Patagónia pre sólo ženy – praktická príručka časť 3

Patagónia je fascinujúce miesto. Cestovať sem sama je jednoduché – a navyše nesmierne oslobodzujúce. Ak vieš, čo všetko sa môže prihodiť, máš predstavu, ako riešiť nečakané situácie (prečítaj si ešte raz časť príručky 1 a 2) a kedy odložiť ego bokom a jednoducho počkať na priaznivejšie počasie, dokážeš sa naplno ponoriť do dobrodružstva a krásy okolo seba. Zo všetkého, čo som zažila, považujem za najväčšie riziko pre sólo cestovateľku úraz na treku.

Veľké mestá majú svoje špecifiká. V Buenos Aires či Santiagu sa môžeš stretnúť s ľuďmi, ktorí sa o teba budú zaujímať viac, než je príjemné, alebo ťa dokonca osloviť s prosbou o peniaze. Vreckári tu fungujú rovnako ako v akomkoľvek veľkom meste vo svete. Moje odporúčania sú jednoduché: ubytuj sa v hoteli s vlastnou izbou a trezorom, cennosti nechaj v bezpečí a nikdy nenechávaj v izbe drahé veci voľne položené, ani keď ideš „len na raňajky“.

Pre mňa to znamenalo pokoj v duši a pocit, že sa môžem sústrediť na cestu. U mňa všetky šperky ostali doma. Čím menej drahých vecí máš so sebou, tým lepšie. V mojej batožine bola najcennejšia náhradná kreditka a cestovný pas. Pamätaj, že môžeš prísť o čokoľvek, len nie o pas a peniaze. Aj keby si niečo stratila, zabudla, v Patagónii vo väčších mestách kúpiš alebo zoženieš v Rentals.

Akonáhle pristaneš v Patagónii, atmosféra sa úplne zmení. Mestá ako Ushuaia, Puerto Natales, Punta Arenas, El Calafate či Bariloche pôsobia priateľsky a bezpečne. Tu nie je rizikom človek, ale skôr príroda. Medzi turistami som stretla najmä milých a ohľaduplných ľudí, ktorí rešpektujú súkromie druhých – nikto sa nikomu nevnucuje a každý si ide svojou cestou.

Cestovať sama neznamená byť osamelá. Na trekoch stretávaš malé skupiny turistov, páry, ale aj ďalšie sólo cestovateľky či cestovateľov. V horách platí jednoduchá etiketa – pozdrav a pár slov (napr. ako vyzerá cesta v tom smere, počasie) stačí. Ľudia rešpektujú súkromie. Ja sama som nikdy nezažila nepríjemný incident a sólo treky som si tak zamilovala, že sa sem pravidelne vraciam. Pre introvertky je to dobrá správa – nikto ťa nebude nútiť do rozhovorov ani nikto nerieši prečo sedíš sama v reštaurácii pri stole.

Ak potrebuješ radu, v horách je každý kamarát, ani raz sa mi nestalo nič nepríjemné. Možno mám šťastie na ľudí... alebo je to tým, že som si rokmi sólo ciest vycibrila opatrnosť, naučila sa veriť inštinktu, nehrám sa na hrdinku, keď to tak necítim. Vždy sa však svedomito pripravím na každú cestu. 

Niektoré miesta v Patagónii sú turisticky rušnejšie – Base of Torres, lagúna Los Tres pod Fitz Roy alebo centrum Bariloche – no existujú aj úplne odľahlé trasy, kde pohyb ľudí je minimálny a bezpečnosť stále vysoká. Osobne dávam prednosť hotelom pred hostelmi, aby som sa vyhla hlučným a rušivým skupinám turistov. Vždy sa riadim zdravým rozumom a vlastným pocitom.

Pri kempovaní mám vždy pri sebe malú taštičku s pasom, peniazmi, mobilom a powerbankou. Nosím ju so sebou aj na krátke opustenie stanu, napríklad do chaty na toaletu a podobne. Stan zamykám malým zámkom – viem, že ak by niekto chcel, stan roztrhne, ale tento detail mi dodáva pocit bezpečia.

Na trekoch, kde sa chodí tam a späť, napríklad v údolí Frances na W-treku v Torres del Paine, si môžete nechať batohy pod prístreškom, a moje veci tam vždy zostali nedotknuté. Každopádne svoje cennosti mám vždy so sebou, kamkoľvek idem. Možno preháňam, no medzi turistami môže byť ktokoľvek, a preto minimalizujem riziko nepríjemnej situácie.

Turistické trasy nie sú rovné – nájdeš šotolinu, jamy, kamene a nízky lesný porast. Ak prichádzaš do kempu už po tme alebo vyrážaš z kempu pred svitaním (obom prípadom sa snaž vyhnúť ak si sama), maj so sebou svetlo a sleduj, kam stúpaš. Vyvrtnutý členok je bežnejšie riziko než krádež. Pouličné psy v mestečkách v Patagónii sa síce nachádzajú, no nie sú agresívne.

Najväčšie riziko predstavuje počasie. Vietor ťa dokáže zraziť z cesty - nikdy nestoj na útesoch! Ak sa necítiš bezpečne, vráť sa – zajtra je tiež deň. Úrazy sa dejú hlavne kvôli pádom, takže maj pri sebe základnú lekárničku: lieky proti bolesti a nachladnutiu, obväzy, náplasti na otlaky, bandáž na spevnenie členku alebo kolena a dezinfekciu. Používaj ako oporu turistické paličky. Nikdy sa neponáhľaj. Maj v ruksaku vždy baterku, suchú vrstvu oblečenia, pláštenku, vodu a jedlo. 

Obuv pevná, ideálne nepremokavá, aby si bola pripravená aj na horšie počasie alebo podmočený terén. W trek a Fitz Roy zvládneš aj v turistických topánkach s nízkym členkom ak hlásia v ten deň pekné počasie - vybehneš to aj v teniskách, no na Isla Navarino by som išla v topánkach s vysokým členkom a s návlekmi.

Keď stretneš pumu, je potrebné neutekať a zachovať pokoj. Drž s ňou očný kontakt a pomaly ustupuj DOZADU. Nekrč sa k zemi. Je potrebné byť v jej očiach väčším. Ak je vás na chodníku viac, držte sa SPOLU. Rozopnite si bundy, držte jej konce a zdvihnite ruky od seba. Pomaly mávajte rukami a hovorte nahlas pomaly a veľmi silným hlasom smerom k zvieraťu, AVŠAK NEKRIČTE.

Ak budú medzi vami deti, ktoré sú menšieho vzrastu, nech sa držia za dospelými. Ak by boli v panike a chceli utekať, poraď im, nech ich zdvihnú zo zeme, ale tak, aby ste sa nikto nemuseli zohnúť a neodvrátili pohľad od zvieraťa. Stretnúť pumu na frekventovanej trase je veľká náhoda, ale čisto teoreticky sa to môže stať, preto je dobre vedieť, čo v tej situácii robiť. Ja som ju naživo ešte nevidela.  

Patagónia ťa naučí rešpektu. Počasie sa dokáže zmeniť v priebehu hodiny – dážď, sneh, ostré slnko aj vietor môžu prísť naraz. Preto nepi alkohol. Nikdy sa neopíjaj s cudzími ľuďmi (!), na dlhšie túry si nechávaj rezervu a denne neplánuj viac než 7–10 kilometrov – realita je pomalšia než aplikácie. Na trek nechceš ísť s „opicou“. Maj so sebou základnú lekárničku a pamätaj, že riziko je skôr úraz než krádež. Obliekaj sa vo vrstvách. Do ruksaku si daj aj nákrčník, čiapku a niekedy sa zídu aj ľahké športové rukavice.

Maj pri sebe hotovosť aj karty a rozšírený limit, aby ťa neprekvapili blokované platby. Peniaze je najlepšie rozmeniť po prílete v Buenos Aires mimo letiska, napríklad v ulici Florida vo Walker Gallery alebo podobne. V Chile peniaze rozmeníš v Santiago de Chile alebo v Punta Arenas v zmenárni. Aplikácia Maps.me funguje offline a umožní sledovať polohu, trasu aj autobus, v ktorom sedíš. To je fajn, dáva ti to úplný prehľad, kde si a kedy asi dorazíš do cieľa. Nikdy nechoď posledným autobusovým spojením do druhej destinácie, môže sa stať čokoľvek, porucha alebo nemusíš stihnúť spoj – vždy maj plán B, ak nie si si niečím istá.  

Zostaň 1 noc pred a 1 noc po treku v rovnakom hoteli – zvyknú radi uschovať nepotrebnú batožinu. Označ kufor visačkou, pridaj dátum návratu a WhatsApp číslo. Ideálne pri menších hoteloch, ak si sólo. Priestor zvyknú mať. Bellboyovi som za to nechala prepitné. Batožina ma v poriadku čakala.

Ak cestuješ vo väčšej skupine, už môžu mať problém všetko vám uskladniť. Tam radšej využite služby väčšieho hotela (obolajte ich) a ak negarantujú uskladnenie batožiny využite oficiálne lockery alebo požičovne výbavy (Rentals), ktoré túto službu tiež často ponúkajú.

Ja som pri W treku nechala batožinu už v Punta Arenas, lebo som sa z Torres del Paine vracala na prestup cez Puerto Natales priamo do Punta Arenas. Prestupový čas v Puerto Natales bol veľmi krátky a nakoľko bol môj hotel, kde som 1 noc ostala, ďaleko v centre Puerto Natales, nechala som nepotrebnú batožinu radšej až v Punta Arenas, kam som sa vracala na 1 noc pred odletom domov. Rezervuj a potvrď si ubytovanie vopred, hlavne v hlavnej sezóne (december – marec). Nehľadaj na mieste. Deň dopredu sú možnosti slabé a zbytočne strácaš drahý čas. 

Príprave venuj preto čas. Uvidíš, na mieste to neskôr oceníš, že nemusíš riešiť takéto veci. 

WhatsApp – v Patagónii je to hlavný komunikačný kanál. Komunikujú cez neho hotely, taxikári, sprievodcovia. Takmer všetci. Ak WhatsApp ešte nemáš, určite si ho nainštaluj.

Uber - nainštaluj si aj túto aplikáciu. Pomôže ti pri pohybe vo väčších mestách, Buenos Aires a Santiago de Chile. V posledných rokoch začína fungovať aj v mestách ako Ushuaia, Punta Arenas, El Calafate aj Bariloche.  

Offline mapa - mne v Patagónii úplne v poriadku funguje aplikácia Maps.me a alternatívne mám pre istotu aj mapy.cz.

BudBus - na rezerváciu autobusových lístkov. Ak ju nebudeš mať stiahnutú, nevadí. Lístok vieš kúpiť online na ich webovej stránke a lístok budeš mať v e-maile. No aplikácia je iba viac praktická. 

GPS v prípade treku na Isla Navarino.

Čítačka na QR kódy

Aplikácia počasie - neoplatilo sa mi nič špeciálne. Každých 5 minút môže byť iné počasie. Recepcia každého dobrého hotela v Patagónii by mohla vierohodne povedať, aké bude počasie na ďalší deň. Vedia to spravidla až po 20:00 hodine večer. Miestni majú niekedy lepšie zdroje informácii než sú online stránky o počasí. 

Na cestu do Patagónie odporúčam jeden väčší kufor, do neho zbaliť takmer všetko vrátane vaku na trek a potom jeden menší ruksak, ktorý s tebou pocestuje na palube lietadla ako príručná batožina.

Letenky a vnútroštátne prelety si kupujem vždy s možnosťou zobrať 23 kg podpalubnej batožiny. Do veľkého kufra balím výbavu na trek – turistický ruksak, stan, spacák a karimatku. Do príručnej batožiny patria všetky cennosti, lieky a veci, bez ktorých nechcem byť aspoň prvé tri dni, keby sa kufor omeškal. Preto si pri medzinárodných letoch do Santiaga de Chile alebo Buenos Aires vždy nechávam aspoň 2 hodiny na prestup (Madrid, Amsterdam, Paríž..), aby som to nestihla iba ja, ale aj batožina.

Po prílete je potrebné veľký kufor vyzdvihnúť a znovu ho odovzdať pri registrácii na lokálny prelet do cieľovej destinácie (El Calafate, Punta Arenas, Bariloche, Ushuaia...podľa toho kam ideš najprv). Všetky ostré predmety patria do veľkej batožiny.

Pri samotnom treku je ideálne, ak tvoj ruksak na túru neváži viac ako 15 kg. Zbaľ sa doma a vyskúšaj si ho. Rovno budeš vedieť, čo z batožiny vyhodíš von. Preto sa oplatí ešte doma trochu zároveň aj potrénovať. Ja som asi dva mesiace pred dovolenkou chodila na túry s 10-kilovým závažím v batohu na vzdialenosť 5 – 10 km. V Patagónii som napríklad na W treku niesla 15 kg batožinu 5 dní a zvládla som to potom bez problémov, pretože som na váhu na chrbte už bola zvyknutá a svalovicu som si „odtrpela“ už počas príprav doma.

Čo sa týka obuvi – do lietadla som si obula svoje (čisté) rozchodené trekové topánky, aby sa mi určite nestratili, ak kufor nepríde, pretože kupovať nové a nerozchodené topánky nie je dobrý nápad. V lietadle som sa prezula do ľahkých nasúvacích tenisiek (čisté), ktoré som počas treku nosila v okolí kempu. Zároveň som tak ušetrila kg vo veľkej batožine pri vážení na check-ine. Ak teda budeš bojovať o každé kg, tak prezuť sa môžeš teda až na palube. Za nadváhu batožiny sa pripláca. Vždy maj počas kempovania náhradnú obuv, aby si nohy po celodennej túre mohli oddýchnuť – niekto nosí kroksy, ja používam nasúvacie tenisky.

Cestu mám rozplánovanú tak, aby som si mohla veľký kufor nechávať v hoteli a po tej istej trase sa aj vrátila naspäť, aby som ho vyzdvihla. Alternatíva je oficiálna úschovňa, ktorá funguje v každom väčšom meste (prípadne Rentals tieto služby tiež ponúkajú) - nepoužila som ich, ale viem, že existujú, ak chceš tieto info si už pogoogli ďalej sama. V kufri som nikdy nenechala nič cenné, iba náhradné oblečenie a čisté oblečenie do lietadla, keď pôjdem domov. 

Ak sa chystáš na trek s prespaním v kempe – či už ide o známy W-trek v Torres del Paine alebo inú viacdňovú trasu – výbava, ktorú si so sebou zoberieš, rozhodne o tvojom komforte a bezpečnosti. V Patagónii ťa môže v priebehu jedného dňa prekvapiť silný vietor, dážď, slnko aj sneh. Nepodceň preto výber oblečenia a výbavu. Tu je môj zoznam nutností, ktorý vychádza z vlastnej skúsenosti. V skratke ti stačí bežné turistické oblečenie, ktoré nosíš aj doma do hôr, ale ideálne také, ktoré rýchlo uschne (napríklad merino), a rozchodená obuv. Oblečenie budeš vrstviť.

Obuv

Začnem tým, že kvalitné trekové topánky sú absolútna nevyhnutnosť. Mali by byť pevné, už rozchodené a vodeodolné. K topánkam si určite pribaľ aj trekové paličky – pomôžu ti najmä pri dlhších zostupoch a výstupoch alebo v náročnom teréne, kde šetria kolená a poskytujú stabilitu. Ak si na ne neni zvyknutá, zváž to, lebo budeš niesť aj ťažký batoh a extra podpora sa zíde.

Môže ťa prekvapiť blato, rozvodnená rieka na chodníku po väčšom daždi či podmočený terén. Nešla by som na túru v teniskách. Nízky členok ti môže stačiť na väčšine túr v Patagónii, ale ak plánuješ ísť okolo Fitz Roya, okolo masívu Torres del Paine alebo na Isla Navarino a trek Dientes de Navarino, zobrala by som obuv s vysokým členkom a návleky. Takto budeš pripravená aj na prípadne napadnutý sneh.

Bunda a nohavice

Patagónske počasie je nevyspytateľné, preto potrebuješ nepremokavú a vetruodolnú bundu s kapucňou, ktorú vieš stiahnuť okolo krku tak, aby ti do nej nefúkalo ani nepršalo. Určite využiješ princíp „layering“ – vrstvenie oblečenia. Vrstvy si počas dňa prispôsobuješ teplote a aktivite – od spodnej termo vrstvy, cez strednú izolačnú vrstvu, až po vonkajšiu ochranu proti vetru a dažďu.

Keď prší a fúka silný vietor, dážď ťa môže doslova pichať na tele. Klasická lacná pláštenka bude ihneď zničená. K dobrej bunde by som zvolila aj nepremokavé nohavice, ktoré si vieš navliecť na trekové nohavice, ak bude veľmi zle.

Spodná a stredná vrstva

Odporúčam merino. Merino má výhodu v tom, že nešíri zápach a rýchlo schne, čo je v Patagónii veľké plus. Ja trekujem v klasických turistických nohaviciach – prakticky nepotrebuješ žiadnu špeciálnu značku. Mám tenké merino tričko s dlhým aj krátkym rukávom, tenkú merino mikinu - a zo všetkého rezervu na výmenu. Niekoľko kusov spodného prádla a ponožiek – rátaj s tým, že v horách prať nebudeš, takže nech ti tento počet pokryje celý trek. Môžeš využiť služby práčovne, ak hotel má. Tenké menšie veci vieš preprať aj v hotelovej izbe - rob to ako prvé po príchode, aby ti to do rána uschlo. 

Pre spanie v hoteli maj veci s dlhým rukávom, lebo nie všetky hotely v Patagónii zvyknú kúriť. Pre spanie v stane, potrebuješ čisté oblečenie, no vsaď radšej na ozaj kvalitný spacák do -7, než niesť zbytočne 3-4 vrstvy oblečenia iba na spanie. 

Ostatná výbava

K tomu všetkému si pribaľ čiapku, nákrčník, ale aj šiltovku – využiješ ju pri ostrom slnku. Rovnako dôležité sú vetruodolné a nepremokavé rukavice vhodné na trek. A nezabudni na niekoľko párov štupľov do uší – v kempoch sa často spí v blízkosti iných ľudí, takže ak si citlivá na zvuky, tieto drobnosti ti zabezpečia pokojnejšiu noc.

Večer a ráno budeš potrebovať čelovku – nezabudni na náhradné batérie. V kempoch často nie je elektrina, preto sú veľmi praktické aj powerbanky na nabíjanie mobilu či čelovky. Batérie maj na teplom mieste, aby sa nevybili, napríklad blízko tela.

Aj keď sa v Patagónii budeš pohybovať v oblastiach s čistou, tečúcou horskou vodou, ak máš citlivý žalúdok, oplatí sa vziať si filter na vodu. Vodu si budeš dopĺňať priebežne z tečúcich potokov. Ja mám svoju obľúbenú turistickú fľašu na vodu v objeme 1,2 l a vždy si zbalím aj 1 vak na vodu (extra 1l), aby mi v prípade dlhej trasy zbytočne nezaberal miesto.

Na tvár oceníš malý opaľovací krém – ideálne s vyšším faktorom, keďže slnko vie byť v Patagónii ostré aj keď je chladno. Slnečné okuliare. Naopak, repelent netreba – komáre ani iný hmyz ťa v Patagónii otravovať nebudú.

Ak nespíš v horských chatách, ale berieš si vlastný stan, výbava sa rozšíri. V tom prípade budeš potrebovať stan, spacák a karimatku. Stan musíš do Patagónie prepraviť v podpalubnej batožine (aj trekové paličky), pretože jeho tyčky a kolíky ti v príručnej neprejdú cez kontrolu. Nezabudni ani na podložku pod stan, ktorá ťa ochráni pred vlhkosťou, a „koberec“ do stanu, ktorý zabezpečí komfort a čistotu vo vnútri. Ak máš tenkú karimatku kvôli objemu v ruksaku, zváž ešte skladaciu penovú podložku, ktorý si upneš o zbalený ruksak. 

Spací vak by mal mať komfortnú teplotu aspoň do -7 °C, pretože noci bývajú chladné aj počas leta. K tomu samozrejme karimatka, ktorá izoluje od studenej zeme.

Veci na spanie – koľko vrstiev zbalíš, záleží od spacáka. Ja som mala 3 vrstvy termo a spacák vhodný do nula stupňov. Bolo mi zima, ale dalo sa to vydržať. Určite by som si nabudúce zobrala kvalitnejší spacák a ešte penovú podložku.

Veľmi praktické sú aj špagát a štipce na sušenie oblečenia do kempu – v Patagónii oblečenie prepotíš, takže sa určite zídu. Všetko budeš sušiť hneď ako do kempu prídeš. Ďalej odporúčam rýchloschnúci uterák – niektoré kempy majú len jednoduché umývacie priestory alebo studené sprchy, ktoré aj tak po túre padnú vhod. Zídu sa aj vlhčené servítky či hygienické vreckovky na rýchlu očistu, ak sprcha nie je k dispozícii. Vo verejných toaletách v Južnej Amerike všeobecne vždy chýba toaletný papier. V hoteloch a organizovanom kempe to však nebýva problém. 

Na noc sa ti zídu ľahké nasúvacie tenisky alebo kroksy – ideálne po celom dni v ťažkých trekových topánkach. Žabky nie, keďže v noci môže byť veľmi chladno a v kempoch nie sú upravené chodníky. Do ruksaku si pribaľ aj viac sáčkov na špinavé oblečenie, aby si ho mohla oddeliť od čistého. Zíde sa aj vrecko na vlastný odpad. Na pas, vytlačené dokumenty maj vodeodolné puzdro.

Z hygienických potrieb si zbaľ len to najnutnejšie – všetko v ľahkom a skladnom prevedení. Ideálne je kozmetika v 100 ml nádobách, ktorú kúpiš napr. v DM drogéria a podobné obchody. Ja som zo začiatku chodila aj s make-up taštičkou, no potom som to vzdala a išla „naprírodno“. Šetrila som miesto, kde sa dalo. Osobná lekárnička je samozrejmosťou – náplaste, dezinfekcia, niečo proti bolesti, niečo proti hnačke, niečo proti pľuzgierom. A nezabudni na lieky, ak niektoré pravidelne užívaš.

V kempe v Patagónii si svoj stan nezabudni za sebou vždy hneď zazipsovať. V kempoch sa často vyskytujú myši. Jedlo preto uchovávaj v dobre uzatvorenom obale, ideálne zavesené na strome mimo stanu, aby sa ti do stanu neprekúsali myši.

Dry bags - na spacák, karimatku, veci čo nechceš, aby sa namokli, ak sú na vrchu tvojho vaku. Pláštenka na vak. Izolačná páska sa zíde napr. na dieru v stane a pod. 

Na 4-5 dňový trek v horách vôbec nepotrebuješ veľa šatstva. Stačia ti dva denné outfity – jeden aktívne nosíš, druhý máš ako rezervu pre prípad, že sa zašpiníš alebo prvý nestihne uschnúť. Keď jeden sušíš, druhý používaš. Oblečenie musí rýchlo schnúť – počítaj s tým, že všetko bude vystavené dažďu, potu a občas aj snehu. Zopakujem - môžeš staviť na merino. Patagónsky vietor si so sušením merino vecí rýchlo poradí. 

Nepotrebuješ škrabošku na oči – v Patagónii je väčšinu noci naozaj tma. Nie je to blízko polárneho kruhu.

Ťažké knihy si nechaj doma – ak veľmi chceš čítať, zober si čítačku. Všetko, čo ti zbytočne zaťaží batoh, ťa bude neskôr mrzieť. Väčšina ľudí ľutuje, že brala práve knihu na čítanie.

Neber slúchadlá ani AirPods. Powerbanku šetri iba na nabitie mobilu. Netrekuj so slúchadlami v ušiach, môžeš prepočuť prípadnú prosbu o pomoc, zviera alebo upozornenie iného turistu na ceste. Netrekuj s pustenou hudbou na repráku. Rušíš prírodu aj ostatných. 

Ruksak na trek by nemusel vážiť viac než 15 kg, aj so stanom a celou výbavou. Ak to preženieš, bolesť chrbta a ramien ťa začne obmedzovať už po prvom dni. Samozrejme, každá z nás má inú váhu, inú formu a zvládne inú záťaž. Ak chodíš do fitka, môžeš si do tréningu zapojiť chodenie po schodoch a drepy s vakom na ramenách atď. Daj sa do formy. Nefajči, nepi alkohol. 

Odporúčam pred odchodom do Patagónie absolvovať niekoľko tréningových túr doma – vyraz na Chopok, hrebeň Malej Fatry či Tatry s batohom podobnej váhy, akú si ponesieš. Ja som si pred cestou do Patagónie do ruksaku naložila jednoručky a vybehla si Chopok, Chleb či Suchý vrch. Svalovica prešla ešte pred odchodom na dovolenku.

Vo finále som mala so sebou vždy niečo, čo som vyhodnotila ako úplne zbytočné. Hrubé mikiny, resp. viac zbytočných ks suchého oblečenia, kniha a hlavne veľa úplne zbytočnej kozmetiky. 

Naozaj si rozlož doma veci, ktoré berieš a skús sa párkrát premyslene a rýchlo zbaliť, či to zvládneš. Odváž si ruksak a začni viac trénovať s podobnou váhou, aby si si navykla a svalovicu pretrpela ešte doma. 

Vždy si sprav online check-in na let, vyhneš sa tak prípadným overbookingom. Spravidla funguje 24 hodín pred odletom. Pri lete z Buenos Aires do El Calafate si rezervuj miesto pri okne napravo v smere letu. Pred pristátím v El Calafate za dobrého počasia v diaľke uvidíš Fitz Roy. Zvykne na to upozorniť aj kapitán. To isté platí aj pri lete do Ushuaia, rovnaké miesto napravo pri okne v smere letu. Pred pristánim v Ushuaia sa ti ukážu nádherné hory. 

Pri ceste zo Santiaga de Chile do Punta Arenas lietadlo spravidla letí priamo ponad Torres del Paine, čiže ho veľmi neuvidíš, pretože bude „pod lietadlom“. Odporúčam rezerváciu miesta pri okne – rada A, teda naľavo v smere letu. Nie však na krídle. Za jasného počasia uvidíš Patagónske ľadovcové pole a aj Perito Moreno. Napravo som nesedela, ale podľa vytiahnutých mobilov usudzujem, že aj na strane F bolo na čo pozerať.

Pri ceste linkovým autobusom z El Calafate do El Chaltén si rezervuj miesto pri okne naľavo v smere jazdy. Lepšie tak uvidíš blížiaci sa masív Fitz Roy. Ak to šofér dovolí, môžeš si na chvíľu sadnúť na schodík pred príchodom do El Chaltén a spraviť si pár fotiek. Autobus však na panoramatické fotky nezastaví. Ak sa nepodarí, neľutuj – v El Chaltén budeš mať dosť možností na fotky a panorámy.

Pri rezervácii autobusového spoja z letiska v El Calafate do El Chaltén som párkrát riešila dilemu, či lietadlo bude alebo nebude meškať, a podľa toho si vybrať skorší alebo neskorší spoj. Všimni si pri rezervácii autobusového lístka, či je možné storno zdarma. Niekedy je možné bezplatné storno najneskôr 1 alebo 2 hodiny pred odchodom spoja. To znamená, že si môžeš kúpiť lístok na oba spoje, na letisku sa pripojiť na wifi, nepotrebný lístok zrušiť a nastúpiť na spoj, ktorý stíhaš. Na palube býva platená wifi, ale skontroluj si to na stránke leteckej spoločnosti. Pri ceste do El Chaltén sa v sezóne trochu bojuje o miestenky v autobuse. Peniaze za včasné storno nepotrebného lístka ti vrátia na účet, v opačnom prípade nepoužitý lístok prepadne. Možno to je trochu sebecké - obsadiť miesta a potom ich rušiť/nepatrí sa to ak to niekto iný potrebuje viac. Takže túto taktiku zvoľ, iba ak to je nevyhnutné.

Časť výbavy si vieš zapožičať aj v požičovniach (Rentals) v Puerto Natales, ak ideš na W alebo O trek. Prípadne v El Calafate alebo El Chaltén, ak ideš k Fitz Roy. Rátaj však s tým, že výbava môže byť opotrebovaná. Minimálne spacák by som brala svoj vlastný kvôli hygiene. Vedia ti požičať aj stan, no mysli na to, že ak máš málo času na prípravu pred odchodom do Torres del Paine, môžeš mať problém: potrebuješ vedieť pár vecí dopredu – nielen stan vyzdvihnúť, ale naučiť sa ho aj rýchlo postaviť a zložiť. Preto ja osobne preferujem mať vlastný stan. Ak máš nový stan, nauč sa ho doma postaviť do 5 minút. Na treku sa ti môže stať, že ho budeš musieť postaviť za tmy alebo v daždi, preto je dobré sa s ním už dopredu zoznámiť. Ja som si doma nacvičila aj rýchle zbalenie vaku a upnutie stanu o vak. Vtedy ešte prídeš na rôzne vychytávky – napr. zistíš, že sa ti môžu zísť extra popruhy, karabínky a pod. 

Nespoliehaj sa na elektroniku, ktorá sa môže vybiť a najdôležitejšie rezervácie (letenka, lístok na bus, kemp) si vytlač a s pasom nos v nepremokavom obale. 

Sólo cestovanie po Patagónii je bezpečné, nádherné a posilňujúce. Stačí rešpektovať prírodu, počasie a svoje limity. S opatrnosťou a dobrým plánovaním sa môžeš naplno sústrediť na to, čo je na tejto krajine najkrajšie – divokú prírodu, dychberúce výhľady a pocit absolútnej slobody. Patagónia odmeňuje tých, ktorí sú pripravení, otvorení dobrodružstvu a ochotní nechať sa viesť intuíciou.

Ak si prešla všetky tri časti príručky, verím, že máš jasnejšiu predstavu o tom, čo ťa čaká. Ber to však ako Úvod do Patagónie – detaily, ceny či možnosti rezervácií sa môžu rokmi meniť, preto si vždy over aktuálne informácie online. V sekcii BLOGY na bubo.sk nájdeš množstvo ďalších postrehov a tipov z konkrétnych miest v Argentíne aj v Čile. Určite tam mrkni. 

Mojím cieľom bolo priblížiť ti, aké je to tam dole – medzi 40. a 56. rovnobežkou – kde končí civilizácia a začína divočina. Verím, že sa ti Patagónia bude páčiť minimálne tak, ako sa páči mne. Uži si to naplno!