Ushuaia - Andský diamant na prahu Antarktídy

„Pristávame, pripútajte sa prosím... Bienvenidos a Ushuaia! Vitajte v najjužnejšom meste na svete!“ Vystupujem z lietadla a prvý krát sa nadýchnem patagónskeho jemne chladivého horského vzduchu.

Magická Tierra del Fuego - Ohňová Zem. Ako asi vyzerá? Za večernej tmy vidím iba siluety majestátnych hôr a svetlá domčekov odrážajúce sa na hladine Beaglovho prielivu. Spomínam si celkom presne, aké to bolo po prvý krát priletieť do tohto mesta pred rokmi - len zimomriavky a ten neopísateľný pocit, keď sa Vám v priamom prenose plní sen a ocitáte sa na miestach, kde sa pred takmer 200 rokmi začína písať aj veľkolepý príbeh Darwinovej teórie evolúcie.

Do ďalekej Patagónie robíme v BUBO zájazdy už viac než dve dekády. Najprv to boli dvojmesačné cesty na kolesách, neskôr sme letecky z Buenos Aires absolvovali krátke ochutnávky toho najpopulárnejšieho z južného trojuholníka amerického kontinentu. Cestu sme od roku 2015 vyšperkovali do takej podoby, že dnes si už môžeme naplno užívať dobrodružnú veľkovýpravu na absolútny juh obývaných častí našej planéty do tajomnej Ohňovej Zeme.

Nachádzame sa v hlavnom meste najjužnejšej provincie Argentíny a naša južná zemepisná šírka korešponduje približne so vzdialenosťou dánskej Kodane od rovníka na severnej pologuli. Ushuaia je na 54° 80' J, čo znamená že od južného polárneho kruhu nás ešte stále delí poriadny kúsok - viac ako 1200 km. Živé prístavné mesto založili v roku 1884 na severnom brehu Beaglovho prielivu, ktorý oddeľuje najväčší ostrov rovnomenného súostrovia Isla Grande de Tierra del Fuego zo severu a stovky menších, málo obývaných ostrovčekov súostrovia na juhu. Hlavný ostrov Ohňovej Zeme je najväčší v Južnej Amerike a patrí zároveň s rozlohou 48 000 km² do prvej tridsiatky najväčších ostrovov na svete. Veď je takmer rovnako veľký ako celé naše Slovensko. Jeho západná časť je zo 60% územím susedného Chile a zvyšných približne 40% rozlohy ostrova leží na argentínskej strane.

Beaglov prieliv sa tiahne 240 km od západu na východ a je to jedna z troch najdôležitejších námorných trás spájajúca Pacifický oceán s Atlantikom. Všetky tri nájdete práve tu na juhu amerického kontinentu. Ďalšiu z nich objavil už v roku 1520 počas vôbec prvej plavby okolo sveta portugalský moreplavec Fernão Magalhães: 570-kilometrový Magalienšov prieliv oddeľuje juhoamerickú pevninu práve od súostrovia Tierra del Fuego. Kontroverzný anglický korzár Sir Francis Drake preslávil tretiu trasu - najhlbší a najširší prieliv na Zemi, keď sa mu podarilo preplaviť v roku 1578 nebezpečné vody medzi Hornovým mysom a Antarktídou. V Drakeovom prielive sme už počas nejednej z našich BUBO ciest mali za silnej búrky aj 10-metrové vlny, je to zážitok na celý život. Alternatíva k týmto trom výzvam pre skúsených moreplavcov sa ponúkla až keď v roku 1914 otvorili konštrukčné veľdielo - Panamský prieplav.

Po prílete na najjužnejšie medzinárodné letisko na svete sa nebudete vedieť vynadívať na útulný interiér neveľkej budovy, ktorá bezpochybne zaváňa typickou škandinávskou architektúrou. Kombinácia dreva, skla a kameňa dáva tomuto miestu presne ten správny šmrnc na to, aby ste sa v hlavnom meste Ohňovej Zeme cítili od prvej chvíle ako doma. Zároveň tu pochopíte hneď od začiatku úzku spätosť  Ushuaie a jej obyvateľov s prenádhernou okolitou drsnou prírodou. Letisko sa nachádza necelých 6 kilometrov od centra mesta a ak ste sa na koniec sveta rozhodli vybrať práve s BUBO, v tomto momente nás už čaká spoľahlivá súkromná doprava. Žiadna mestská hromadná doprava tu na letisko nepremáva, sme predsa v Južnej Amerike. Iné možnosti 15-minútovej cesty do centra sú preto iba dve: taxi Remis alebo prenájom auta na letisku. Nezabudnite tu hneď po prílete využiť bankomat na výber hotovosti, ak ste si predtým nemali možnosť zameniť argentínske pesos v mestečku Calafate alebo v Buenos Aires (v hlavnom meste Argentíny je výmenný kurz podstatne výhodnejší).

Zobúdzame sa v štýlovom hoteli Cap Polonio priamo na hlavnej avenide San Martín v srdci Ushuaie. Príjemné ubytovanie má tri poschodia a červená strieška každého okna je orientovaná buď na zasnežené vrcholky hôr a hlavnú ulicu, alebo sa z Vašej izby na opačnej strane pravdepodobne dívate na promenádu pri Beaglovom prielive. Na chutné raňajky schádzame dolu do priestorov modernej kaviarne Marco Polo, ktorá je súčasťou nášho hotela harmonicky spájajúceho luxus s rešpektom k životnému prostrediu. Život v meste pod najjužnejšími cípmi Andských Kordiller sa v porovnaní s našimi končinami začína pomerne neskoro, väčšina obchodov či múzeí tu totiž neotvára skôr ako o desiatej ráno. Súvisí to aj s časom, kedy tu slnko vychádza v zime. Sme na južnej pologuli a ročné obdobia tu sú vždy opačné ako u nás. Po zimnom slnovrate okolo 21. júna v Ushuai začína to najchladnejšie obdobie roka. Vtedy tu majú len 7 hodín denného svetla od desiatej ráno do piatej poobede. Po letnom slnovrate 21. decembra sa miestni tešia nielen z teplejších dní, ale aj zo 17 hodín denného svitu od piatej ráno do desiatej večer. Polárny deň ani polárnu noc tu celkom určite nezažijete, nie sme totiž za južným polárnym kruhom. Keď sa do Ushuaie však vyberiete v tom správnom období roka, môže sa Vám pri pohľade na oblohu prihodiť, že uzriete auroru australis – tancujúcu polárnu žiaru.

Charakter Ushuaie definuje jej poloha na úpätí horského masívu Martial na konci 7000-kilometrového pásma juhoamerických Ánd. Mesto pozostáva aj zo strmých kaskádovitých uličiek, ktoré sa od úrovne mora zdvíhajú k horám s vrcholmi vo výške 1300 metrov. Centrum mesta je veľmi kompaktné a keďže je postavené hneď vedľa pobrežnej promenády, so žiadnym prevýšením sa v tejto zóne Vaša kondícia pasovať nemusí. Prechádzku po Ushuai teda začíname v súlade s pohodovou mentalitou miestnych o 9:45 po raňajkách. Vydávame sa z hotela smerom doprava spoznávať hlavnú avenidu San Martín. Na tejto ulici nájdete snáď všetko, na čo si spomeniete - športové obchody s kvalitným trekovým oblečením, reštaurácie, kaviarne, lekárne, kníhkupectvá, kasína, banky, obchody so suvenírmi, pekárne, optiky, zmrzlinárne...je až neuveriteľné, že sme na skutočnom konci sveta a zároveň v úplne rozvinutej civilizácii. Dokonca najjužnejšie Hard Rock Café na svete! Večer si tu pri dobrom koncerte musíme dať aj degustáciu vynikajúcich miestnych remeselných pív Cape Horn či Beagle.

Na rohu s ulicou 25 de mayo sa skrýva nenápadný obchodík so suvenírmi - spoznáte ho podľa plyšových ovečiek a tučniakov magalienšových visiacich pred vchodom. Zastavíme sa tu nielen kvôli originálnym výrobkom miestnych umelcov, ale aj kvôli príbehu spojenom s jeho kontroverzným názvom – Jemmy Button. Bol to domorodý amerindián z miestneho kmeňa Yaghan, ktorého v roku 1830 z Ohňovej Zeme odviezla vo veku asi 14 rokov do Británie slávna výskumná loď HMS Beagle v službách kráľovského námorníctva. 25-ročný kapitán Robert FitzRoy počas prvej plavby lode Beagle zajal štyroch Yaghanov po incidente s ukradnutým člnom a rozhodol sa ich vzdelávať a pokresťančiť. Jemmy, vlastným menom Orundellico bol dokonca ako jedna z týchto, po roku dokonale civilizovaných indiánskych celebrít, veľkolepo prijatý na kráľovskom dvore v Londýne. Yaghani sa napokon po dvoch rokoch domov vracajú ako anglicky hovoriaci misionári na HMS Beagle opäť pod vedením kapitána FitzRoya a na jej palube sa počas tejto druhej výpravy známej lode už nachádza aj otec modernej biológie – prírodovedec Charles Darwin vo veku 22 rokov. Darwin nemohol uveriť priepastnému rozdielu medzi kultivovaným Jemmym a divochmi roztrúsenými po ostrovoch Ohňovej Zeme. Pôvodní obyvatelia sa podľa neho od civilizovanej spoločnosti líšili viac, ako domáce zvieratá od divokých. Domnieval sa aj, že miestnym chýba aspekt duchovného života. Kmene Ohňovej Zeme mali vlastné náboženstvo. Mali aj úctu k šamanom, ktorí prehovárali s bohmi. Ich najvyššie božstvo sa volalo Watawuinewua. Počas obradov ciexaus na počesť plnoletosti mužov, pri tanci a speve nosili Yaghani bizarné masky ducha ochrancu či učiteľa a svoje telá farbili uhlím. Žiadny člen kmeňa nesmel ostať bez partnera a akceptovali dokonca aj rozvody. Jemmy Button si pár mesiacov po návrate tiež založí rodinu a vracia sa k svojmu pôvodnému divokému spôsobu života - naspäť do Británie už nikdy neprišiel. Keď sa ho v roku 1859 opäť snažili zapojiť do misionárskej činnosti, ešte stále ovládal popri jazyku yaghan aj angličtinu. V slede udalostí tu vtedy došlo k masakru v zátoke Wulaia, kde zabila Jemmyho rodina bielych misionárov. V nasledujúcich dekádach vplyvom konfliktov s kolonistami a aj kvôli šíriacim sa európskym chorobám indiánsky kmeň úplne vyhynul.

Po nákupe originálnych suvenírov u Jemmyho sa vyberáme ďalej šesť blokov po rušnej ulici nazvanej po veľkom argentínskom osloboditeľovi - generálovi José de San Martín. Jeho vojsko, ktoré prekročilo Andy a pokračovalo do Chile a napokon aj na sever do Peru, sa stalo kľúčovým pri definitívnom oslobodení týchto krajín od španielskej nadvlády v druhej dekáde 19. storočia. S menom argentínskeho otca národa sa preto veľmi často stretávame nielen v jeho rodnej krajine. Na hlavnej ulici prechádzame okolo zvlnenej administratívnej budovy patriacej k mestskej radnici, kde stojí názov Secretaría de la Mujer. Ushuaia má teda inštitúciu, ktorá implementuje politiku rozvoja a ochrany práv žien v rámci princípov rodovej rovnosti. V kontexte kultúrnych tendencií mačizmu (často neodlúčiteľných od juhoamerickej nátury) Secretaría kontroluje akúkoľvek diskrimináciu alebo násilie páchané na ženách. O kúsok ďalej prichádzame ku majestátnej Casa de Gobierno – novej budove vlády. Vzhľadom na to, že Argentína je federatívna prezidentská republika, každá z jej 23 provincii má aj vlastné zákony na regionálnej úrovni. Ide teda o vládu celej provincie Tierra del Fuego - Ohňovej Zeme, kam patrí aj Argentínou územne nárokovaná časť Antarktídy a ostrovy Južného Atlantiku vrátane kontroverzných Islas Malvinas - Falklandských ostrovov.

Na konci avenidy San Martín prichádzame na kolmú ulicu Yaganes, zabočíme doľava a vydáme sa za označením Museo del Presidio. V tomto momente nám začína dávať zmysel, prečo väčšina obchodov so suvenírmi v Ushuai ponúka pásikavé tričká z konca sveta, či magnetky s podobizňami známych argentínskych kriminálnikov. Pred nami sa otvorí obrovský komplex, ktorý dnes už slúži ako strategicky situovaná vojenská námorná základňa Argentíny. Kedysi tu však stála jedna z najobávanejších väzníc na svete. Podľa vzoru britskej trestaneckej kolónie v Tasmánii či francúzskych Ostrovov spásy, sa rozhodol aj argentínsky prezident Julio Argentino Roca nasledovať model izolácie najnebezpečnejších zločincov doslova na konci sveta. Rocovi sa podarilo stavbou väznice v snahe zabezpečiť stabilné osídlenie tejto provincie, zároveň posilniť čerstvo získanú argentínsku územnú suverenitu po uzavretí zmluvy z roku 1881 o hraniciach so susedným Chile. Ak sa s BUBO niekedy vyberiete za cestovateľským bonbónikom do Francúzskej Guyany, zistíte že Motýľ to mal pri úteku z Diabolského ostrova o niečo jednoduchšie ako väzni v Ohňovej Zemi. Utiecť z väzenia v Ushuai a následne aj prežiť v okolitej nehostinnej prírode sa považovalo za nemožné. Zomrieť od hladu či podchladenia nebola pre väzňov ideálna predstava úteku od neslobody, preto mali skôr motiváciu sekať dobrotu a za odmenu dostať možnosť práce za múrmi väznice. Vzorní delikventi totiž postupne sami budovali nielen vlastnú väznicu, ale aj vznikajúce mesto Ushuaia. Stavali ulice, mosty, domy, obchody, požiarnu stanicu, školu, nemocnicu; spracúvali drevo z okolitých lesov. Od založenia väznice v roku 1902 si za osem rokov postavili 25-kilometrovú železnicu na zvážanie vyrúbaného dreva. Dnes je z nej turistami obľúbený El Tren del Fin del Mundo – najjužnejší vlak na svete, vlak na konci sveta. V najpočetnejších obdobiach mala táto väznica kapacitu až 600 kriminálnikov a politických väzňov. Jej fungovanie pozastavil až v roku 1947 notoricky známy prezident Juan Domingo Perón pre tvrdé zaobchádzanie a podmienky, v ktorých väzni žili. Chlad, vlhkosť, jediné kachle v dvojposchodovej budove o piatich pavilónoch... Je 12:30 a my končíme prehliadku väzenských ciel s figurínami a príbehmi najväčších argentínskych zločincov ako bol Ušatý Trpaslík - El Petiso Orejudo, Mateo Banks, či anarchista Simón Radowitsky. Múzeum otvárajú o 10:00, hodinové sprevádzané prehliadky začínajú o 11:30 a 18:30, brány múzea sa zatvárajú o 20:00. Vstupné je 1100 ARS.

Po ulici Yaghanes pokračujeme dolu mierne zvažujúcim sa kopcom v ústrety promenáde Beaglovho prielivu. Ocitáme sa na avenide Maipu, ktorá je rovnobežná s ulicou San Martín. Architektonickej skladačke strakatých budov rôznych tvarov a farieb v tejto chvíli pozornosť nevenujete. Naskytol sa Vám totiž pohľad na jednu z najdôležitejších námorných ciest medzi Pacifikom a Atlantikom. Pohľad na ešte južnejší juh, pohľad na posledné ostrovy Ohňovej Zeme. Tým smerom v diaľke sú rovnako dych vyrážajúce zasnežené vrcholy hôr ako za Vami. 360-stupňový záber National Geographic naživo. Za Beaglovým prielivom ešte kúsok Chile, a potom už len nekonečno bieleho kontinentu.

Dvojkilometrová promenáda Maipu a rovnako aj dôležitý prístav Ushuaie má ku konštrukčnej dokonalosti pomerne ďaleko. Mesto napokon nemá za sebou veľmi dlhú históriu. Keď Ushuaiu v polovici 20. storočia opustil rušný život väznice, akoby sa uberala na dlhý zimný spánok. Potom však na ostrove objavili náleziská ropy a zemného plynu, vybudovali letisko a progres mesta sa znovu rozbehol. Vláda začala motivovať potenciálnych prisťahovalcov mnohými presvedčivými dôvodmi pre život na konci sveta – vyššie platy, výhodné dane a ostrov sa stal bezcolným územím. Príchod zahraničných investorov napomohol rozvoju najmä elektronického priemyslu. Kým ešte začiatkom 70-tych rokov mala Ushuaia okolo 5000 obyvateľov, dnes pulzuje životom veľkomesta a značná časť z jej 80 000 obyvateľov má pôvod v Európe. Rybolov a pastierstvo oviec má na ostrovoch taktiež hlboké korene a veľkú ekonomickú dôležitosť. Od 90-tych rokov postupne vzrastal aj význam turizmu, pričom dnes do Ushuaie ročne zavíta pol milióna návštevníkov.

Možno Ste už ochutnali vynikajúceho kraba kráľovského na japonskom Hokkaide, v aljašskom Sewarde, či v nórskom Kirkenese. Vždy ste mali pocit, že práve tam je úplne najlepší na svete? V Ohňovej Zemi sa pýšia údajne najdelikátnejším zo všetkých, celosvetovo až 40 druhov krabov kráľovských, ktorí vlastne ani nie sú krabmi. Tieto nepravé kraby majú jednu zvláštnu charakteristiku. Za ich klepetami sú len tri páry veľkých nôh a štvrtý pár je zakrpatený. Týmto párom si čistia žiabre. Centollu z juhoamerických studených morí sa dá chytiť v pacifických vodách Chile od mesta Valdivia až po Hornov mys väčšinou v hĺbke 150 metrov a v prípade Atlantiku môžu byť na úrovni pobrežia Uruguaja a Argentíny aj v oveľa hlbších vodách až do 600 metrov. Túto luxusnú delikatesu niekoľkokrát zvolili za najväčšiu kulinársku pochúťku na svete. A zaslúžene. Šťavnaté, jemne sladučké kúsky bieleho mäsa s ružovým okrajom sa akosi samé rozplývajú na jazyku. Je to výborný zdroj bielkovín, omega mastných kyselín a vitamínu B12. Navyše ich kalorická hodnota je iba 95 kcal/100g. Rybári krabov kráľovských majú štatisticky jednu z najnebezpečnejších profesií na svete. Vo väčšine prípadov ich smrť zapríčiní hypotermia alebo utopenie, keďže kraby žijú v mrazivých vodách a na zle dostupnom morskom dne. Lovia ich do klietok na menších lodiach, kde musia hneď určiť ich kvalitu a vybrať iba dostatočne veľkých samcov.