Mykény - rodisko kráľa Agamemnóna

Samozrejme, do Mykén to láka aj nás v BUBO. Pokiaľ máte tiež radi antickú históriu a ak vás niektorý z prívlastkov zaujal, je tento blog určený priamo pre vás. Rovnako ako zájazd Totálne Grécko, počas ktorého s našimi BUBO skupinami putujeme po stopách antických príbehov a prechádzame pevninské Grécko skrz na skrz.

Práve počas nášho objavovania Peloponézu nikdy nevynechávame návštevu Mykén, pričom si rozprávame o Trójskej vojne (o ktorej si môžete viac prečítať v blogu Trójska vojna) a o veľkých úspechoch mykénskej civilizácie. Navštevujeme pozostatky slávneho mesta, obdivujeme tzv. kyklopské balvany a Leviu bránu, prechádzame sa viac ako 3 000 rokov starou hrobkou kráľa Atrea, otca kráľa Agamemnóna. Aké príbehy za nimi stoja? Poďme sa na to spoločne pozrieť.

Z dejepisu si všetci pamätáme, že práve Grécko bolo kolískou našej európskej civilizácie. Práve tu sa našli prvé pozostatky anatomicky moderných ľudí mimo Afriky, tu bola založená prvá dedinka v Európe, konkrétne na ostrove Limnos.

Osídľovanie pritom prebiehalo v troch vlnách. Ako prvé boli osídlené Kykladské ostrovy (od roku 3000 pred Kr.), podľa ktorých dostala tunajšia civilizácia a kultúra názov kykladská.

O niekoľko storočí neskôr sa zrodila tzv. minojská civilizácia na Kréte (od roku 2100 pred Kr.), ktorá už udržiavala námorné kontakty aj s ostatnými oblasťami Stredomoria. A nakoniec začali indoeurópske kmene zo severu prenikať aj na dnešnú grécku pevninu, čo umožnilo vznik poslednej - heladskej civilizácie.

Podľa toho, v ktorej oblasti sa kočovníci usadili, im prischol názov. Napríklad kmene, ktoré sa zdržiavali v okolí Atén, si hovorili Iónovia. Tí, ktorí sa usadili na Peloponéze, boli známi ako Achájci, pričom Achájcom z oblasti Mykén sa hovorilo Danajci. Práve Danajci sa tu v druhom tisícročí pred Kr. zmiešali s pôvodnými obyvateľmi a vybudovali vojenskú pevnosť, ktorá dominovala veľkej časti južného Grécka.

Vzhľadom na to, že 80 % Grécka je tvorených pohoriami a aj samotné pobrežie je tu mimoriadne členité, nebolo možné zakladať väčšie štáty - vznikali teda iba mestečká, ktoré sa neskôr stali základom pre vznik gréckych mestských štátov. Napriek tomu sa toto mesto stalo sa jedným z hlavných stredísk gréckej kultúry. Preto sa aj obdobie heladskej civilizácie od roku 1600 dnes nazýva ako mykénske obdobie alebo mykénska kultúra.

Nech už sa vám páči viac ktorýkoľvek príbeh, faktom je, že počas mykénskeho obdobia zažila heladská civilizácia svoj zlatý vek. Stavali sa mohutné paláce a králi boli po smrti pochovávaní v bohato zdobených hrobkách.

Začalo sa používať písmo - tzv. lineárne písmo B. Vládcovia jednotlivých miest ale medzi sebou viedli časté vojny, aby dosiahli územný a finančný zisk. Mykény sa takto zmocnili Kréty, na ktorej zničili pôvodnú minojskú civilizáciu a stali sa takto pánmi mora. Začali obchodovať s celou egejskou oblasťou.

Vyvážali svoje umelecké výrobky a olivový olej, a naopak dovážali zlato, striebro a drahé kovy, z ktorých potom vyrábali zbrane a nádherné šperky, ktoré sa našli v mykénskych hrobkách. Mestu sa darilo, ba dokonca začalo zakladať obchodné faktórie v južnom Taliansku a na pobreží Malej Ázie.

No a aký bol nakoniec osud mykénskej kultúry? Danajci tušili prichádzajúce nebezpečenstvo – nápor cudzích kmeňov prichádzajúcich zo severu a začali svoje mestá horúčkovito opevňovať. Ani to im však nepomohlo a príchod Dórov okolo roku 1100 pr. Kr. nakoniec spečatil zánik mykénskej kultúry. Mesto bolo zničené a už nikdy nebolo opätovne postavené.

....práve tieto ruiny odhalil až archeologický výskum, ktorý začal na konci 19. storočia a pokračuje dodnes. Vykopávok sa zúčastnil aj Heinrich Schliemann, ktorý tu sám objavil niekoľko významných nálezov. No a čo z nich teda môžeme vidieť dnes?

Pozostatky pevnosti si môžeme všimnúť už z diaľky, keďže bola postavená strategicky na najvyššom kopci v okolí, odkiaľ mohli králi ovládať priľahlú nížinu aj horské priesmyky až ku Korintu. Zároveň mali v dohľadnej vzdialenosti prístup k moru, čo mestu dávalo predpoklady pre obchod po mori. Zároveň aj dnes z vrcholku pevnosti v diaľke vidieť aj na pozostatky pevnosti mesta Argos, z ktorého podľa legendy pochádzal Perseus.

Po tom, čo prichádzame na parkovisko a kupujeme si lístky, sa vydávame smerom k hlavnej bráne. Prechádzame k odbočke k malému múzeu, kde sa však nachádzajú prevažne makety, ktoré pripomínajú pôvodný vzhľad Mykén.

Väčšina ostatných nálezov ako zlaté šperky, zbrane, bohaté pohrebné dary či zlatá Agamemnónova maska sa nachádzajú v Národnom archeologickom múzeu v Aténach, kde ich s našimi BUBO klientmi obdivujeme počas návštevy Atén. Priamo v Mykénach je hlavným bodom programu samotné nálezisko.

Ďalej cestou k vstupnej bráne obdivujeme pôvodné opevnenie, ktoré pozostáva z rady obrovských kamenných blokov. Sú také veľké, že Gréci v minulosti verili, že ich nemohol vytvoriť človek. Mysleli si, že boli dielom jednookých obrov Kyklopov, preto ich aj nazývali ako “kyklopské“. A niet sa čo čudovať, ich rozmery sú častokrát aj 3x1 meter a niektoré bloky sú hrubé dokonca až 5 metrov.

Po zdolaní prístupovej cesty sa dostávame k tzv. Levej bráne, ktorá tvorila hlavný vstup do mesta. Priamo nad 3 metre vysokým vstupom sa dodnes na vápencovej doske nachádza reliéf dvoch levíc vztýčených na zadných nohách. Napriek tomu, že ani jedna z levíc dnes už nemá hlavu, je jasné, o ktoré majestátne zvieratá ide a práve tu si viete urobiť najikonickejšie fotky z návštevy Mykén.

Priamo za bránou sa po pravej strane nachádza tzv. „šachtový okruh A“, ktorý tu objavil práve Schliemann. Počas svojich vykopávok sa mu podarilo odkryť 6 hrobov – keď ich uvidíte, ihneď pochopíte, prečo sa im hovorí šachtové. Tieto pohrebiská vytesané v skalách totiž svojím tvarom pripomínajú pravouhlé studne, ktoré mali hĺbku až 10 metrov.

Práve vďaka tomu ich zrejme nikdy neobjavili vykrádači hrobov a Schliemann s archeológmi tu mohli objaviť až 19 kostier aj s ich pohrebnou výbavou.

Že sa jednalo o pozostatky mužov vedeli, pretože bolo s telom pochované aj zlatom a striebrom vykladané brnenia, zbrane, a na tvárach mali položené masky z tenkého zlatého plechu, ktoré mali dokonca charakteristické črty tváre a mali sa tak podobať na zosnulého.

Ženy boli pochované s bohatými šperkmi - zlatými čelenkami, jantárovými náhrdelníkmi a náramkami, nádobkami na krémy atď. Detské hroby sa dali odlíšiť jednoducho kvôli malým kostrám, ale aj vďaka hračkám a zlatým plátom, ktorými Mykénčania pokrývali detské telíčka. Predpokladá sa, že v tak bohatých hroboch musela byť pochovaná vysoká aristokracia, alebo dokonca kráľovská rodina.

Od hrobov pokračujeme po kamennej ceste až na akropolu, z na ktorej stoja základy srdca mesta - kráľovského paláca. Práve tu sa nachádzala trónna sála, hlavná sieň „megaron“ a aj miestnosti, v ktorých kráľovská rodina prebývala. Okrem toho neďaleko stoja aj ruiny chrámu bohyne Athény. Odtiaľto máme najlepšie výhľady na celé okolie, rovnako ako pred tisíckami rokov králi Mykén.

Po tom, čo bol hrad v 13. storočí pr. Kr. obliehaný, bol z bezpečnostných dôvodov k palácu pristavaný malý výbežok, ktorý mal chrániť miestny zdroj vody. Podzemný prameň tu vytryskoval priamo zo skaly.

Domáci k nemu zostupovali po 90 schodoch, vybudovali tu cisternu a odnášali odtiaľto vodu priamo do paláca. Pokiaľ navštívite Mykény, určite stojí za to sa k cisterne prejsť - síce sa nedostanete až priamo k prameňu, ale do vstupnej chodby do cisterny áno.

Po skončení prehliadky ruín Mykén ešte nekončíme. Zlatý klinec programu nás čaká kúsok od hradieb. Ideme si pozrieť mladší spôsob pochovávania – do 16. storočia pred Kr. Mykénčania svojich mŕtvych ukladali do šachtových hrobov, od 15. storočia pred Kr. stavali bohatým a významných panovníkom tzv. pokladnice.

Každú takúto pokladnicu tvorilo 35 radov kameňov ukladaných do kruhu, ktoré sa smerom k vrcholku postupne zužovali. Celá stavba tak trochu pripomína včelí úľ. Ku každej takejto hrobke viedla dlhá chodba a mohutné vchodové dvere, ktoré sa po pohrebe zapečatili a chodba zasypala.

Pokiaľ túžite vidieť Mykény na vlastné oči - prejsť sa akropolou, po ktorej sa kedysi prechádzal aj kráľ Agamemnón, nakuknúť do Atreovej pokladnice a obdivovať v Aténach Agamemnónovu zlatú masku, poďte s nami na zájazd Totálne Grécko a uvidíte toho ešte oveľa viac!

Zaujali vás Mykény a chceli by ste si pozrieť aj niektoré ďalšie unikátne miesta z mykénskej doby? Vydajte sa po stopách zabudnutých Mykenáčanov tam, kde nenatrafíte takmer na žiadnych turistov! Stačí prejsť 20 kilometrov z Mykén a objavíte staroveký Tiryns. Dnes jeho ruiny ležia vedľa hlavnej cesty a upúta vás pohľad na kamennú Citadelu, ktorá dosiahla svoj zlatý vek medzi rokmi 1400-1200 pr. Kr. Dnes je toto miesto zapísané na zozname UNESCO a objavíte tu naozaj pôsobivé ruiny.

Druhým dôležitým mykénskym centrom je Midea v peloponézskej Argolide. Kedysi ju všetci volali Perseuspolis a podľa gréckej mytológie sa tu narodila Alcmena, matka bájneho Herakla. Neskôr Mideu zničil výbojný Argos, a tak tu dnes nájdete Citadelu z doby bronzovej. Patrí medzi najväčšie a najlepšie zachované objekty svojej doby. Nájdete tu aj tholosovu hrobku.

Tretím unikátnym miestom je Pylos na juhozápade Peloponézu, kde dodnes nájdete tzv. Nestorov palác. Medzi rokmi 1600 – 1200 pr. Kr. bol Pylos jedným z najdôležitejších miest celého Grécka a dokazujú to aj nálezy tabuliek s lineárnym písmom B. Zrejme tu vtedy žilo okolo 50 000 ľudí, no ďalšie odhady hovoria pokojne o 100 až 120 000 obyvateľoch. Dnes tu na vás čakajú ruiny paláca a niekoľko ďalších zaujímavých vykopávok.

Štvrtým miestom s mykénskym dedičstvom je Orchomenus v gréckej Boiótii. Z mykénskej doby tu zostali ruiny Citadely aj kamenného opevnenia a dokonca ho s Mykénami spája aj postava Heinricha Schliemanna, ktorý tu robil svoj archeologický výskum.

Päticu mykénskych miest uzatvára menej známy Iolcus ležiaci na východnom pobreží Grécka. Kedysi mu vládol kráľ menom Aeson, ktorý poslal Iásona s Argonautami hľadať zlaté rúno. Dnes má Iolcus len niekoľko nepatrných ruín a tie zaujmú len milovníkov archeologických pamiatok.