Silicon Valley - sídlo najväčších firiem sveta

To, čo dnes poznáme pod názvom Silicon Valley, je v skutočnosti len ľudový názov. Geograficky je toto územie súčasťou Santa Clara Valley - v preklade Údolie Santa Clara. Nachádza sa v severnej časti štátu Kalifornia v USA, v južnej časti Zálivu San Francisco, a je súčasťou omnoho väčšej Kalifornskej plošiny.

Celá Kalifornská plošina v skutočnosti bývala obrovské jazero Corcoran, ktoré vzniklo z dažďov a topiaceho snehu z pohoria Sierra Nevada. Pred 6000 rokmi sa kvôli silnému otepľovaniu jazero zväčšilo natoľko, aby si cez východné pohoria prerazilo cestu do Tichého oceánu. Takýmto spôsobom vznikol San Francisco záliv, ktorého okolie sa koncom 20. storočia stalo jedným z najhustejšie osídlených oblastí v USA. Partia sem mestá ako Fremont, Berkley, Oakland, San Matteo, Palo Alto, San Francisco a San José.

Za hlavné mesto Silicon Valley je považované San José s 900 000 obyvateľov, pričom niektoré rebríčky ho vyhlasujú za jedno z najdrahších miest pre život. Človek by tu musel údajne zarábať v priemere 112 dolárov za hodinu, aby sa tu cítil pohodlne. Hustota obyvateľstva však sama o sebe negarantuje technologický pokrok, akým je Silicon Valley známa. Preto je treba jeho príbeh vyrozprávať od samého začiatku.

Údolie Santa Clara bola do 90. rokov 19. storočia známe hlavne pre svoju úrodnú pôdu a poľnohospodársky priemysel. Vtedy mala táto časť sveta prezývku Údolie srdečného potešenia. Tvorili ju ovocné sady, na ktorých sa pestovali hrušky, čerešne, broskyne a slivky. Do tej doby z tejto oblasti pochádzalo 30 percent svetovej produkcie sušených sliviek.

Prvé známky rozvoja inteligencie v Santa Clare prišli v roku 1891, kedy bola založená Stanfordská univerzita. Jej fakulta elektrického inžinierstva sa časom stala jednou z najlepších na svete aj práve vďaka úsiliu pána menom Frederick Terman. Okrem rozvoja univerzity sa usiloval aj o vytváranie príležitostí pre mladých absolventov. Vo veľkom investoval do korporácií poskytujúcich nové pracovné miesta, ako aj prvé startupy, najznámejšia spoločnosť Helwett-Packard (HP) v 1939.

Nové korporácie mali takto ľahký prístup k skúseným špecializovaným robotníkom a ich prítomnosť zároveň prispievala k rozvoju univerzitných programov. Tento cyklus bol veľkou súčasťou Termanovej vízie zabrániť tzv. „odlivu mozgov“. Dnes môžeme konštatovať, že jeho plány skutočne uspeli.

V 40. rokoch prišla do Ameriky 2. svetová vojna a s ňou aj veľký dopyt pre vojnové technológie ako radary, rádiá a vojnové lode. Keďže najväčšie nebezpečenstvo hrozilo Amerike od Tichého Oceánu zo strany Japonska, a vďaka špecializácií na výskum elektroniky, zažilo okolie San Francisco a Santa Clary veľký ekonomický vzrast.

Avšak Silicon Valley ako ho poznáme dnes, začalo získavať podobnosť až práve v 50. rokoch. Stanford Industrial Park bol založený v roku 1951 ako územie vyhradené pre vedu, výskum a progres, ktorý vo veľkom prispel práve o „kultúrny vzrast“ údolia. Za dve dekády sa z oblasti farmárov a záhradkárov stane úrodná pôda pre mladých ľudí s vysokoškolským titulom.

O štyri roky neskôr sa založila ďalšia dôležitá spoločnosť a tou bola Shockley Semiconductor Laboratory, ktorá sa zaoberala vývojom vtedy pokrokovej technológie polovodičov. Za jej založením stál William Shockley – fyzik, ktorý získal Nobelovu cenu za fyziku, s odhodlaním najímať najbystrejších mladých vedcov z celej krajiny. Bol aj významným mentorom pre svojich študentov, keďže ich naučil princíp tejto technológie natoľko, aby ju dokázali vylepšiť.

Príkladom je vylepšenie systému výroby polovodičov z ohňovzdorného silikónu namiesto nestabilného germánia. Odtiaľ sa aj neskôr od žurnalistu menom Don Hoefler spopularizuje názov Silicon Valley na titulnej strane novín Electric News v 1971.

Avšak napriek všetkej svojej múdrosti mal William Shockley jednu veľkú charakteristickú chybu. Mal veľmi výbušnú povahu a bol naozaj otrasným šéfom. Netrvalo dlho a viacerí zamestnanci od neho odišli. Skupina z nich – zvaná Zradná Osmička – si v roku 1957 založili svoju vlastnú spoločnosť, ktorou bola Fairchild Semiconductor. Hoci sa tento historický startup koncom 60. rokov rozišiel, jeho členovia sa neskôr stali zakladateľmi mnohých významných firiem v Silicon Valley, ako Intel, NVIDIA a AMD.

Práve zakladatelia Intel - Robert Noyce a Gordon Moore sú uznávaný pre vynález integrovaných obvodov (mikročipov). Táto technológia je hlavnou bunkou všetkej modernej elektrotechniky, na ktorej je dnešná spoločnosť založená. Gordon Moore je taktiež známy pre vytvorenie Moorovho zákona – pravidlo ukazujúce, že zložitosť integrovaných obvodov sa zdvojnásobuje približne každé dva roky.

50. a 60. roky sú poznamenané začiatkom studenej vojny medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom. Jedným z hlavných frontov tejto vojny boli takzvané „Vesmírne preteky“, na ktorých získali náskok práve Sovieti, keď v roku 1957 vypustili do vesmíru satelit Sputnik. Zahanbení Američania sa rozhodli ihneď konať a založili vesmírnu agentúru NASA a organizáciu pre financovanie výskumných projektov DARPA.

Vtedy bola DARPA zodpovedná za financovanie vyše 70 % technologického výskumu, čo bolo veľkou motiváciou pre množstvo veľkých firiem o pokusy pre rôzne inovácie. Medzitým NASA pripravovala svoj Apollo program na poslanie človeka na mesiac, pre ktorý potrebovala množstvo najnovších technológii vrátane mikročipov od firmy Intel.

Investície do nových elektrotechnických inovácií bolo na tú dobu omnoho riskantnejšie ako dnes. Preto bola na začiatku hlavným a jediným investorom práve americká vláda pre účely armády a kozmonautiky. V 70. rokoch sa však zakladajú viaceré firmy zamerané na veľké rizikové investície, ako Kleiner Perkins Caufield, Sequoia Capital a Byers. Viaceré boli založené Fairchildovou generáciou, z ktorých neskôr prišli investície do korporácií ako Apple, Facebook, Google, Amazon, Microsoft a veľa ďalších.

Počas tejto doby mení Kalifornia svoje daňové zákony pre významnú podporu rizikových investícii vrátane zníženia daní z kapitálových ziskov. Okrem toho bol v Kalifornii už od roku 1872 zavedený zákon povoľujúci pracovníkom zmeniť zamestnávateľa za jeho konkurenciu v rovnakej sfére priemyslu bez akýchkoľvek zábran.

Tento zákon vo veľkom umožňuje voľný pohyb talentu, nápadov a podporuje súťaživosť medzi konkurenciou, čo prispieva k silnému hnutiu inovácie. V 80. rokoch prichádza vynález a investície do rôznych softvérov od Microsoft a Apple, 90. roky sú poznačené vzrastom internetu a dot-com éry. Na prelome nového storočia ovládnu spoločnosť sociálne siete a moderné mobilné telefóny. 

V Silicon Valley sa zároveň uchováva kultúra vzájomnej pomoci medzi podnikateľmi a novými startupmi. Tí, ktorí to vo svojom podnikaní dokázali najviac, vrátane mien ako Steve Jobs a Robert Noyce, si berú za povinnosť „vrátiť do rieky toľko rýb, koľko si sami ulovili“.

Napriek viacerým krízam, vrátane konkurencie z iných krajín, či pandémie si Silicon Valley naďalej udržuje svoju reputáciu ako miesto v popredí inovácií.

Všetky kultúrne, technologické a finančné podmienky, ktoré prispeli k jej vzrastu sú dodnes relevantné ako kedykoľvek predtým. Počas celej svojej existencie sa údolie preukázalo svojou schopnosťou úspešnej prispôsobivosti svetovým zmenám.

Možno vás zaujíma ako asi vyzerá práca pre startup či technologickú firmu sídliacu v Silicon Valley. Pre príklad sa zameriame na pravdepodobne najznámejšiu svetovú korporáciu, ktorou je Google. Ten máva priemerne 3 milióny pracovných záujemcov ročne. Ak ste už niekedy videli video ústredia Google, zrejme aj viete, prečo tomu tak je. Okrem veľkej prestíže, práca pre svetovo známu firmu ponúka hromadu benefitov v lukratívne a luxusne navrhnutom pracovnom prostredí.

Kancelárie majú detailne navrhnutý interiér evokujúci hravosť a farebnosť, aby bol pracovník maximálne spokojný a motivovaný. Ich priestornosť a otvorenosť majú za účel podporovať vzájomnú spoluprácu a tvoriť pevný kolektív.

Po ťažkej práci má zamestnanec dostupné viaceré oddychové miestnosti. Tie môžu byť určené na meditáciu, fitness, stolné hry, športy či masáže len pár krokov od pracovného stola. Z istej časti sa tieto priestory dokonca podobajú na ihriská pre dospelých.

Do dolných poschodí namontované šmykľavky, po halách sa jazdí na skútroch, DJ stôl na kuchynskej linke a človek má pocit, že architektmi boli 13-ročné deti.

Benefity vo forme jedla

Hladný? Všeobecne najviac citovaný benefit práce pre Google je ľahko prístupné a vždy bezplatné jedlo. Okrem voľne dostupného občerstvenia čipsov a keksíkov majú zamestnanci zadarmo, podávanú teplú stravu trikrát denne.

Hlavný úrad Google ponúka bistrá s vyše 50 variáciami pokrmov a tridsiatimi kaviarňami. Čerstvé sushi robené priamo pred vami či grilovaný steak podľa vášho gusta sú pripravované uznávanými šéfkuchármi. Existuje aj program, ktorý povoľuje zamestnancom pracovať v kuchyni s kuchármi a učiť sa tak ich remeslu. Pre večerný relax s kolegami sú dostupné bary so studeným pivom a výbornými kokteilmi.

Doteraz v Google panuje veľký problém s vzrastom nadváhy u svojich zamestnancov. Pracovníci majú vždy ľahko dostupné misky so sladkosťami, čipsami, a chladničky so sladenými nápojmi. Aby sa tento problém napravil, Google presunul tieto položky ďalej od dosahu zamestnancov a namiesto toho k nim položil zdravšie alternatívy.

Sú však aj názory, ktoré tvrdia že tieto benefity sú primárne pascou pre lákanie a vyčerpávanie pracovnej sily. Príkladne, aby ste si užili Googlom pripravené raňajky a večeru (ktorá je dostupná až od 18:00), musíte prísť do práce omnoho skôr a odísť o to viac neskôr ako pri inej práci v kancelárii. Rovnako je to aj s tranzitom zadarmo Google autobusmi, v ktorých je zabudovaná Wi-Fi, aby sa dalo pracovať aj počas jazdy. Takto od vás Google vyťaží aj 3 hodiny práce navyše za deň.

Dostať sa sem je ťažšie ako na Harvard

Ďalším bodom je fakt, že Google je svetovo špičková firma, do ktorej je štatisticky náročnejšie sa dostať než na Univerzitu Harvard. Požiadavky na zamestnanca tu sú vyššie ako kdekoľvek inde, čo vie vyvolať veľmi stresové situácie. Vaši kolegovia patria k najbystrejším ľuďom na svete a človek tu vie ľahko stratiť dôveru vo svoje schopnosti.

O to viac sa treba v takomto prostredí usilovať, aby ste sa presadili a mali možnosť dosiahnutia vyšších pozícii. Pri takýchto podmienkach začína dávať zmysel štatistika, ktorá hovorí, že priemerný zamestnanec Google vydrží vo svojej pozícií sotva dlhšie ako jeden rok.

Prepustenie bez predošlej komunikácie

Napriek všetkému viacerí veria, že práca pre technologického giganta ako Google je prácou snov. Avšak ako každý sen, aj tento sa môže v okamihu rozplynúť. Pre giganta ako Google je viacero zamestnancov len číslo alebo zopár písmen na zozname. Preto sú tieto veľké firmy známe aj pre náhle hromadné prepúšťanie.

Akonáhle takáto korporácia usúdi, že je na čase znížiť náklady, ľudský kapitál je takmer vždy prvý na zozname eliminácii. Už len z projekcie potenciálneho spomalenia rastu firmy sa vie veľmi ľahko usúdiť, že ste nepotrebný.

Predstavte si situáciu, keď sa zobudíte a ste zablokovaný od svojho pracovného emailu a kalendáru. V panike voláte šéfovi, ktorý tiež zo začiatku netuší, čo sa deje. Postupom času sa podobná situácia stane aj viacerým kolegom a situácia je hneď jasná. Firma vás prepustila bez akejkoľvek predčasnej komunikácie, správy či upomienky. Jednoducho ste náhle v okamihu odstrčený a bez práce. Aj takýchto príbehov je v Silicon Valley veľa a už dlhodobo sú štandardom.

Napriek širokej sérií svet meniacich úspechov bez sebemenších náznakov spomalenia, má Silicon Valley viacero výziev stále pred sebou. Medzi najnovšie výzvy patrí rozšírenie kultúry práce z domova, čo poskytuje možnosť pracovať mimo centra diania. Tento fenomén je aj opodstatnený problémom astronomicky vysokých cien pozemkov a prenájmu v Kalifornii a hlavne v okolí Silicon Valley.

Keď sa tento faktor skombinuje so štatistikou, že rozdiely medzi najvyššími a najnižšími platmi v Santa Clare sú najväčšie v celej krajine, vytvára to prostredie, kedy sa údolie aktívne stáva obeťou svojich úspechov.

Strata dôvery

Najväčšou hrozbou pre budúcnosť Silicon Valley je však postupný pokles dôvery v jej spôsobilosť a spoľahlivosť. V roku 2023 krachla Silicon Valley Bank, vtedy 16. najväčšia banka v Amerike, s aktívami vo výške 200 miliárd dolárov, prevažne. Medzitým, utrpelo údolie stratu na reputácii krachom viacerých prominentných firiem, neskôr odhalených ako nestabilné špekulácie či dokonca podvody.

Je to prostredie založené na neoblomnej sebadôvere vo svoje schopnosti a víziu. Táto dôvera však vie byť veľmi ľahko zneužitá a prípady takýchto podvodov netreba hľadať dlho. Najznámejší príbeh podvodu v Silicon Velley je firma Theranos. Jej zakladateľka Elizabeth Holmsová prišla na trh s prístrojom, ktorý mal spôsobiť revolúciu v oblasti krvných testov. Prístroj Edison, veľkosti bežného kávovaru, bol údajne schopný uskutočniť desiatky rôznych testov z jedinej kvapky krvi pacienta.

Takáto inovácia bola veľkým lákadlom pre viacerých investorov sveta a na svojom vrchole mala firma hodnotu 10 biliónov dolárov. V 2015 však vyšla pravda najavo, že výsledky techniky Edisonu boli celý čas falšované a prístroj takých schopností, akých tvrdila Theranos je nemožný. Firma bola obžalovaná z podvodu investorov a Elizabeth Holmsová dostala 11 rokov väzenia.

Kryptomeny

20. roky súčasného storočia sú silno poznamenané vynálezom a investícii do kryptomien. Hoci nejde čisto o fenomén v Silicon Valley, miestni podnikatelia neváhali s investíciami a vývojom. Avšak napriek rokoch vývoja a ostávajú kryptomeny „divokým západom“ technológie.

Za každý príbeh úspešného zbohatnutia z krypta sa zdanlivo objaví dvakrát toľko incidentov podvodu, kolapsov či dramatickej straty všetkého finančného kapitálu. Spoločnosť FTX (bývalá burza kryptomien) je na popredí všetkých škandálov spojených s kryptomenami s tým, že ju niektorí považujú za najväčší príklad korporačnej nezodpovednosti.

Generálny riaditeľ Sam Bankman Fried  (SBF) bol podľa magazínu Forbes vnímaný ako jeden z najvplyvnejších a najbohatších ľudí vo svete podnikania v kategórií pod 30 rokov. Za rok 2022 dosiahla firma hodnotu 30 biliónov dolárov. V 2022 sa však zistilo, že väčšina hodnoty firmy bola založená na digitálnej krypto mene FTT, ktorú SBF sám vynašiel, pričom jej hodnota bola umelo nafúknutá. Po tomto zistení takmer všetci používatelia z burzy stiahli svoje prostriedky a za jeden deň prišla firma FTX o 16 miliárd dolárov, čo viedlo k jej okamžitému bankrotu. SBF očakáva trest niekoľkých desiatich rokov vo väzbe.

Tieto a iné príbehy poukazujú na novú éru Silicon Valley, kedy slepé a špekulatívne investície už z ďaleka nebývajú garantovaným úspechom. Okrem iného je výstrahou pre budúcnosť aj kolaps firmy WeWork či chaotický manažment známych firiem ako Facebook/Meta a Twitter/X.

V čase písania tohto blogu je najnovším trhákom na technologickej scéne vývoj umelej inteligencie pre okamžitú generáciu textu, hudby či obrázkov. Tá zo sebou prináša obavy zo strát miliónov pracovných funkcií nahradením ľudských pracovníkov počítačovými programami. Aké ďalšie nepredvídateľné následky zo sebou táto technológia prinesie a dokáže sa na ňu svet dostatočne včas prispôsobiť? Nech už nás v budúcnosti čaká čokoľvek, stále je veľmi pravdepodobné, že Silicon Valley bude stáť na jej popredí.