Káva, palmy a najkrajšie mestečko Kolumbie

V Kolumbii sme už štvrtý deň a nastal čas cestovať do horského regiónu Quindio. V treťom najvyššom hlavnom meste sveta sme vystúpili na pútnický vrch Monserrate, jedinečné Múzeum zlata nás inšpirovalo k ceste k posvätnému jazeru indiánskeho kmeňa Muiscov, aby sme aspoň v príbehoch a predstavách mohli byť súčasťou bájneho a mystického rituálu El Dorada. Prešli sme 4. najväčšou soľnou jaskyňou na svete, užili si luxus a nočnú zábavu hlavného mesta Bogoty a teraz nás čakajú dobrodružstvá v lesoch centrálnych Kordiller. Vyrážame za poznaním do najkrajšej prírody Kolumbie, kde v kontraste k hlavnému mestu spoznáme pokojný život na vidieku a na kávových plantážach. 

Ak máte určiť pre Kolumbiu typickú rastlinu, tak okrem koky to bude určite káva. Dnes odlietame do oblasti, ktorá sa oficiálne nazýva Kávovou oblasťou – Zona Cafetera. No okrem kávy ide o nádhernú prírodnú oblasť v Kordilierach s najkrajšou prírodou Kolumbie. Celé územie je pod patronátom UNESCO. 

6:30 Dnes si musíme trošku privstať, aby sme už o 7:00 boli na letisku. Majte so sebou cestovný pas a turistickú výstroj (dlhé nohavice, turistické topánky, svetrík), v lietadle je silná klíma a dnes po obede vyrazíme na trekking. Teraz oceníte polohu nášho hotela v Bogote, ktorý sa nachádza na hlavnej ceste k letisku. V meste známom veľkými zápchami si touto polohou ušetríme vyše hodiny. 

O 9:00 odlietame z Bogoty z letiska s príznačným názvom El Dorado (opakovane vyhlásené ako najlepšie letisko Južnej Ameriky) a necelú hodinku nadšene hľadíme cez okno na majestátne kopce, medzi ktorými sa prevaľujú chuchvalce hmly. Naozajstná divočina! V lietadle majú naši klienti, samozrejme, možnosť využiť benefity business class a mať tak počas zájazdu zabezpečený ten najvyšší komfort. 

Najväčšou kolumbijskou leteckou spoločnosťou Avianca prilietame do mesta Pereira, hlavného mesta regiónu Risaralda. Kedysi sme lietavali do mesta Armenia, ale v Pereire sme našli lepší hotel a lepšiu kávovú plantáž. Na Finca del Café rastie pravá arabica a nachádzame tu pokoj v duši a prehliadka kávovej plantáže (hodinu jazdy od Pereira)  je najkvalitnejšou. 

V rámci nášho objavovania Kolumbie meníme týmto letom totálne prostredie. Napriek tomu, že v hornatých oblastiach často prší, nadmorská výška klesá a teplota tým pádom pomaličky príjemne stúpa. V Pereire sme ubytovaní v krásnom hoteli, kde prespíme túto noc, no najskôr nás ale čaká deň plný zážitkov v lone prírody. Mesto je lokalizované v tzv. Zlatom trojuholníku tvorenom mestami Bogota, Medellín a Cali. Oblasť je známa predovšetkým pestovaním a produkciou fantastickej kávy, preto okolie tvorí mnoho kávových plantáží - pre nás najznámejšia Finca del Café. „Kávový trojuholník“ je tak zapísaný v Zozname svetového dedičstva UNESCO ako „Coffee Cultural Landscape“, teda vo význame „dedičstvo kávových plantáží“. (Na mape si to územne predstavme veľmi jednoducho ako menší trojuholník – „kávový“ – vo veľkom trojuholníku – „zlatý“.) Nachádzame sa v centrálnych Kordillerách a pokrývame časť údolia rieky Cauca. 

Mesto Pereira má názov po bojovníkovi za slobodu spod vlády španielskeho dvora Franciscovi Pereirovi Martinézovi. Kolumbijčania sa veľmi dlho usilovali o nezávislosť od španielskej koruny. Najvýznamnejšou osobnosťou tohto boja za slobodu je určite Simón Bolívar, ktorého poznáme už z Bogoty. Táto občianska vojna skončila samostatnosťou územného celku Veľkej Kolumbie. Dejiny územia regiónu Risaralda ale siahajú oveľa ďalej, až do čias predkolumbovských indiánskych kmeňov Quimbaya a Pijao (my zatiaľ podrobnejšie poznáme Muiscov, Taironov a Muzov). V roku 1888 sa zase na území mesta odohrala posledná „zákonná“ poprava v Kolumbii. Iba 19-ročný David López bol obvinený z vraždy Ricarda Torresa, a tak mu vypálili niekoľko guliek priamo do hrude. Archívne spisy hovoria ako na Davidovu popravu prišla aj jeho milá. López požiadal popravčiu čatu, aby ju odviedli a toto posledné želanie mu splnili. 

V súčasnosti je mesto v krajine prebúdzajúceho sa fénixa dôležitým obchodným a komerčným centrom. V moderných dejinách boli zaznamenané väčšie výkyvy v počte obyvateľov, pretože počas zúfalých občianskych vojen, ktoré sa prehnali krajinou hlavne v 20. storočí, prichádzali utečenci z väčších miest práve do tejto oblasti. Na druhej strane začiatkom milénia počas hospodárskej krízy mnoho obyvateľov región a mesto opustilo z dôvodu hľadania lepších ekonomických podmienok v iných častiach krajiny. Dnes sa Pereira pýši jednou z najnižších nezamestnaností medzi kolumbijskými mestami a drží sa okolo hodnoty 9 %. 14 km od mesta sa nachádza novovybudovaný Biopark Ukumari – „ZOO budúcnosti“, ktorá združuje rozmanité spektrum druhov flóry aj fauny, a do ktorej bolo investovaných viac ako 80 biliónov kolumbijských pesos. Sumy sa netreba zľaknúť, kolumbijská mena nie je silná. 

Mesto má aj svoju univerzitnú časť, ktorej dominujú predovšetkým Technická a Katolícka univerzita a vzhľadom na neustále sa rozširujúcu infraštruktúru, vedenie mesta rokuje o vystavaní lanovkovej siete na prepravu ľudí, tak ako je tomu aj v Medellíne. Mesto si svoju pozornosť získalo aj veľmi nevšednou sochou, ktorá dominuje hlavnému námestiu. Každé mesto má po Simónovi Bolívarovi pomenované námestie a po dlhšom čase v krajine máte pocit, že na vás vyskočí aj z chladničky. Starosta Lázaro Nicholls sa dohodol so sochárom Rodrigom Arenas Betancourtom, aby síce vytvaroval Bolívarovu sochu, ale aby ju odlíšil od všetkých ostatných. A tak na námestí sedí nahý Bolívar bez zbraní aj medailí a na koňovi so vztýčenou rukou sa šialene rúti vpred. Socha si vyslúžila istú dávku , a tak sa umenie zase raz muselo obhajovať. 

Veľká udalosť, ktorá sa každoročne v Pereire koná je známy Festival úrody – mestská verejná akcia plná chutí, farieb, vôní a nadšených poľnohospodárov a plantážnikov, ktorí sa prišli pochváliť svojou úrodou a produkciou. Pereira ponúka viac ako sa na prvý pohľad zdá, a tak sa do nej vždy veľmi rád vraciam. 

Napriek tomu, že sa nachádzame 4 stupne od rovníka, Pereira a jej okolie sú zväčša chladné oblasti (hlavne kvôli častým dažďom), preto je dobré tomu prispôsobiť aj svoje oblečenie. Po pristátí v Pereira klesneme na 1 410 m.n.m a rátajte, že večer bude teplejšie než v Bogote. No cez deň pokiaľ sa zatiahne a zafúka vietor, vie nás prekvapiť chlad a zima. Keď ale stúpame Cocorou alebo sa prechádzame po kávovej plantáži a oprie sa do nás slnko, začneme zhadzovať, čo sa len dá. Proste ako v horách. Preto odporúčame univerzálne dlhé (prípadne trojštvrťové) nohavice, tričko s krátkym rukávom a mikinu/športovú vetrovku (pre každý prípad vo vaku). Veľmi dôležitá je pevná obuv. 

Nachádzame sa v hornatom a kopcovitom regióne, preto samostatne pripomíname dáždnik, pršiplášť alebo vetrovku proti dažďu. Hocikedy nám môže na ceste pár minút popršať a už o chvíľu máme nad sebou modrú bezoblačnú oblohu; 

Na celom našom zájazde Kolumbiou pripomíname cestovateľom pitný režim. Vždy je dobré mať pri sebe fľašku vody, a to aj z dôvodu, že voda z kohútika nie je pre nás v celej Kolumbii pitná. 

Jednoznačne nezabudnite na fotoaparát. Nedotknutá príroda a krásy kolumbijského vidieka ponúkajú možnosť pre jedinečné fotografie. 

Pokiaľ ste náchylnejší na slnečné lúče a rýchlo sa opálite, môžete si so sebou prihodiť do tašky aj opaľovací krém. 

10:30 Po prílete do mesta Pereira a prevzatí si batožiny nás čaká autobus priamo na letisku. Nasadáme, osviežime sa pripravenou vychladenou vodou a smerujeme priamo do malebného farebného mestečka Salento – vstupnej brány do údolia Cocora. Cesta nám zaberie približne 70 minút a cez okná môžeme začať obdivovať meniacu sa prírodu. Tým, že sme klesli o 1 200 metrov, a tým, že medzi Bogotu a Zona Cafetera sú strmé ťažko priechodné údolia, dostali sme sa do absolútne inej oblasti. To je na Kolumbii tak fascinujúce. Všetko okolo je iné, okolo polí rastú palmy, v pozadí za dobrej  viditeľnosti, v pozadí vidieť zasnežené vyše 5 000 metrov vysoké vrchy. Na najstrmších zrázoch popri ceste vidíme zasadené rastliny coffea – kávovníky, z ktorých jedného dňa zberačí získajú kávové čerešne. 

Pri odbočke z hlavnej cesty nás ale po ľavej strane zaujme čosi iné – základy vypáleného obrovského domu – haciendy – s vysokým plotom okolo a niekoľkými oknami zatlčenými drevami. Tento dom kedysi patril nechválne známemu Carlosovi Lehderovi. Pokiaľ ste sledovali seriál Narcos alebo máte základné vedomosti o narkobarónovi Pablovi Escobarovi, viete, že išlo o jedného z Escobarových najbližších spolupracovníkov. Lehder bol veľmi konfliktná a rozporuplná osobnosť, na jednej strane sa netajil prejavmi neofašistickej ideológie, na druhej strane mal zbierku všetkých albumov kapely The Beatles a bol veľkým fanúšikom Johna Lennona. Jeho obľúbený hudobný žáner bol rock´n´roll a miestni sprievodcovia rozprávajú príbeh, v ktorom si Carlos Lehder na svoje narodeniny pozval domov kapelu The Rolling Stones, aby pre neho zahrala súkromný koncert. Lehderovi sa to tak veľmi páčilo, že ich nechcel pustiť, a tak museli odohrať koncert v nasledujúcich dňoch ešte niekoľkokrát. Protidrogová jednotka a kolumbijská polícia vtrhli na jeho pozemok a Lehdera nakoniec zatkli. V roku 1987 bol vydaný do USA a práve toto vládne rozhodnutie výrazne ovplyvnilo Escobarove činy v budúcnosti, ktorý sa rozhodol, že ak zomrie, tak to bude v Kolumbii. 

12:00 Kopcovitým terénom vchádzame do Salenta (1 875 m) a v našich dojmoch sa mieša juhoeurópsky vidiek s kubánskou jednoduchosťou. Niežeby Salento nemalo svoju výnimočnosť, práve naopak. Salento je najkrajšie kolumbijské mestečko - ako keby ho vytvoril Hollywood. Len sa tu cítime tak akosi domácky a známo. Príjemné prostredie s usmiatymi ľuďmi je (nielen) za slnečného dňa balzamom na dušu. Mestečko Salento sa zaraďuje medzi tie miesta, ktoré hneď keby sme chceli ohovoriť, nenájdeme na to dôvod. Neuveriteľný každodenný pokoj plný turistického ruchu, láskavá náruč milých a ochotných miestnych, farby na každom kroku. V Salente vystupujeme z autobusu a mierime priamo do reštaurácie. Raňajky boli skoré, takže najvyšší čas dať si na pravé poludnie miestnu špecialitu. Tu v Salente prichádza na rad trucha (čítaj truča) – pstruh – objednávame vopred, a tak značne šetríme čas. Gurmánsky zážitok z každé ráno lovených pstruhov je doplnený o vynikajúce pražené banánovo-kukuričné placky a svieži zeleninový šalát. Rybička má málo kostí, mäso je jemné a bledé, na vrchu jemne ružovkasté vzhľadom k druhu „lososovitého“ pstruha. K rybe sa jednoznačne odporúča biele vínko. 

13:00 Po správne sýtom obede vychádzame pred reštauráciu, kam po nás prichádzajú džípy. 

Základné informácie – údolie Cocora: 

Údolie Cocora je súčasťou národného parku Los Nevados a má dĺžku 11 km. Národný park Los Nevados patrí do systému prísnej ochrany flóry a fauny pod združením Prírodných národných parkov Kolumbie. Údolie je pre verejnosť oficiálne sprístupnené od septembra 1985. Voskové palmy, ktoré rastú iba v tomto národnom parku, sú oficiálnym symbolom demokratickej prezidentskej republiky Kolumbia. Geografický región národného parku Los Nevados je klasifikovaný ako subtropická vrchovina – vzhľadom k výraznému zastúpeniu mnohých subtropických druhov rastlín a živočíchov vo vysokej nadmorskej výške. 

Džípy Willys sú známe predovšetkým zo 40-tych a 50-tych rokov, kedy slúžili ako transportné vozidlá, a to aj pre vojakov v 2. svetovej vojne. Dnes sú tieto vozidlá vyhľadávanou turistickou atrakciou a jazda na nich je pre nás nezabudnuteľným zážitkom. Obzvlášť cez takú krásnu prírodu. Pokiaľ je slnečné počasie a teplo, určite odporúčame vybrať si tie s otvorenou strechou a nezabudnite si vybrať aj svoju obľúbenú farbu džípu – prenajímame vždy viac farieb a fotografie z tejto jazdy sú jedným z kolumbijských suvenírov.  Džípy zavoláme k našej reštaurácii a opäť šetríme čas. 

Dobrodružstvo môže začať a my frčíme s vetrom vo vlasoch a pokojom v duši. 11 kilometrov prechádzame podmanivou prírodou centrálnych Kordiller až k vstup do národného parku Los Nevados, ktorý sa rozprestiera cez tri regióny - Quindió, Risaralda a Tolima. Stojíme pri vstupe do turistickej časti údolia Cocora. Názov Cocora dostalo údolie po indiánskej princeznej z kmeňa Quimbayov, čo v preklade znamená „vodná hviezda“. Miestni sprievodcovia radi rozprávajú legendu o dcére vládcu kmeňa, ktorá síce nemohla po svojom otcovi prevziať vládu, ale všetci k nej vzhliadali, pretože bola neuveriteľne krásna a chodila odetá v modrých šatách. Romantickú predstavu zasľúbenej panej nám kazí úvaha o modrých šatách v indiánskom kmeni, ale čo by to bolo za dobrodružstvo bez dobrých príbehov. 

Niekedy sa nám môže stať, že nás na ceste zablokujú pastieri, ktorí ženú dobytok po ceste na pastviny alebo do ohrád. Po takom zážitku na túto cestu Jurským parkom len tak ľahko nezabudneme. Prichádzame na improvizované parkovisko, z ktorého vedie cestička smerom do hôr. Po pravej strane míňame atmosférické posedenia pri rume s čajom, káve a pivku, mnohé výklady suvenírov a náramkov.  

V obchodíkoch si teraz kúpime chladnú vodu. Tieto jednoduché reštaurácie a obchodíky sú zároveň našim miestom stretnutia, kde sa stretneme o 2 hodiny (presný čas upresní BUBO sprievodca). BUBO tu má vždy minimálne troch sprievodcov plus sprievodcu, ktorý doprevádza turistov na koňoch. Jeden slovenský sprievodca – profesionál, vyškolený na Kolumbiu. Potom je tu profesionálny anglicky hovoriaci sprievodca, ktorý ide s nami z Bogoty. A tretí sprievodca nás čaká v Pereire a je určený práve pre údolie Cocora. Väčšinou máme ešte ďalšieho mladšieho BUBO sprievodcu, ktorý sa zaúča od skúsenejšieho guru. Takto vieme rozdeliť skupiny podľa výkonnosti, aby si každý prišiel na svoje. No „malý okruh údolím Cocora“ sme vytvorili tak, že ho za 1,5 h prejde naozaj každý, aj deti a ešte máte 30 minút rezervu. Pritom daný okruh je najlepší! 

Po pravej strane sú stajne s koníkmi, ktoré môžu záujemcov vyviesť na malú vyhliadku pod stromami s jazierkami. Jazdci sa dostanú k chovným jazerám pstruhov v tieni najvyšších paliem na svete. O hodinku a pol sú späť a opäť máme cca 30 minút rezervu. Buďte presní a na danom mieste, tu na začiatku je mnoho turistov – poznáme sa už, ale je dôležité, aby ste nasadli do správnych džípov na ceste späť- opäť máme pre vás ďalšie prekvapenie a zlepšenie v Salento. 
My turisti prichádzame k domčeku, ktorý je oficiálnou zastávkou na mnohých turistických trasách vedúcich cez údolie. 

13:45 Od domčeka začína hlavná BUBO skupina „Malý BUBO okruh prírodou Cocory“, ktorej cieľovým miestom je prekrásna vyhliadka do celého údolia. Túto prechádzku môžeme nazvať ľahšou turistikou. Nie je problém, ak by ste nás počkali, či už v tichu prírody pri východzom bode alebo medzi obchodíkmi a stánkami poniže, kde si môžete oddýchnuť, a tiež si dať malé občerstvenie. Približne hodinku budeme pozvoľne stúpať nevysokým kopcom, 15 minút strávime na vyhliadke, kde si urobíme parádne fotografie a 15 minút budeme schádzať strmším zrázom, kde sa budeme pridŕžať zábradlia a pomaly do S-ka z kopca zídeme. Z vyhliadky vidíme najvyššie palmy na svete („voskové palmy“) ktoré dosahujú výšku neuveriteľných 65 až 80 m. Tieto palmy sú 2 až 3 x vyššie než akákoľvek palma, ktorú ste videli doteraz. A vy sa ich počas nášho treku budete dotýkať. Ide o naozaj veľmi peknú prechádzku, ktorú máme prepracovanú, ale treba mať na pamäti, že ak by pršalo, terén bude menej schodný. Nebudeme sa nikam ponáhľať, zvážime svoje možnosti a rozhodneme sa, sme tu jeden pre druhého. 

Ľuboš Fellner tu v Cocora zrealizoval mnoho omnoho náročnejších túr a na základe týchto poznatkov sme pripravili tento „Malý BUBO okruh“. Sme presvedčení, že je to najlepší pomer medzi schodnosťou a tým, čo vidíte. „Dom kolibríkov“ sa nachádza ďaleko, túra trvá mnoho hodín. V tomto dome je „krmítko“ so sladkou vodičkou, ku ktorej kolibríky prilietavajú a je ich veľká šanca vidieť- viď. videá, ktoré Ľuboš natočil. No kolibríky viete vidieť aj bežne v prírode. Niektorí si ich mýlia, myslia si, že je to čmeliak alebo iný veľký hmyz, majte preto oči otvorené. Hľadajte pozoruhodného čmeľovca včelieho! 

Vidieť kolibríky je väčšia šanca pre skupinu turistov, ktorá pôjde rýchlejšie – túto skupinu odporúčame pre maratónskych bežcov či náruživých športovcov – dajte vopred vedieť svojmu BUBO sprievodcovi. Pôjdete tú istú trasu ako ostatní v skupine, ale pôjdete omnoho rýchlejšie, a tým pádom pôjdete ďalej. Tu, v časti navyše nejde o kruh (ako pri malom okruhu), ale idete hore-dole tou istou cestou. Je však pravdou, že najkrajšie fotografie urobíte na „Malom BUBO okruhu“ prírodou Cocora. 

Údolie Cocora má cez celý národný park dĺžku približne 24 km a hory sú prešpikované mnohými turistickými cestami a zastávkami. V národnom parku platia prísne pravidlá a už pri vstupe vidíme, že sa miestni o park naozaj starajú. Vidno to aj z rozprávania miestneho sprievodcu, ktorý s vysielačkami a výbavou pripomína viac tajného agenta ako lesného rangera. V údolí žijú rôzne zvieratá – medvede, pumy, leňochody, tapíry. Šanca vidieť ich je rovnaká ako v našich lesoch vidieť vlka či rysa ostrovida. No absolútnou jedinečnosťou miestnej flóry sú 65- 80 metrové voskové palmy, z ktorých najstaršie majú okolo 120 rokov. Kedysi sa používali na získavanie vosku na výrobu sviečok a v ich korunách žije vzácny papagáj žltouchý. V národnom parku zriadili aj ošetrovňu týchto paliem, nedá sa však zabrániť tomu, aby majestátne stromy niekedy nevyvrátil silný vietor. 

16:00 Cocora je pre nás nepoznaným rajom a po prechádzke v ňom sa vraciame späť na parkovisko pod stánky a koníky, odkiaľ sa vrátime do Salenta na frajerských Willysoch. 

16:20 Šoférom džípov presne povieme, kde nás vyložia – a tu je ďalší náš trik. Nejdeme do mesta Salento, ale necháme sa vyložiť pri „Vyhliadka pri kríži“. Džípy nás vyložia pri altánku, odkiaľ nafotíme údolie Cocora zhora, a potom prejdeme peši 200 m k samotnému krížu. 

Poslednou superatrakciou dňa bude vychutnanie si mestečka, kde akoby zastal čas a žil tu Juan Valdéz, typický Kolumbijčan, ktorý odetý v ponče na mulici nosí cez Andy vrecia s kávou. Necháme sa vysadiť na vyhliadke Cerro Mirador nad Salentom, odkiaľ je nádherný výhľad na krajinu. O tomto mestečku ste doteraz nepočuli, no mnohí hovoria, že toto je najkrajší kolumbijský vidiek. Mestečko je malé a romantické, jeho centrom je námestie Plaza Bolivar s kostolom  Nuestra Señora del Carmen s množstvom príjemných barov na posedenie. Všetko teraz prejdeme. 

Hore pri kríži nájdete stánky, môžete si zastrieľať z pušky na terč a vyhrať cenu - ako u nás v lunaparku. No hlavné je, že sa nachádzate nad samotným Salentom a vidíte do nekonečna. Na jednej strane krásnu panorámu časti provincie Quindio a rovnako aj vstup do údolia Cocora a na druhej  útulné Salento, ktoré sa rozprestiera pod vami ako na dlani. 

Väčšina turistov okolo je spotená, lebo šliapali hore a teraz dychčia a pôjdu tými istými schodmi dole. Vy nafotíte nádherné fotografie pevnou rukou a vyberiete sa dole. O hodinu, hodinu a štvrť sa stretneme pred vchodom do katedrály na hlavnom námestí a spoločne sa presunieme do sympatického „hostinca“, aby sme si zahrali „národnú“ hru Kolumbijčanov s názvom tejo (čítaj techo). V mestečku poznáme tri herne tejo, ale sprievodca vás zoberie do toho najlepšieho. Katedrálu vidíte teraz zhora z vyhliadky. Teraz máte hodinku čas, aby ste si Salento prešli individuálne. Slniečko je už nižšie, blíži sa „zlatá hodinka“, kedy je najkrajšie svetlo a vy budeme mať geniálny pocit a urobíte super fotografie. Chlapci na koňoch, starí gitaristi, koniec starých časov. 

Zvyknem hovorievať, že aké psy taká krajina. Prítulnejšie a sympatickejšie (hoci túlavé) psy len tak hocikde neuvidíme. Sú ochotné vás sprevádzať aj keď sa vydáte na malý zostup po 238 schodoch z vyhliadky nad mestom.  Na trekkingu v údolí Cocora ste sa už rozcvičili, a tak zbehnete po schodoch hravo. 

Orientácia v meste je nadmieru jednoduchá – idete jednou ulicou Real od schodov a prídete na hlavné námestie. Bary, hotely, reštaurácie bývajú obzvlášť cez víkend preplnené a mestečko je vyhľadávanou destináciou turistov z celého sveta. Väčšina turistov chodí hore-dole, no vy ušetríte zbytočné chodenie po tej istej ulici, či tých istých schodoch. 

Ulica je známa obchodíkmi a môžeme tu ochutnať pravé domáce a pravdepodobne najlepšie kolumbijské arepas – kukuričné placky. Na ulici Real si môžete zakúpiť ručne vyrábané šperky, náramky, pončo, sombréro a iné remeselné výrobky. Kávu si kúpte až zajtra vo Finca. 

Na hlavnom Bolívarovom námestí sa nachádza dominanta mesta – Kostol Nuestra Seňora del Cármen, pri ktorom sa niekedy počas letných večerov premietajú filmy. 

Pokojné časy ale neboli v Salente samozrejmosťou a farby domov na námestí skrývajú smutnú, ale zaujímavú históriu. V súvislosti s mestom Pereira sme spomínali občianske vojny a nepokoje, ktoré prehrmeli krajinou v 20. storočí a ich následky sme mohli sledovať ešte roky potom. Dá sa povedať, že už od čias Bolívarovej smrti a nezhodám ako a kam viesť krajinu politicky, obyvateľstvo sa ocitlo medzi dvoma skalami, ktoré boli v dejinách niekedy k sebe bližšie a niekedy ďalej od seba. Balansovanie medzi dvoma identitami, dva tábory, ktoré neustále hľadajú argumenty, ktorý z nich má väčšiu pravdu. Konzervatívci alebo liberáli? Pravicová vláda alebo ľavicová? Konflikt vytvoril mnohé ozbrojené skupiny, z ktorých niektoré sú už, napríklad, dnes aj vo vláde a majú zákonodarnú moc. Tieto dve strany mali vždy svoje vlastné farby – červenú a modrú. 

A práve také pokojné mestečko ako Salento sa stalo obeťou týchto ideológií. Ľudia sa vehementne bili do pŕs za svoju pravdu, ktorej ani poriadne nerozumeli a na základe svojho presvedčenia začali svoje domy maľovať práve červenou alebo modrou farbou. Táto bratovražedná vojna je pravdepodobne najväčšou jazvou súčasnej Kolumbie, na druhej strane je to ten najkrajší príklad na poučenie sa a úsmev. Keď konflikt prehrmel a obe strany sa dohodli, nová generácia Salenta sa rozhodla zabudnúť na hriechy minulosti, a tak dvojfarebné domy začali premaľovávať podľa toho aká farba sa komu páčila. A tak sa dostali do popredia aj žltá a zelená ... A to je príbeh za koloritom krásneho Salenta. Zatrpknutosť a nevedomosť uvoľnili miesto odpusteniu a poznaniu, a vďaka tomu sa dnes môžeme všetci spoločne usmievať na lavičke na námestí. 

17:30 Ďalší veľký BUBO zážitok. Stretávame sa pred vstupom do katedrály a ideme 3 minúty peši do našej krčmičky. Hra tejo má svoj pôvod medzi predkolumbovskými indiánskymi kmeňmi, ktoré hádzali kameň do kruhu vyrytom v zemi. Indián, ktorý sa trafil čo najviac do stredu, vyhral. Hra prešla určitým vývojom, a to práve počas španielskeho osídľovania. Vojaci videli hrať hru Indiánov a túto zábavku prevzali – namiesto kameňov však do terčov hádzali granáty. V súčasnosti nie sú pravidlá také nebezpečné. V ruke držíme ťažký železný puk, vyrobený iba pre hru tejo a hádžeme ho do stredu kruhu, ktorý je jemne kolmý a je umiestnený priamo pred nami. Postupne sa od kruhu vzďaľujeme a zvyšujeme tak naše skóre a pokiaľ trafíme stred, budeme odmenení malými výbuchmi, ktoré spôsobia papieriky poukladané okolo stredu kruhu naplnené výbušným práškom. Hra sa stala neodmysliteľnou súčasťou posedení štamgastov v krčmičkách, ale aj záhradných hier detí, ktoré si tejom krátia čas. 

18:30 Opäť sa stretávame pred katedrálou. Tu na námestí si viete kúpiť niečo pod zub, dať kávičku a je tu aj supermarket, kde si viete dokúpiť veci na zajtra. Ďalší plný deň sa blíži ku konci. Vraciame sa späť do Pereiry, kde sa ubytujeme v hoteli Movich 20:00. 

Pereira – Hotel Movich 

Hotel, ktorý sme pre Vás vybrali v Pereire, je hotelom s vysokým štandardom pre každého. Priamo v centre mesta je vďaka svojej polohe vyhľadávaným zariadením, ako pre cestovateľov, tak aj pre biznismenov a pre všetkých, ktorí prichádzajú do Pereiry aj pracovne. 4,5-hviezdičkový hotel, v ktorom strávime jednu noc, je umiestnený v tichom prostredí blízko dôležitého dopravného uzlu Calle 16a. Blízko neho sa nachádza obchodné centrum Pereira Plaza a priamo spred foyer vidíme monumentálny Kostol sv. Jozefa s pôdorysom katedrály. Ulica Carrera 13 pred hotelom ponúka mnoho možností na večerné posedenie, či na nákup potrebných vecí (voda, jedlo, drogéria). Súčasťou hotela je exteriérový bazén, ktorý sa nachádza blízko stravovacích miestností. Možnosti spa ďalej rozširuje sauna a ponuka masáží, ktoré pod značkou Kúa Spa ponúkajú objednávku na tzv. masáže štyroch živlov (použitie kameňov, vosku, a pod. ) a hydromasáže. V priestoroch sa tiež nachádza fitness. Všetky tieto možnosti rozširujú ponuku hotela a záujem oň, vzhľadom ale k nášmu pestrému programu pravdepodobne nebudeme mať veľa času na využitie celej tejto ponuky. Určite je však príjemné prísť po plnom aktívnom dni do pohodlia, kde vieme, že sa o nás s úsmevom postarajú. Raňajky formou bufetových stolov, ktoré máme v cene, sú bohaté na studený aj teplý bufet. Samozrejmosťou budú opäť čerstvé ovocné šťavy, ktoré kolumbijskému prostrediu pridávajú ráz jedinečnosti a farebnosti. Priestranné izby majú vlastné sociálne zariadenie, klimatizáciu, chladničku a možnosť využitia wi-fi v celom areáli hotela bez príplatku. 

Cca 8:00 Prebúdzame sa do nového dňa. Dobre sa naraňajkujeme, zbalíme si veci, oblečieme sa, aby sme sa cítili príjemne. Svetrík do klimatizovaného autobusu, podušku pod hlavu na dlhú cestu. V obchode sme si včera nakúpili drobnosti pod zub – ovocie, oriešky a fľašku trstinového rumu na poobednú ochutnávku.  

Mnoho cestovateľov prichádzajúcich do Kolumbie očakáva, že si dajú najlepšiu a najoriginálnejšiu kávu na svete. Aj si ju dajú. Ale niekedy im nechutí. Káva je v Kolumbii jedným z najdôležitejších vývozných artiklov a v rámci produkcie jej po Brazílii patrí lichotivé druhé miesto. Kolumbia však zásadne pestuje arabicu, teda najkvalitnejšiu sortu a my uvidíme, ako káva rastie, ktorá je zrelá, ako sa trhá a ochutnáme tú najlepšiu kávu Kolumbie z provincie Quindio. Až štvrtinu úrodnej pôdy tvoria v krajine kávové plantáže. Nachádzame sa priamo v strede „kávového trojuholníka“ a vyrážame na jednu z najväčších plantáži v okolí s názvom Finca del Café. Od hlavného mesta regiónu Pereiry sú plantáže vzdialené hodinku cesty, pred nami sa otvára mohutná drevená brána a vstupujeme do tej najtradičnejšej a najviac folklórnej Kolumbie, akú si len vieme predstaviť. Ako z dokonalej telenovely. Plantáž je až hodinu cesty ale je o to lepšia a my chceme aby naši klienti videli to najlepšie.

9:00 Víta nás plantážnik Francesco a jeho niekoľko priateľských psích pomocníkov. Na privítanie ochutnávame šálku kvalitnej arabicy. Francesco si nás berie pod altánok, kde sa pripravíme do práce. Dámy aj páni dostávajú pončo, jeho nosenie sa však líši. Zatiaľ čo si ho dámy prevlečú cez hlavu, páni ho majú prehodený cez krk. Nasadíme klobúky, špagátom si k telu pripevníme košík na zber kávových čerešní a ideme na to! Vysvetlíme si zaradenie regiónu do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO a presunieme sa do dvoch skleníkov, v ktorých prebieha základné štádium pestovania a sušenie. Pozorujeme párové lístky, ktoré rástli zo semiačka zasadeného v zemi 60 dní, a pokiaľ má rastlina pevný koreň (približne po vyrastení 3-6 párov lístkov), môže byť presadená na plantáž. V druhom skleníku nám Francesco vysvetľuje rôzne druhy spracovávania zozbieraných plodov. Vo Fince prebieha suchá metóda – plody sú v šupke sušené približne mesiac. Lúpu sa, až ostáva len základná jemná vrstva, nazývaná pergamen. Vnútri plodu sa nachádzajú dve zelené zrniečka oproti sebe v jemnej ochrannej šupke. Po vylúpaní za stáleho prehrabávania a bez vlhkosti stoja približne ďalšie dva mesiace. Kávový plod si rozoberieme po vrstvách a ukážeme si rozdiel, napríklad, medzi tzv. medovou kávou a pôvodnou „originálnou“, s jemnou ovocnou chuťou, typickou pre arabicu. 

Prechádzame malou cestičkou popri malom potôčiku s malými žabkami pod obrovskými stromiskami. Jedná sa o druh „bambusovitého stromu“, nazývaného guadua. Zachytáva vodu a zásobuje ňou zem, čím vznikajú vhodné podmienky v pôde pre zasadenie kávovej rastlinky. Dostávame sa medzi hriadky kávovníkov, ktoré dajú plantážnikom plody za vhodných podmienok až 2-krát za rok. Väčšinou by sme si kávovníky predstavili inak ako s bielymi kvetmi s vôňou jazmínu. Plod – kávová čerešňa – nevonia „kávou“, typickú arómu môžeme cítiť až po upražení kávového zrna. Kávovníky sú zasadené a rastú na strmých zrázoch a obdivujeme plantážnikov, ako hravo sa po plantážach pohybujú. Chvíľu oddychujeme v ďalšom altánku, do ktorého chodia zberači nabrať sily pri chutnom obede. Každý altánok na plantáži má vyhliadkovú terasu, z ktorej si môžeme urobiť nádherné fotografie. Po ceste môžeme ďalej ochutnať pomaranče priamo zo stromu a zúčastňujeme sa procesu praženia kávy a môžeme namlieť aj nami nazbierané plody. Po upražení ochutnávame typickú arabicu, na ktorej úrodu by sme museli čakať 3-5 rokov. Pochutíme si na tzv. kávovom jogurte, a tiež na fantastickej osviežujúcej kávovej limonáde. 

11:00 Na záver našej prehliadky si môžeme kúpiť pravú kolumbijskú kávu aj domov a odchádzame s Francescovým posolstvom: „Káva sa necukrí, káva sa pije.“ 

11:30 Odchádzame z plantáže povzbudení chuťou skvelej kávy a ďalších zaujímavých produktov a vydávame sa na cestu do Medellínu (čítaj Medežínu), našej ďalšej destinácie. Pôjdeme po ceste, na ktorej je premávka veľmi dynamická. Ide o hlavnú spojnicu medzi Medellínom a Pereirou, prechádzame údolím Cauca, ktorým preteká rovnomenná rieka a navôkol obdivujeme pohorie Ánd, ktoré sa v Kolumbii rozdeľuje na 3 masívy: Východné (Cordillera Oriental), Stredné (Cordillera Central) a Západné (Cordillera Occidental).Vzdialenosti medzi mestami sa kvôli hornatému terénu prekonávajú o niečo dlhšie a nikto nevie, ako dlho bude transfer trvať. No transfer s BUBO nie je nikdy nuda – máme šancu dozvedieť sa mnoho informácií a máme so sebou rum. Budete mať možnosť sledovať kolumbijský vidiek, porozprávame si ďalšie zaujímavosti o tejto latinskoamerickej krajine a večer sa ocitneme v Medelline, ktorý  je vyhlásený nočnými klubmi a unikátnou tanečnou scénou. Ideme po zemi, aby sme z Kolumbie získali lepší pocit. Kávová plantáž leží smerom k Medellinu, druhému najväčšiemu mestu Kolumbie, a tak sme nemali žiadnu zachádzku. Cesta vedie nádherným kopcovitým terénom, no stáva sa, že stúpajúci kamión zablokuje jazdný pruh, a tak je cesta cieľom. Poobedie, teda strávime spoločne v autobuse pri dobrej nálade, zaujímavých informáciách, pútavých filmoch a dobrej hudbe. Čas nám veľmi rýchlo ubehne a nemôžeme zabúdať na ďalší svetlý bod našej púte – obed. Aj toto má byť ďalší zážitok. Máme pripravené dve reštaurácie: jedna reštaurácia je za Chinchina a volá sa Rancherito Paisa. Druhá reštaurácia je v La Pintada. Sú od seba vzdialené 2,5 hodiny, a preto je fajn, ak máte so sebou zbalené drobnosti pod zub, ako sme odporučili ráno. Reštauráciu zarezervujeme a zvolíme podľa aktuálnej situácie na ceste (niektoré úseky sa opravujú) a táto nás uvíta do medellínskeho regiónu. Toto je to správne miesto, kde ochutnávame jedlo s názvom bandeja paísa (vyslov bandecha pajsa). 

Bolo to najobľúbenejšie jedlo Pabla Escobara a v súčasnosti je neodmysliteľne späté práve s okolím mesta Medellín, kde Pablo Escobar pôsobil. Ak by sme sa spýtali Slovákov, ktorí mali tú česť ochutnať toto ikonické jedlo, povedali by nám, že v tej mise bolo všetko. Môže sa to zdať, ale na tanieri má všetko zmysel a chuť jedla je naozaj jedinečná. Včera sme mali na obed luxusného pstruha, dnes ide o jedlo sedlákov – no zároveň o akési národné jedlo, podobne ako u nás bryndzové halušky.  Bandeja paísa pozostáva z ryže, ktorá je spravidla prekrytá volským okom. V strede taniera sú servírované chutné uvarené jemne fazuľky so spravidla mastným bravčovým bôčikom. Druhú stranu taniera tvorí mleté mäso s upečenou klobáskou. Vedľa nich sú položené dva opečené platany (slanšie a tvrdšie banány) a vykrojené avokádo. Určite treba jedlo vyskúšať, pretože je jednou zo základných charakteristík nielen Medellínu, ale aj celej Kolumbie. S plnými žalúdkami sa vraciame do autobusu a pokračujeme v našej ceste do Medellínu. Máme čas na ochutnávku kolumbijských rumov, pri ktorých si viac porozprávame o kontroverznej téme „Narcos“. 

Do mesta prichádzame vo večerných hodinách a práve dnes je vhodný čas vojsť do medellínskych uličiek a stať sa súčasťou dynamického nočného života tohto pulzujúceho mesta. Medellin je totižto vyhlásený nočnými klubmi, unikátnou tanečnou scénou a najkrajšími dievčatami krajiny. 

Hotel Diez 

Medellín je mestom nového tisícročia a napriek viditeľnému modernistickému pokroku stále spomína a reflektuje minulosť svojho regiónu. Preto je aj Hotel Diez dokonalým príkladom symbiózy tradičných, až folkloristických prvkov a zároveň modernity, ktorá z hotela robí vyhľadávané zariadenie. Nachádzame sa v štvrti La Florida, ktorá žije usporiadaným nočným životom, preto odporúčame večernú prechádzku po okolí a možno krátku zastávku v niektorom z podnikov. Za zmienku určite stojí neďaleká piváreň MBF – Medellin Beer Factory alebo reštaurácia Mondongo´s Poblado. Pre mladých akčných odporúčame navštíviť oblasť okolo Park Lleras (park jéras), ktorá je kúsok! Okrem jedla z antiooqui tu nájdete aj medzinárodnú kuchyňu a zažijete to, čo ste ešte v živote nezažili! Luxus a nočný život Medellinu je preslávený, a keď sa o tom hovorí, myslí sa práve na Park Lleras a Poblado. Kamkoľvek sa pohnete vidíte oslavu prítomnosti. Hotel Vám na svojej prekrytej vysunutej terase ponúka možnosť návštevy nočného baru, ktorého priestory sú ráno vystriedané pripravenými bufetovými stolmi. Apetít nám neklesá, a preto cieľavedome naberáme na tanier miešané vajíčka, hrianky, jemné croissanty, ale aj kolumbijské arepas – pochúťky z kukuričnej múky. Izba je vybavená k našej spokojnosti a okrem samostatnej kúpeľne, sociálneho zariadenia, wi-fi, pravdepodobne využijeme aj klimatizáciu, pretože v nadmorskej výške klesáme a všade okolo nás sa príjemne otepľuje. Medellin je mesto večnej jari. 

1. Pereira - Biopark Ukumari
   Na našej ceste Kolumbiou vidíme mnohé a mnohé krásne a zaujímavé miesta, ale ak by ste mali možnosť opäť sa vrátiť do tejto krajiny, zabehnite do Pereiry a venujte aspoň pol dňa tomuto výnimočnému projektu, ktorý v Latinskej Amerike nemá obdobu. Réžia a správa parku má do budúcnosti veľké plány s jeho smerovaním, rozširovaním areálu a ďalšou výstavbou a už teraz sa projekt teší výnimočnosti, a predovšetkým priazni všetkých milovníkov rastlín a zvierat. Kiežby podobných projektov bolo po svete viac.
2. Prechádzka po kávovej plantáži Finca del Café
   Zúčastníme sa celého procesu výroby kávy – od zasadenia semiačka až po proces praženia. Sami si ju nazbierame, pomelieme, vypijeme, a to v typickom vidieckom kolumbijskom prostredí plnom dobrosrdečných pohľadov a úsmevov.
3. Jazda džípmi Willys z 50-tych rokov
   Nielen páni prídu na chuť tomuto jedinečnému zážitku. Udržiavané stroje nás (v dobrom počasí s otvorenou strechou) prevezú tou najkrajšou kolumbijskou prírodou.
4. Proces zberu, mletia a praženia kávy na plantáži
   Kolumbia je druhým najväčším distribútorom kávy, a preto si popri výrobe povieme všetky dôležité informácie o pestovaní, sadení a zbere. Na konci prehliadky budú pre nás odmenou tie najlepšie kávové produkty, ktoré, samozrejme, ochutnáme.
5. Ochutnávka kávových výrobkov – kávový nápoj, jogurt a limonáda
   Stopercentná arabica pripravená tradičným spôsobom, kávové zrná pomleté v jogurte a súčasť osviežujúceho drinku, ktorý nás pod slnkom osvieži.
6. Podvečerná prechádzka romantickým Salentom 
   Mnohí cestovatelia a dovolenkári spomínajú na svoje najkrajšie momenty a zážitky práve v súvislosti s posedeniami a prechádzkami v romantických destináciách pri zapadajúcom slnku. Presne toto a omnoho viac nám ponúka Salento.
7. Súťaž v hraní tejo
   V Kolumbii legendárny „národný šport“, ktorý sa stal bežnou súčasťou každodenného života a ktorý má korene u predkolumbovských Indiánov Južnej Ameriky, si zahráme v typickej latinskoamerickej krčmičke s tou pravou salsou a kumbiou.
8. Miestne špeciality – pstruh s platanmi a bandeja paísa
   Jednoducho nemôžeme vynechať gastronomické zážitky aj tohto regiónu, medzi ktoré určite patrí čerstvý pstruh pripravený na bylinkách a ako sa pomaly presúvame na sever Kolumbie, tak práve k mestu Medellín sa viaže aj „tanier banditov“, bandeja paísa, obľúbené jedlo Pabla Escobara.
9. Ochutnávka rumu po ceste do Medellínu
   Čo by to bola Kolumbia a Panama bez pravého rumu. Povieme si o procese výroby, spomenieme si najlepšie značky a rozlíšime si jednotlivé druhy tohto známeho alkoholu. Po ceste do Medellínu nás čaká malá ochutnávka, ktorá nás predpripraví na Cartagenu a Karibik.
10. Večerná prechádzka po Pereire a zastávka v pravom kolumbijskom bare
    Pereira sa na prvý pohľad môže zdať ako nevýrazné mestečko, ktoré spĺňa funkciu obchodu a biznisu, svojím napredovaním a možnosťami však ponúka oveľa viac. Prejdime sa čo i len okolím hotela a možno chvíľu poseďme pri sviečkach a latinskoamerických rytmoch. 

Po poznaní hlavného mesta Bogoty a jej širšieho okolia vnímame expedíciu do Cocory ako príjemnú a vítanú zmenu. Čaro prírody a úsmevy miestnych sú základom príjemného zážitku a nezmazateľného dojmu kolumbijského vidieka, ktorý sa pýši mnohými zaujímavý miestami a možnosťami. Od ľahkej fyzickej aktivity a turistiky až po chutnú gastronómiu je región Pereiry a Zony Cafetery miestom, ktoré určite treba navštíviť. Dobre vieme ako sme my, Slováci, ale aj priatelia Česi prišli na chuť káve, preto osobná účasť na celom procese je privilégiom, s ktorým sa ešte dlho budeme chváliť nášmu okoliu. Pokiaľ by ste sa o pestovaní kávy chceli dozvedieť viac, odporúčame blog ´Príbeh kolumbijskej kávy´. Po Zone Cafetera pokračujeme do najsexi mesta Medellinu a následne do prekrásnej Cartageny.