Najvýznamnejší prezidenti v dejinách USA

Prvý prezident USA a vojenský vodca počas americkej revolúcie. Vo funkcii pôsobil v rokoch 1789–1797. Mal taký veľký rešpekt k demokracii, že odmietol sa stať kráľom USA, a namiesto toho položil základy demokratického systému. Jeho sídlo vo Mount Vernone vo Virgínii je dnes historickou pamiatkou.

George Washington nemal rád klamstvá. Legenda hovorí, že keď mal 6 rokov, poškodil sekerou čerešňu. Keď sa ho otec opýtal, kto to urobil, Washington sa priznal so slovami: „Nemôžem klamať, urobil som to ja."

Mal zvláštny názor na otroctvo. Hoci nebol zástancom otroctva, neobhajoval jeho okamžité zrušenie. Kupoval otrokov tak, aby nerozdeľoval rodiny.

Nikdy neštudoval na vysokej škole ani nezískal formálne vzdelanie, ale bol veľmi inteligentný a gramotný muž.

Vždy bol čestný a zásadový, odmietal zbrane či násilie. Nemal rád verejné vystupovanie. Hoci mal vynikajúce rečnícke schopnosti, uprednostňoval komunikáciu v úzkom kruhu.

Napriek svojmu prísnemu vzhľadu bol Washington veľkým milovníkom hudby a tanca. Dokonca vo svojej vile v Mount Vernone sa organizovali plesy a tanečné večierky.

Okrem politickej kariéry sa Washington venoval vede a vynálezom. Vyvinul niekoľko poľnohospodárskych nástrojov, ktoré používal na svojej plantáži. Nebol len prvým prezidentom, ale aj podnikateľom, mal vlastný liehovar a vyrábal whisky vo Virgínii. Keby žil dnes, možno by mal vlastnú značku!

Hovorí sa, že mal zuby vyrobené zo slonoviny, ľudských zubov a dokonca aj zo zubov hrochov. Existuje rozšírená mylná predstava, že George Washington v súlade s módnymi trendmi tej doby nosil parochňu. To však nie je pravda. V skutočnosti bol prirodzene ryšavý, vlasy si iba pudroval.

Washington veril, že politické strany by rozdelili krajinu, a preto pred nimi varoval vo svojom rozlúčkovom prejave. No zopár rokov po jeho odchode sa strany objavili – a odvtedy sa ich USA už nezbavili.

V Spojených štátoch existuje už viac ako 40 rokov tradícia, podľa ktorej najvýznamnejší historici každoročne hodnotia všetkých amerických prezidentov (skóre prezidentskej veľkosti). Samotné hodnotenie je zaujímavé, prezident môže byť označený ako: „skvelý“, „takmer skvelý“, „priemerný“, „podpriemerný“ a nakoniec „neúspešné prezidentstvo“.

V priebehu rokov prieskumy verejnej mienky prinášali tesné výsledky, no George Washington bol vždy označovaný za skvelého. Je po ňom pomenované nielen hlavné mesto USA, ale aj štát na severozápade s najznámejším mestom Seattle.

Zážitky z Washingtonu si môžete uloviť spolu s najscestovanejšími Slovákmi z BUBO počas nášho zájazdu New York, Washington, Miami.

Lincoln sa stal 16. prezidentom Spojených štátov a bol ním v rokoch 1861-1865. Zohral kľúčovú úlohu pri zachovaní jednoty krajiny a zrušení otroctva. Abraham Lincoln viedol štát počas jedného z najťažších období jeho histórie, občianskej vojny. Jeho politika zameraná na posilnenie federálnej moci a prekonanie rozkolu určila ďalší rozvoj štátov.

Bol prezidentom, ktorý rozprával vtipy, aby odbúral napätie. Dokonca sa o ňom hovorilo ako o majstrovi vtipov, keďže dokázal rozosmiať aj najvážnejšie publikum. Nosil cylindrický klobúk, v ktorom schovával dôležité dokumenty. Mal tak po ruke akýsi „prenosný archív“.

Okrem toho, že viedol krajinu počas občianskej vojny, obľuboval wrestling – v mladosti bol šampiónom, dokonca ho uviedli do Siene slávy zápasenia. Zaujímavé na ňom bolo, že jeho prenikavý hlas kontrastoval s impozantnou postavou – meral až 193 centimetrov.

Vo svojom živote sa držal sa prísnych morálnych princípov, mal zmysel pre humor, ale bol tiež náchylný k melanchólii. Lincoln bol v podstate samouk. Hoci nemal klasické vzdelanie, bol vynikajúci rečník a právnik. Vďaka svojim rečníckym schopnostiam a bezchybnej reputácii si už v mladosti rýchlo získal autoritu. Často odmietal brať poplatky od insolventných občanov, ktorých obhajoval na súde.

Jeho slávne Gettysburgské vystúpenie patrí medzi najikonickejšie prejavy histórie. Len 272 slov zmenilo Ameriku. Lincoln podpísal Vyhlásenie o emancipácii, ktorým oslobodil otrokov, čím navždy zmenil obraz USA. Jeho rozhodnutia však vyvolali občiansku vojnu medzi Severnými a Južnými štátmi. Víťazom sa stal Sever, ktorý bojoval za zrušenie otroctva.

Lincolna zavraždili v čase, keď sa národ práve spamätával z vojny. Podporoval volebné právo pre Afroameričanov, čo bolo jedným z dôvodov, prečo naňho spáchali atentát.

Jeho smrť sa stala ikonickým momentom amerických dejín, pričom dodnes sa považuje za jedného z najväčších prezidentov USA. Na znak vďačnosti amerického ľudu mu vo Washingtone postavili pamätník ako jednému zo štyroch prezidentov, ktorí definovali historický vývoj Spojených štátov amerických. Na BUBO zájazdoch na východe v USA ho, samozrejme, navštevujeme. Lincoln je tiež zobrazený na americkej päťdolárovej bankovke.

Bol 26. prezidentom, pôsobil v rokoch 1901–1909 a často sa označuje ako najnezvyčajnejší prezident v histórii USA. Bol známy svojou energiou, láskou k prírode a reformami. Založil národné parky a bojoval proti korupcii. Kým jeho predchodcovia vyčlenili na rezervácie a prírodné parky 18,8 mil. hektárov lesnej plochy, Roosevelt túto plochu rozšíril na 59,2 mil. hektárov a systematicky dbal o prevenciu lesných požiarov a zalesnenie holorubov.

Jeho vláda prijala zákony o ochrane prírodných zdrojov krajiny, ktoré zabránili plieneniu nerastného bohatstva a kultivácii veľkých plôch zanedbanej pôdy. Roosevelt zásadne ovplyvnil krajinu v mnohých oblastiach, ako napríklad tým, že zabezpečil výstavbu Panamského prieplavu, ktorý spojil Atlantický a Tichý oceán a zásadne zmenil svetový obchod.

Theodore Roosevelt bol prvým prezidentom USA, ktorý vycestoval do zahraničia a navštívil Panamu, aby osobne dohliadal na výstavbu prieplavu. Zaviedol Rooseveltovu doktrínu, ktorá umožnila USA zasahovať do latinskoamerických krajín. Nie všetky štáty boli nadšené z toho, že USA sa stalo „svetovou políciou“.

Podpísal Zákon o čistých potravinách a liekoch a Zákon o kontrole mäsa, čím zabezpečil bezpečnosť potravín. Získal Nobelovu cenu za mier za sprostredkovanie mierovej dohody medzi Ruskom a Japonskom a rozšíril právomoci amerického prezidenta. Zaslúžil sa o napredovanie krajiny v oblasti ekonomiky, ekológie, diplomacie aj sociálnych reforiem.

Roosevelt sa cítil najlepšie pod holým nebom – medzi kravami, koňmi, zbraňami a nekonečnými americkými krajinami. Strávil veľa času písaním kníh ako Rancher's Hunting Expeditions a Conquest of the West ešte predtým, ako nastúpil do úradu. Počas svojho prezidentovania viedol zoologickú záhradu.

Nazýval sa nenásytným čitateľom. Hovorilo sa, že každý deň číta tak rýchlo, že je až nemožné, aby si niečo zapamätal. Pri čítaní časopisov mal zvláštny zvyk, ktorý spočíval v tom, že po prečítaní každej stránky ju vytrhol a hodil na zem.

Roosevelt bol dokonca taký energický, že po atentáte, ktorý bol naňho spáchaný v roku 1912, pokračoval v prejave napriek tomu, že bol postrelený! Guľka zostala v jeho tele, ale on dokončil svoj 90-minútový prejav, pretože „nemal čas na krvácanie“.

V roku 1910 navštívil aj Slovensko, konkrétne obec Oponice. Je jedným zo štyroch prezidentov vytesaných do Mount Rushmore.

Vodca, ktorý viedol krajinu z invalidného vozíka, všeobecne známy ako FDR. Bol 32. prezidentom Spojených štátov v čase veľkej hospodárskej krízy a druhej svetovej vojny v rokoch 1933–1945. Vďaka tomuto rozmedziu (bol hlavou USA štyri volebné obdobia) sa stal najdlhšie vládnucim prezidentom histórie Spojených štátov. Po jeho smrti Kongres obmedzil počet volebných období prezidenta na dve.

Počas spomenutej krízy zachránil ekonomiku vytvorením programov, ktoré poskytli milióny pracovných miest a podporili infraštruktúru. Výroba zbraní, lodí a lietadiel počas druhej svetovej vojny pomohla nielen vojne, ale aj ekonomickému rastu. Podpísal Zákon o sociálnom zabezpečení, ktorým zaviedol dôchodky pre seniorov, poistenie v nezamestnanosti a pomoc zdravotne postihnutým. Tento systém funguje dodnes.

Zaviedol tiež Komisiu pre cenné papiere a burzu, ktorá regulovala burzu a zabraňovala podvodom. Zohral zásadnú úlohu pri vzniku OSN, dokonca sám prišiel s názvom „Spojené národy“. Práva pracujúcich posilnil vytvorením zákona, ktorý dal zamestnancom právo zakladať odbory a vyjednávať o lepších podmienkach. Tento zákon zásadne zmenil pracovné prostredie v USA. Roosevelt bol vizionár, ktorý zmenil USA v oblasti ekonomiky a medzinárodnej politiky, pričom bol zodpovedný aj za sociálne reformy. 

Jeho nešťastným rozhodnutím po útoku na Pearl Harbor bola internácia (nútený pobyt) desiatok tisíc Američanov japonského pôvodu v táboroch. Je to jedno z najväčších porušení občianskych práv v dejinách USA.

V roku 1921 dostal obrnu, čo malo značné následky. Ani choroba však nezlomila Rooseveltovu vôľu a silu jeho zámerov. Keď sa zoznámil so svojou budúcou manželkou, Anne Eleanor Rooseveltovou, bol študentom posledného ročníka na Harvarde. Anne bola jeho vzdialenou príbuznou, spočiatku ženou v domácnosti, ale v priebehu rokov sa musela stať osobnou asistentkou svojho manžela, prezidenta.

Choroba Franklina Roosevelta sa zhoršovala a práve Eleanor neskôr prevzala manželovu politickú a spoločenskú zodpovednosť. Propagovala prvú volebnú kampaň svojho manžela, vysvetľovala a obhajovala priebeh jeho reforiem. Koncom 30. rokov 20. storočia mala prezidentova manželka oveľa väčšiu popularitu ako on.

Počas druhej svetovej vojny sa A. E. Rooseveltová stala námestníčkou ministra obrany Spojených štátov. Po manželovej smrti pokračovala v administratívnej práci prezidentov Trumana a Kennedyho, ktorí si ju vážili pre jej analytické schopnosti a skúsenosti. Mimochodom, vedeli ste, že A. E. Rooseveltová intervenovala za záchranu Milady Horákovej?

Franklin D. Roosevelt bol nielen významným prezidentom, ale aj fascinujúcou osobnosťou. Bol vášnivým zberateľom poštových známok, ktorých dizajn niekedy navrhol. Mal tajnú zbierku vypchatých vtákov. Bol prvým prezidentom, ktorý sa objavil v televízii. Miloval psy a jeho pes Fala bol celebritou. Keďže bolod pása nadol paralyzovaný, mal auto bolo upravené tak, aby ho mohol riadiť len rukami. Stal sa tak jedným z prvých ľudí, ktorí používali takýto systém šoférovania.

John F. Kennedy priniesol do USA optimizmus a moderné vízie, podporoval vesmírny program a občianske práva. Bol 35. prezidentom v období 1961–1963 a jeho tragická smrť dodnes vyvoláva otázky aj napriek dokumentom zverejneným v roku 2025.

Nie všetky jeho kroky boli úspešné. Prezidentovanie JFK bolo poznačené neúspešnou operáciou v Zátoke svíň, kde bol zvrhnutý Fidel Castro. Operácia sa skončila fiaskom a USA utrpelo medzinárodnú hanbu. Neďaleko tohto miesta sa ocitnete aj na našom zájazde Kuba Absolut total a problematike Zátoka svíň sa venujeme aj v blogu Revolučné dejiny Kuby.

JFK sa zaraďuje aj medzi vizionárov. Ovplyvnil USA v oblasti ekonomiky, občianskych práv, diplomacie a technologického pokroku. Podieľal sa aj na riešení Kubánskej raketovej krízy. Namiesto priameho útoku zvolil diplomatické riešenie, čím zabránil katastrofe. Vytvoril Mierový zbor, ktorý umožnil americkým dobrovoľníkom pomáhať v rozvojových krajinách v oblasti vzdelania, zdravotnej starostlivosti a infraštruktúry. Tento program dodnes funguje.

JKF bol silným podporovateľom hnutia za občianske práva. Podporoval reformu vzdelávania, zdravotníctva, položil základy programu Apollo, ktorý viedol k pristátiu človeka na Mesiaci v roku 1969. Pracoval aj na znížení napätia medzi USA a Sovietskym zväzom, čo viedlo k podpísaniu Zmluvy o zákaze jadrových skúšok. Prezident Kennedy sa držal vzoru Lincolna. Otvorene podporoval Martina Luthera Kinga a v roku 1963 sa dokonca aj stretli.

V modernom verejnom povedomí sa informácie o Kennedym najčastejšie spájajú s jeho záhadnou vraždou, ktorá šokovala celý svet a dodnes ju sprevádzajú hypotézy. Prípad atentátu na Kennedyho dal priestor vzniku mnohých konšpiračných teórií a hoaxov. Tie obsahovali témy ako napríklad zapojenie vlády, CIA, FBI, mafia, kubánsky vodca Fidel Castro, komunisti, ale aj Ku Klux Klan.

V novembri 2002, po uplynutí obdobia lekárskych tajomstiev, zverejnili jeho lekárske správy. Až vtedy sa ukázalo, že Kennedyho choroba bola omnoho vážnejšia, než sa spočiatku zdalo. Napriek opakovanej liečbe pociťoval neustálu bolesť z poranenej chrbtice. Mal vážne tráviace ťažkosti a trpel Addisonovou chorobou. Musel si pred tlačovými konferenciami opakovane vpichovať novokaín, vďaka čomu vyzeral zdravo.

Súčasný americký prezident Donald Trump nariadil zverejniť nový súbor údajov o atentáte na Johna F. Kennedyho a je presvedčený, že je to vo verejnom záujme.

JFK mal charizmu, ktorá ho do Bieleho domu dostala. Bol známy svojim rýchlym rečníckym štýlom, v dôsledku čoho bol taký presvedčivý.

Ako prvý prezident USA mal tlačové konferencie v televízii. Kennedy si dával extrémne záležať na svojom účese, bol priam posadnutý svojimi vlasmi. Dokonca mal špeciálnu techniku, ako si upravovať vlasy tak, aby vyzerali dokonale aj vo vetre.

Mal obrovský vplyv na módu. Jeho neformálny štýl bez klobúka spôsobil, že klobúky začali medzi americkými mužmi strácať popularitu. JFK miloval čokoládové milkshaky a údajne ich pil takmer každý deň. Jeho typické raňajky zahŕňali praženicu, toast a obrovské množstvo slaniny. Mal rád aj kubánske cigary a vy ich môžete ochutnať tiež!

Ronald Reagan sa stal politikom postupne. Najprv ho spoločnosť poznala ako hereca a prezidenta hereckého zväzu, neskôr ako rečníka pre General Electric. V roku 1964 ho prejav „A Time for Choosing“ urobil hviezdou konzervatívcov a o dva roky neskôr už vyhral voľby na guvernéra Kalifornie. Reagan sa stal 40. prezidentom v rokoch 1980-1989. V prvom funkčnom období porazil úradujúceho prezidenta Jimmyho Cartera.

Bolo to v čase ekonomickej krízy, vysokej inflácie a iránskej rukojemníckej krízy. Jeho sľub obnoviť silu Ameriky, znížiť dane a postaviť sa Sovietskemu zväzu mu priniesol drvivé víťazstvo. Počas svojho prezidentovania presadzoval politiku, ktorá odrážala jeho osobnú vieru v slobodu jednotlivca. Urobil veľké zmeny v americkej ekonomickej, domácej a zahraničnej politike, apeloval na americkú morálku a urobil ľudí menej závislými od vlády.

Reaganova politika bola výrazne ovplyvnená jeho presvedčením o voľnom trhu a silnej obrane. To motivovalo ľudí, aby si zakladali vlastné firmy, investovali do ekonomiky a nespoliehali sa na pomoc od exekutívy. Znížil dane pre jednotlivcov aj firmy, čím podporil ekonomický rast a podnikanie. Výsledkom bolo, že viac ľudí si mohlo dovoliť investovať a menej sa spoliehalo na štátne programy.

Viedol denníky, v ktorých komentoval každodenné udalosti a vyjadroval v nich svoje názory. V roku 2007 boli publikované v najpredávanejšej knihe Reaganove denníky. Počas jeho pôsobenia eskalovali preteky v zbrojení, zvýšil vojenské výdavky, odklonil politiku studenej vojny od politiky uvoľňovania napätia so Sovietskym zväzom. Zapojil sa do rokovaní so sovietskym vodcom Michailom Gorbačovom, ktoré vyvrcholili Zmluvou o likvidácii rakiet stredného doletu.

Reagan nazýval Sovietsky zväz „ríšou zla“. Hovoril, že komunizmus „nie je ani ekonomický, ani politický systém, je to forma šialenstva, dočasná odchýlka, ktorá čoskoro zmizne z povrchu zemského, pretože je v rozpore s ľudskou prirodzenosťou“.

Hoci boli Ronald Reagan a Michail Gorbačov ideologicky odlišní protivníci, vzájomne sa rešpektovali. Reagan o Gorbačovovi povedal, že je „človek, ktorý vie počúvať a hľadať riešenia“. Gorbačov zase ocenil Reaganovu úprimnosť a schopnosť počúvať. Ich vzťah ukázal, že aj v čase napätia môže osobná diplomacia a vôľa k porozumeniu zmeniť svet.

Reagan tiež prežil pokus o atentát, bojoval proti odborom vo verejnom sektore a bojoval proti drogám. Čelil ostrej kritike za to, že dlho mlčal o epidémii AIDS. Jeho oneskorená reakcia a nedostatočné financovanie výskumu boli vnímané ako zanedbanie krízy. Reagan často žartoval. Svoj humor opakovane ukazoval aj počas prezidentovania a ľudia ho poznali aj ako rozprávača. Bol tiež veľkým milovníkom sovietskych vtipov.

Reaganovmu druhému funkčnému obdobiu dominovali zahraničné veci, vrátane bombardovania Líbye v roku 1986 či tajného a nelegálneho predaja zbraní Iránu na financovanie povstaleckých skupín Contras.

Hoci plánoval aktívny postprezidentský život, jeho plány mu skazila Alzheimerova choroba, ktorú mu diagnostikovali v roku 1994. Jeho fyzické a duševné schopnosti sa postupne zhoršovali, čo viedlo až k jeho smrti v roku 2004. Jeho politická éra zmenila nielen ekonomický a vojenský kurz USA, ale aj to, ako Američania vnímali sami seba – ako národ s obnovenou vierou vo svoje možnosti.

Americký demokratický politik, v poradí 42. prezident Spojených štátov amerických, historicky druhý, ktorý podstúpil proces impeachmentu (alebo odvolanie z funkcie). Predtým dvanásť rokov zastával úrad guvernéra Arkansasu. Zasadil sa o ekonomický rast, sociálne reformy a medzinárodnú diplomaciu počas svojho prezidentstva v rokoch 1993 až 2001.

Presadzoval politiku fiškálnej disciplíny a otvorených trhov, čo viedlo k najdlhšiemu obdobiu hospodárskeho rastu v dejinách USA. Vzniklo viac než 22 miliónov pracovných miest a rozpočet sa z deficitu dostal do prebytku. Podpísal zákon o reforme sociálnej pomoci, ktorý zaviedol prísnejšie podmienky a podporoval návrat ľudí do práce.

Založil program, ktorý poskytol zdravotné poistenie miliónom detí z rodín s nízkym príjmom. Zohral kľúčovú úlohu pri mierových rokovaniach v Severnom Írsku a na Balkáne. Podporil rozvoj internetu a telekomunikácií, čím položil základy digitálnej éry. Vyhlásil nové národné parky a monumenty, chránil milióny akrov pôdy.

Mnohé z jeho úspechov v druhom funkčnom období boli zatienené škandálom s Monikou Lewinskou, keď sa začiatkom roka 1998 ukázalo, že s ňou mal osemnásťmesačný sexuálny vzťah. Clinton poprel vzťah s Lewinskou, čo viedlo k obvineniu z krivej prísahy a marenia spravodlivosti. Senát ho však oslobodil. Počas aféry vraj manželka Hillary Clinton tak vybuchla, že mu rozsekla čelo lampou. Bill to vysvetlil tým, že v noci do niečoho narazil. Okrem tejto aféry čelil Clinton mnohým ďalším.

Úrad prezidenta USA však napriek tomu opustil s veľmi pozitívnou verejnou mienkou, najvyššou od druhej svetovej vojny. Odvtedy prednášal a venoval sa charite. Založil William J. Clinton Foundation, ktorá sa venuje globálnym problémom ako AIDS a globálne otepľovanie. V roku 2004 vydal autobiografiu s názvom My Life. Ostal aktívny v demokratických prezidentských kampaniach, napr. pre svoju ženu Hillary 2016 a aj pre Baracka Obamu v rokoch 2008 a 2012. Po odchode z úradu prezidenta si udržal popularitu a nezabudlo sa naňho dodnes.

Prezidenti prichádzali z rôznych prostredí, čelili rozdielnym výzvam a zapisovali sa do dejín rozličným spôsobom, no všetci zanechali stopu, ktorú nemožno vymazať. Niektoré rozhodnutia nás inšpirujú, iné pobádajú k reflexii. V tom spočíva krása histórie. Nie je čiernobiela, ale plná vrstiev, paradoxov a emócií. A počas zájazdov v USA vám túto históriu prerozprávajú najscestovanejší Slováci. 

Veríme, že vám tento stručný pohľad aspoň trocha priblížil dejiny USA a už viete, prečo sa niektoré mená opakovane vracajú do verejných debát a či prečo ich činy rezonujú dodnes. Dnešné krajiny čelia podobným otázkam. Tiež sa zamýšľajú nad tým ako nájsť rovnováhu medzi mocou a zodpovednosťou, ako obstáť v ťažkých rozhodnutiach či ako si zachovať ľudský prístup aj vo verejnej funkcii.