Pevnosť San Felipe de Barajas - pýcha Cartageny

Mesto sa stalo centrom obchodu s otrokmi a v novodobých dejinách 20. storočia zohralo dôležitú úlohu vo Vojne tisícich dní. Dejiny tohto mesta však mali svojho tichého pozorovateľa. Pevnosť San Felipe de Barajas - nedobytné hradisko, ktoré dodnes dozerá na svojich milovaných Kolumbijčanov. V čom tkvie jeho výnimočnosť a aké príbehy nám môže rozprávať?

Málokedy sa stáva, že by sme venovali samostatný blog jednej stavbe. Avšak rovnako, ako si to zaslúži rímske Koloseum, Eiffelova veža, či Angkor Wat, tak aj pevnosť San Felipe de Barajas úspešne obhajuje svoju pozíciu medzi najvýznačnejšími stavbami – v tomto prípade Latinskej Ameriky.

Presne tak, územie Strednej Ameriky z jej dosahu nemožno vynechať práve kvôli dôležitosti obchodu, pri ktorom spĺňala funkciu pomyselnej brány medzi severným a južným, ale aj novým a starým svetom. Pevnosť je tiež zapísaná v Zozname svetového dedičstva UNESCO, a to spolu s prístavom a ďalšími historickými stavbami a monumentmi v Cartagene. Karibik nám otvára svoju históriu.

Pri našom výlete do dejín však nesmieme zabúdať na to, že Cartagena v 16. storočí vyzerala úplne inak, celý pôdorys mesta bol na nerozpoznanie. Pokiaľ ste niekedy navštívili pobrežie Panamy mimo jej miest, určite ste narazili na množstvo močiarov a rašelinísk. Presne tak kedysi vyzeralo aj severné pobrežie Kolumbie. Mesto často mnohí prezývajú aj Benátkami Južnej Ameriky, a to práve pre snahu jej obyvateľov vytvoriť vhodné a dôstojné miesto pre život úpravou terénu.

Postupom času Španieli a Kolumbijčania totiž rôznymi spôsobmi spojili ostrovy, ktoré kedysi tvorili pláže mesta. Dnes názvy ako Bocagrande, Bocachica, Manga, či Manzanillo už dávno neoznačujú samostatné pevninské výčnelky, skôr by sme mohli hovoriť o častiach/štvrtiach mesta.

Niektoré zátoky zasypali Kolumbijčania zeminou, niektoré zase vysušili a vysadili tam stromy so silnými koreňmi, aby spevnili brehy. Niekoľkokrát prestavali osobný prístav a vystavali ten priemyselný, množstvo hektárov pôdy vypálili, aby vyhubili smrtiacich ektoparazitov. To všetko nie sú len dôvody súčasného vzhľadu mesta, ale predovšetkým dôkazy toho, ako sa kolonizujúci Španieli sídliaci v San Felipe učili zo svojich chýb.

Španielsky cestovateľ a conquistador Alonso de Ojeda doplával k severným brehom Južnej Ameriky v roku 1499 - sedem rokov po tom, čo Krištof Kolumbus „znovuobjavil“ Ameriku. Ďalší Španiel Pedro de Heredia počas plavby zo Santo Domingo zakotvil na území dnešnej Cartageny a čelil až prekvapivo silnej presile miestnych indiánskych kmeňov, predovšetkým Caribe.

S vyspelými zbraňami a sebe známou neústupčivosťou Heredia zakladá mesto Cartagena a dáva mu prídavok de Indias - to preto, aby ho odlíšil od španielskej Cartageny.

Conquistadori si museli svoje miesto v novom svete jednoducho vydobyť a niekedy to robili ozaj krutými spôsobmi. Pre upevnenie svojej moci sa rozhodli postaviť pevnosť, o ktorej sami začali vyhlasovať, že bude absolútne nedobytná a stane sa majákom pre všetkých, ktorí sa rozhodnú z ich krajiny prísť do nového sveta.

Stavba tak začala v roku 1536. Podieľali sa na nej spravidla černošskí otroci dovezení z Afriky. Španieli boli v tom čase obávanými otrokármi a pod prísnou vierou v Boha neochvejne potláčali práva a slobodu… No, úprimne povedané, kohokoľvek iného. Základy stavby položili na vrchu San Lázaro kvôli jeho výbornej strategickej polohe.

Na základy stavby použili prevažne cement a skaly, dostupné materiály, ktoré boli vo svojej kombinácii veľmi pevné a odolné. Areál a veľkosť pevnosti tak, ako ju poznáme dnes, sa v priebehu dejín postupne rozširovali. A preto netreba zabúdať na fakt, že materiál, z ktorého je postavená väčšina pevnosti, doviezli z ostrova Tierra Bomba.

Áno, úsmevný názov, ale výstižný. Španieli ostrov pomenovali po tom, čo naň poslali hliadku - akýsi predvoj, ktorý mal dozerať na bezpečnosť mesta. A keďže piráti a iné mocnosti na mesto neustále útočili, v okolí Tierra Bomba sa pravidelne strhávali bitky a na pevninu bolo počuť výbuchy. Preto ten názov.

Keď sa dnes pozrieme na stavbu, naozaj máme pocit, akoby ju postavili z toho, čo mali vo svojom okolí poruke – na prvý pohľad to nemá žiadny premyslený systém. Musíme sa však na to pozerať ako na núdzové riešenie s obmedzenými prostriedkami. Rovnako ako križiaci, ktorí v stredoveku prichádzali na Blízky východ, búrali pôvodné rímske, grécke a byzantské stavby a materiál z nich používali na stavbu svojich hradov. Preto sa nám dnes zdajú tak náramne nedobytné, jednoducho bez väčšieho premyslenia svoje hrady doslova postavili ako lego. To isté urobili Španieli. Využili tie najpraktickejšie riešenia, aby postavili svoju nedobytnú pevnosť.

Za svojej najväčšej slávy fungovala obrana mesta nasledovne. Nepriateľské lode prichádzajúce zo severu v smere od oblasti Karibiku narážali na španielsku „tajnú zbraň“. Tou bol koralový ostrov, ktorý sa dodnes rozkladá okolo západného pobrežia mesta. Lode s hlbokým ponorom tak na ňom stroskotali tesne predtým, než mohli dosiahnuť breh a stali sa ľahkým terčom pre Španielov v defenzíve.

Angličania, Francúzi či piráti teda museli podmorský koralový ostrov oboplávať, zatiaľ čo boli na dostrel španielskym obranným delám - ktoré spravidla disponovali dlhším dostrelom ako kanóny používané na lodiach.

Takto Španieli dostali svojho nepriateľa presne tam, kam ho dostať potrebovali. K ostrovu Tierra Bomba, k predsunutej a výborne vyzbrojenej hliadke, ktorej útoky boli podporované flotilou zakotvenou v mestskej zátoke.

Španieli číhali na svoju korisť doslova ako mačka na myš a pokiaľ sa ich stratégia nestala všeobecnou známou, mnohí doplatili na ich chytrosť a ľstivosť. Samozrejme sa tiež mohlo stať, že nepriateľ útočil z juhu. To mu však v ničom nepomohlo. Už z diaľky niekoľkých námorných míľ sa dostal do hľadáčika mníchov sídliacich v kláštore Santa Cruz de la Popa.

Tým, že v rámci hierarchie vtedajšej španielskej spoločnosti boli vojaci a mnísi na rovnakej vysokej spoločenskej úrovni, navzájom si cirkev a štát pomáhali v dosahovaní svojich cieľov. Preto obyvatelia kláštora okamžite svetelnými signálmi zalarmovali armádu číhajúcu v pevnosti San Felipe, ktorá sa pripravila do útoku.

Tiež treba povedať, že ciele útočníkov sa v priebehu dejín menili, všetci však veľmi dobre vedeli, že poklad ukrytý v pevnosti by bol tým skutočným triumfálnym víťazstvom. Len ho tak ukoristiť...

To však zďaleka nebolo také jednoduché. Pokiaľ by sa vám aj pevnosť podarilo dobyť, možno by vás prekvapilo, že by ste žiadny poklad nenašli. Španieli sa totiž rozhodli rozdeliť mestskú pokladnicu a nakradnutý lup od miestnych indiánskych kmeňov do niekoľkých dôležitých domov priamo v meste.

Samozrejme, predovšetkým piráti by celé mesto vypálili, ale ani by im nenapadlo hľadať zlato ukryté na rôznych miestach pod domami často obyčajných mešťanov. Tomu, kto zaútočil na mesto, pripravili Španieli krušné chvíle. Poďme sa pozrieť na obranu samotnej pevnosti.

San Felipe sa pýšilo vyše šesťdesiatimi delami, strategicky rozmiestnenými na pevnostných hradbách. Posádka sa neustále striedala na stráži prechádzajúc po obvode celého objektu. Ich zrak sa upieral predovšetkým smerom na juh, museli si byť istí, že im mnísi z kláštora nesignalizujú hroziace nebezpečenstvo.

Mnohokrát pripravení s kotlami naplnenými smolou Španieli nepredpokladali, že by sa útočníci dostali až do samotnej pevnosti, napriek tomu nepodcenili ani tento fakt.

Pod San Felipe de Barajas sa nachádza spleť skoro sedemsto metrov dlhých tunelov. Je to pozoruhodné bludisko, ktoré by zmiatlo každého vojaka počas útoku. Tunely boli doslova navrhnuté na to, aby z nich nepriateľský vojak nikdy živý nevyšiel. Po bokoch vybudovali výklenky, v ktorých sa mohli schovávať španielski vojaci s halapartňami a prebodávať nepriateľov postupne ako prichádzali. Navyše sa v tuneloch dobre šíri ozvena a ich pokriky slúžili na ešte väčšiu dezorientáciu nepriateľa.

Na rôznych miestach sa strop tunela zrazu zníži o niekoľko desiatok centimetrov, takže si útočník narazí hlavu. Tunely klesajú a zase stúpajú a pokiaľ by útočník aj podľa pomyselného svetla na konci tunela vedel, kde je východ, tie sú orientované vždy na slnečnú stranu, aby ho slnečné svetlo oslepilo.

Nepriateľ, ktorý by predsa len prenikol na spodné nádvoria, stále by bol iba v polovici svojej cesty. Navyše Španieli boli v krajnom prípade pripravení ujsť. Na to im rovnako slúžil spomínaný tunelový systém, ktorý mal štyri únikové východy – každý z nich smerujúci na inú svetovú stranu.

Pevnosť San Felipe si skutočne vyslúžila prívlastok nedobytná, avšak cesta k jej renomé bola tŕnistá. Medzi najväčšie potýčky (v čase, keď už pevnosť stála) patrili určite tie s Angličanmi a Francúzmi. Jedna z najznámejších bitiek o mesto bola vyvolaná francúzskym admirálom Bernardom Desjeanom, barónom z Pontis v roku 1697.

Ten si vyžiadal povolenie od samotného Ľudovíta XIV., aby mu schválil útok na Cartagenu. Podobné potýčky je dôležité vnímať v historickom kontexte, pretože oblasť Karibiku sa počas veku kolonizácie stala akýmsi územím nikoho. Pre európske mocnosti bolo dôležité nevnímať podobné útoky ako akt vojny a držať toto nepriateľstvo ďaleko za hranicami starého kontinentu - väčšinou.

Desjean uspel. Zanechal za sebou mesto v ruinách. Úspešne sa vrátil do Francúzska, kráľovi odovzdal jeho podiel a z neho samotného sa stal rešpektovaný a bohatý muž. Na fakt, že drvivá väčšina jeho posádky zomrela na žltú horúčku počas plavby domov, sa tak akosi zabúda. Španieli túto potupu vnímali osobne a boli si vedomí toho, že musia zlepšiť svoju obranu a vytvoriť funkčnú stratégiu. A tak sa dostávame k legendárnej bitke medzi Edwardom Vernonom a Blas de Lezom.

Úloha Edwarda Vernona ako britského politika a vojenského úradníka bola jasná – spravovať karibský región z pozície guvernéra Jamajky a pokúsiť sa zmocniť španielskych území. Keď upriamil svoju pozornosť na Cartagenu, Španieli proti nemu povolali svojho vojnového hrdinu de Leza. Pokiaľ by sme ho videli naživo, uzreli by sme muža s mnohými jazvami, bez jedného oka, ruky a nohy. Dokonalý odstrašujúci príklad pre všetkých nepriateľov. Španieli stáli proti ohromnej presile. 3600 mužov a 10 lodí proti 27 000 britským vojakom na 186 lodiach.

Táto bitka vošla do celosvetových dejín. Blas de Lezo úspešne ubránil Cartagenu a jej pevnosť a povestnými sa stali posledné Vernonove slová, keď odchádzal z bojiska. De Lezovi z plného hrdla zakričal: „Preklínam ťa, Lezo!“ Boj okomentoval s príslovečným britským suchým humorom: „Ak by chcel anglický kráľ znovu prísť do Cartageny, potrebuje zostaviť oveľa väčšiu posádku. Tejto mojej zostalo už len voziť uhlie z Írska do Londýna.“ Socha de Leza sa na nás, BUBO lovcov zážitkov, stále mračí pri vstupe do pevnosti.

Pevnosť sa teší veľkej obľube medzi návštevníkmi mesta. V rokoch 2015, 2016 a 2017 bola trikrát po sebe odmenená Certifikátom výnimočnosti, ktorý vystavuje portál Trip Advisor na základe hodnotení jeho užívateľov.

Rovnako sa pravidelne objavuje na vrchných miestach obľúbeného rebríčka Top 10 najpopulárnejších miest v Kolumbii a Top 25 najpopulárnejších miest v Južnej Amerike. V krajine tiež existuje úsmevný zoznam Sedem divov Kolumbie. San Felipe v ňom, samozrejme, tiež nemôže chýbať.

Netreba zabúdať ani na snahu kolumbijskej vlády privádzať do priestorov pevnosti vážených predstaviteľov iných krajín, ktorí prichádzajú na diplomatické návštevy. Zároveň na hornom nádvorí v strážnej veži otvorilo mesto suvenírový obchod s občerstvením, kde prevádzkovatelia zamestnávajú odsúdené trestankyne.

Ide o prevýchovný program a snahu začleniť tieto ženy späť do bežného života. Kedysi fungovala na podobnom princípe aj reštaurácia vytvorená v mestskej ženskej väznici, majitelia sa však počas obdobia pandémie COVID-19 rozhodli podnik presťahovať do hlavného mesta Bogoty.

A netreba zabúdať ani na paranormálnu stránku veci. Do pevnosti prichádzajú investigatívni vyšetrovatelia z celého sveta, ktorí sa zhodujú na tom, že na jej území straší. Či už tomu veríte, alebo nie, je na vás. Oni však vychádzajú z predpokladu, že už samotná zem, z ktorej je stavba postavená, pochádza z ostrova Tierra Bomba, na ktorom brutálne zahynulo množstvo ľudí. Do toho si pridajte úmrtia všetkých otrokov pracujúcich na stavbe, zosnulých medzi hradbami a dostaneme dostatočný námet na kvalitný horor.

Poďte s nami na zájazd do Kolumbie a počas vašej návštevy určite nevynechajte pevnosť San Felipe de Barajas. Ukrýva v sebe mnohé tajomstvá, dych vyrážajúcu dávku zaujímavej histórie a krásu Karibiku, ktorá k tomuto regiónu neodmysliteľne patrí.