Šinkansen - japonský zázrak na koľajniciach

Šinkansen nie je len prostriedkom dopravy – je to kultúrny moment, pocit futurizmu a disciplíny, ktorý si musíte vyskúšať. Jazda ním pravidelne figuruje medzi tými jedinečnými, ikonickými úlovkami a top zážitkami zo zájazdov v Japonsku. Nie je to len technický zázrak, ale nezabudnuteľná súčasť vášho poznávania Japonska. Poznáte však príbeh šinkansenu?

Prvé plány na realizáciu šinkansenu pochádzajú už z 30. rokov 20. storočia, tie však počítali s prebudovaním už existujúcich úzkorozchodných tratí. Prvotné projekty ale narazili na mnohé úskalia - jednak pre hornatý terén Japonska, ale aj nevhodnosť pôvodných tratí na vysoké rýchlosti.

Ďalší projekt bol vcelku veľkorysý a dokonca počítal s vybudovaním tratí do Pekingu cez tunel do dnešnej Južnej Kórey. Hovorilo sa, že v hre bol aj Singapur. Od plánov sa upustilo v roku 1943, keď sa situácia Japonska v dôsledku druhej svetovej vojny zhoršila. Na projekt sa na chvíľu zabudlo a obnovili ho až začiatkom 60. rokov.

V tom čase bol dopyt po osobnej železničnej doprave v Japonsku taký vysoký, že kapacity vtedajších liniek boli maximálne vyťažené. V decembri 1958 vláda schválila projekt prvej trate Tokio - Osaka, tzv. líniu Tókaidó a v apríli 1959 sa začalo s výstavbou.

Prvý šinkansen dokončili a uviedli do prevádzky v roku 1964 pri príležitosti tokijských letných olympijských hier. Tokio a Osaku spojil štvorhodinovou jazdou. Táto istá jazda v súčasnosti zaberie len niečo vyše dvoch hodín.

Bol to ale odvážny krok v čase, keď väčšina vlakov sveta jazdila maximálne stovkou. A dnes? Dnes je šinkansen každodennou realitou miliónov Japoncov aj turistov.

Od prvej generácie vlakov série 0 až po najnovšie N700S a pripravované modely série ALFA-X sa technológia neustále vyvíja. Moderné šinkanseny majú naklápanie v zákrutách, aerodynamické „nosy“ a inteligentné systémy riadenia.

A keď sa v „BUBO spoji“ rozprávame o tom, že Japonci myslia aj na hluk v tuneli – áno, to je šinkansen. Vozne sú vzduchotesne uzavreté, aby zabezpečili stabilný tlak pri vstupe do tunelov vysokou rýchlosťou.

Vlaky majú zvyčajne 8 až 16 vozňov. Ak cestujete sami, odporúčame si vybrať vozeň 1 alebo 16 – pretože budete veľmi blízko k ikonickej fotografii so superrýchlym vlakom. V závislosti od trasy a typu vlaku sa kapacita prispôsobuje. Niektoré šinkanseny, napríklad na linke Tókaidó, majú špecifické rozloženie: vozne 1 až 5 sú pre rezervácie, 6 až 9 Green Car (1. trieda) a vozeň 10 je Gran Class – luxusná trieda.

Vlaky série N700S môžu mať viacero konfigurácií vrátane možnosti zvýšiť počet vozňov v čase špičky. Zaujímavosťou je, že každý vozeň má niekoľko kamier, automatické dvere, klimatizáciu s filtráciou vzduchu a množstvo technológií pre zabezpečenie plynulej jazdy.

Výstavba kilometra trate stojí 50 až 100 miliónov dolárov – to sú šialené čísla, ale Japonci vedia, prečo to robia a či sa im to oplatí. Ide o infraštruktúru, ktorá funguje desaťročia a predbehla dobu.

Jedna súprava (8 až 16 vozňov) prepraví približne 1 000 až 1 300 cestujúcich. Pri vysokej frekvencii spojov to znamená, že denne cestuje šinkansenmi viac ako milión ľudí. Ročne ide o stovky miliónov cestujúcich, čo robí zo šinkansenu jednu z najvyužívanejších a najspoľahlivejších vysokorýchlostných sietí na svete.

Niektoré spoje odchádzajú každých 15 minút. Predstavme si, že by sme mali možnosť nasadnúť do vlaku z Bratislavy do Košíc každých 15 minút a v cieľovej destinácii by sme boli za 2 až 2,5 hodiny. Pozor, rozprávame sa o veľmi komfortnej jazde. Ako je možné, že sa presúvajú tak rýchlo?

Bežná rýchlosť je 240 až 320 km/h. Až teraz si to predstavte – ste v pohode, pohodlne usadení, klimatizácia funguje, sledujete, ako sa krajina mení pred vami, všetci okolo vás sedia, nikto nestojí, vlak nehorí a toalety nesmrdia a nemáte obavu, čo na vás čaká, keď sa do nich chystáte vojsť. A v tom si uvedomíte, že za necelé tri hodiny ste prešli polovicu Japonska.

Najčastejšie v rámci našich zájazdov v Japonsku, ktoré organizujeme už od roku 2002, využívame trasu Tokio – Hirošima, Hirošima – Kjóto alebo Tokio – Osaka. Je to dokonalý oblúk, ktorý nám umožňuje vidieť to najlepšie z moderného aj historického Japonska.

Ak je dobré počasie a máte miesto pri okne vpravo, nezabudnite sa pozerať von – práve na trati medzi Tokiom a Osakou či Hirošimou sa ukáže nádherná hora Fudži. Práve tento moment býva jedným z najfotografovanejších zážitkov po ceste šinkansenom. Nemusíte čakať na to, kým vám to pripomenie váš sprievodca vyškolený v BUBO Cestovateľskej Akadémii, určite si to všimnete aj sami.

V mnohých prípadoch sa ale stáva, že naši lovci zážitkov lovia v šinkansenoch iné zážitky – zaspia, pretože je tam ticho, dostatok miesta na nohy a sedadlá sú komfortné.

Fajčenie je vo väčšine vlakov zakázané, no niektoré modely majú fajčiarske kabínky. Najskôr je dôležité počúvať pokyny od sprevádzajúcej hlasovej navigácie, akonáhle nastúpite do vlaku. Podobne ako u nás, vás vo vlaku privítajú a oboznámia vás s možnosťami.

Kedysi boli rozšírené v šinkansenoch aj mobilné vozíky s jedlom, dnes tomu už tak nie je – údajne to nebolo rentabilné. Aj napriek tomu si nezabudnite kúpiť svoj vlastný bento box pred nástupom do šinkansenu. Uvidíte, že pre domácich je to tiež veľmi prirodzený spôsob stravovania sa, najmä vo vlaku.

Vlaky riadia profesionálni rušňovodiči, no technológia im výrazne pomáha. Hoci sa pracuje aj na autonómnych systémoch, stále je to v Japonsku o ľudskom faktore – a o precíznosti.

Na to, aby sa človek mohol stať rušňovodičom šinkansenu, musí absolvovať prísne testy, školenie a získať špeciálnu licenciu. Uchádzač musí mať výborný zdravotný stav, precízne časové vnímanie a psychickú stabilitu. Výcvik zahŕňa aj simulácie nečakaných situácií a testy reakcií na poruchy.

Spotreba energie je minimálna a emisie nízke. V porovnaní s lietadlami a autami má šinkansen omnoho menšiu uhlíkovú stopu – podľa odhadov ušetrí až 92 % emisií CO₂ v porovnaní s leteckou dopravou na rovnakej trase. Ak by každý cestoval takto, Zem by si vydýchla.

Aj to patrí k modernému cestovaniu a takéto kroky jasne podporujeme (viď. Ekológia BUBO). Pre koľaje predstavujú šinkanseny menšie opotrebovanie, pretože sú ľahšie ako lokomotívy alebo motorové vlaky.

Existujú tematické vlaky ako Hello Kitty šinkansen. Vlakové trate a vlaky sa pravidelne kontrolujú špeciálnym vlakom Doctor Yellow (pojazdná nemocnica pre vlaky), nie je ohlásený na grafikone, jazdí bez cestujúcich rovnakou rýchlosťou a jeho zjavenie je šťastím pre vás a pre Japoncov.

Personál má perfektné návyky, každé gesto má svoj význam. Napríklad úklony pred každým vozňom, uniformy, biele rukavičky (sú znakom hygieny). Rukavicami napríklad ukazujú na prístroje a nahlas si opakujú pokyny – ide o metódu „shisa kanko“, ktorou predchádzajú chybám. Ukázanie + vyslovenie = maximálna sústredenosť. Aj sprievodcovia sa pohybujú potichu. Ak niekto telefonuje príliš hlasno, upozornia ho jemne a s úctou.

Jazda šinkansenom je ako teleport – nie ste pasažier, ste lovec zážitkov. Nie je to len o rýchlosti, ale o tom, čo všetko zažijete po ceste. Od panorámy Fudži až po presnosť na sekundy – všetko je súčasťou zážitku, na ktorý sa nezabúda.

A keď pri výstupe zaznie melodický tón a dvere sa otvoria, viete, že ste zažili niečo výnimočné a chcete si to zopakovať. Presne o tom je aj náš štýl cestovania v BUBO. Ak chcete uloviť ten pravý japonský moment, vyskúšajte šinkansen. Už na vás čakáme v Japonsku.