Maurícius - brána k luxusnej dovolenke

Na Seychelách černosi nastavili ohromné ceny, a tak nerobia nič - aj tak majú najvyšší príjem na hlavu v celej Afrike. Na Réunione panuje európsky, Francúzmi dotovaný socializmus. No tu, na Mauríciu ľudia pracujú, a aj to vidieť. Nie, nie je tu lacno, ale za svoje peniaze dostanete naozaj top kvalitu, to, za čo tu platíte, má naozaj hodnotu kvalitného produktu. Servis je špičkový, ľudia veľmi milí, no nie tak nasilu turisticky, ale akosi prirodzene. A biznis v tomto ostrovnom raji sa utešene točí...

Pritom tu nepanuje žiadny prehnane masový turizmus. Maurícius je skutočným dovolenkovým klenotom s krásnou prírodou a plážami, romanticky lemovanými kokosovými palmami. Zároveň je najhustejšie zaľudnenou krajinou Afriky. Na ploche dvetisíc kilometrov štvorcových tu žije vyše 1,3 milióna obyvateľov. V tomto pestrom kotlíku kultúr a náboženstiev vedľa Indov nažívajú Číňania, Kreoli aj Európania, hinduisti s moslimami, kresťanmi a ´trochou´ budhistov. História ostrovu je podobná tej na susednom Réunione. Keď Francúzi prehrali vojnu s Britmi, ostrov im nechali. Ešte pred nimi však boli na ostrove Holanďania, ktorí dali ostrovu názov poďla holandského princa Mórica (Maurits van Oranje) Oranžského. Holanďania tu zanechali výrazné stopy - priniesli pestovanie cukrovej trstiny, tabak a otroctvo. Doteraz sú na východnej strane (v strede ostrova) označené presné miesta, kde sa po prvý raz vylodili. Hovorí sa však, že Holanďania tu našli hlinené tabuľky, dokazujúce prítomnosť starých Grékov či Feničanov na ostrove dávno pred nimi. No tabuľky zlikvidovali, a tak niet dôkazu.

Ako si Indovia predstavujú raj? Chcú sa reinkarnovať a v ďalšom živote sa narodiť na Mauríciu. Na ostrove v juhozápadnom Indickom oceána (asi 900 kilometrov od Madagaskaru) žije vraj iba 52% hinduistov, no ja sa tu tuším stretávam iba s Indmi, od čašníkov, sprievodcov až po šoférov. Každý, kto tu manuálne pracuje, je Ind.

Holanďania tu na Maurítiu vydržali sedemdesiatdva rokov (od 1638), potom prišli na deväťdesiatpäť rokov Francúzi a na bezmála stošesťdesiat rokov Briti. Už Francúzi Indov sem z Puttučéri (Pondicherry) z Južnej Indie importovali, no väčšina sem prišla počas britských čias zo štátu Bihár, ktorý je dodnes jednou z najchudobnejších častí Indie a ľudia odtiaľto tradične odchádzali za prácou. Vlastne, na Maurícius si Indovia zobrali Bihár so sebou. Každý aj tu – v novej domovine vie, z akej kasty pochádza. Mám tu troch šoférov. Prvý je kšátrija (bojovníci), druhý vajšija (obchodníci), posledný, ktorý ma vždy berie taxíkom na letisko, je brahman (najvyššia vrstva kňazov). Taký prierez Indiou v malom...

Letisko sa nachádza na opačnej strane ostrova, ako hlavné mesto Port Louis (s pekným historickým centrom a zaujímavým centrálnym trhom) na severozápadnom pobreží, a nevedie sem diaľnica, ale uzučké zatočené cestičky. Okrem pobrežia, pláží a pekných mestečiek je zaujímavá v tomto prípade aj vnútrozemská atraktívna príroda s národnými parkami, vodopádmi, jazerami... Na juhu ostrova, v hornatej oblasti vo vnútrozemí sa nachádza asi najznámejšie z nich  - kráterové jazero Ganga Talao, ktoré je vraj symbolicky spojené s posvätnou riekou Gangou, matkou riek. Nemôžete to minúť, jazero strážia dve 33 metrov vysoké sochy. Jedna zobrazuje boha Šivu s trojzubcom, druhá jeho družku Durgu, sediacu na levovi. Na Európana to môže pôsobiť ako klasický indický gýčik, no pre hinduistov je to najposvätnejšie miesto na Mauríciu. Indovia veria, že Ganga pramení v nebesiach a priteká na zem po Šivových vlasoch, aká romantika... A všetko, čo je s Gangou spojené, je samozrejme posvätné. Aj toto miesto. Prvý hinduistickí pútnici sem vystúpili už v roku 1898 a púte sa tu konajú dodnes.

Na brehu jazera je maličký chrám so sochou modrého Šivu a s podobizňami ďalších bohov – červeného Hanumana, Ganeša sršiaceho inteligenciou, do toho Saraswati hrá na lutne a bohyňa Ganga. Práve ona je postavené v jazere najhlbšie, čo je dôkazom spojenia jazera s posvätnou riekou v Indii. Musím povedať, že tu odo mňa asi po prvý raz v živote nežobrali hinduistickí kňazi peniaze. Prebiehala púdža (každodenný hinduistický obrad uctievania), brahman sa modlil, zapaľoval sviečky, rozbíjal kokos a mliekom polieval bôžikov. Na čelo sme dostali  znak s úžasným prianím. Už len kvôli tomuto sa oplatilo terigať sa cestičkami krížom cez celý ostrov...

Ak ešte nemáte dosť, môžete po stovkách schodoch vyjsť hore až k Hanumanovmu chrámu plnému opíc, ale tie sme videli aj tu dole, a takisto odtiaľto sme si vychutnali všetok ten duchovný ruch a čas modlitieb. Fascinujúce a úplne iné. Indický chaos tu, hlboko na juhu Indického oceánu... Ako ďaleko naozaj Maurícius je, to pochopíte, keď odtiaľto letíte do najbližšieho afrického mesta Johannesburgu vyše štyri a pol hodiny. Je to strašne ďaleko! Kde sa hrabe Réunion so svojimi 45 minútami letu...

Maurícius – patrí do súostrovia Maskarény. K hlavnému ostrovu patria aj okolité ostrovy Rodrigues, Agalega, St. Brandon a Cargades Carajos. Všetky sú od seba dosť vzdialené. Je sopečného pôvodu, 58 km široký a 47 km dlhý. Hovorí sa tu anglicky, francúzsky a kreolsky. Najvyšší vrch Piton de la Petite Riviére Noire má 828 metrov. 

Maurícius je sladký ostrov, plný cukrovej trstiny (Je doslova veľmocou v jej pestovaní s tradíciou dlhšou ako 350 rokov a je tu možnosť navštíviť tradičných pestovateľov trstiny v údolí Pailles). Ale aj malebných piesočných pláží, chránených  koralovou bariérou. Ak svieti slnko, more tu má prenádherne belasú, až tyrkysovú farbu. Málokde uvidíte niečo krajšie... Vrchy tu majú ostré hrany, sú bežne osemsto metrov vysoké. Nejde však o aktívne sopky, ako na susednom Réunione. Piesok je z bielych koralov, aj preto je tunajšie more tak prenádherné. Nie však všade. Keď natrafíte na zátoku, do ktorej sa splavuje bahno z hôr, tak to podľa toho aj vyzerá - voda je pri brehu tmavohnedá, modrá začína byť až niekoľko stoviek metrov od brehu. No na mieste, kde sú pláže, je to to najkrajšie, čo si len viete predstaviť. 

Piesok je tu hrubší než na Seychelách, tam prakticky koraly na brehu nenájdete, no pláže na Mauríciu sú zas hlbšie a dá sa tu lepšie plávať. Maurícius nemá problém so žralokmi, ale pláže hotelov sú chránené sieťami, aby sa pre istotu nič nestalo. Veď ide o veľký biznis a príjmy z turizmu sú v ekonomike ostrova na prvom mieste. To, že na Mauríciu žijú z turizmu a že ste naozaj v luxusnej destinácii, pocítite takmer hneď. Síce sa tu platí maurícijskými rupiami, no nedajte sa pomýliť – hotely tu majú ceny svetových metropol! Večera v našom hoteli stojí päťdesiat eur a fľaška najlacnejšieho vína taktiež. Mimochodom, prekvapilo ma, že väčšina vín z neďalekého juhoafrického Western Cape bola vypredaná a ľahšie som tu dostal nejaké francúzske ako Stellenbosch. 

Čo sa týka počasia, prevláda tu typické tropické podnebie s dvomi ročnými obdobiami (leto od novembra do apríla, zima od júna do septembra). Ak sem prídete v januári teda v lete, môže sa stať, že tu zažijete cyklón, respektíve, bude stále pršať. V júli a auguste sem chodí mnoho turistov, aj keď je tu práve zima (relatívne) a áno, opäť prší. Ideálne je preto prísť v októbri- novembri, druhou najlepšou možnosťou, kedy si vychutnať Maurícius je marec-apríl. 

Na Mauríciu si príde na svoje každý. ´Lenivci´, ktorí sa chcú slniť od rána do večera na krásnych plážach, športovci, ktorým sa tu núka možnosť surfovania, vodného lyžovania, jachtárčenia, môžete si tu dokonca zahrať golf, šnorchlovať a pozorovať nádherný podmorský život popri unikátnych koralových útesoch, obdivovať koloniálnu architektúru v mestečkách, či chodiť na rôzne túry do vnútrozemia. Áno, Maurícius je naozaj ideálny aj na stanovanie, je tu dokonca slušné hnutie trampov. 

No môžete si tu užiť aj jeden z najlepších prímorských hotelov, v akých ste kedy spali. My s BUBO sme zakotvili hoteloch Constance v oblasti Belle Mare na severovýchode ostrova. (Podobne ako na Seychelských ostrovoch, aj tu, napriek dlhoročnej vláde Britov, sú skoro všetky názvy oblastí a dediniek vo francúzštine). Constance je malá a dobrá značka (niečo ako Oberoi), služby sú o niečo lepšie ako je na päťhviezdičkový štandard bežné. Sľúbili sme troj- a štvorhviezdičkové hotely, no toto je 5+. Constance Belle Mare sa nachádza na dvoch 18-jamkových golfových ihriskách, na peknej bielej pláži.

Druhá časť našej skupiny býva v hoteli Constance Prince Maurice, ktorý mnohí považujú za najlepší na celom ostrove. Totálny šesť- či sedemhviezdičkový luxus! Všetci boli nadšení... Constance Belle Mare je ideálny pre rodiny s deťmi. Nielen pre skvelý detský kútik, ale v cene máte aj loď so skleneným dnom, vodné lyžovanie, šnorchlovanie s požičaním komplet výstroje a lodičku, ktorá vás vyvezie k rífu; je tu tiež slušná posilňovňa, šesť bazénov, sedem reštaurácií a barov, potápačské centrum, skrátka všetko, na čo si len spomeniete...

Na golfové ihrisko to máme päť minút peši, ale jazdia tu elektrické autíčka, ktoré vás tam kedykoľvek zoberú. Do reštaurácie La Citronelle je prísnejší dress-code, na večeru musíte mať dlhé nohavice, no raňajky sú okej aj v kraťasoch. Majú skvelú kávu (odporúčam latte do skla) a vajíčko Benedikt. Čerstvé ovocie, džúsy, kozie jogurty, chrumkavé bagety... Na Mauríciu sa v hoteloch držia zásady - koľko hostí, toľko personálu. Podľa toho starostlivosť o vás aj vyzerá. Riaditeľom toho nášho hotela je Nemec, ktorý žije na Mauríciu dvadsať rokov, a spoločne so svojou pravou rukou - Francúzom, organizujú raz za týždeň párty pre svojich hostí. Keď sme tu boli my, mala byť na golfovom ihrisku v Deer Hunter Lodge, no pršalo, a tak ju presunuli do romantického Blue Baru. Fajn. Na žúrky uprostred všetkej tej krásy na Mauríciu sa dá veľmi ľahko navyknúť... Keď k tomu prirátate komfortnú junior suite s veľkou terasou, výhľadom na bazén a more, predstava raja na ostrove sa stáva realitou...

Na Mauríciu je perfektné to, že keď už máte toho oddychu v okázalom luxuse dosť, stále je tu kam ísť, čo robiť, objavovať. My sme navštívili čajovníkovú plantáž (kde?? ), kde vás po zaplatení vstupného osem eur prevedú fabrikou, potom sa vyveziete vlastnou dopravou okolo plantáží (päť minút) do nádherne situovanej koloniálnej budovy na ochutnávku. Nedalo nám, okrem čaju sme ochutnali aj päť druhov rumu. No nestačilo to, a tak sme cez vrchy prešli do oblasti dedinky Chamarel na juhu ostrova. Tu sme si dali výborný obed v indickej reštaurácii (cca 20eur/osoba) a potom sa zastavili v najznámejšej destilérke rumu Chamarel, tradičnej fabričke so scénickou polohou uprostred paliem, stromov, pod najvyšším vrchom Maurícia. Vstupné sem je desať eur, v rámci prehliadky môžete ochutnať desať druhov rumu. Ak chcete okoštovať čosi drahšie (XO či single barell), treba za každý ďalší pohárik doplácať...

Chamarel je jednou z najtajomnejších oblastí ostrova, tu v blízkosti dedinky nájdete naozaj zvláštny prírodný úkaz. Uprostred tropických hôr náhle narazíte na kus zeme, ktorý vyzerá ako viacfarebné piesočné duny. Modrá sa tu strieda s fialovou, tá prechádza do červenej, hnedej, zelenej, ružovej, žltej... a nikto nevie, aký to má pôvod, či vysvetlenie. Už samotná cesta serpentínami sem je zážitok. Tento úkaz, ktorý má podľa viacerých teórií na svedomí láva, sa dá pozorovať aj z vyhliadky v neďalekom národnom parku Black River. V oblasti Chamarel nájdete tiež rovnomenný vodopád a ďalej pri mori mieste, kde sa kedysi schovávali otroci a dnes je pod patronátom UNESCO.

Na prehliadku ostrova sme vyrazili ráno a vrátili sme sa uprostred hlbokej noci. Celkovo sme prešli ostrov zo severu na juh a opačne štyri razy rôznymi cestami, a tak sa nám naozaj dostal pod kožu a ukázal nám všetky svoje krásy. Svoje rozprávkové pobrežie, lemované palmami, s koralovým útesom, chrániacim ostrov, ktorý je po Austrálii a Belize tretí najdlhší na svete. S tými najkomfortnejšími hotelmi v romantických zákutiach, z ktorých sa vám nebudete chcieť odísť, s nesmierne milými ľuďmi, dobrým jedlom, ochutnávkami tých najdelikátnejších rumov a čajov, ale aj s dych vyrážajúcim vnútrozemím s horami, vodopádmi, jazerami, čarokrásnymi túrami... A ak sa aj chystáte pobyt na Mauríciu iba preleňošiť, verte, že pôvaby tohto ostrova vám to nedovolia. Prenajmete si auto, a začnete ho fascinovane objavovať krížom-krížom...