Kmeň Navajo – život v krajine štyroch posvätných hôr

Navajovia sami seba nazývajú Diné, čo v preklade znamená „ľudia“ – už toto nám môže veľa napovedať o ich mentalite, spôsobe života a správaní.

Názov odráža spoločnosť postavenú na vzájomnej rovnosti a bez centrálnej nadvlády. Navajovia nikdy nemali jedného vládcu alebo kráľa, ktorý by diktoval pravidlá celému kmeňu – spoločnosť bola rozdelená do lokálnych skupín a klanov.

O všetkých dôležitých témach a rozhodnutiach sa diskutovalo na klanových radách, až kým sa nedospelo ku konsenzu. Život v súlade s prírodou im prúdi v krvi od nepamäti a odovzdáva sa z generácie na generáciu dodnes.

Srdcom celého bytia a myslenia ľudu Diné je koncept nazývaný Hózhó. Toto jedinečné slovo sa do európskych jazykov prekladá len veľmi ťažko, pretože v sebe spája krásu, harmóniu, rovnováhu, zdravie a poriadok vesmíru.

Pre Navajov nie je Hózhó iba abstraktným pojmom. Veria, že všetko na svete – ľudia, zvieratá, rastliny aj neživá príroda – je prepojené.

Ak človek ochorie, zažije nešťastie alebo sa dostane do konfliktu s komunitou, znamená to, že jeho vnútorná rovnováha bola narušená. Úlohou človeka je potom urobiť všetko pre to, aby Hózhó opäť obnovil a vrátil sa do stavu harmonického súžitia s okolím.

Tento dôraz na harmóniu sa zrkadlí aj v tom, ako mali Navajovia usporiadanú spoločnosť, v ktorej hrali kľúčovú úlohu ženy.

Kmeň fungoval na princípe matriarchátu, čo znamenalo, že rodová línia, majetok aj spoločenské postavenie sa dedili po matke. Mladý muž sa po svadbe presťahoval k rodine svojej manželky a deti automaticky patrili do klanu svojej matky. Ženy vlastnili pastviny, stáda oviec aj tradičné obydlia.

Spoločnosť bola rozdelená do zložitého klanového systému, ktorý striktne zakazoval manželstvá medzi príslušníkmi rovnakého klanu. Tento systém nielenže bránil genetickým chorobám, ale vytváral aj obrovskú sieť solidarity, v ktorej mal každý člen kmeňa jasne definované miesto a povinnosti voči ostatným.

Duchovný svet Navajov bol neodmysliteľne spojený s liečením, ktoré mali na starosti medicinmani, v ich jazyku nazývaní „speváci“.

Títo strážcovia tradícií neliečili len telo, ale predovšetkým dušu prostredníctvom zložitých viacdňových rituálov plných spevov a modlitieb. Súčasťou liečenia bolo vytváranie fascinujúcich pieskových obrazov, ktoré medicinman sypal na zem z farebného piesku, drvených minerálov a peľu.

Tieto obrazy fungovali ako dočasné oltáre a brány do duchovného sveta, cez ktoré z chorého človeka odchádzalo nešťastie a vracala sa doňho sila. Hoci išlo o úchvatné umelecké diela, tradícia prikazovala zničiť ich ešte pred západom slnka, aby sa negatívna energia definitívne rozptýlila.

Yá’át’ééh Shik’éí dóó Shidine’é! Dokážete to vysloviť? „Pozdravujem, moji príbuzní, moji ľudia.“

Takto sa Navajovia navzájom zdravili. Ich jazyk je taký zložitý a ťažko zrozumiteľný, že ho počas druhej svetovej vojny používala americká námorná pechota na kódovanie správ. Japonci tento kód nikdy nedokázali rozlúštiť.

Navajský jazyk, ktorý samotní rodení hovoriaci nazývajú Diné bizaad (doslova „jazyk ľudí“), patrí do athabaskánskej jazykovej rodiny a je jedným z najpozoruhodnejších jazykov na svete. Pre lingvistov je fascinujúcim hlavolamom, pre samotných Navajov posvätným darom a pre svet súčasťou príbehu druhej svetovej vojny.

Navajo Nation s rozlohou približne 70 000 km² zasahuje do štátov Arizona, Nové Mexiko a Utah. My na našich zájazdoch západom USA niekoľkokrát prechádzame hranicu Arizony a Utahu, a tak vidíme navajské územie z rôznych uhlov.

Americký západ objavujeme s našimi klientmi už od roku 1999, keď sme sem zrealizovali našu prvú cestu. Roky skúseností potvrdzuje aj plaketa najväčšieho predajcu zájazdov do USA, ktorú BUBO získalo v roku 2010 z Washingtonu a odovzdal nám ju americký veľvyslanec.

Nekonečné diaľnice pretínajú hlboké kaňony, z vyprahnutej zeme vyrastajú červené pieskovcové veže a vzduch vonia šalviou. Pre tento národ to však nie je len scenéria z hollywoodského westernu – je to otvorená kniha jeho mýtov a zároveň domov, ktorý si spravuje sám.

Podľa legendy nepochádzajú ľudia Diné z tohto sveta – prešli tromi svetmi, až kým cez dutú stonku trstiny vstúpili do toho dnešného.

Krajina bola nehostinná a plná gigantických netvorov, ktoré vraždili ľudí. Zachránili ich dvojčatá, ktoré sa vydali na hrdinskú výpravu, aby krajinu od netvorov očistili. Práve tieto mýtické bitky dali význam aj miestam na území Navajov: Cabezon Peak napríklad podľa legendy symbolizuje odťatú hlavu netvora.

Príbehy tejto krajiny vám počas cesty priblížia naši sprievodcovia vyškolení v BUBO Cestovateľskej Akadémii, ktorí patria medzi najscestovanejších Slovákov.

Ich tradičné územie vymedzujú štyri posvätné hory:

• Východná hora Blanca Peak v Colorade – symbolizuje bielu farbu, mušle, úsvit a začiatok premýšľania.
  
  
• Južná hora Mount Taylor v Novom Mexiku – patrí jej tyrkysová farba, plánovanie a stabilita.
  
  
• Západná hora San Francisco Peaks v Arizone – predstavuje žltú farbu, rodinný život a naplnenie cieľov.
  
  
• Severná hora Hesperus Mountain v Colorade – spája sa s čiernou farbou, odpočinkom, nocou a ochranou.

Podľa tradičných predstáv Navajov má život v priestore medzi týmito horami hlboký súvis s Hózhó – konceptom vyjadrujúcim harmóniu, rovnováhu, zdravie a krásu.

Predkovia Navajov migrovali z oblasti dnešnej Kanady na juhozápad Severnej Ameriky. Pôvodne to boli kočovní lovci a zberači, no ich spôsob života sa dramaticky zmenil vďaka kontaktu s obyvateľmi pueblových sídel. Prevzali od nich poľnohospodárstvo a začali pestovať kukuricu, fazuľu a tekvice.

Dodnes sú tieto tri suroviny základom ich stravy a tvoria neodmysliteľnú súčasť každodenného života. Druhý zlom nastal, keď prišli do kontaktu so Španielmi, ktorí priniesli kone a ovce. Navajovia sa stali majstrovskými pastiermi a ovce sa stali stredobodom ich hospodárstva, kultúry a stravy.

História Navajov má však aj svoje temné obdobia, keď prišli o územie a mnoho z nich zahynulo. Po mexicko-americkej vojne v roku 1848 začali americkí osadníci prenikať na navajské územie.

Konflikty eskalovali, až sa vtedajší generál James Henry Carleton rozhodol vyriešiť tento problém radikálne – úplným vysídlením Navajov do izolovanej rezervácie.

Navajovia sa prirodzene nechceli vzdať svojho územia, pôdy a domova, ktorý si tu celé generácie budovali.

Na druhej strane americká armáda vedela, že ich v hornatom domove nedokáže poraziť v otvorenom boji. Poverený plukovník Christopher Carson preto v roku 1863 spustil brutálnu taktiku „spálenej zeme“.

Jeho vojaci systematicky vypaľovali navajské obydlia (hogany), ničili úrodu a strieľali dobytok. Práve Canyon de Chelly, ktorý na našom BUBO zájazde USA – západ pravidelne navštevujeme, sa stal jedným z posledných útočísk Navajov pred vojakmi. V kaňone sa odohrali tragické udalosti, pri ktorých zomierali aj ženy a deti.

V januári 1864 začali vojaci hnať prvé skupiny zajatcov na strastiplnú cestu známu ako Long Walk, teda Dlhý pochod. Pre mnohých išlo o stovky kilometrov chôdze do Bosque Redondo v nehostinnej časti Nového Mexika.

Vysilení a vyhladovaní Navajovia prišli na územie, kde ich čakali ďalšie ťažkosti. Neúrodná pôda a problémy s vodou mali za následok choroby a ďalšie straty na ľudských životoch.

Americká vláda mala v pláne urobiť z Navajov na tomto území farmárov, no plán veľmi rýchlo zlyhal, keď sa ukázalo, aké neprajné sú tamojšie podmienky. Udržiavanie tábora sa navyše začalo pre americkú vládu stávať ekonomicky nevýhodným.

V roku 1868 sa vláda USA rozhodla podpísať s predstaviteľmi Navajov zmluvu, ktorá im umožnila vrátiť sa na časť pôvodného územia. Postupom času sa ich územie rozširovalo až na dnešných približne 70 000 km².

Dôležitý posun smerom k samospráve nastal aj v roku 1989, keď Navajovia zmenili usporiadanie svojej vlády. Navajo Nation má dnes vlastného prezidenta, radu, školstvo, políciu a súdy.

Súčasný život Navajov však nie je taký sladký a jednoduchý, ako by sme si mohli myslieť – v mnohých odľahlých oblastiach pripomínajú životné podmienky skôr rozvojovú krajinu.

Hoci sa im podarilo dostať späť časť územia, ich materiálna a ekonomická realita je často mimoriadne náročná. Mnohé rodiny zápasia s chudobou a nezamestnanosťou.

Časť domácností stále nemá prístup k elektrine alebo tečúcej vode. Rodiny žijúce v odľahlých oblastiach si musia vodu dovážať vo veľkých bareloch z komunitných zdrojov.

Dôležitým zdrojom príjmov je pre nich turizmus. Spravujú aj turisticky vyhľadávané miesta ako Monument Valley či Antelope Canyon, ktoré s našimi lovcami zážitkov navštevujeme na zájazdoch naprieč západom USA.

Dôležitým pilierom obživy je aj naďalej chov oviec a poľnohospodárstvo. Práve na dne Canyon de Chelly dodnes žije niekoľko rodín spôsobom života spätým s miestnou krajinou. Pre mnohé ďalšie rodiny je zdrojom príjmov predaj ručne vyrábaných výrobkov.

Už po ceste do Monument Valley si môžeme všimnúť stánky alebo autá, pri ktorých majú ženy rozložené tradičné šperky zo striebra a tyrkysu. Ich umenie je vysoko cenené a ja vám odporúčam priniesť si domov originálny suvenír v podobe typického strieborného náramku alebo náhrdelníka.

Krátke zastavenie pri jednom z týchto stánkov môže byť pekným zážitkom, pretože okrem originálneho suveníru si odnesiete aj osobné stretnutie s ľuďmi, ktorí ho vyrobili.

Pri spoznávaní územia Navajov môžete ochutnať aj ich tradičný Navajo fry bread, ktorý pripomína náš langoš a podáva sa s mäsom alebo zeleninou.

Veľmi špecifickým a možno nečakaným zdrojom príjmov Navajov sú kasína. Tejto myšlienke sa dlho bránili, pretože nebola v súlade s predstavami časti komunity. Napokon však kmeňová rada schválila prevádzkovanie hazardných hier a na území Navajo Nation vznikli kasína.

Kam peniaze z nich putujú? Príjmy z hernej činnosti pomáhajú financovať služby a projekty pre komunitu vrátane infraštruktúry či vzdelávania. Kasína síce nevyriešili všetky ekonomické problémy, no pre Navajo Nation dnes predstavujú jeden zo zdrojov príjmov.

Rada by som vám ponúkla aj svoj pohľad na tento pozoruhodný a osudom skúšaný národ. Mala som možnosť stráviť s Navajmi nejaký čas a ich dnešný spôsob života ma úprimne prekvapil. Ľudia s bohatou históriou a prepracovanými zvykmi dnes žijú úplne inak ako v minulosti.

Mnohé rodiny sa popri snahe zachovávať svoje tradície musia sústrediť na napĺňanie základných potrieb. Chudoba zasahuje mnoho obyvateľov a ich bežné dni sa často točia okolo toho, ako zarobiť na živobytie.

Mnoho žien si dnes privyrába výrobou šperkov, no tento zárobok im na život nie vždy stačí. Komunity čelia aj ďalším problémom vrátane kriminality.

Napriek tomu, ako ťažko boli a sú skúšaní osudom, nikdy som nemala pocit, že by sa na mňa pozerali krivo len preto, že som návštevníčka. Práve naopak – pri stretnutiach som zažila ich dobrosrdečnosť a otvorenosť.

Príbehy, ktoré som si počas svojich ciest od nich vypočula, sú naozaj dychberúce. Ľudia, s ktorými som hovorila o svojom neľahkom živote, však rozprávanie často ukončili slovami, že by nikde inde na svete nechceli žiť. Ich hrdosť na pôvod a tradície z nich cítiť na míle ďaleko.

Myslím, že sú hrdí právom. Po nútenom vysídlení sa dokázali vrátiť na časť územia svojich predkov a pokračovať v živote na svojej pôde.

Príbeh Navajov rozpráva o nezlomnosti a kultúrnej hrdosti. Od tragických udalostí Dlhého pochodu prešli dlhú cestu a dodnes si uchovávajú vzťah k svojmu domovu. Krajina Diné vám vezme dych nielen nádhernými panorámami, ale aj atmosférou a silnými príbehmi, na ktoré nezabudnete ešte dlho po návrate domov.

Hágoónee’, shik’is!