & Kashmir.

Prechádzame cez dlhé vyprahnuté údolie a po asi 1 hodine sa dostávame na ďalšie serpentíny zvané Gatta Loops. Tieto sú veľmi vysoké a je tu 21 prudkých zákrut, na ktorých sa budeme stále točiť dokola a pritom rapídne stúpať nahor. Aktuálne je cesta vo veľmi dobrom stave, nakoľko práve tento úsek bol tým najnáročnejším úsekom na celej ceste Manali – Leh Hwy. Túto časť ja osobne považujem za najfotogenickejšiu a pred poslednou zákrutou je určite vhodné spraviť krátku fotopauzu a poriadne si zakričať do údolia. Kúsok za serpentínami sa opäť zastavíme na sedle NakeeLa, ktoré je vo výške 4 739 m. n. m. Tu sa to možno bude zdať o niečo náročnejšie ako na BaralachLa, ale to kvôli rapídnemu stúpaniu nahor cez serpentíny Gatta. Cca 15 minútová pauza na sedle a pokračujeme ďalej. Na tomto úseku treba mať pripravené zásoby jedla, nakoľko obed bude až pri armádnom kempe Pang. Určiť presný čas obeda  je veľmi náročné kvôli terénu, ktorým prechádzame.

Klesáme ďalej do údolia a opätovnými serpentínami sa presúvame k ďalšiemu dramatickému sedlu LachulungLa, ktoré je od sedla NakeeLa vzdialené asi 19 km, čo však môže byť až hodina jazdy. Zväčša sa to však dá zvládnuť do 40 minút. Toto sedlo možno neponúka až také výhľady, ako sme videli doteraz, ale je úžasné, že vo výške 5 100 m. n. m. nám to pripadá, ako keby sme boli na kopci vo výške 1 km. Na oboch stranách vidíme do kaňonov a máme pred sebou neskutočne dlhú, kľukatú cestu, ktorá na prvý pohľad vyzerá ako plaziaci sa had. V týchto kaňonoch si však musíme všimnúť geologické javy v podobe rôznych skalnatých útvarov, ktoré sa tu formovali viac než 70 miliónov rokov. Na tomto sedle sa zdržíme zhruba 15 minút, nájdeme si za svojim kameňom toaletu a po odfotení oboch strán údolí sa posúvame ďalej popri rieke Lachalung, ktorá bude smerom od sedla na našej pravej strane.

Kaňonom sa posúvame ďalej smerom ku kempu Pang a cesta sa stále zužuje. Nachádzame sa v krajine, ktorá sa veľmi podobá samotnej Arizone v USA. Alebo Arizona sa podobá na toto? Krásne zástupy žltooranžových skalnatých vežičiek a okolitá príroda vytvárajú úplne inú predstavu o tom, ako si človek myslel, že Himaláje vyzerajú skôr, ako ich navštívil. Po dlhej ceste sa konečne dostávame do armádnej základne, resp. kempu Pang (4 500 m. n. m.). Pang je od Manali vzdialený 301 km a od posledného sedla LachulungLa 22 km. 

Pang je najvyššie položený armádny tranzitný kemp na svete. Prostredie tu je veľmi suché a prašné. Po dlhej dobe vidíme viacero áut aj ľudí. Tento kemp je pre mnohých okoloidúcich zastávkou na obed, keďže je tu viacero dháb a obchodíkov, kde sa dajú doplniť potraviny. My máme na obed cca 1 hod, čo je viac než dosť, nakoľko miestni kuchári sú pripravení v obedný čas na nával ľudí. Samozrejme, treba tu brať všetko s mierou a rezervou. Odporúčané jedlo je tibetská polievka Thukpa, ktorá vzpruží celé telo. Medzi Pangom a Upshi nie je žiadna iná možnosť reštaurácie/dhaby, tak preto väčšina ľudí obeduje práve tu. Do Upshi to je odtiaľto 135 km, čo je asi 4 hodiny jazdy. V prípade potreby sa tu dajú kúpiť aj kyslíkové masky pre lepšie dýchanie. Z praxe však vieme, že všetko je v hlave a človek musí byť najmä v kľude.

Po obede pokračujeme ďalej a hneď z Pangu ide kľukatá cesta nahor popri armádnych kempoch až na náhornú plošinu Morey Plains. Opäť sa ocitáme v úplne inom, priam až sureálnom svete. Táto náhorná plošina má zhruba 50 km a momentálne sú cesty vo veľmi dobrom stave, kde sa konečne dá ísť aspoň 80-100 km/h. Táto planina je súčasťou oblasti Rupshu východného Ladakhu. Na pláňach môžeme vidieť v diaľke stany, ktoré patria nomádom klanu Changpa (Čangpa). Oni sú pastieri a preto tu často vidíme stáda oviec alebo miestnych zvierat zvaných Kiang (himalájsky druh somára). Najčastejšie sa títo ľudia zdržiavajú v usadlosti Debring, ktorá je cca 50 km od Pangu.

Akonáhle sa dostaneme na koniec pláni Morey, vidíme pred sebou ďalšie serpentíny, po ktorých sa dostaneme až nahor, na druhé najvyššie prejazdné sedlo na svete. Horské sedlo TaglungLa je v nadmorskej výške 5 328m. a rozhodne sa tu zastavíme na minimálne 20 minút. Aj keď je sedlo veľmi vysoko, stúpanie nám z pláni zaberie maximálne polhodinu, nakoľko pláň je vysokohorská púšť vo výške 5 000 metrov nad morom. Odtiaľto sa nám naskytnú krásne pohľady na samotné pláne, ale aj na pohorie Zanskar, kde vidíme viacero zasnežených vrcholov. Nachádzame sa vo veľkej nadmorskej výške a tak práve toto sedlo býva pre ľudí tým najťažším. Je to však najkrajší ulovený skalp, ktorý si zapamätáme na celý život.

Cesta odtiaľto klesá relatívne rapídne pomedzi stovky menších kopcov, ktoré majú tisícky odtieňov farieb. Ak vykukne slnko, tak je to doslova explózia geologických artefaktov. Po 32 km (cca 1 h jazdy) od sedla TaglungLa sa dostaneme do údolia,  kde je konečne po dlhých kilometroch pustatiny a divokej prírody prvá trvalo obývaná usadlosť s názvom Rumtse (4 325 m. n. m.). Po dlhej dobe vidíme krásne zelené pastviny. Taktiež tu je aj armádny kemp. Tie sú však v rámci tejto cesty veľmi strategicky rozmiestnené. Jedným z hlavných dôvodov je aj sporná oblasť Kašmíru a pakistanské hranice, ktoré sú odtiaľto relatívne blízko.

Dá sa povedať, že za sedlom TaglungLa sa dostávame pomaly späť do civilizácie. Cesty sú tu už lepšie, možnosti na nákup potravín a použitia toaliet sa tu zvyšujú. Ako prechádzame usadlosti Kartse, Sasoma popri rieke Khyammar, si musíme všimnúť strmé zrázy, ktoré prekvitajú mnohými farbami od fialovej až po okrovú. Najviac takýchto farebných skál, ktoré mimochodom tiež stoja za fotopauzu, sú práve pri dedinke Sasoma a Gya, ktorá nasleduje. Údolie sa nám stále zužuje až po dedinu Miru, kde sa opätovne rozširuje. Tá sa nachádza cca 15 km za Rumtse. Tu už vieme, že prichádzame k dedine Upshi, kde nás čaká posledná kontrola pasov, teda tzv. checkpoint. Je to miesto, kde opúšťame kaňony, pláne a sedlá a dostaneme sa do obrovského údolia medzi pohoriami Zanskar a horských hrebeňov Ladakhu. Tu sa prvýkrát stretneme aj s majestátnou riekou Indus, ktorá nám bude robiť spoločnosť až do samotného mesta Leh.

Leh je od Upshi vzdialený cca 50 km, čo je príjemná hodina jazdy po dobrých cestách. Počas posledných 50 km vidíme veľké armádne základne a gompy, ktoré sú popri ceste. Prvým kláštorom je Stakna, ležiaca na pahorku na ľavej strane cesty. V diaľke naľavo vidíme gompu Matho, ale najzaujímavejším kláštorom na ceste do Lehu je práve Thiksey a Shey. Naše trmácanie cez Himaláje máme zvládnuté a s istotou si môžeme povedať, že sme prešli cez najkrajšiu a najscénickejšiu horskú cestu v Himalájach.

1. Scenéria - jedna z najkrajších a najscénickejších vysokohorských ciest na svete. Dlhodobo bola označená ako NH1, teda national highway (národná diaľnica), ktorá bola tá najlepšia.
2. Serpentíny – väčšinou veľmi dramatické serpentíny po rozbitých a zaplavených cestách sú zážitkom na celý život.
3. 473 km – Tieto km sú triumf na našej ceste naprieč Himalájami. Odľahlá divočina, ktorá sa nedá inak lepšie pochopiť ako cez ňu prejsť. Je to jedna z najvyššie položených ciest na svete.
4. Sedlo Rohtang La – po prvýkrát sme vo výške 3980 m. n. m. a vidíme prvé scenérie na horský hrebeň Pir Panjal. Krásne zelené pastviny a v pozadí zasnežené vrcholky hôr. Pozri mapu
5. Život miestnych ľudí – fascinujúce stretnutia s domácim obyvateľstvom priamo na ceste alebo v niektorej dhabe, kde nám navaria obed a ponúknu horúci čaj. Možnosť vidieť pastierov, farmárov a iných robotníkov, ktorí majú síce ťažký život, ale niekedy omnoho menej problémový ako ten náš.
6. Prejazd cez Sarchu – meniaca sa krajina a údolie plné stanov vo výške 4400 m. n. m. V prípade ak sa spí tu, tak nočná obloha Sarchu je jedna z najkrajších na svete. To isté však platí aj o dedine Jispa. Pozri mapu
7. Gatta Loops – 21 zákrut vytvárajúcich cestu v podobizni hrebeňa. Opúšťame rieku a údolie Tsarap a smerujeme na sedlo NakeeLa, ktoré je extrémne fotogenické.
8. Pang – krajina pripomínajúca Arizonu v USA. Opäť sa tu mení geológia okolia a fascinujúce skalné útvary nás sprevádzajú po ceste. Zároveň tu je najvyššie položený armádny tranzitný kemp. Pozri mapu
9. Pláne Morey – vysokohorská náhorná plošina Morey Plains v priemernej nad. výške 4850 m. n. m. Úplný sureálny svet. Ako keby sme neboli ani na Zemi.
10. TaglungLa – 2. najvyššie položené prejazdné sedlo na svete. Zážitok sám o sebe stáť na horskom priesmyku položenom vo výške 5350 m. n. m. a z jednej strany vidieť pláne Morey zhora a z druhej strany vidíme serpentíny ťahajúce sa po skalách ako hady. Pozri mapu