Moskva - za slávnymi pamiatkami Ruska

Už od prvých krokov vás ohúri. 12-miliónový "štát v štáte", plný fascinujúcej architektúry, svedčiacej o unikátnej histórii Moskvy, ale aj dynamickej súčasnosti ruského medveďa (veď práve tu nájdete osem z desiatich najvyšších mrakodrapov Európy). Metropola sa nachádza uprostred európskej časti Ruska, medzi riekami Oka a Volga, a prvá zmienka o nej ako o meste pochádza z 12. storočia. Meno má rovnaké ako rieka, pretekajúca mestom a pôvodne vraj znamená ´mokré, blatisté miesto´ alebo ´močarisko´. Postupne sa Moskva stala sídlom samostatného kniežatstva, v 16. storočí tu vládol Ivan Hrozný, ktorý tu dal vybudovať množstvo chrámov. Odvtedy sa pozícia Moskvy iba upevňovala a stávala sa jasným politickým, ekonomickým aj kultúrnym centrom krajiny, ktorým je dodnes.

Moskva dnes – to je prelínanie slávnej histórie s ultra-modernou výstavbou. Prekvapivo veľa zelene, množstvo parkov, raj pre nákupných maniakov, luxusné reštaurácie... Ale aj štyri letiská, vychýrené metro, deväť železničných staníc. Jednoducho moderné megapolis, ktoré sa v rokoch 2006 a 2007 stalo najdrahším mestom sveta, a ktoré má samotné väčší rozpočet ako napríklad Ukrajina. Ak ste tu ešte neboli, pripravte sa, že návšteva Moskvy vás nenechá chladnými ani ľahostajnými. Môžete si o nej myslieť čokoľvek, no určite vami nejako zatrasie a nechá silné dojmy na celý život. Poďme sa spolu prejsť  jej ulicami a obdivovať jej najväčšie zaujímavosti a pamätihodnosti...

Našu BUBO prehliadku ruskej metropoly začíname uprostred Moskvy - na tzv. Nultom kilometrovníku. Niečo podobné, ako je zlatá obruč pod Michalskou bránou v Bratislave, nájdete v Moskve oproti hotelu Four Seasons, vedľa Historického múzea, len pár metrov od sochy Maršala Žukova na koni.  Ak sa postavíte do stredu tohto kruhu čelom k hotelu a hodíte za seba mincu, malo by to znamenať, že sa do Moskvy ešte určite vrátite. No či to platí aj v prípade, ak vašu mincu po vás šikovne ´uprace´ nejaký dôchodca, alebo žobrák?

Hneď vedľa ´nultého moskovského bodu´ sa nachádza Iverská kaplnka. Nejde o žiadnu historicky vzácnu budovu. Naopak, je to je relatívne nová stavba, postavená na mieste pôvodnej, zbúranej kaplnky. Dôvod jej zbúrania bol celkom jednoduchý a prozaický - aby sa vojenských prehliadok na Červenom námestí mohli  zúčastňovať aj ťažké a nadrozmerné mechanizmy, ktorým musel svätostánok jednoducho uvoľniť priestor... Prechádzame popri kaplnke a míňame menší chrám Ikony Matky Božej Kazanskej – takisto relatívne mladú stavbu z 90-tych rokov.

To už sa nám odkrýva slávne Červené námestie vo svojej plnej kráse. Ešte predtým po vašej ľavej ruke zbadáte zvláštne vyzdobenú uličku. Nikolskaja ulica vytvára typický tunajší kolorit mesta, je vždy osadená rôznymi svetielkami, girlandami a v sezóne vianočnými guľami. Skrátka všetkým možným, čo sa trblieta a svieti. Práve tu bola počas MS vo futbale 2018 fan-zóna, po ktorej dekorácia tu zostala s drobnými zmenami dodnes.

V týchto miestach uvidíte aj GUM (v plnom názve: Гoсударственный универсальный магазин – Gosudarstvennyj univerzaľnyj magazin), v ktorom bol osadený vôbec prvý eskalátor v Sovietskom zväze. Je to najväčší obchodný komplex v celej krajine, postavený už v roku 1893. Svojou architektúrou, ale aj ponukou tovaru predbehol svoju dobu. Nádherný pohľad je na neho najmä večer, keď je osvetlený viac ako deväťtisíc žiarovkami. Dodnes je to jeden z najluxusnejších a najmodernejších obchodných domov Európy, pravidelne sa zaraďujúci medzi top 10 nákupných centier.  Okrem toho, že je elegantný zvonku, zapôsobí na vás určite aj interiérom - je to viac vznešená galéria, ako len ďalšie neosobné nevzhľadné moderné centrum.  Okrem nakupovania slúži aj na iné účely, pravidelne sa tu dejú rôzne zaujímavé výstavy a expozície, napríklad o vesmíre, kozmonautoch a ich strave. Bola tu tiež výstava fotografií z olympiády v roku 1980, či výstava dobového oblečenia ruských cárov.

A teraz už sa poďme pokochať legendárnou Krasnou ploščaďou! Prečo sa vlastne volá Červené námestie červené? Nie, aj keď to možno zvádza, nemá to nič spoločné s predchádzajúcim režimom, ani s preliatou krvou ruských vojakov. A netýka sa to ani červených múrov Kremľa, pretože v čase, keď názov námestia vznikol, múry boli ešte biele. Jedná sa len o jednoduchú jazykovú slovnú hračku. Krasnaja ploščaď síce dnes po rusky znamená Červené námestie, no kedysi sa krasnyj hovorilo nielen červenej farbe, ale aj niečomu naozaj peknému, krásnemu. Postupom času Krásne námestie zľudovelo do Červeného námestia.

V minulosti boli na námestí drevené domčeky, no pre obavy z požiaru a blízkosti panovníckych budov vydal koncom 15. storočia cár Ivan III. dekrét tieto domy strhnúť. Námestie potom dlho slúžilo ako trhovisko, konali sa tu aj popravy, či prehliadka cárskej gardy. V sovietskej ére sa tu začala tradícia veľkolepých vojenských prehliadok a manifestácií. No s čím sa určite spája Červené námestie dnes najviac, je jeho neoddeliteľný symbol – Kremeľ. Rešpekt vzbudzujú už jeho ohromné múry. Kremeľ je baštou, pevnosťou Moskvy, veď presne slovko pevnosť v ruštine kremeľ znamená, takže ho nájdete vlastne v každom väčšom ruskom meste. No ten v Moskve, samozrejme, nemá páru. Spoza jeho impozantných múrov na nás vykúka žltobiela budova s vlajkou na vrchole -  ctihodný úrad prezidenta. (K tomu, čo ďalšie sa za týmito múrmi skrýva, sa vrátime v tomto článku ešte neskôr - v časti Za múrmi Kremľa).

Uprostred námestia, bližšie k múru, sa nachádza cintorín, na ktorom je pochovaných niekoľko komunistických pohlavárov a hrdinov bývalého Sovietskeho zväzu. Napríklad Jurij Gagarin - prvý muž vo vesmíre, či diktátor Josif Visarjonovič Stalin. Cintorínu dominuje mauzóleum nesmrteľného V. I. Lenina. Už niekoľko rokov silnejú hlasy, že by mauzóleum malo byť odstránené, no darmo - je to nezmazateľná súčasť sovietskej histórie, a čo si budeme klamať, aj žiadaná turistická atrakcia a môj odhad je, že tak skoro odstránené určite nebude.

Vstup do mauzólea je možný len v určité dni, a aj to len v doobedňajších hodinách. Lotériou je vždy aj to, či tu práve neprebiehajú nejaké reparácie. Každopádne, ak aj máte to šťastie, že je mauzóleum otvorené, treba si vyčkať rad, a nikdy nie malý! Takisto nemôžete mať so sebou žiadnu elektroniku ani tekutiny. Všetko to musíte nechať v úschovni, alebo ak je vás viac, dohodnite sa, že sa na návšteve u báťušku Lenina prestriedate. Tiež rátajte s tým, že vo vnútri sa nemôžete zastavovať, a pochopiteľne, keďže ste bez elektroniky, tak si jedného z velikánov ruskej histórie – či už v zlom, alebo dobrom slova zmysle, určite ani nevyfotíte. Vôbec, celé vnútro pôsobí dosť ponuro a chladne. Nečakajte nič prevratné, okázalé, príjemné.  Jednoducho to treba brať tak, že si idete pozrieť mŕtvolu – i keď celosvetovo známu...

Stavebnou dominantou Červeného námestia je určite chrám Vasilija Blaženého.  Rozprávkovo krásna budova, ktorú aspoň z pohľadníc, či propagačných fotiek Moskvy pozná snáď každý. Čo symbolizuje? V Rusku všetky takéto nádherné chrámy aj iné veľkolepé stavby vznikali ako oslava konkrétnych historických udalostí - napríklad víťazstvo nad Napoleonom, porazenie zlatej hordy, víťazstvo nad nacistickým Nemeckom a podobne. Chrám Vasila Blaženého bol postavený na príkaz Ivana IV. (Hrozného), na počesť víťazstva nad Kazanským chanátom a dobytia mesta Kazaň. Celé jeho obliehanie trvalo osem dní. Tie symbolizuje osem menších vežičiek okolo centrálnej, ktorá má pripomínať poľný stan. Každá z týchto vežičiek je vlastne samostatným chrámom.

Chrám postavený v 16. storočí má svojou architektúrou symbolizovať spojenie Ruska s Európou a Áziou. Keď sa krajina v 30-tych rokoch minulého storočia prihlásia k ateizmu, chrám sa stal súčasťou Štátneho historického múzea, ako chrám a boží stánok začal znovu slúžiť až v roku 1990. Zaujímavosťou je, že celá stavba sa kedysi nevolala jednotne, ale podľa jednotlivých vežičiek, tá ústredná mala meno Pokrovskoj Cerkva. Dnešný názov chrám Vasilija Blaženého získal až po pristavení desiatej vežičky. Práve v tejto vežičke je vážený občan Vasilij Blažený pochovaný. Táto legendárna postava Moskvy sa tešila obrovskej obľube. Bol to muž, akým sa hovorilo aj radikálne zbožný, alebo blázon do Krista. Naozaj mu horelo srdce pre Boha, poradil a pomohol vždy, keď mohol. Dokonca sa nebál ani Ivana Hrozného, a vďaka  jeho popularite voči nemu Ivan Hrozný nikdy nezasiahol. Vasilij bol naozaj svojskou postavou, chodieval po meste bežne nahý alebo sporo odetý aj keď v Moskve zúrila zima.  Veľkoleposť a vzácnosť celého chrámu je očividná nielen zvonka. Vnútri svätostánok ukrýva množstvo fresiek, ikon, viac ako 400 originálnych malieb a dnes je chrám súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Za chrámom Vasilija Blaženého nájdete Park Zaradie. Ide o akúsi pozoruhodnú mini- botanickú záhradu, kde majú byť faunou zastúpené všetky klimatické pásma obrovského Ruska. Dnes je to okrem iného aj jeden z najstráženejších parkov sveta, pretože sa už stalo, že skupinka iniciatívnych čínskych turistov si rozobrala niektoré rastlinky z parku domov ako suveníry. Preto moja rada znie rastliny neničte. Dominantou je výstavisko pripomína amfiteáter. Pri ňom sa nachádza malý vistý most v tvare písmena V. Neprejdete ním na druhú stranu, ale dostanete sa ponad rieku Moskva odkiaľ je perfektný výhľad a je to veľmi fotogenické miesto s Kremľom v pozadí alebo s mrakodrapmi jednej zo siedmich sestier.

Čo vlastne znamená v ruštine slovíčko kremeľ? Kremeľ je pomenovanie pre prvé pevnosti, väčšinou drevené, ktoré vznikali ešte v časoch Kyjevskej Rusi. Dnes sa jednoznačne najvýznamnejšia z nich nachádza v Moskve. Asi každý pozná záber na Moskvu s výhľadom na typické červené múry Kremľa. Táto slávna stavba s trojuholníkovým pôdorysom má obvod cca 2,3 kilometra a dnes je to najväčšia obývaná pevnosť Európy. Múry sú vysoké v niektorých miestach až dvadsať metrov a sú zakončené motívom lastovičích chvostov.

Miesto, kde dnes Kremeľ stojí, bolo obývané Slovanmi už v 2. tisícročí pred naším letopočtom, pevnosť tu bola založená v 11. storočí. Dnes tak typickú červenú farbu nadobudol moskovský Kremeľ až v 15. storočí,  pôvodne bol biely. Vežičky takisto pribudli až o dvesto rokov neskôr. Dnes je ich dvadsať, každá z nich má meno, najvyššia z nich je Trojická (79 metrov). Momentálne je Kremeľ oficiálnym sídlom prezidenta Ruskej federácie, je tu takisto múzeum. V rámci Kremľu sa nachádzajú aj dva významné chrámy zo 14. storočia - Uspenskij Sobor (Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky) a Archanjelský chrám (Chrám Archanjela Michaela). Uspenskij sobor je veľkolepou stavbou svojej doby. Mal  to byť symbol sily Ivana Veľkého, v chráme malo byť stelesnené právo na nezávislosť od Zlatej hordy (Mongolov a Tatárov) a mal tiež svedčiť o tom, že aj Rusi sú schopní veľkolepých architektonických diel a zároveň tak zvýšiť morálku vzoprenia sa výbojným Mongolom. Práve pod vedením Ivana Veľkého moskovské kniežatstvo prvýkrát v bitke pri rieke Ugra Mongolov porazilo. Dokázali tak, že Mongoli nie sú neporaziteľní a zároveň si tým Moskovčania vydobyli vlastný štát.

Príbeh chrámu je každopádne zaujímavý. Rusi si ho nevedeli postaviť sami. Boli tu pokusy Krivcovova i Myškina. No neuspeli, pretože nepoužívali natoľko moderné staviteľské prvky ako v západnej Európe. Navyše, v roku 1474 na túto oblasť udrelo zemetrasenie a zničilo aj tie chabé rozostavané pokusy.  A tak Ivan III. povolal architektov z Talianska  - vtedajšiu absolútnu elitu v tomto odbore. Do Moskvy prišiel architekt Ridolfo Fioravanti, ktorý dal celú pôvodnú stavbu, či skôr ruinu strhnúť. Namiesto výkopovej jamy plnej sutín, použil dubové koly. Tým stavbe zabezpečil kvalitnejšie podložie a mohla byť tak vyššia. Vôbec prvýkrát boli vtedy v Rusku použité stĺpy s kruhovým pôdorysom, ale aj typické cibuľkovité kupoly na vežičkách. Interiér je vyzdobený novšími maľbami, z tých pôvodných sa nezachovali žiadne. Dôvod? Časté požiare a následné rekonštrukcie. V kamenných kvádroch v interiéri, ktoré hneď upútajú vašu pozornosť sú pochovaní najvyšší cirkevní predstavitelia z čias cárskeho Ruska. Tento významný chrám nebol len symbolom sily a veľkosti ruského národa. Odohrávali sa tu všetky korunovácie ruských cárov, dokonca aj v období keď sa hlavné mesto presťahovalo do Petrohradu.

Archanjelský sobor je zasa chrámom, kde sa konali pohreby ruských panovníkov za éry, keď bolo hlavné mesto v Moskve. Uvidíte tu sarkofágy, tesne naukladané vedľa seba, všetky hroby panovníkov sú ozdobené dvojhlavou orlicou. To je symbol cára a ak ho má niekto na hrobe, znamená to, že aspoň na chvíľku zasadol na ruský trón. Interiér je inak celkovo veľmi tmavý a pochmúrny. Rovnako ako v každom pravoslávnom chráme, aj tu vás upúta ikonostas - drevená „brána“, symbolicky oddeľujúca kňaza od veriacich, niečo ako nebo a zem. Zaujímavosťou je že cár Ivan Hrozný sa posmrtného súdu bál natoľko (zabil omylom svojho syna), že sa v archanjelskom sobore dal pochovať spolu so svojím synom pre istotu za bránu ikonostasu, do symbolického neba.

V Kremli na Ivanovskom námestí nájdete aj Car-puška – obrovské bronzové delo, vyrobené v 16.storočí pre cára Fiodora I. S hmotnosťou takmer 40 ton, dĺžkou päť metrov a kalibrom 890 milimetrov sa radí k najväčším na svete. Sú pri ňom vystavené aj delové gule o hmotnosti 800 kg. Legenda hovorí, že sa z neho nikdy nestrieľalo a nebolo reálne využité v boji. No keďže bolo vyrobené v dobe, kedy sa z každého vyrobeného kanónu muselo aspoň raz cvične vystreliť, najnovšie analýzy potvrdzujú, že sa z neho predsa len strieľalo. Delo bolo istú dobu zapísané v Guinessovej knihe rekordov ako najväčšie na svete, no cez II. svetovú vojnu ho prekonala dvojica nemeckých kanónov Schwerer Gustav a Dora, ktoré vážili až 1 350 ton. Delo je zdobené reliéfom a vyobrazením cára Fiodora na koni, s korunou a žezlom, podľa ktorého dostalo názov.

Len o pár metrov ďalej je umiestnený obrovský zvon Car-kolokol, nazývaný tiež Veľký uspenský zvon, alebo cársky zvon. Je to najväčší zvon na svete, ktorý nikdy nezvonil. Celý váži viac ako dvesto ton, je z bronzu. Vznikol pod rukami Ivana Motorina a jeho syna Michaila Motorina. Mnohí nesprávne tvrdia, že tento zvon pukol už pri výrobe nesprávnym chladením. Nie je to pravda - praskol až o dva roky neskôr, keď v dielni vypukol požiar a príliš prudkým schladením to bronzový zvon nevydržal. Napriek tomu je vďaka svojej vysokej umeleckej hodnote dodnes v Kremli vystavený.

Jednou z ukážok nádhernej klasicistickej architektúry v rámci Kremľa je Senátny palác, ktorý sa uprostred celého komplexu vyníma. Jeho výstavba sa začala v 18. storočí, na príkaz Kataríny II. vybudovať nové vládne sídlo. Budova má reprezentovať ideály práva, zákonu, spravodlivosti. Dnes je sídlom ruského prezidenta, o čom svedčí aj štandarda ako symbol ruskej štátnosti, mávajúca na stožiari nad kupolou budovy. Konajú sa tu medzištátne stretnutia na najvyššej úrovni, návštevy zo zahraničia tu môžu obdivovať impozantné schodisko z mramoru, ozdobné lustre a ďalšie architektonické skvosty.

A teraz sa už pohnime z veľkolepého Kremľa do celkom iného sveta Moskvy. Ideme preskúmať metro ruskej metropoly! Druhé najvyťaženejšie metro na svete po Tokiu. Jeho prvé stanice vznikali už v 30. rokoch 20. storočia. Preto je nezmyselné tvrdenie, že metro v Moskve je také hlboké, aby zároveň slúžilo ako protiatómový kryt .(Veď atómová bomba vznikla až počas 2. svetovej vojny.) Pôvodne sa snažili len podkopať všetky inžinierske siete, s ohľadom na studenú vojnu sa systém metra prispôsoboval až v 50-60-tych rokoch.

Mnoho staníc moskovského metra je neskutočne krásne vyzdobených. Veľmi často sa tu používala žula, mramor, rôzne reliéfy, sochy či krištáľové lustre. Medzi najkrajšie stanice patria Arbatskaja, Partizanskaja, Beloruskaja, alebo stanica Park Pobedy. Tá, uložená v hĺbke asi 73 metrov, je stanicou s najdlhším eskalátorom v Európe - 125 metrovým. Celý systém má dnes sedemnásť liniek, 265 staníc, koľajnice majú spolu viac ako 400 kilometrov. Metro je svojský ekosystém sám o sebe. Typický pach vydýchaného vzduchu, zmiešaného s prepáleným motorovým olejom, je tu cítiť pri každom vstupe do metra. Cena jednej jazdy je paušálna, je jedno, či pôjdete jednu zastávku alebo pätnásť. A nikto nerieši ani to, ako dlho sa v metre zdržíte. Pokojne tu v podzemí môžete stráviť celý deň, ako to robí aj množstvo pouličných umelcov, žobrákov, bezdomovcov. Pozor, od 01.00 do 4:30 je metro zatvorené. A odporúčame tiež - dávajte si pozor na osobné veci a nedržte v rukách žiadnu elektroniku. Ľahko sa tak môžete stať obeťou zlodejíčkov, ktorí vytrhávajú veci z rúk tesne pred momentom, ako sa dvere vagónu zatvárajú. Vy zostávate dnu vo vlaku, ktorý sa už rúti k ďalšej stanici, zatiaľ čo váš telefón alebo foťák nadobudol nového majiteľa.

My tentoraz mierime na Prospekt Mira, kde nájdete jednu z pýchy Moskvy – Múzeum kozmonautiky, ktoré má pripomínať veľké úspechy Ruska v dobývaní vesmíru. Na pochybách vás nenechá už obrovský balón pred múzeom, hlásajúci: „Boli sme prví vo vesmíre!“ Táto stavba vás zaujme už zvonku - 110 metrov vysokým „stĺpom“, ktorý ma symbolizovať výstrel rakety. Zaujímavosťou je, že vrchná časť tohto obelisku je zo skutočného meteoritu. Medzi najatraktívnejšie exponáty určite patria vypchaté psíky Strelka a Belka (Lajka sa z vesmíru nevrátila), či replika prvej umelej družice zeme –Sputnik, pripomínajúca striebornú futbalovú loptu s anténkami, ktorá pípala vo vesmíre... Nájdete tu aj kapsulu, v ktorej sa Jurij Gagarin ako prvý človek dostal do vesmíru. Ide o guľu o rozmeroch polovice maličkého výťahu. Človeku pri tom pohľade nejde do hlavy ako do toho mohol niekto dobrovoľne vliezť a odletieť do 327 kilometrovej výšky.

Dozviete sa tu tiež podrobne, aký je rozdiel medzi astronautom a kozmonautom (kozmonaut  je ten, kto dosiahol úroveň vesmíru, približne 30 km nad povrchom, astronaut je ten, kto aspoň v tejto výške obletí zem). Môžete vojsť do repliky 1:1 kozmickej stanice MIR, vyfotiť sa s vesmírnym vozidlom lunochod, či obdivovať ďalšie expozície s vesmírnou tematikou - skafandre, vesmírna strava, špeciálne náčinie... Návštevníkov čaká na ploche 8 500 metrov štvorcových dovedna 3 500 exponátov. V rekonštruovanom a rozšírenom múzeu (pôvodne otvorenom v roku 1981, 12. apríla, teda v deň 20. výročia , odkedy sa Gagarin ocitol vo vesmíre), dnes nájdete aj kinosálu, predajňu suvenírov, či učebne pre školákov.

Opäť zmena prostredia aj témy. Ideme na Starý Arbat - romantickú uličku, plnú krčmičiek, suvenírov, obchodíkov a reštaurácií. Ak túžite po magnetke alebo matrioške tak práve tu zjednáte najlepšie ceny. Väčšina tunajších obchodov ponúka pri vstupe poldeci vodky zadarmo. Skoro všetky suvenírové obchodíky v ulici vlastnia Kirgizi, takže vaša úspešná vyjednávacia stratégia môže byť, že si zapamätáte aspoň ich hlavné mesto a očaríte personál práve touto informáciou. Ak ste v Moskve v letných mesiacoch, táto ulička nesmie chýbať vo vašom itinerári. Hlavne počas júnových a júlových večerov sa tieto miesta zaplnia pouličnými umelcami, hudobníkmi či maliarmi, vytvárajúcimi nezabudnuteľný kolorit. Spolu s letnými terasami sa táto kilometer dlhá ulička stáva nezabudnuteľným moskovským zážitkom.

Počas prehliadky Moskvy neradno vynechať ani Lomonosovovu univerzitu. Významná ustanovizeň bola založená koncom 18. storočia za éry cárovnej Alžbety Petrovnej. Pôvodne sa volala Imperátorská moskovská univerzita a bola postavená na tzv. Vrabčích horách. Táto oblasť je jediná prirodzene vyvýšená lokalita v Moskve a jej okolí. Práve odtiaľto sa Napoleon díval na mesto a očakával, že mu niekto prinesie kľúče od Moskvy. Možno aj práve pre príliš trpezlivé vyčkávanie však neuspel.

 Prvý rektor univerzity bol sám Michail Lomonosov, dnešný názov získala až počas 2. svetovej vojny. Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova (MGU), ako znie jej celý názov, sa dnes delí na štyridsať fakúlt. Odhadom školu navštevuje 35 000 študentov, plus desaťtisíc budúcich študentov v prípravných kurzoch, vzdeláva ich približne 9 000 pedagógov. Medzi absolventmi nájdeme aj jedenásť nositeľov Nobelových cien, napríklad Borisa Pasternaka (literatúra), Alexandra Prochorova (fyzika), či Michaila Gorbačova (cena mieru). S výškou 240 metrov je najväčšou, ale aj najstaršou univerzitou Ruska (1755). Pozor, nemýľte si ju s MGIMO - elitnou školou pre zahraničných diplomatov, ktorú navštevovali Štefan Fulle, Jaroslav Hašcák, Eduard Kukan, Ján Kubiš, či Sergej Lavrov.

Na záver prehliadky Moskvy si pozrieme ešte Tretiakovskú galériu. Bola založená v roku 1856, keď sa ruskému obchodníkovi, mecenášovi a zberateľovi umenia Pavlovi Tretiakovi podarilo zhromaždiť vzácne umelecké diela výhradne ruských umelcov. Ako prvý sprístupnil svoju zbierku aj obyčajnému ľudu. Celkovo má viac ako 130 000 exponátov, samozrejme, zďaleka nie všetky sú vystavené. Medzi najstaršie diela galérie patria ikony staršie ako tisíc rokov, k najznámejším sa radí vyobrazenie cára Ivana Hrozného v náručí so zabitým synom (tento obraz bol už niekoľkokrát násilne rozsekaný), ďalej obraz troch bohatierov, alebo nedokončený Ježišov krst. Pavel Tretiakov spolu so svojím bratom v testamente odkázali zbierku mestu Moskva, práve s tou podmienkou, že umelecké diela budú prístupné aj obyčajnej verejnosti.

Toto je aspoň niekoľko naj miest, atrakcií a zaujímavostí, ktoré v Moskve určite treba vidieť. Ruskú metropolu však treba jednoducho zažiť na vlastnej koži, nadýchnuť sa jej atmosféry. Mesta, kde história nažíva bok po boku hyper-modernej súčasnosti a príbehy najväčšej krajiny sveta rozprávajú pamiatky stredoveké, cárske i socialistické popri sklenených mrakodrapoch. Mesta, ktoré pošteklí vaše zmysly v ktoromkoľvek období, v akejkoľvek dennej i nočnej hodine. Ktoré si môže povedať, že možno ho nebude milovať každý, no nikto na Moskvu len tak nezabudne...

1,. Vitajte v meste, ktoré má viac obyvateľov ako mnohé krajiny sveta, kde nájdete obrovskú chudobu vedľa najdokonalejšieho luxusu, kde sa najokázalejšie shopping centrá striedajú s najkrajšími pravoslávnymi chrámami, zažijete tu velikášske vojenské prehliadky aj ten najmodernejší život. Jedno z najdrahších, najobdivovanejších aj najkritizovanejších miest sveta, ktoré nikoho nenechá chladným...

2,.  Začnite prehliadku Moskvy na jej tzv. nultom bode, aby ste si tu mohli hodiť mincu a určite sa do ruskej metropoly ešte vrátiť.

3,. Červené námestie – obývačka Moskvy, kde sa odjakživa dialo všetko dôležité – víťazné prehliadky, popravy, obchody... Dodnes sú tu pochovaní takí velikáni ako Gagarin, či Stalin. Všimnite si aj GUM v bezprostrednej blízkosti námestia – obchodný dom z roku 1893, jeden z najkrajších a najluxusnejších na svete.

4,. Mauzóleum V. I. Lenina – choďte si pozrieť, ako báťuška Lenin odpočíva, ešte kým sa Rusi nerozhodli mauzóleum celkom zrušiť!

5,. Priam pohľadnicovou dominantou Červeného námestia je Chrám Vasilija Blaženého – pozoruhodný svätostánok, architektonicky symbolizujúci stret Ruska, Európy a Ázie. Meno dostal na počesť oduševneného svätca, milujúceho Krista, konajúceho dobré skutky, ktorý behal v uliciach Moskvy často neveľmi odetého...

6,. Nemôžete vynechať Kremeľ – najväčšiu obývanú pevnosť súčasnosti, dnes sídlo prezidenta, veľkolepé múzeum a miesto najkrajších moskovských chrámov.

7,.  Nebyť v moskovskom metre, to je ako nebyť v ruskej metropole! Jedno z najkrajších aj najrušnejších na svete, s najdlhším eskalátorom Európy, plné nádhernej architektúry, reliéfov, umelcov, žobrákov... Vychutnávajte svet sám pre seba.

8,. Múzeum kozmonautiky – Rusi sú na svoje úspechy v oblasti vesmíru právom hrdí. Choďte sa pozrieť na statočné psíky Belku a Strelku, kapsulu, v ktorej bol vystrelený do vesmíru Gagarin, či repliku stanice MIR.

9,. Starý Arbat – romantická ulica, plná neopakovateľnej atmosféry, kaviarničiek, zákutí, obchodíkov... Áno, práve tu si musíte kúpiť svoju moskovskú matriošku!

10,. Tretiakovská galéria – jedna z najväčších zbierok ruského umenia so vzácnymi dielami Ostrouchova, Rubľova, Repina... Súčasťou galérie je aj Chrám svätého Mikuláša

1., Moskva je sídlom niekoľkých slávnych športových klubov. Možno by ste mohli zvážiť návštevu hokejového zápasu Dynamo Moskva alebo CSKA Moskva. Moderné štadióny, zážitok zaručený! Pozor, na štadióne ani v okolí sa v deň zápasu nepredáva alkohol, ani len pivo. Zákaz predaja alkoholu je aj po 22. hodine v bežný deň. Niekedy Rusi prekvapia a obmedzujú predaj alkoholu aj cez sviatky, prípadne počas školských prázdnin.

2., Park Pobedy - veľkolepý rozsiahly park s múzeom. Dominantou je obelisk, týčiaci sa až do výšky 141,8 metrov. Symbolizujúci jeden decimeter za každý deň vojny. Pred obeliskom sa nachádza socha sv. Juraja, ako zabíja draka. Na obelisku sú rôzne vyobrazenia vojny. Rusi sú vo všeobecnosti neuveriteľne hrdý národ, najmä na víťazstvo nad nacistickým Nemeckom.

3., VDNH – výstavisko, kde mala kedysi každá zväzová republika vlastný pavilón a prezentovala sa výdobytkami svojho hospodárstva. Dnes tu už nie sú zastúpene všetky bývalé republiky ZSSR kvôli politickej situácii. Aj tak je to však v lete často vyhľadávaný cieľ, najmä kvôli atrakciám ako sú kolotoče, koncerty alebo nádherné fontány.

4., Moscow City – časť s mrakodrapmi, ktorá sa chce podobať na New York City. Nachádza sa tu najvyšší mrakodrap celého Ruska – Federation Tower s výškou 374 metrov. (V Petrohrade finišuje výstavba Gazprom Tower, ktorý mu chce konkurovať.)

5., Boľšoj Teatr - neďaleko Červeného námestia sa nachádza legendárne divadlo. Pozor, lístky treba riešiť aj dva mesiace vopred! Ak sa vám to nepodarí, nezúfajte, v Moskve je divadiel neúrekom.

6., V rámci Kremľa môžete navštíviť zbrojnicu, ktorej interiér je podobný našim hradom. Niekoľko obrazov, dobových rytierskych brnení, cárskych odevov... Pozor na množstvo turistov predovšetkým z Číny, ktorí vedia dojem z nejednej pamiatky veľmi pokaziť.

7., Vojenská prehliadka 9. mája? Pre mňa osobne neexistuje horší termín na návštevu Moskvy, ako práve 1. a 9. máj. Množstvo turistov, neskutočne veľa zablokovaných ulíc vojenskou technikou, ktoré ešte zhoršujú už aj tak katastrofálnu premávku. V tomto čase je bežné, že sa na Červené námestie ani nedostanete.

8., Múzeum vodky v Izmailove, východnej časti Moskvy. Čo by to bola za návštevu Ruska bez vodky? Samozrejme, že súčasťou prehliadky je aj ochutnávka.