Škandinávska literatúra alebo knihy s nádychom Severu

Nadšenci škandinávskej literatúry putujú po stopách hrdinov, o ktorých sa dočítali v knihách. Krajiny vo veľkom podporujú svojich spisovateľov a tiež preklady ich diel v zahraničí. Zároveň sa tieto často objavujú aj v tvorbe zahraničných autorov, predovšetkým amerických. Čítanie škandinávskej literatúry či literatúry, ktorú Sever ovplyvnil, sa so mnou tiahne už dlhé roky.

V tomto blogu nájdete predovšetkým tipy a úprimné recenzie a pocity, ktoré vo mne diela známych, ale aj menej známych, autorov vyvolali. Zároveň chcem týmto blogom motivovať čitateľov, aby objavili príbehy Severu. Nemusia to však byť iba tie krvavé, ale aj romantické, dobrodružné alebo faktografické.

Škandinávska literatúra to však nie sú iba drastické kriminálky, po ktorých človek večer nemôže zaspať. Sú to okrem iného fascinujúce reportáže, romány alebo fantasy príbehy, ktoré sa dostali aj k nám na slovenský a tiež na český trh. V tomto blogu by som vás rada previedla predovšetkým dielami, ktoré som od začiatku svojho štúdia škandinavistiky nasávala ako špongia.

Verím však, že nespomeniem úplne všetko. Napriek mojej láske k čítaniu a literatúre aj ja často siahnem aj po iných než len škandinávskych autoroch a autorkách. Prinášam vám sem prehľad, na základe ktorého sa budete môcť aspoň odraziť a ponoriť sa do hlbín regiónu, ktorý nám nie je geograficky až tak vzdialený, ale stále je pre svoje tajomstvá bohatý a fascinujúci.

Počas štúdia na univerzite sme sa veľmi detailne venovali literatúre Severu. Nie všetky diela ma očarili. Tu sú ale autori a autorky, ktorí mi prirástli k srdcu.

Prvá ženská držiteľka Nobelovej ceny za literatúru z roku 1909. Svoju medailu, ktorú dostala, počas druhej svetovej vojny poslala fínskej vláde, aby získalo Fínsko peniaze na boj proti Sovietskemu zväzu (tí jej ju nakoniec vrátili). Autorka, ktorá vo svojich dielach s nadhľadom, humorom, ale aj vážnosťou spája osudy ľudí strednej triedy vo Švédsku s motívmi z legiend, bájí a štipkou nadprirodzených udalostí. Svoje postavy rozoberá do detailu a prežíva ich vzťahy a pocity.

Jej hádam najznámejším dielom, ktoré odporúčam prečítať si ako malým, tak aj veľkým, je Podivuhodná cesta Nilsa Holgerssona naprieč Švédskom. Táto kniha vznikla pôvodne ako učebnica geografie pre základné školy. V roku 1906 však zožala úspech v celej krajine. Ide o putovanie malého chlapca Nilsa, ktorého trpaslík na statku doma zaklial a zmenšil. Nils putuje na chrbte husy Akky a objavuje krásne a vzdialené zákutia Švédska.

Z rozsiahlej tvorby Selmy Lagerlöfovej ma očarilo dielo Povesť o panskom sídle. Je to príbeh o mladom chlapcovi Gunnarovi, ktorý príde o celé svoje dedičstvo a zošalie. Dievča z dediny Ingrid, z chudobnej rodiny, sa oňho stará a pomáha mu.

Je to krásny príbeh lásky, zasadený do divokej švédskej prírody, ktorý naozaj chytí za srdce. Tragický, ale zároveň veľmi pútavý román, ktorý odporúčam, je dielo Cisár z Portugálie. O pracovitom sedliakovi Janovi, ktorý po prvýkrát zažije lásku, keď sa mu narodí jeho dcéra Klarina. Príbeh o obete, rodičovskej láske, ale aj o duševnej chorobe. Silné dielo.

A román, ktorý mi v hlave utkvel dodnes: trilógia s názvom Löwensköldov prsteň. Selma tu dokonale prepojila rozprávanie ságy rodu Löwensköldov. Takéto rozprávanie ság poznáme ešte z čias Vikingov, kedy bola sága jedným z najdôležitejších literárnych útvarov.

V tomto diele rozpletá autorka komplikovanú rodinnú situáciu, ktorá sa začala aktom závisti – manželka ukradla z hrobu svojho zosnulého muža zlatý prsteň. Naprieč celým dejom sa stretávame s rôznymi rodinnými situáciami, ako je závisť, boj o dedičstvo, povery prítomné v rodinách. Autorke sa podarilo vytvoriť dielo, ktoré je napínavé až do konca. Vrelo odporúčam.

Selma Lagerlöfová napísala ešte mnoho ďalších zaujímavých diel a mnohé z nich sú dodnes na mojom zozname, ktorý sa každou návštevou Škandinávie rozširuje.

Od tohto klasika som prečítala tri diela, ktoré sú dobré na zoznámenie sa s jeho tvorbou. Ikonické dielo Červená izba je zasadené do prostredia Štokholmu v 70. rokoch 19. storočia. Hlavná postava Arvid sa snaží prežiť ako slobodný umelec. Počas svojho pôsobenia v štokholmskej umeleckej spoločnosti sa stretáva s rôznymi osobnosťami, na ktoré často reaguje sarkasticky a s humorom. Je to príjemné, svižné dielo, ktoré prináša náhľad do spoločnosti Švédska v časoch, ktoré boli turbulentné aj na našom území.

Strindbergove dielo, ktoré sa venuje vzťahom, sa nazýva Príbehy zo života manželského. Je to otvorená kritika manželstva. Strindberg na viacerých príkladoch demonštruje nefunkčné a nešťastné vzťahy, ktorými si ľudia prechádzajú, ak si do života zvolia nesprávneho partnera. Toto dielo vyvolalo dokonca medzinárodný škandál, nakoľko tu autor opisuje detailne sex a rúha sa voči náboženstvu. Strindberg bol dokonca postavený pred súd, ktorý ho síce oslobodil, no celá táto situácia mu priniesla celosvetový úspech.

Tretie dielo, ktoré môže byť inšpiráciou do súčasnosti, je dielo s názvom Inferno. Strindberg sa počas svojho života niekoľkokrát rozviedol a po druhom rozvode odišiel sám do Paríža. Tu sa snaží pracovať ako vedec a venuje sa alchýmií. Počas tohto obdobia napísal toto dielo, v ktorom detailne popisuje svoje stavy paranoje. Verí, že ho prenasledujú démoni a okultné sily. Toto celé interpretuje ako boží trest a svoju útechu hľadá v katolicizme a v štúdiu okultných teórií. Toto dielo je jedným z prvých diel na svete, kde autor takto detailne popisuje hraničné stavy vedomia a paranoje. Je to veľmi ťažká téma, ale neskutočne zaujímavá.

Druhý najhranejší dramatik na svete po Williamovi Shakespearovi. Jeden z najväčších nórskych exportov do sveta literatúry a divadla. Bol autorom diel, ktoré v Nórsku vyvolali nejeden škandál.

Vo svojich dielach totiž spochybňoval spoločenské normy, vzťahy, celú nórsku spoločnosť. Ako prvý sa venoval téme emancipácie žien. Vo svojich dielach sa inšpiruje nórskymi bájami, prírodou a nórskou spoločnosťou. Už počas svojho života sa stal jedným z najznámejších a najviac hraných autorov svojej doby. A to pritom svoje najznámejšie diela napísal v dobrovoľnom exile mimo Nórska.

Ponoriť sa do Ibsenovej tvorby je najlepšie cez ikonické dielo Peer Gynt. Ibsen sa inšpiroval pre vznik tejto drámy v doline Gudbrandsdalen, cez ktorú s lovcami zážitkov na našom zájazde Nórsko zlatý trojuholník prechádzame. V tejto najväčšej nórskej doline údajne v 18. storočí žil muž s týmto menom. Táto dráma je krásnym prepojením vzťahu matky a syna a je popretkávaná motívmi z legiend o trolloch, fjordoch, nájdeme tu strigy, čarodejov. Je to dielo, ktoré chytí za srdce nejedného milovníka folklóru.

Ak vás zaujíma téma emancipácie žien, odporúčam si prečítať 2 drámy zamerané na túto tému a tými sú Hedda Gablerová a Nora (Dom bábok). V oboch dielach sa stretávame s dvomi silnými ženskými postavami. Každú z nich však Ibsen zobrazil v inom svetle. Hedda je manipulátorka, ktorá si cez svoje machinácie dokáže obmotať každého okolo prsta. Nora je matka a manželka, ktorá má pocit, že stráca samu seba. Predovšetkým dielo Nora vyvolalo pobúrenie v celej Európe, pretože hlavná protagonistka na konci opúšťa svojho muža, aby našla samu seba.

Čo majú Ibsen a Strindberg spoločné? Obaja počas svojho života čakali na Nobelovu cenu. A ani jeden z nich sa jej jej napokon nedočkal.

Poďme sa pozrieť teraz už na diela z novšej tvorby škandinávskych autorov. Medzi moje prvé odporúčania patria knihy, ktoré na slovenskom a českom trhu vyšli vo vydavateľstve Absynt. Mnohé z nich sú reportáže, ktoré ponúkajú náhľad do súčasnej škandinávskej spoločnosti. Knihy zobrazujú problémy, s ktorými sa Škandinávia v súčasnosti potýka.

Začala by som s fenomenálnou nórskou autorkou, ktorej diela zožali úspech po celom svete. Je ňou Åsne Seierstadová.

Pracuje ako vojnová reportérka v rôznych konfliktných zónach po svete. Jej prvá kniha vznikla v Kosove a ďalej písala aj z Afganistanu, Iraku a Čečenska. Prelom zažila knižkou Kníhkupec z Kábulu, ktorá je zároveň aj mojím knižným odporúčaním. Autorka detailne popísala osud afganskej rodiny predtým, ako sa v Afganistane dostal k moci Taliban. Jej ďalším rozsiahlym dielom je kniha Jeden z nás: Príbeh o Nórsku. Je to dlhá, viac ako 800-stranová reportáž a psychologická analýza o Andersovi Breivikovi, Anders Breivik zmenil nórsku spoločnosť 22. júla 2011, kedy vo vládnej štvrti v Oslo nechal vybuchnúť bombu a následne na to spáchal atentát na ostrove Utøya.

Ak vás zaujíma téma podobná ako v Kníhkupcovi z Kábulu, odporúčam knihu Afganci. Zobrazuje osudy ľudí pred a po nástupe Talibanu k moci v Afganistane. Na tému radikalizácie mladých ľudí v Nórsku napísala Åsne Seierstadová knihu Dve sestry. Je zameraná na osud rodiny, z ktorej sa dve dievčatá pôvodom zo Somálska, zradikalizovali a rozhodli sa odísť do Sýrie, aby sa pripojili k Islamskému štátu.

Autorka má neuveriteľný dar spojiť historické a novinárske fakty s pasážami, ktoré pôsobia beletristicky a pútavo. Dokáže podať ťažké témy veľmi ľudským spôsobom. Slovenské a české preklady by som tiež nazvala majstrovským dielom. Vrelo odporúčam!

Vedeli ste, že aj Švédsko malo svojho „Breivika“? Menej známy prípad Johna Ausoniusa detailne, na viac ako 500 stranách, zobrazuje autor Gellert Tamas. Rodičia sa prisťahovali z Maďarska a Gellert sa narodil už vo Švédsku, v Kristianstade. Po páde Berlínskeho múru odišiel do Budapešti, aby hľadal svoje korene a zároveň sa stal reportérom, ktorý mapoval zmeny v strednej a východnej Európe. Vo Švédsku pracoval pre najväčšie médium Dagens Nyheter a tiež pre Aftonbladet. Vo svojich dielach sa zameriava na extrémizmus a vzostup pravice, venuje sa témam ako žiadosti o azyl vo Švédsku.

Moje knižné odporúčanie od tohto brilantného spisovateľa je už spomínané dielo Laserový muž. Tamas tu spracováva detailne celý príbeh vraha Johna Ausoniusa a to prostredníctvom rozhovorov, ktoré s ním uskutočnil vo väzení. Okrem rozhovorov s ním, pracuje autor aj s obeťami. Dáva im v knihe hlas a priestor, aby vedeli čeliť traumám a izolácií. Autor za toto dielo dostal prestížne ocenenia, napríklad Augstpriset. Táto cena sa bežne udeľuje za reportážnu literatúru.

Čo sa ale teda vo Švédsku dialo v 90. rokoch? John Ausonius, sám potomok prisťahovalcov z Nemecka, sa rozhodol v rokoch 1991 až 1992 strieľať na ľudí s tmavou pleťou, a to v Štokholme a Uppsale.

Počas svojho vyčíňania zasiahol 11 ľudí, z toho jedna obeť neprežila a mnohé trpeli doživotnými následkami. V tejto knihe je fascinujúci postup polície, ktorej sa dlho nedarilo Ausoniusa. Keď sa im to nakoniec podarilo, stalo sa tak pri bankovej lúpeži. Kniha detailne rozpletá nielen osud násilníka, ale podáva unikátny pohľad do švédskej spoločnosti, ktorá sa po útokoch dokázala zomknúť a spojiť.

Čo sa s Johnom Ausoniusom stalo? Dnes má 70 rokov a je jednou z najstráženejších osôb vo švédskom väzení. V Nemecku aj vo Švédsku bol odsúdení na doživotie. V Nemecku preto, lebo jedna z jeho obetí bola Nemka. Niekoľkokrát žiadal o prepustenie z väzenia, súd jeho žiadosti však opätovne zamieta a to z dôvodu recidívy a pravdepodobnosti, že tento čin zopakuje.

Ťažká a dlhá kniha. Odzrkadľuje problémy Švédska a jeho spoločnosti. Avšak fascinujúci náhľad. Vrelo odporúčam!

Ostaňme ešte chvíľu pri tejto silnej, ale dôležitej téme. Myslím tým radikalizáciu škandinávskej spoločnosti. Úplnou náhodou som narazila cez Instagram na dielo jedného z najuznávanejších investigatívnych novinárov Švédska, ktorý píše pre už spomínaný Dagens Nyheter a venuje sa integrácií, antisemitizmu, slobode prejavu a predovšetkým extrémizmu.

Ide o Niklasa Orreniusa, ktorý sa nebojí v rámci svojej práce zoznámiť a ďalej pracovať s neonacistami či islamskými radikálmi. Jeho odvaha, ktorá sa odzrkadlila aj v dielach, mu vyniesla dodnes takmer všetky ceny, ktoré môže reportér na škandinávskej scéne získať.

Už som spomínala dielo, preložené do češtiny, dostupné aj na našom trhu. Strelba v Kodani sa venuje niekoľkým témam. Rozoberá príbeh švédskeho umelca Larsa Vilksa, ktorý v roku 2007 nakreslil karikatúru proroka Mohammeda na kruhovom objazde. V moslimskom svete vyvolala táto obrovské pobúrenie. Až také veľké, že naňho vypísala Al-Kaida odmenu 100 000 dolárov. Autor tu sleduje Vilksov život, ktorý je 24 hodín pod drobnohľadom ochranky. Kniha sa volá Streľba v Kodani a odkazuje na útok v roku 2015 na kultúrne centrum Krudttønden v Kodani. Lars Vilks sa tu zúčastnil diskusie, počas ktorej začal terorista strieľať na budovu a pripravil o život dvoch ľudí.

V tejto knihe sa autor zamýšľa nad slobodou slova, nad náboženským extrémizmom, radikalizáciou mladých vo Švédsku, sleduje, ako reaguje švédska spoločnosť, médiá a inteligencia. Je to fascinujúci náhľad do liberálnej demokracie, v ktorej sa bohužiaľ násilie stalo takmer každodennou realitou (Švédsko dlhodobo vedie v počte smrteľných striel na uliciach za bieleho dňa). Fascinujúce čítanie, taktiež odporúčam.

Začalo to ako reportáž v najväčšom švédskom denníku Dagens Nyheter. Stal sa z toho škandál, ktorý ovplyvnil odovzdávanie Nobelovej ceny za literatúru v roku 2018. Reč je o knižke Klub, ktorú napísala fenomenálna reportérka Matilda Vossová Gustavssonová.

Ústrednou postavou diela je osobnosť švédskej kultúry Jean-Claude Arnault, ktorý bol dlhé roky obklopený príbehmi o sexuálnom zneužívaní. Matilda sa vo svojej reportáži rozhodla osloviť ženy, ktoré jej vyrozprávali svoje skúsenosti mužom, ktorého nazývali po švédsky Kulturprofilen (Profil kultúry).

A ako to celé ovplyvnilo Nobelovu cenu? Jean-Claude bol ženatý so spisovateľkou Katarinou Frostensonovou, ktorá bola členkou Švédskej akadémie. To je inštitúcia, ktorá nielen že rozhoduje o udeľovaní Nobelovej ceny, ale prerozdeľuje aj granty pre nových autorov. Jean-Claude dostával od Švédskej akadémie vysoké finančné prostriedky, z ktorých financoval klub, v ktorom sa stretávali mladí umelci a umelkyne. A práve v tomto svojom klube si najčastejšie vyhliadol svoje obete. Ženy sa dlhé roky báli ozvať a to pre vyhrážky a strach z pomsty.

Po zverejnení reportáže od Matildy Vossovej Gustavssonovej prišlo k rozpadu Švédskej akadémie. Niekoľko jej členov rezignovalo, a preto nemala rada možnosť udeliť v roku 2018 Nobelovu cenu za literatúru. Udeľovanie museli prerušiť po 75 rokoch.

Kniha zobrazuje veľmi silnú tému a je spracovaná pútavo a s nadhľadom. Na podobnú tému, ale z amerického prostredia, odporúčam knihu Stalo sa to aj mne od novinárok The New York Times Jodi Kantor a Megan Twoheyová, ktoré svojou reportážou naštartovali hnutie #MeToo.

Poďme ešte k ďalšej švédskej reportérke, ktorá patrí medzi špičkových investigatívnych reportérov Švédska. Je ňou Elisabeth Åsbrinková, ktorá počas svojej kariéry pracovala pre švédsku verejnoprávnu televíziu SVT. Reč bude o jej fenomenálnom diele Vo viedenskom lese stále stoja stromy, za ktorú dostala v roku 2011 Augustovu cenu, podobne ako Gellert Tamas za Laserového muža.

Autorka vystavala knihu na 500 listoch, ktoré posielali rodičia z Viedne svojmu synovi Ottovi do Švédska v rokoch 1939 až 1944. Otto sa dostal do Švédska ako židovské dieťa v rámci akcie na záchranu počas druhej svetovej vojny. Dostáva sa na farmu v Smålande. Otto sa tu zoznamuje s chlapcom v jeho veku, pánom, ktorého o pár desiatok rokov spozná celý svet. S Ingvarom Kampradom, zakladateľom gigantu IKEA.

Autorka vystavala svoje dielo na paradoxe, že Otto je chlapec so židovským pôvodom a Ingvar sa aktívne angažuje v nacistickom hnutí a obdivuje nacistickú ideológiu. Ako môže takéto paradoxné priateľstvo medzi nimi dvoma vôbec vzniknúť? Autorka v knihe odhaľuje aj iné témy, ako sú byrokratické problémy po príchode židovských utečencov, ako nacistické myšlienky ovplyvňujú inak údajne neutrálnu krajinu. Veľmi silná, historická reportáž, ktorá vás vnorí do histórie, ale aj do súčasnosti.

Poďme ale však na témy, ktorým dominuje predovšetkým príroda. Začnime znova švédskym novinárom Larsom Bergem. Jeho knihy, tiež reportáže, sú často krátke, ale výstižné. Kniha Projekt vlk rozpráva o udalosti, kde v zoologickej záhrade Kolmården napadli vlci ošetrovateľku.

Je to kritika nielen vedenia firmy, ktorá uprednostnila zisk a marketing pred bezpečnosťou. Snažili sa totiž celý incident ututlať. Taktiež sa pýta, prečo my ľudia veríme, že dokážeme divoké zvieratá úplne socializovať. Kritizoval, že zoo vôbec dovolila projekt, kde si ľudia mohli za peniaze vlkov pohladkať. Je to kritika ľudí ako takých, ktorí sa snažia ovládnuť prírodu. Silná, výstižná reportáž.

Aj nám z BUBO záleží na prírode a každoročne organizujeme rôzne charitatívne akcie či finančne pomáhame v štátoch, ktoré dlhoročne bojujú s chudobou. 

Fascinujúci, divoký Sever. Ten, pre ktorý moje srdce bije. Toto je veta, ktorú som povedala na pohovore do BUBO. Preto sa od začiatku mojej kariéry venujem predovšetkým sprevádzaniu Škandinávie. A najviac za srdce ma chytil ďaleký Svalbard, nádherná divočina, najsevernejšia oblasť na svete, kde v súčasnosti žije približne 2500 obyvateľov. Priamy pohľad na tento svet detailne spracovala poľská reportérka Ilona Wiśniewska, ktorá sa na Svalbard presťahovala.

Autorka sa zameriava na obyčajných ľudí, ktorí žijú či už v hlavnom meste Longyearbyen, ale aj v odľahlejších osadách, akými sú Barentsburg alebo Pyramiden. Mnohí prišli na Špicbergy za prácou, hľadajú nový život alebo utekajú pred minulosťou. Autorka tiež rozoberá vplyv počasia a geografickej polohy na psychiku ľudí, ktorí tu žijú. Pol roka tu totiž nevychádza slnko, svet je ponorený do tmy, ale zároveň aj do nádhernej polárnej žiary. V lete znova slnko nezapadá. Príroda a zvieratá sú tu veľmi špecifické.

Už 30 rokov organizuje BUBO zájazdy do Škandinávie a aj sem, na Špicbergy. Ako človek, ktorý tieto zájazdy niekoľkokrát sprevádzal, či už zimnú alebo letnú verziu, môžem každému cestovateľovi len odporučiť. Viac si prečítajte v našich blogoch o Longerbyene, Barentsburgu alebo Pyramiden. Ak ste už na Špicbergy experti, odporúčam náš super kvíz Ako dobre poznáte Špicbergy. Z mojej tvorby si môžete napríklad vypočuť aj náš podcast Uchom po mape, kde o tejto krásnej destinácií rozprávam.  

Rada by som vás vtiahla aj do sveta beletrie. Nie je nad väčšiu klasiku než legendárna sága od nórskeho autora Trygveho Gulbranssena, vďaka ktorej sa stal jedným z najčítanejších autorov svojho času. Reč je o trilógií Večne spievajú lesy, ktorá bola preložená do 30 jazykov a po svete sa predali milióny kusov. Aj u nás sa nedávno dočkala nového prekladu. Zaujímavosť o autorovi. Potom, čo zbohatol a za svoje diela zožal slávu, si sám kúpil farmu a žil podobne, ako hrdinovia v jeho knihách.

Celý príbeh sa točí okolo usadlosti v Björndal, ktorá leží v hlbokých horách. Žije tu rodina Björndalovcov, ktorú si dedinčania vážia a rešpektujú. Hlavnou postavou je Dag Björndal, ktorý počas svojho života zažil strašné udalosti ako napríklad smrť svojich detí. Je to drsný hrdina, ktorý nenávidí všetkých ľudí v dedine. Zmena prichádza, keď si jeho syn Dag nájde ženu Adelaidu. Tá prichádza s láskou, milým slovom a empatiou, ktorým učí aj staršieho Daga. Ten sa na staré kolená učí odpúšťať a milovať. Kniha je zasadená do divočiny, ktorá jej pridáva osobitnú atmosféru. Les je tu svedkom všetkých životných udalostí.

 Autor pekne pracuje s vnútornými monológmi a demonštruje tu Severanov a ich charakter. Kniha bola dokonca v roku 1959 sfilmovaná a stala sa kultovou klasikou nemecko-rakúskej kinematografie. Krásne, hlboké dielo, náhľad do prežívania postáv. Veľké odporúčanie.

Príbeh o ženskej solidarite a komunite ďaleko za polárnym kruhom z pera autorky Kiran Millwood Hargrave. Vo svojich knihách sa často venuje histórií žien, na ktoré sa často zabúda. Opisuje vnútorný svet postáv, ktoré často čelia ťažkým životným podmienkam. Pre jej dielo Ženy z Vardø, o ktorom je reč, sa inšpirovala skutočnými historickými udalosťami v rokoch 1617 až 1621.

Na Štedrý večer v roku 1617 zasiahla ostrov Vardø silná búrka, počas ktorej zahynulo 40 rybárov, celá mužská populácia ostrova. Ženy, ktoré na ostrove zostali, sa museli naučiť fungovať samé – loviť ryby, starať sa o soby, opravovať. To bolo na 17. storočie niečo neslýchané! Toto samozrejme vyvolalo podozrenie v očiach úradov a najme cirkvi. Preto sem bol vyslaný komisár, ktorý má sever vyčistiť od čarodejníctva.

Následkom jeho príchodu a vyšetrovania prišlo ku krvavým procesom proti čarodejniciam, ktorých vo Vardø upálili okolo 90 – väčšinou ženy a pôvodných obyvateľov Sámov. Kniha okrem tohto ale zobrazuje krutý život severu, rodinné prežívanie, intrigy v komunite, ale aj lásku a silné priateľstvo. Také silné, že je hodné vraždy. Táto kniha ma veľmi silno chytila za srdce. Vyšla tiež vo vydavateľstve Absynt a zo srdca ju odporúčam.

Nevyčerpateľným zdrojom a inšpiráciou pre literatúru bola a aj dodnes je severská mytológia a obdobie Vikingov v Škandinávii. Mojou prvou knižkou, ktorá detailne rozoberala vikingskú spoločnosť, bola kniha Krajina drevených bohov, ktorej autorom je Jan Fridegård. Ten patril medzi autorov, ktorí spracovávali predovšetkým témy týkajúce sa pracujúcej triedy. Kniha Krajina drevených bohov však zobrazuje vikingskú spoločnosť a stret kresťanstva a pohanstva.

Knižný preklad je už staršieho charakteru, preto je teraz kniha už často dostupná iba v antikvariátoch. Hneď za ňou nasledoval fenomenálny príbeh Zrzavý Orm od Fransa G. Bengtssona. Kniha rozpráva príbeh malého chlapca Orma, ktorý sa nedobrovoľne stáva Vikingov na lodi.

Počas svojho života a putovania sa dostáva najskôr do Španielska, kde sa stáva telesnou strážou mocného Al-Mansúra (v tom čase bolo Španielsko pod moslimskou nadvládou), pokračuje ďalej do Anglicka a napokon späť do Škandinávie, kde slúži u Haralda Modrozubého. Kniha vtipne zobrazuje stret kresťanstva a pohanstva, cesty, priateľstvá a ponúka dobrý náhľad do vikingských výprav. 

Tieto dve boli mojou vstupenkou do vôd Vikingov a severskej mytológie.

Pokiaľ sa chcete ponoriť do severskej mytológie hneď zhurta, tak do češtiny boli preložené pôvodné zdroje čerpania, ktorými sú Poetická a Prozaická Edda. Poetická Edda, je zväzok mytologických a hrdinských piesní, ktorý poznáme aj pod pojmom Codex Regius. Piesne sú napísané vo veršoch a každá sa venuje inému príbehu. Nájdeme tu začiatok a koniec sveta, príbeh o úplne prvej vojne medzi božskými rodmi, príbehy o severských hrdinoch, akými sú napríklad Sigurd, ktorý porazil hada Fáfniho.

Jedna pieseň sú však aj odporúčania najvyššieho boha Severanov Odina. Ten zadeľuje bežnému človeku, ako sa správať v spoločnosti. Poetická Edda je už súvislý text, ktorého autorom je islandský vzdelanec a diplomat Snorri Sturlusson. Ten počas svojho života, začiatkom 13. storočia, dal dohromady zväzok, v ktorom nielen zachoval systém bohov, popisuje ich príbehy, ale zostavil aj zoznam metafor a ich vysvetlení, ktoré vo svojich dielach používali stredovekí umelci. Takto nám do dnešných dní preniesol poznanie, ktoré by už dávno bolo stratené.

„Viete, ako sa hovorilo v severskom kontexte zlatu? Napríklad vlasy Sif (bohyňa Sif, Thórova žena, mala vlasy zo zlata, a to preto, že jej jednej noci boh Loki ostrihal. Tieto nové jej potom vyrobili škriatkovia) alebo Freyin plač (Freya pre svojho milého, ktorý sa jej už viac nevrátil, plakala zlaté slzy).“

K týmto pôvodným zdrojom by som rada ešte pridala dve dôležité knihy pre pochopenie severskej mytológie. Prvou z nich je kniha Sága o svatém Olafu, ktorej autorom je taktiež už spomínaný Snorri Sturlusson. Táto kniha je súčasťou Snorriho literálneho diela a venuje sa životu dôležitého nórskeho kráľa Olarfra Haraldssona. Ten vládol v rokoch 1015 až 1028. Vďaka Snorriho dielu máme možnosť nahliadnuť do vikingskej histórie, starej už viac ako 1000 rokov.

A prečo bolo Olaf takou dôležitou postavou? Začínal ako klasický náčelník. V detstve sa zúčastnil výprav do Anglicka a Francúzska. Jeho cieľom v živote bolo zjednotiť Nórsko a urobiť z neho kresťanskú krajinu. Olaf šíril kresťanstvo nekompromisne – kto odmietol konvertovať, stratil majetok, prišiel o zrak a ak ani to nepomohlo, tak aj o život.

Dielo spomína aj veľmi dôležitú bitku pri Stiklestade z roku 1030. Olaf bol pred touto vyhnaný z krajiny dánskym kráľom Knutom Veľkým. Pokúša sa vrátiť späť, doma ho však čaká odboj v podobe sedliakov a spojenej šľachty. Olaf v tejto bitke zomiera, ale zároveň sa rodí legenda. Po jeho smrti sa začali šíriť informácie o zázrakoch, ktoré vraj vykonal. To mu vynieslo titul Rex Perpetuus Norvegiae. Stáva sa teda svätým a patrónom Nórska, ktorého podobizeň nájdeme po celej krajine dodnes.

Dôležitý zdroj, ktorý vznikol za účelom zábavy, sú tiež Lživé ságy starého severu, ktoré vznikli medzi 13. a 15. storočím. A prečo lživé? Aby každý v stredoveku vedel, že ich obsah je zábavný a vymyslený. Vznikli ako kontrast k rodovým ságam, ktoré zväčša zachytávali rodinné udalosti a holé fakty. Tieto príbehy vznikli pre účel zábavy a odreagovania sa, predovšetkým na Islande.

A čo tu v nich nájdeme? Cesty Severanov napríklad do Ruska, do Konštantínopolu, Indie, ktoré často autori vykresľovali celé zo zlata. Bežne sa tu stretávajú draci, obri, lietajúce koberce, čarodejníci a zakliate princezné. Zároveň už v časoch 13. storočia cítiť aj vplyv rytierskych eposov, ktoré poznáme z francúzskeho a nemeckého prostredia.

Často tu totiž vystupujú krásni, mladí chlapi – rytieri a princezné, o ktoré musia rytieri bojovať. Sú to v podstate stredoveké vtipné rozprávky, ktoré dali základ aj dnešným veľkým fantasy dielam. Čerpal z nich inšpiráciu dokonca aj J.R.R. Tolkien, autor Pána Prsteňov.

Ak by ste si chceli o severskej mytológií prečítať viac, ale nechcete sa venovať pôvodným textom, odporúčam dve knihy, ktoré vyšli aj v slovenčine. Prvou je Severská mytológia od amerického autora Neila Geimana. Ten tu príjemným spôsobom prerozpráva dej mytologických piesní.

Druhou je knižka Severské mýty – Ságy, bohovia a hrdinovia. Tu nájdete detailný prehľad všetkých postáv a nadprirodzených bytostí, vysvetlenie runových kameňov a reálie, ktoré sa nám dochovali dodnes. Staršou, ale krásnou knihou v češtine, je tiež dielo od škandinavistky Heleny Kadečkovej s názvom Soumrak Bohu. Tiež ide o prerozprávaný dej severských piesní.

Ak máte chuť na príbehy, ktoré boli severskou mytológiou inšpirované, tu sú moje tipy. Mojou TOP najobľúbenejšou sériou je 5 kníh od švédskej autorky Johanne Hildebrandtovej, ktorá viac ako 10 rokov pracovala ako vojnová korešpondentka v Kosove a Afganistane. Po rokoch v teréne sa začala venovať písaniu beletrie.

Séria sa nazýva Sága z Valhally, kde prvé tri diely pomenovala podľa ženských postáv v severskej mytológií. Prvou je Freya (bohyňa lásky a mágie), ďalej Idunn (bohyňa strážiaca jablká, ktoré musia bohovia konzumovať, aby ostali mladými) a Sága (dcéra bohyne Freyi).

V každej knihe sa venuje z perspektívy niektorej zo ženských postáv. Okrem toho vykresľuje aj ostatných severských bohov veľmi naturalisticky, podobne aj celé prostredie, nakoľko sa séria odohráva 700 rokov pred naším letopočtom.

Autorka veľmi detailne opisuje aj oblečenie, každodenný život, opisuje detailne rituály a obrady. Prečo? Pretože na tvorbe knihy spolupracovala s archeológmi a pre svoj podklad použila skutočné výskumy, predovšetkým z oblastí v okolí jazera Mälaren vo Švédsku, kde v období Vikingov ležalo jedno z najväčších obchodných centier – Birka.

Po tejto úspešnej trilógií vyšli autorke na túto tému ešte dve knihy – Sigrid, Sága z Valhally a Estrid. Kniha Sigrid slúžila ako inšpirácia pre moju bakalársku prácu o pohanských obetných rituáloch. Jej hlavnou postavou je Sigrid hrdá, legendárna postava opradená legendami, ktorá stála pri zrode švédskeho kráľovstva.

Vynikajúci príbeh, znova historicky korektný na detaily a zároveň mysteriózny, pretože sa nám o Sigrid dochovali iba fragmenty informácií. O jej dcére vyšla knižka Estrid, ktorá ale bohužiaľ nebola preložená do češtiny. Autorka knihu napísala s veľkým časovým odstupom. Preto je dnes dostupná iba v originálnom, švédskom jazyku.

Ešte raz, zas a znova, toto je moja najobľúbenejšia séria na túto tému. Ale! V jej tesnom závese sa nachádza trilógia z pera britského autora Tima Severina. Knihy sa volajú Pod ochranou pohanského boha, Zlověstné proroctví a Králův muž.

Tieto knihy som čítala ako študentka na vysokej škole a nevedela som sa dostať k ich kúpe. Preto som ich mala požičané z knižnice, zhltla som ich však v priebehu niekoľkých dní.

Kniha sa odohráva okolo roku 1000 nášho letopočtu. Hlavnou postavou je chlapec Thorgils Leifsson. Vyrastá na Islande a v Grónsku a je oddaný najvyššiemu bohu Severanov Odinovi. V priebehu prvého dielu sa dostáva do Nórska za vlády krutého Olafa Tryggvasona, ktorý v tomto období v Nórsku presadzoval kresťanstvo. V druhom diele ho osud zavedie do Konštantinopolu, kde sa pridáva k Varyžskej garde, osobnej stráži samotného byzantského cisára. V treťom diele sa vracia späť na Sever, do Anglicka, kde oficiálne podľa historikov v roku 1066 skončilo vikingské obdobie v bitke pri Stamford Bridge a v Bitke pri Hstings.

Je to krásny príbeh chlapca, ktorý prechádza Európou, až do arabského sveta a ktorý zažíva všetko, čo sa dalo v období vikingskom na európskom kontinente zažiť. Autor pracuje so skutočnými historickými udalosťami a postavami, ktoré hlavný hrdina Thorgils stretáva. Veľmi silno odporúčam, táto séria vás vcucne do deja takým spôsobom, že nebudete vedieť z kníh odtrhnúť oči!

V týchto riadkoch som vás previedla dielami, ktoré chytili za srdce mňa a verím, že by mohli aj ďalších čitateľov. A prečo práve táto téma? Pretože literatúra Severu nie sú iba kriminálky, sú to reportáže, romány, severská mytológia. Viem, že som určite neobsiahla všetku literatúru, snažila som sa o inšpiráciu pre vás, ktorí by ste sa radi skúsili do tohto regiónu ponoriť. Užite si moje knižné odporúčania!