Paríž - najznámejšie pamiatky sveta

Paríž, hoci je známy najmä pre Eiffelovu vežu, Víťazný oblúk, Notre-Dame či Louvre, ukrýva oveľa viac. Mesto sa budovalo dlhé storočia, pokým sa stalo dnes známym ako jedna z najdiverzifikovanejších a liberálnych metropol sveta.

Aj skryté nenápadné uličky mesta dýchajú históriou, do očí ale v kontraste udrie aj moderná presklená budova ukazujúcu druhú časť Paríža. Ide predsa o jedno z najelegantnejších, tým pádom aj najdrahších miest sveta.

Hoci výrazy bonjour, merci a oui (teda dobrý deň, ďakujem a áno) sú všeobecne známe aj nefrancúzštinárom, turisti by sa mali naučiť najmä slová fantastique či incroyable – úžasné, neuveriteľné. Používať ich budú počas výletu v meste, ktoré treba vidieť minimálne raz za život, na dennom poriadku.

O histórii Paríža i celého Francúzska by sa dal napísať samostatný siahlodlhý blog. Historicky ide o jednu z najzaujímavejších krajín sveta. Teraz sa aspoň v skratke zamerajme na míľniky, ktoré sa najviac týkajú Paríža.

Keltský kmeň Parisii sa na brehoch dnešnej Seiny usídlil už 259 rokov pred Kristom.  Až o vyše dve storočia neskôr tu Rimania založili galorímske mesto Lutetia. K svojmu dnešnému názvu sa mesto vrátilo vo štvrtom storočí, kedy odolávalo útokom armády Huna Attilu.

Paríž sa stal hlavným mestom Frankskej ríše v roku 508, keď tak rozhodol kráľ Clovis I. Ako metropola Francúzska si prešiel Paríž mnohým – čelil nájazdom Vikingov, v štrnástom storočí tu prebehli tri povstania, takmer úplne ho zdevastovala storočná vojna či bubonický mor.

Francúzsko bolo dlhé storočia monarchiou, jej pád však započal už v období osvietenstva. Známi filozofi ako Voltaire, Rousseau, Diderot či Montesquieu dbali na potrebu sociálno-ekonomickej rovnosti, ktorá viedla k revolúcii a úpadku pravicovej monarchie.

Do histórie sa obrovskými písmenami zapísala Veľká francúzska revolúcia a dátum 14. júl 1789, kedy Parížania zaútočili na Bastilu a dobyli ju. O tri roky neskôr dobyli aj Tuilerijský palác, čo následne vyústilo až k poprave kráľa Ľudovíta XVI. a jeho ženy Márie Antoinetty na dnešnom Námestí revolúcie. Vtedajší parlament zrušil monarchiu a vyhlásil republiku.

V Paríži prebehlo aj v priebehu nasledujúcich rokov niekoľko povstaní, ale všetky potlačila armáda. Napriek tomu nedokázali vojská dňa 9. novembra 1799 zabrániť štátnemu prevratu, ktorý viedol Napoleon Bonaparte. Ten zvrhol Direktórium a nahradil ho Konzulátom, pričom sa stal prvým konzulom.

Počas nasledujúcich pätnástich rokov Napoleon zväčšil Place du Carrousel, postavil dva Víťazné oblúky, stĺp, niekoľko trhovísk, parížsku burzu a viacero bitúnkov. Po jeho páde po bitke pri Waterloo v roku 1815 nastali dlhé roky politickej neistoty v krajine. Štátny prevrat však v roku 1851 úspešne podnikol jeho synovec Napoleon III., ktorý sa stal cisárom, a neskôr prvým prezidentom Francúzska.

Z tejto pozície podporoval rozvoj mesta, ktoré zmenilo svoju urbanistickú štruktúru. Prebudovalo sa jeho centrum, zbúralo opevnenie a rozšírilo sa metropolitné územie. Koncom 19. storočia nastala éra ekonomického rastu Paríža, ktorú neskôr síce zbrzdili dve svetové vojny, no Paríž sa podarilo vždy oslobodiť – aj spod rúk nacistov.

Dnes poznáme Paríž ako mesto módy, svetiel a luxusu. Je snom zaľúbených párikov i milovníkov umenia. A tiež športu.

Parížske letiská

Paríž má tri letiská - Charles de Gaulle, Orly a Beauvais. Dve hlavné letiská sú CDG na severovýchode a Orly na juhu s výborným prepojením s centrom mesta. Tretie spomenuté letisko Paris Beauvais sa nachádza na severe - 85 km od centra Paríža a využívajú ho nízkonákladové letecké spoločnosti.

Z letiska Charlesa de Gaulla sa do Paríža dostanete veľmi ľahko - vlakom RER B. Vlaky RER sú regionálne expresné spoje, ktoré premávajú každých 10 minút medzi letiskom a centrom mesta. Zastavujú aj na hlavných staniciach v Paríži vrátane parížskej vlakovej stanice Gare du Nord. Cesta trvá približne 30 minút a cena jedného lístka je zhruba 11 eur.

Využiť môžete aj Bolt či Uber. Cena sa pohybuje vo výške 60 až 80 eur za auto. Odporúčame porovnať si aktuálne ceny vo chvíli, keď potrebujete odvoz, môžu sa totiž výrazne líšiť.

Chcete cestovať po celom Francúzsku? Nie je problém aj po prílete do Paríža. Letisko Charlesa de Gaulla má dve vlakové stanice. Vysokorýchlostný vlak TGV premávajúci cez terminál 2 (CDG má tri terminály) spája toto letisko s mestami Marseille (4 h), Štrasburg (2 h), Lyon (2 h) a Lille (57 m).

Neexistuje snáď iné mesto na svete, pri ktorom keď vyslovíte názov pamiatky, okamžite si ju viete vizualizovať v takej miere, ako práve v Paríži.

Presviedčame sa o tom na vlastnej koži - potulky mestom nás vedú priamo k ikonám a symbolom mesta. Nielen budovám, ale aj typickým jedlám pre Francúzsko. Ideálnu prehliadku Paríža sme si už opísali v tabuľke vyššie. Čo však treba vedieť o hlavných pamiatkach Paríža?

Eiffelova veža

Vchádzame do Paríža. Je skoré ráno, no ulice sú preplnené. Nekonečné zápchy v okrajových častiach môžu nejedného turistu znechutiť. "Sme v Paríži?" pýtam sa. Chýba tu totiž pohľad na Eiffelovu vežu, ktorú vidno z každého miesta v Paríži. Aspoň teda vo filmoch. Realita je iná, o čom sa presvedčíte okamžite. Pri prechode do širšieho centra však ponad budovy vidno jej prvé obrysy.

"Eiffelovka!" vykríknu malé deti, ale badať aj nadšenie v tvárach dospelých. Nie je nik, kto by ju nepoznal. Celkovo ide o jednu z najznámejších a najrozpoznateľnejších konštrukcií na svete, vysokú 324 metrov. A tiež najnavštevovanejších – ročne na jej vrchol vystúpi takmer sedem miliónov ľudí a my sme medzi nimi. "Možno aj sedem miliónov za deň," pomyslím si v duchu pri pohľade na davy pred ňou počas dňa. Preto je najlepšie ísť na výstup skoro ráno.

Počas letných mesiacov je sprístupnená pre turistov od 9.00 h do polnoci, medzi septembrom a začiatkom júna zase od 9.30 do 23.00 h. V BUBO odporúčame, aby ste si zakúpili lístky na Eiffelovu vežu vopred na konkrétny dátum a čas. Vyhnete sa dlhočizným radom a získate potrebné pohodlie. Jednotlivé časy však môžu byť rýchlo vybookované, a tak sa môže stať, že lístky budú k dispozícii len na mieste. Ak si máte predsa len vystáť radu, príďte k veži polhodinu pred jej ranným otváracím časom. Hoci sa už vtedy začínajú tvoriť rady, sú kratšie ako v následnom priebehu dňa a na vyhliadkovej plošine nie sú také veľké tlačenice.

Eiffelova veža má tri poschodia. Na prvých dvoch nájdete okrem skvelého výhľadu aj bary a reštaurácie. Dostanete sa na ne výťahom či schodmi. Viac ľudí využíva, prirodzene, prvú možnosť, a tak sa pri výťahoch tvoria taktiež dlhé rady, v ktorých si počkáte po zakúpení lístkov. Ak sa rozhodnete pre lacnejšiu verziu a zároveň viac pohybu, vyšliapete si na prvé poschodie (57 m) 327 schodov, na druhé (116 m) 674 schodov. Na tretie poschodie (276 m) sa ale dostanete jedine výťahom.

Odporúčame zaplatiť si prístup až hore (pre dospelého 26,80 eur, pre ľudí do 24 rokov polovica tejto sumy, pre deti do 12 rokov a ZŤP polovica z polovice) z viacerých dôvodov – ide stále o najvyššiu vyhliadkovú plošinu v Európskej únii a vidieť sa z nej dajú všetky pamiatky Paríža z vtáčej perspektívy. Nezabudnuteľný zážitok. Zoberte si však aj v letných mesiacoch mikinu, hore totiž takmer neustále fúka.

Po vytvorení viacerých fotopanorám sa pýta prechádzka po parku Champ de Mars, kde sú okrem iného aj záhrady patriace Eiffelovej veži, presklený zábavný komplex Grand Palais Éphémère či krásna budova Vojenskej školy. Uvidíte tu tiež mnoho párikov držiacich sa za ruky na jednom z najromantickejších miest sveta či ľudí snažiacich sa vytvoriť klišéovitú fotografiu dotyku špičky veže.

Ešte krajšie sa však robia fotografie z druhej strany – zo záhrad Trocadéro spolu s budovou Národného vojenského múzea. Pozor si tu dajte na rôznych šmelinárov či zlodejov a peňaženky si držte bližšie pri tele. Zároveň ale neexistuje lepšie miesto v Paríži, kde si od pouličných predajcov zakúpiť model Eiffelovej veže ako suvenír v rôznych veľkostiach či farbách a tiež magnetky, kľúčenky a kopec ďalších vhodných darov pre blízkych. Rada ohľadne cien? Zjednávajte!

Víťazný oblúk

Polhodinovou prechádzkou od „Eiffelovky“ smerom na severozápad narazíte na ďalšiu z ikonických pamiatok Paríža. Na Námestí Charlesa de Gaullea a západnom konci Chámps-Élysées sa týči monumentálny neoklasistický Víťazný oblúk postavený na oslavu víťazstiev a pripomenutie si vojnových mŕtvych vo francúzskych revolučných a napoleonských vojnách.

Uprostred kruhovej cesty, ktorá sa vetví do dvanástich rôznych smerov, hodnú chvíľu čakáme na zelenú, opäť priam nekonečné čakanie si v BUBO krátime analytickým pohľadom na Víťazný oblúk spred cesty a prechádzame na ostrovček. Verte, že keď sa však dostanete do jeho bezprostrednej blízkosti, nadchnú vás detaily a ozdobenia, ktoré z neho robia architektonický skvost.

Jeho fasády sú vytesané reliéfmi kľúčových udalostí z prelomu 18. a 19. storočia - bitka pri Slavkove či pád Alexandrie. Rôzne skupiny sôch vizuálne zobrazujú hymnu Marsellaise, najmä teda útok na Tuilerijský palác. Do stĺpov sú tiež vyryté mená vtedajších vojenských vodcov a podčiarknutí sú tí, ktorí zahynuli v boji.

Skúmanie každého detailu na oblúku s rozmermi 50 x 45 x 22 metrov otvorenom v roku 1836 by zabralo dlhé hodiny. Neprehliadnete však, že pod jeho klenbou sa nachádza Hrob neznámeho vojaka z 1. svetovej vojny.

Chámps-Élysées

Hudobník Joe Dassin raz spieval „Il y a tout ce que vous voulez aux Chámps-Élysées“, čo v preklade znamená „Na Chámps-Élysées je všetko, čo by ste si mohli priať“. Prechádzka po najluxusnejšej ulici Paríža dokazuje, že má pravdu. Najznámejší parížsky bulvár – tiahnuci sa vyše kilometer od trblietajúceho sa obelisku na námestí Place de la Concorde až po úpätie Víťazného oblúka – je mekkou nakupujúcich.

Pozdĺž jeho širokých chodníkov lemovaných stromami nájdete také luxusné obchody, ako sú Louis Vuitton či Hugo Boss, ktoré sa stretávajú s „lacnejšími“ podnikmi ako Adidas a GAP. Treba rátať, prirodzene, s vyššími cenovkami, preto obyčajní ľudia obchody zväčša len pozrú do obchodov zvonka alebo do nich len jedným očkom nakuknú.

"Luxusnejšia ulica asi neexistuje," pomyslím si osobne pri striedaní luxusných značiek a obrovských porcii jedla rozdávaných v tamojších reštauráciách doplnených o kávičku s objemom jedného hltu. Prechádzka je tu príjemná aj cez horúci deň, pretože stromy nedovolia slnečným lúčom preniknúť a dodajú luxusu tiež ekologickú atmosféru. Teda až na množstvo prechádzajúcich áut.

Davy ľudí sa tam pritom premávajú cez deň aj v noci. Milovníci ruchu si ale prídu na svoje. A tiež milovníci luxusu a športu. Narazia tu totiž aj na oficiálny obchod futbalového klubu PSG a uvidíte dokonca aj originálny model auta z Formuly 1. A rovnako aj viaceré cykloobchody, keďže práve na Chámps-Élysées vrcholí každoročne cyklistická Tour de France.

Pre mňa bolo zážitkom zastaviť sa v slávnom mestskom obchode Laduree so stenami pokrytými zeleňou. Jeho vôňa a pestrofarebnosť majú jednoduchý dôvod – predávajú sa v ňom makrónky. Typická francúzska sladkosť pohladí váš jazyk a práve tu je najlahodnejšia. Chuť ako z rozprávky.

Place de la Concorde

Ako už bolo načrtnuté, cestou od Víťazného oblúka cez Champs-Élysées sa dostanete na najväčšie parížske námestie. Place de la Concorde vytýčili v roku 1755 a dokončili o 17 rokov neskôr, sprvu nesúce meno Place Louis XV. Tu si to užijú najmä fanúšikovia histórie a umenia.

Na severnom konci námestia je niekoľko nádherných príkladov rokokovej architektúry počas jeho vlády. Doba sa však čoskoro zmenila a socha Ľudovíta XV. na koni bola v roku 1789 demontovaná, keď sa námestie stalo známym ako Place de la Révolution (Námestie revolúcie). Postavili tam gilotínu a popravili francúzsku šľachtu vrátane Ľudovíta XVI. a Márie Antoinetty.

Dnes nesmiete obísť fontány vytvorené za vlády Louisa-Philippa v 30. rokoch 19. storočia a 3 500 rokov starý obelisk v strede, ktorý kedysi stál pri vchode do Luxorského chrámu. Úžasný pohľad.

Palais Garnier

Je typickým znakom Paríža ako Eiffelova veža alebo Louvre. Ide totiž o najslávnejší operný dom na svete pomenovaný po svojom architektovi Charlesovi Garnierovi. Nachádza sa iba niečo vyše kilometra od Place de la Concorde. Ohúri vás jeho fasáda, ktorú tvoria korintské stĺpy nad figurálnymi sochami slávnych skladateľov.

V jeho vnútri môžete vidieť, ako vyzerá počas operných predstavení alebo prehliadku tamojšej nádhernej Grand Foyer a Grand Staircase. Zašli by ste si na operné predstavenie? Hoci nie neustále, no operné predstavenia sú samozrejmosťou. A dočkáte sa zhudobnenia operných a baletných scenárov z pera Gioacchina Rossiniho či W. A. Mozarta. Len treba na predstavenia číhať - niekedy aj mesiace dopredu, ulovený zážitok je ale garantovaný.

Notre-Dame v Paríži

Najznámejšia a zároveň najobľúbenejšia gotická pamiatka sveta na ostrovčeku Ile de la Cité ležiacom v centre Paríža na Seine. Katedrálu zasvätenú Panne Márii opísal vo svojom diele Chrám Matky Božej v Paríži slávny autor Victor Hugo. Zameral sa na jej zvony. Okrem iného ju však zdobia aj farebné sklá a jedinečné sochy na jej fasádach. Nadšenie je v tomto prípade rovnaké ako pri Eiffelovej veži. Pozná ju každý.

Keď som navštívil Notre-Dame ešte v roku 2014, pred vstupom z pravej strany sa tlačili dlhé rady. Ľudí tam kontrolovali a púšťali postupne, vstupné sa tu neplatilo, no dobrovoľný príspevok tu po prechádzke vytiahol z peňaženky skoro každý. Niet divu. Nádherné stropy Notre-Dame sa týčia až do neba, farebné okná rozširovali spektrum farieb na priľahlých stĺpoch a nádherných kresbách.

K tomu relikvie ako tŕňová koruna, pohľad na dávnu minulosť mesta vo vykopávkach v archeologickej krypte či výhľad z dvoch hlavných veží katedrály – ďalšie dôvody, pre ktoré turisti navštevovali Notre-Dame vo veľkom. Rokmi som sa do Francúzska vrátil viackrát a videl som aj "notrdámy", ktoré boli krajšie - v Remeši, Amiens či Bordeaux. No tá v Paríži je jasne najznámejšou a absolútnou ikonou.

Žiaľ, v súčasnosti tieto pohľady nie sú sprístupnené pre turistov. Nedávna minulosť kruto poznačila Notre-Dame, keď ho v roku 2019 zasiahol obrovský požiar. Napriek zásahu 400 hasičov sa nepodarilo zachrániť strednú vežu, strechu i stredoveké vitrážové okná, o ktoré katedrála prišla. A hoci sa okamžite vyzbierali stovky miliónov eur na rekonštrukciu najznámejšej gotickej pamiatky, jej oprava stále prebieha a opätovné otvorenie sa očakáva až koncom roka 2024, no možno ešte neskôr.

Pre Ľuboša Fellnera bol Notre-Dame prvou zastávkou v Paríži v roku 1990 a na Le Cité býval so svojou ženou a neskôr aj deťmi. Ako hovorí vo videu, katedrála preňho veľa znamená a navštívil ju bezprostredne po požiari.

Panteón v Paríži

Vyberte sa od Notre-Dame po ceste Rue Saint-Jacques a cestou narazíte aj na slávnu univerzitu Sorbonna so stredovekým exteriérovým nádychom. Druhá strana budí tiež vzdelávací dojem, ide však o Lýceum a strednú školu. Pokračujte smerom miernym stúpaním nahor a za sladkastej vône mieriacej z priľahlej palacinkárne sa otvorí námestie, ktorému dominuje Panteón.

Nadchol vás ten v Ríme? Parížsky Panteón je minimálne rovnako očarujúci a práve z Ríma si požičiava nejaké prvky. Tiež sa zapisuje do histórie ako jedna z prvých neoklasicistických budov vo Francúzsku.

Prestíž mu dodáva štatút miesta, kde pochovali mnohých známych Francúzov. Panteón, ktorý mal byť pôvodne kostolom, no sekularizovali ho a premenovali na mauzóleum, je pohrebiskom smotánky francúzskej vedy, filozofie a kultúry. Pochované sú tam osobnosti ako Marie Curie, Rousseau, Voltaire, Victor Hugo, Alexandre Dumas či Émile Zola.

Bazilika Sacré-Coeur

Pamätník zrodený z katastrofy na najvyššom mieste kopca Butte Montmartre. Bazilika Sacré-Coeur, navrhnutá ako rímsko-byzantská, je známa po celom svete. Symbolizuje pokánie za porážku Francúzska vo francúzsko-pruskej vojne. Tvorí ju kriedovo biely kameň travertín, ktorý vyťažili južne od Paríža v Chateau-Landon.

Keď chcete vidieť baziliku, musíte sa dostať najprv na Námestie Louisea Michela. Tamojšie záhrady ponúkajú tiež jeden z najkrajších výhľadov na mesto v jeho nemenej rušnej časti aj v porovnaní s Eiffelovou vežou. Cestou po desiatkach schodov sa dostanete k Sacré-Coeur, ktorú začali konštruovať v roku 1875 a dokončili ju pred prvou svetovou vojnou – 1914.

Odtieň úžasnej bielej farby a dokonalý exteriérový dizajn vás prinúti čudovať sa, či je interiér ešte krajší. Odpoveďou je áno. Vo vnútri totiž narazíte na spektakulárnu apsidu, ktorá má na strope jednu z najväčších mozaík na svete s názvom Christ in Majesty. Výstup na kupolu kostola ešte podčiarkne krásy výhľadu na francúzsku metropolu (presvedčte sa vo fotogalérii).

Stále veľké množstvo turistov a pouličných predajcov suvenírov dotvára atmosféru baziliky, ktorú navrhol architekt Paul Abadie. Jeho novobyzantsko-románsky plán stavby vybrali spomedzi 77 návrhov. Rýchlo pochopíte prečo.

La Défense

Máte dosť historického umenia a ste skôr fanúšikom modernej architektúry? Vyberte sa na ďaleký západný koniec Axe Historique. Narazíte na štvrť, ktorá sa nepodobá ničomu, čo ste dosiaľ videli v Paríži. O La Défense by sa dalo hovoriť ako o džungli futuristickej architektúry zo skla a ocele. Aspoň tak na mňa zapôsobila. Prvý raz sa objavila v 60. rokoch predošlého storočia a neustále sa rozrastá o nové mrakodrapy.

La Défense očarí množstvom vysokých presklených budov a lesknúce sa okná gigantov vás donútia nasadiť si slnečné okuliare. Svojím vzhľadom jednotlivých konštrukcií sa zrazu budete cítiť, ako keby ste sa teleportovali do Londýna či New Yorku. Dominantným je však Veľký oblúk. Živé stelesnenie toho, ako vyzerá víťazný oblúk 21. storočia – väčší, presklenejší, technickejší. Oceľovo-kamenný monument meria 110 metrov a v noci svieti rôznymi farbami.

Múzeum Louvre

Prívlastok najznámejší či najnavštevovanejší patrí pri Paríži už ku viacerým pamiatkam. Snáď vás dosiaľ neomrzel, lebo presne také musíme prideliť aj múzeu Louvre. Stredoveká pevnosť, ktorá bola v 18. storočí galériou pre umelcov na štúdium starožitností, sa o 230 rokov neskôr stala najznámejším múzeom sveta.

Dnes sa milióny ľudí ročne chodia neustále pozerať na starožitnosti či zbierku renesančného a barokového umenia, ktorá by dokázala zahanbiť každé iné múzeum na svete. Jeho kompletná a detailná prehliadka by trvala týždeň a skomponovať by sa dal siahlodlhý článok na samostatný blog. Poďme si tak zhrnúť to najdôležitejšie o múzeu nachádzajúcom sa pri nemenej nádherných Tuilerijských záhradách.

Atmosféra múzea je od rána rušná. Hoci sa lístky predávajú vo viacerých pokladniach, pred každou z nich sú stovky ľudí. Tí, ktorí nestoja v rade, stoja na kamennej kocke a snažia sa odfotiť, ako sa dotýkajú špičky pyramídy – ikonické klišé. Ak sa vám nechce čakať, máte dve možnosti – zakúpiť si lístky vopred online a prísť s predstihom, alebo sa vydať do obchodíkov pod pyramídou, kde sa predávajú suveníry či jedlo. Narazíte aj na typický kiosk. A práve v ňom sa dajú kúpiť, okrem iného, aj lístky do múzea. Následne už len prejdete kontrolou. Trik, o ktorom veľa ľudí nevie, no my v BUBO áno.

Tlačí vás čas a chcete si pozrieť to najnevyhnutnejšie? Pri každom vstupe dostanete podrobné letáky o tom, čo sa nachádza na akom poschodí. Prvá strana letákov ukazuje krátku priamu cestu k najznámejšiemu obrazu sveta – Mona Lisa zo štetca Leonarda da Vinciho. Dostať sa do jej bezprostrednej blízkosti v malej miestnosti pre ňu vyčlenenej je umenie a obraz je plne zasklený, aby ho davy nepoškodili. Sloboda vedie ľud na barikády je zase dielom Delacroixa, ktoré si tiež budete chcieť odfotiť. Doprajte však Louvru svoj čas a odmení vás expozíciami rímskeho, egyptského či mayského umenia. Stráviť tu deň je naozaj málo, nieto ešte iba niekoľko hodín.

Palác, ktorý je kapitolou sám o sebe. Nachádzame sa stále v Paríži? Neoficiálne áno, oficiálne sa ale Versailles nachádza 19 km od širšieho centra Paríža ako nepriama súčasť mesta. "Zlatá brána otvorená," spieva sa v známej riekanke, tu to uvidíte v praxi a doslova. Versailles už pri vstupe ukáže všetky odtiene zlatej farby rozľahlého gigantického paláca, ktorý bol svojho času letným sídlom Napoleona Bonaparteho.

Versailles ročne navštívi 15 miliónov turistov a platí tu rovnaká rada, akú si môžete zobrať k srdcu pri každej jednej parížskej pamiatke - kúpte si lístky vopred a vystojíte si len niekoľkominútové rady namiesto dlhých, niekedy aj hodinových. Po vstupe do areálu si môžete vybrať, čo vás ohúri viac. Stropy a interiér celkovo tu zdobí lesknúce sa zlato, zhora visia krištáľové lustre, ktoré môžu byť pokojne drahšie ako domy na Slavíne a zachovalé izby, postele a povliečky, v ktorých spávali Ľudovít XV. či Ľudovít XVI. Fantastické súkromné baldachýny vám vyrazia dych, ak tak už náhodou neurobili zlatisté sochy rozprestierajúce sa po dlhočizných chodbách.

Zrejme jeden z najluxusnejších interiérov paláca, aké v živote uvidíte. Môže byť vo Versailles ešte niečo lepšie? Odpoveď je áno. Versailleské záhrady a priliehajúci park ohúria možno ešte viac. Rozsiahle záhrady a ich udržiavané trávniky vymodelovali do rôznych geometrických tvarov, ktoré ešte viac vyniknú, ak si so sebou zoberiete dron uprostred každého z nich leží nádherná fontána. Nedlhou prechádzkou sa dostanete k tým dominantným - najprv k Latone, kde vystrekujú vodu do vzduchu ležiace zlaté sochy ľudí i zvierat, potom k Apolónovej fontáne, kde voz tohto gréckeho boha ťahajú bronzové kone.

Úžasné miesto a úžasná atmosféra. Čím ďalej idete, tým sú kríky okolo jednotlivých fontán vyššie a menia sa na labyrinty, v ktorých sa ale nestratíte. Prechádzka po parku s krížovým bazénom lemovaným krami s bielymi sochami dodá Versaillesu ďalšie body navyše. Jedno z najkrajších miest, aké v živote uvidíte.

Invalidovňa – Hovorí sa, že nízki ľudia si kompenzujú tento komplex. Kým dnes sú to najmä veľké autá, v minulosti to boli veľké hrobky ako napríklad egyptské pyramídy. A ten Napoleonov je toho dôkazom. Neveľký muž si dal postaviť hrob, ktorý veľkosťou pripomenie rodinný dom. Nachádza sa v kruhovej dutine Invalidovne pod kupolou. Napoleonova hrobka z červeného kremenca a zelenej žuly je gigantická. Darmo to opisovať, odskočte si do Invalidovne a uvidíte sami. Pre nadšencov zbraní či francúzskej histórie sú vo vnútri aj exponáty s bojovou tematikou.

Museé d’Orsay - V priestoroch bývalej železničnej stanice v štýle Beaux-Arts sa nachádza kompendium francúzskeho umenia a kultúry od polovice 19. storočia do roku 1914. Keď sa pre modernú železničnú stanicu stala budova zastaralou, zostala nečinná, no neskôr sa zmenila na jedno z najväčších múzeí umenia na svete s dielami od umelcov ako Renoir, Cézanne, Van Gogh či Manet.

Rodinovo múzeum - Keď August Rodin v roku 1917 zomrel, odkázal svoje diela a osobnú zbierku francúzskej vláde za predpokladu, že jeho dielňu v nádhernom hoteli Biron premenia na múzeum. Dnes sa v ňom nachádzajú Rodinove najväčšie diela ako The Thinker, The Kiss, The Burghers of Calais a The Gates of Hell. Múzeum je dôkazom, že Rodin bol tiež vášnivým zberateľom starožitností z Egypta, Grécka a Ríma.

Múzeum oranžérie - Veľká oranžéria paláca Tuileries, ktorú postavil Napoleon III., je senzačným múzeom impresionizmu a moderného umenia. Budova bola počas svojej existencie pamätníkom konca prvej svetovej vojny. Dnes vás tu v suteréne "pohostia" najslávnejší umelci - Paul Cézanne, Matisse, Renoir, Rousseau, Sisley či Picasso.

Múzeum dekoratívneho umenia - Dekorácie od stredoveku po 20. storočie. Múzeum a jeho zbierka, ktoré založila Union des Arts Décoratifs v roku 1905, sú obrovské. Naraz je vystavených okolo 6 000 predmetov - od renesančných tapisérií až po dobový riad, hodvábne tapety a sochy. Secesný a art deco dizajn sú tu v desiatich miestnostiach a tunajšia zbierka skla je najbohatšia vo Francúzsku.

Múzeum umeleckých remesiel - Múzeum propagujúce najväčšie francúzske vynálezy. Kláštorné budovy múzea patria medzi najzachovalejšie parížske časti stredovekého dedičstva a ešte vzrušujúcejší interiér. Ukrýva Foucaultovo kyvadlo, Bartholdiho model Sochy slobody, množstvo raných lietadiel ako Ader Avion III od Clémenta Adera, jedno z najstarších áut Panhard & Levassor Type A a Lenoirov plynový motor z roku 1860.

Guimetovo múzeum - Priemyselník Émile Étienne Guimet bol vášnivým cestovateľom ako všetci zamestnanci a klienti BUBO. V 70. rokoch 19. storočia vyrazil do Ázie a zbieral umelecké kúsky. Výsledkom je, že múzeum má jednu z najväčších zbierok ázijského umenia mimo Ázie - indické látky, grécko-budhistické sochy z Afganistanu a Pakistanu, japonské samurajské brnenia, čínske sochy a porcelán, obrazy a reliéfy z rôznych dynastií až z 1. storočia. To všetko tu nájdete.

Sèvres – mesto keramiky - Najuznávanejšie meno vo francúzskej keramike a od roku 1756 sídlo kráľovskej, potom cisárskej, teraz národnej manufaktúry. Má takmer 50 000 kusov keramiky zo všetkých období. Najväčšia časť výstavy sa zaoberá neoceniteľným európskym porcelánom v rokoch 1400 až 1800, ale je tu aj starogrécka keramika, čínsky porcelán a terakota zo Severnej Ameriky.

Picassovo múzeum - V elegantnom hoteli Salé v 50. rokoch 17. storočia vyberali daň zo soli, čo vysvetľuje názov hotela. Dnes už múzeum umožnilo potomkom Picassa platiť dedičskú daň vo forme umenia. Od roku 1968 zhromaždili pozoruhodnú škálu diel, celkovo viac ako 5 000, ktoré mapujú každú Picassovu fázu a tiež odhaľujú jeho tvorivý proces. Je tu aj časť Picassovej súkromnej zbierky - od starovekých iberských bronzov a afrických sôch až po obrazy Matissa, Degasa či Cézanna.

Viacero mostov, ktoré spájajú severnú a južnú časť Paríža, predelené riekou Seina, sa stali ikonickými a nemôžete ich minúť, pokiaľ chcete najznámejšie pamiatky metropoly prejsť peši. Celkovo sa v Paríži nachádza až 37 mostov. Vybrali sme z nich top päť parížskych mostov, cez ktoré by ste sa mali prejsť.

Pont Alexandre III. – Prezývaný aj „najkrajší most na svete“ spája Grand Palais a Invalidovňu. Most, postavený v rokoch 1896 až 1900 a pomenovaný po cárovi Alexandrovi III., navrhli v štýle Beaux-Arts. Jeho zdobené dekorácie, najmä secesné lampy a obrovské pozlátené sochy, ktoré sa týčia na každej strane mosta, sú pastvou pre oči. Ťažko hľadať krajší most.

Pont de Bir-Hakeim - Spája 15. a 16. obvod a je jedným z dvoch viaduktových mostov v Paríži, pod ktorým je chodník pre chodcov a autá a nad ním linka metra. Je spojený s Ostrovom labutí na jeho východnom konci, pričom jedna z piatich sôch slobody v Paríži sa nachádza na západnom konci. Zdobí ho množstvo pamätných tabúľ a sôch, no jeho najväčším lákadlom je neuveriteľný výhľad, ktorý ponúka na Eiffelovu vežu.

Pont Neuf - Najstarší most v Paríži. Hoci neuf znamená „deväť“, je to aj mužské jednotné číslo slova „nový“, čo je zábavnou iróniou mosta, ktorého stavba sa začala v roku 1578. Bol to prvý most, ktorý tu postavili. Spája hlavné cesty – Rue de Rivoli na pravom brehu a Rue Dauphine na tom ľavom. Tie umožňujú prístup na ostrov Ile de la Cité s katedrálou Notre-Dame.

Pont des Arts - Známejší pod prezývkou „most lásky“. Pridávanie zámku na boky mosta s menami párov a hádzanie kľúča do Seiny. To je dnes už ikonické. Má to predstavovať puto, ktoré sa nikdy nebude dať prerušiť. Viaceré páry ale majú smolu. V roku 2015 totiž zámky z Pont des Arts odstránili. Boli príliš ťažké a nové už ani nebolo kam dávať z dôvodu preplnenosti. Náhradou je sklenené obloženie, ktoré robí most modernejším. Jeho pravý breh lemuje Louvre, ľavý zase Institut de France. Veľa zámkov lásky dnes nájdete pri Sacré-Coeur.

Pont de la Tournelle - Spája ostrov Ile Saint-Louis s ľavým brehom. Pýši sa pôsobivým výhľadom na Notre-Dame a sochou patrónky Paríža - Sainte Geneviève. Je však ľahké ju prehliadnuť, pretože môžete vidieť len jej chrbát – chybu, nad ktorou jej tvorca Paul Landowski (ktorý navrhol aj sochu Krista Spasiteľa v Rio de Janeiro) vždy lamentoval.

Zážitok, ktorý odporúčam zrealizovať večer. Pôjde o highlight návštevy Paríža. Rieka Seina rozdeľuje Paríž na pomyselné dve polovice, pričom na každej z nich sa nachádzajú rôzne roztrúsené vymenované pamiatky. Plavbu po Seine prevádzkuje mnoho spoločností, väčšina lodí sú trojposchodové a lístky sa dajú kúpiť aj na mieste, kde vás bude lákať mnoho "bareťákov" v typickom pruhovanom tričku.

Lode na Seine fungujú tiež hop-on, hop-off systémom. To znamená, že si vyberiete, kde chcete vystúpiť a nastúpiť. Odporúčame plavbu pri západe slnka. Práve vtedy sa pamiatky Paríža rozsvecujú, Eiffelova veža začne pripomínať ligotajúci sa maják svietiaci do diaľky a mierny vánok na odkrytom hornom poschodí ulovený zážitok nepokazí.

Chcete väčší luxus? Vyberte sa na plavbu, v rámci ktorej ponúkajú aj večeru a k nej aj nejaký z francúzskych aperitívov. Francúzi si vypracovali povesť skvelých výrobcov a znalcov alkoholu svetovej kvality. Dôkazom je pomenovanie alkoholických nápojov po jednotlivých mestách. Kým šampanské vzniklo v Champagne, koňak zase v meste Cognac. Do Paríža zase dovážajú tie najlepšie vína z Bordeaux. Všetky tieto miesta vzniku lahodných alkoholických nápojov navštevujeme na zájazde Tour de France pre gurmánov.

K typickým francúzskym vínam patrí aj domáca kuchyňa. A hoci v Paríži, ako spomínam, nájdete množstvo fast foodov, food truckov či iných podnikov ponúkajúcich rýchle jedlo zo všetkých kútov sveta, pravé francúzske kaviarne či reštaurácie nie je ťažké nájsť. Ponúkame zopár tipov, čo vyskúšať z francúzskej kuchyne.

Bagety – Stánky s chrumkavým pečivom nájdete aj pri kioskoch v meste pri najväčších pamiatkach. Zamierte však skôr do niektorej z francúzskych pekární. Tradícia pečenia bagiet sa ťahá už stovky rokov. Pri jej kúpe určite hľadajte slová bagetová tradícia - l’ancienne a campagne. Zvyčajne znamenajú, že bagety sa pečú ručne pomocou prírodných metód kysnutia (napríklad kysnutého cesta). Dokonalá chrumkavá chuť jemného pečiva. Nenapodobniteľná.

Syr - Francúzsko ponúka viac ako 300 druhov syrov - od krémového Brie de Meaux až po štipľavý Munster. Syr dnes vo Francúzsku uznávajú v takej vysokej miere, že si dokonca získal svoje miesto ako súčasť jedla. Syrový chod sa tradične podáva medzi hlavným jedlom a dezertom. Niekedy aj namiesto neho.

Cibuľačka - Ingrediencie ako cibuľa, vývar, syr a chlieb sú vo Francúzsku lacné. Vďaka tomu je ľahké nasýtiť hladnú rodinu bez míňania množstva peňazí. Ľahko dostupná polievka po celom svete, odzrkadľujú sa v nej však jednoduché korene francúzskej kuchyne a jesť Soupe l’Oignon v tradičnom parížskom bistre vás prepojí s francúzskym kulinárstvom.

Slimáky - Je ľahké nájsť slimáky v bistrách a podnikoch po celom Paríži. Tradičná burgundská príprava slimákov zahŕňa veľké množstvo masla, cesnaku a petržlenu. Ide o dôležité zložky, keďže žuvacie ulitníky plne absorbujú chute omáčky. Bude vám kĺzavá pochúťka chutiť? Ak máte radi maslo a cesnak, určite áno. Alebo skúste pistáciového slimáka, pri ktorom dominuje chuť orechov. Slimáky sa tiež veľmi ťažko žujú, a tak sa vám budú "hompáľať" v ústach dlhšie.

Ustrice – Najlepšie jedlo k bielemu vínu. Tieto lastúrniky sa vo francúzštine nazývajú huitres a zvyčajne sa na mieste vyťahujú a podávajú sa na ľade. Odporúčame ochutiť ich čerstvou citrónovou šťavou alebo mignonetovou omáčkou.

Žabie nožičky – Sú dva hlavné spôsoby, ako pripraviť žabie nožičky na konzumáciu. Prvým je vypražiť ich, druhým zase pečenie s bylinkami. S prižmúrením oka sa dá povedať, že chutia ako kura. Výraznú chuť a arómu je ľahké prebiť cesnakom, petržlenom či citrónom. Podávajú ich malé podniky aj michelinské reštaurácie.

Croissanty – Synonymum Paríža pochádzajúce originálne z Viedne. Exteriér pravého croissantu vykazuje precíznu zručnosť v procese laminovania, kde sa maslo vkladá do cesta a vytvára „nekonečné vrstvy“ pečiva. Tie najlepšie majú chrumkavý, jemný, karamelizovaný zovňajšok a jemne maslové vnútro.

Makrónky – Rovnako skvelý sladký dezert. Francúzske makrónky pečené v rôznych príchutiach a farbách chutia rovnako dobre, ako vyzerajú. Ide o sendvičové sušienky pečené s vaječnými bielkami, cukrom a mandľovou múkou. Niektorí pekári pridávajú živé potravinárske farbivo, aby vytvorili virtuálne makrónové dúhy.

• Girafe - Mať Eiffelovku pred očami počas vášho obeda či večere, to už je iný level. Presne takýto zážitok vám ponúka podnik Girafe na Trocadere. V podniku sa špecializujú na francúzsku kuchyňu, a tak skúste lahodnú hovädzinu či obľúbené dary mora. Medzi špeciality patria kúsky grilovanej chobotnice alebo cestoviny s krabím mäsom. Po jedle si doprajte domáce dezerty a pohárik francúzskeho vína.
• Beefbar - Ak chcete svoj parížsky večer stráviť v dokonalej historickej reštaurácii, tak potom skúste Beefbar. Po tom, ako vstúpite do reštaurácie, ocitnete sa v Paríži okolo roku 1900. Budete večerať, akoby ste sedeli v paláci. Ako napovedá aj názov podniku, špecialitou reštaurácie je prvotriedna hovädzina na množstvo spôsobov od stejkov až po rafinované mäsové špeciality. V ponuka nájdete aj niekoľko streetfood špecialít, ktoré obalili do nového šatu.
• Lasserre - Luxusný parížsky podnik, kde je jedlo zážitkom a prenesie vás do gastronomického neba Francúzska. Špecializuje sa na lokálnu francúzsku kuchyňu, kde je modlou čerstvosť surovín. Ako predjedlo ochutnajte avokádo s grilovanými krevetami, za hlavné jedlo skúste dokonalého homára s karamelizovanými rajčinami a feniklom a za dezert si zvoľte granitu s ružovými lupienkami a lesným ovocím. Ide o luxusný podnik v luxusnom prostredí, a tak počítajte, že za jedlo zaplatíte 60 až 100 eur.
• Les Freres Bretons - Pre Francúzsko sú typické aj dokonalé bretónske palacinky a ak chcete mať istotu, že si ich vychutnáte na jednom z najlepších miest, tak potom je tu práve tento podnik. Nájdete ich tu v niekoľkých variáciách a medzi tie najchutnejšie patria palacinky so šunkou a syrom, kuracím mäsom alebo s lososom. Odporúčam dať si ako hlavné jedlo slanú palacinku a ako dezert typické Crepes s ovocím alebo čokoládou.

Pokiaľ hľadáte vysoký štandard ubytovania, odporúčame v BUBO vyšší štvorhviezdičkový hotel The Westin Paris - Vendome. Prvotriedny parížsky hotel nájdete v ikonickej lokalite, veď z okien vidíte Tuilerijské záhrady, Louvre, Place Vendôme a priamo medzi nimi je historická budova s vašim hotelom.

Mágiu mesta precítite v klasicky zariadených izbách s výhľadom na dominanty Paríža. Paríž čaká už len nato, aby ste vykročili a začali ho spoznávať. Počas teplých mesiacoh si môžete dať váš obľúbený drink na letnej terase, ktorá pripomína Paríž z roku 1850. Samozrejmosťou je wellness.

Ešte väčší luxus ponúka päťhviezdičkový Renaissance Paris Vendome. Butikový hotel prekvapí svojou modernosťou napriek tomu, že je situovaný v historických priestoroch. Leží len zopár minút chôdze od Louvre, a teda v absolútnom centre romantického mesta. Nájdete tu vnútorný bazén, saunu, SPA aj fitnesscentrum.

Luxusné izby sú vybavené moderným zariadením, mramorovou kúpeľňou a s kozmetikou Bulgari a nájdete tu všetko, čo od dobrého hotela očakávate. V roku 2018 prešiel interiér rekonštrukciou a viedol ju dizajnér Didier Gomez. V reštaurácii Balagan sa každé ráno podávajú bohaté raňajky a na obed alebo večeru si tu môžete vychutnať špeciality francúzskej alebo medzinárodnej kuchyne.

Luxus mesta sa premieta aj v športe, taktiež sršiacim prepychom a eleganciou. Dôkazom toho je aj najslávnejší tímový šport sveta a investície v ňom. Futbalový klub Paríž St. Germain vznikol len v roku 1970, no už teraz je najčastejším víťazom domácej Ligue 1. Drvivú väčšinu pritom získal po roku 2012.

Keď klub prevzali katarskí šejkovia, konkrétne spoločnosť Qatar Sports Investments, naliali doňho miliardy eur a obliekli ho do nového šatu. PSG s novým šmrncom netajil veľké ambície, za 222 miliónov eur kúpil z Barcelony Neymara Jr., ktorý sa tak stal najdrahším hráčom histórie. Tým druhým je Kylian Mbappé, ktorý prestúpil z Monaka do PSG za 180 miliónov eur. A aby Parížania zabránili jeho odchodu do Realu Madrid, ponúkli mu neodmietnuteľnú zmluvu. Len za jej podpis mal zinkasovať 100 až 300 miliónov eur. Do Realu odišiel až o tri roky neskôr a zadarmo.

Bez útraty jediného eura však získal klub z majestátneho štadiónu Park princov (kapacita 47 929 divákov) do svojich radov aj najlepšieho futbalistu všetkých čias - Lionela Messiho. Značka, elegancia a veľké mená... Neplatí to len pre pamiatky Paríža, ale aj hráčov PSG. Klub ale stále čaká na triumf v Lige majstrov.

Paríž žije športom, čo dokazujú aj bujaré oslavy iného z najcennejších titulov. V rokoch 1998 a 2018 sa Francúzsko stalo majstrom sveta vo futbale. Plné ulice Paríža zadymili dymovnice a ožiarili svetlice pri triumfoch „Les Bleus“. Ide o reprezentáciu, ktorá priniesla svetu veľké futbalové mená histórie. Okrem Mbappého či Karima Benzemu to boli z histórie Michel Platini, Thierry Henry či Zinedine Zidane. Poslední dvaja zmienení hráči oslavovali triumf na MS v roku 1998 práve v severnom predmestí Paríža Saint-Denis na Stade de France (kapacita 80 698 divákov).

Francúzi sú tiež rekordnými majstrami sveta v hádzanej a parížske tenisové kurty videli nielen 14 triumfov Rafaela Nadala na prestížnom antukovom Roland Garros. Stále sme pritom nespomenuli ten vôbec najpopulárnejší šport vo Francúzsku – cyklistiku. Okrem toho, že ulice Paríža sú plné bicyklov domácich či tých zdieľaných pre turistov a ide o skvelú formu napríklad aj jazdy do práce, keďže ulice Paríža sú nonstop preplnené autami a tvoria sa dopravné zápchy, si šport nachádza svojich priaznivcov aj pred telkami.

Jedna z každoročne najväčších športových udalostí sveta sa volá Tour de France. A vrcholí práve v Paríži na Chámps-Élysées. V celom Francúzsku či iných krajinách, ktoré spoločne usporadúvajú jednotlivé edície TdF, sa stretávajú ľudia s celého sveta, aby podporovali svojich obľúbencov. Hory i mestá sú preplnené karavanmi, ľuďmi, vlajkami či rôznymi jazykmi. Výnimkou nie je Paríž. Ak nie ste fanúšikom cyklistiky, vyhnite sa mu počas poslednej etapy „starej dámy“. Mesto je preplnené ľuďmi, ulice sú nepriechodné, pamiatky zatvorené. Niektorí kempujú pri cieli dokonca až jeden či dva týždne pred poslednou etapou. Stojí však za to zažiť vtedajšiu atmosféru a vidieť najväčšie cyklistické mená sveta.

Paríž je tiež miestom, kde sa trikrát konali olympijské hry, vrátane OH 2024. Vďaka tomu je spolu s Londýnom najčastejším usporiadateľom olympiády - videli ju tu v rokoch 1900, 1924 a 2024.

Zhrnutie

Všetko, čo sme si povedali v tomto blogu o Paríži, je len kvapkou v mori. Mesto skrýva oveľa viac. Najznámejšie pamiatky, unikátnu atmosféru, vôňu syra či čerstvého pečiva v centre mesta i okrajových častiach. Paríž je mestom, ktoré musí figurovať vo vašom "to do liste". Sen každého obyvateľa spoza Veľkej mláky, domov rôznych kultúr i najlepšieho športu. Paríž je Paríž a inak to nikdy nebude. Vždy bude len napredovať a ponúkať čoraz viac pre svojich návštevníkov.