Najkrajšie, najunikátnejšie a najvýznamnejšie mešity sveta

Dá sa určiť najstaršia mešita vôbec? Áno, dá. Ide o mešitu v dedinke Quba pri Medine, ktorá je úplne prvou mešitou na našej planéte a je medzi nami už vyše 1 400 rokov - konkrétne od roku 622 n. l.

Jej zakladateľ, prorok Mohamed, sa narodil o v Mekke v roku 570. Keď mal 40 rokov, zvestoval nové monoteistické náboženstvo, ktoré mu počas mesiaca Ramadán pošepkal archanjel Gabriel. Elita Mekky však nechcela meniť staré zvyky, nechceli sa vzdať polyteizmu – mnohobožstva, ale, hlavne, biznisu s otrokmi a chceli Mohameda zabiť.

Do jeho postele si ľahol jeho zať Ali a Mohamed zatiaľ ušiel do oázy plnej datľovníkov, ktorá sa dnes volá Medina. Na tejto ceste „hidžra“, ktorá započala moslimský kalendár, postavil v dedinke Quba prvú mešitu.

Pôvodne nemala ani jeden minaret, dnes má už štyri plus jeden dominantný dóm. Celkovo pojme vyše 30 000 veriacich a je vskutku impozantná.

Navštívil som ju na jar roka 2024 a pil som tu posvätnú vodu Zamzam. Podarilo sa mi dostať sa aj dovnútra - prišli sme s malou skupinkou klientov priamo na poobednú modlitbu. Atmosféra je tu neuveriteľná a prial by som vám toto zažiť na vlastnej koži.

Apropo, na každej našej ceste Saudskou Arábiou je v našom pláne túto unikátnu mešitu navštíviť a dostať sa aj dnu. Taktiež navštíviť datľovníkovú plantáž s unikátnymi tmavými datľami Al Adžwa, ktoré rastú na celom svete iba tu. Mohamed končil svoj pôst práve týmito datľami, a preto sú také vzácne.

V čase, keď na mešite Quba pribudol pôvodný jediný minaret, nebol prvý na svete. Ten postavili najskôr v Tunisku a bolo to o 214 rokov neskôr - vo veľkej mešite v Kairouane na severe Tuniska.

Minaret vo svojej dnešnej podobe má celkovo 31,5 metra. Mešita sa rozprestiera na ploche 9 000 m2 a má trochu iný dizajn. Zaujímavé na mešitách je práve to, že ich dizajn sa do značnej miery líši v rámci islamských krajín, ktoré navštívite.

Najväčšie moslimské krajiny nie sú arabské, ale sú to Indonézia, Pakistan, Bangladéš či India. Všade v týchto krajinách nájdete prekrásne mešity.

Spoločné však majú jedno – po tom, čo postavili minaret v Kairouane, sa začali stavať minarety všade. Muezín vyšiel päťkrát denne na minaret a zvolával veriacich na modlitby. Dnes je minaret základným poznávacím znakom mešít ako zvonica pri kostoloch. Avšak ten prvý, čo ostal do dnešných dní, bol v Kairouane v Tunisku. Čím viac minaretov má mešita, tým je dôležitejšia.

Mne sa ešte podarilo dostať sa dovnútra Veľkej mešity. Dnes je „nevercom“ do mnohých mešít prístup zakázaný.

Keď sa vrátim na začiatky islamu, tak je až neuveriteľné, ako sa nové učenie Mohameda rýchlo šírilo. V roku 654, už za tretieho kalifa Utmana, moslimovia dobyli Perziu na východe, ale aj severnú Afriku až po Tunisko. V roku 711 vstúpili do Európy (to bolo iba 89 rokov po úteku Mohameda z Mekky do Mediny) a oblasť Pyrenejského polostrova Al-Andaluz vlastnili až po reconquistu v roku 1492. To je bezmála 800 rokov.

Pokiaľ by ste hľadali najvyšší minaret, museli by ste taktiež zamieriť do oblasti Maghrebu. Dlho sa ako o najvyššom minarete hovorilo o tom v Casablance v Maroku, ktorý zdobí mešitu Hassana II. Sem som dostal klientov po prvý raz v roku 1993 na expedícii autobusom zo Slovenska do Maroka. Vtedy vzniklo BUBO.

Dovolenka v Maroku sa odvtedy stala prístupnejšou a mešita v Casablance, ktorá pojme celkovo 105 000 veriacich, je skvelou prvou zastávkou na cestách Marokom. Pri pohľade na 210 metrov vysoký minaret si pomyslíte, že vyšší už byť nemôže, no to je omyl.

Najvyšším minaretom vôbec je však ten v susednom Alžírsku a jeho hlavnom meste Alžír. Impozantnej mešite Djamaa el Djazaïr, ktorá pojme 120 000 veriacich, dominuje minaret siahajúci do výšky 265 metrov.

Ide o stále pomerne nový skvost. Veď mešita bola skompletizovaná v roku 2019 a inaugurovaná dokonca až v tento rok – 2024! Aj preto celá mešita vonia novotou.

Pamätám si, ako som brázdil mestom a zastal som na mnohoprúdovej diaľnici. Tento 265-metrový minaret som fotil a ledva sa mi zmestil do záberu. Ide o veľký cestovateľský úlovok na cestách Alžírskom.

Určiť tú vôbec najkrajšiu mešitu sveta je nesmierne náročné. Dlho som najviac obdivoval mešitu sultána Kábusa v ománskom Maskate. V jej vnútri sa nachádza koberec upletený ručne z 1,7 miliardy uzlíkov a celkovo váži 21 ton.

Dnes je však mojou najobľúbenejšou mešitou Veľká mešita šejka Zayeda v Abú Zabí. Bielučký luxus hodný ohromného úspechu Spojených arabských emirátov s prepracovaným mramorom konkuruje za mňa aj Taj Mahalu.

Na výstavbu mešity sa spotrebovalo 100 000 ton bieleho mramoru. Lustre v jej interiéri vážia od dvoch do dvanásť ton. Koberec je tu vraj ešte väčší než v spomenutej Kábusovej mešite v Maskate.

Šejk Zayed vraj nevedel čítať a písať, no jeho vnuci už vychodili Oxford, Cambridge a Harvard a smerujú svoje emiráty (aj keď nie k demokracii) k závideniahodnej prosperite.

Mešitu dostavali v roku 2007, celkovo pojme 41 000 veriacich a jej výstavba stála 545 miliónov dolárov. Jej dominantné minarety sú vysoké 107 metrov.

Na Hodvábnej ceste sa vymieňal nielen tovar, ale aj vedomosti, filozofia, a teda aj náboženstvá. Už na jej začiatku v čínskom Si‘ane nájdete mešitu - architektonicky však vyzerá ako čínsky chrám.

Prešiel som mešity v Kašgare, kultúrnom centre provincie Sin-ťiang, mešity v Kazachstane, Kirgizsku, Turkmenistane, Tadžikistane... Ale najkrajšie sú v Uzbekistane v mestách Buchara a Samarkand. Budete nadšení. V Taškente zase nájdete najstarší Korán na svete.

V tom istom roku som po prvý raz prešiel cez hory Kopet Dag jednou z najkrajších hraníc sveta z turkménskeho Ašchabadu do iránskeho svätého mesta Mašad a navštívil mešitu Imama Rezu - vtedy sme sa zapísali do knihy návštev ako prvá skupina zo Slovenska.

Mešita Imama Rezu je štvrtou najväčšou mešitou sveta, ktorá naraz pojme 1,2 milióna pútnikov. Bol som nadšený a šiítsky islam som chcel spoznať bližšie.

Aby bolo jasné, moslimovia sa delia na dve základné vetvy – sunniti vs. šiíti. Šiítov je menej a je náročnejšie spoznať tento svet. Mne sa ale podarilo navštíviť všetky najvýznamnejšie šiítske mešity a putoval som po stopách 12 imámov.

Rozdiely medzi vetvami? Mám známu, ktorá žije 20 rokov Bahrajne, kde žije šiítska väčšina, tento rozdiel mi vysvetľovala, že sunniti sa modlia 5x denne po tri minúty a šiíti 3x denne po päť minút. No rozdiel je väčší a ja som o tom napísal podrobný blog - čítajte šiíti vs. sunniti.

Šiítsky islam je pre mňa fascinujúci a ja som navštívil všetky najsvätejšie mestá vrátane mešity v Kufe, Nadžafe, Kadymii a Karbale, kde sa po vražde Mohamedovho vnuka Huseina islam definitívne rozdelil.

Nie hadž (púť) do Mekky či Kumbh Mela v Indii, ale práve púte do Karbaly s názvom arbaín sú najväčšími na svete, čo sa týka zoskupenia ľudí na Zemi.

Šiítske púte a festivaly sú bláznivé, krvavé, no pre zvedavého cestovateľa extrémne fascinujúce. Napríklad pri irackom festivale Ašura sú všetci účastníci od krvi a miestni tvrdia, že práve kvôli týmto sviatkom je Irak vykresľovaný v zlom svetle. Ich zvykom skrátka západný svet nerozumie.

Kresťanstvo bolo medzi nami (ľuďmi) pred islamom a veľa mešít je prestavaných z pôvodných kostolov. Najznámejším príkladom je Hagia Sofia, Chrám svätej múdrosti v centre dnešného Istanbulu. Keď do kostola vstúpil cisár Konštantín, zvolal: „Porazil som ťa, Šalamún!“ O tak význačné dielo ide.

Dnes je tento úžasný kostol mešitou. No nájdete tu kresťanské fresky. Tie som videl aj v dnes moslimskom Sudáne. Veľký kostol stál okolo roku 570 aj v jemenskom hlavnom meste Saná.

Bolo to tesné a kostol mohol stáť aj v Mekke.

No treba vedieť, že Ježiš je veľkým prorokom moslimov, ktorí veria na súdny deň, počas ktorého vedľa seba zasadnú Ježiš  a Mahdi a zbavia svet zla a nespravodlivosti.

Najkrajší minaret Umajjovskej mešity v centre Damašku sa volá Ježišov. Umajjovská mešita bola postavená na pôvodnej kresťanskej bazilike venovanej Jánovi Krstiteľovi, ktorého hlava sa v mešite dnes nachádza. No treba povedať, že bazilika vznikla na pôvodnom rímskom chráme venovanému Jupiterovi. Sýria vám príde možno ako nebezpečná krajina, no my sem organizujeme zájazdy už od roku 1995, čo je európsky unikát.

Kostoly zmenené na mešity nájdete aj v blízkom Albánsku, na Cypre, v Bosne a Hercegovine, v libanonskom Bejrúte, v marockom Tangeri.

V Maďarsku bolo zopár kostolov po dobytí Osmanmi v roku 1541 zmenených na mešity, ale po roku 1686 sa tie opätovne zmenili na kostoly. Tiež poznám tucet kostolov, ktoré boli pôvodne mešitami, a to nielen na Pyrenejskom polostrove (tu som videl asi 20 kostolov  v Španielsku a Portugalsku), ale aj v Maďarsku či Bulharsku a Grécku.

Každý moslim vie, že ide o tretiu najdôležitejšiu mešitu na svete. Al Aksa sa nachádza v centre Jeruzalema, o ktorom hovorí ako o svojom nielen Izrael, ale aj Palestína.

Moslimovia sa modlia päťkrát za deň v jasnú hodinu a minútu, všetko je jasné. Aj to, že Al Aksa je tretia najdôležitejšia mešita. Islam, možno to pre mnohých bude prekvapením, má jasný systém a pravidlá.

Mešita je postavená na hore Moria - na Chrámovej hore, kde chcel Abrahám obetovať Bohu svojho syna. Skala, na ktorej tak chcel učiniť, sa nenachádza v samotnej mešite, ale v oktagonálnom Skalnom dóme. Skalný dóm je však, nazvime to, na „nádvorí“ mešity. Taktiež odtiaľto Mohamed vystúpil na nebesia, čo sa volá Mir'aj. 

Chrámová hora je problematickým miestom, lebo predtým tu stál židovský Jeruzalemský chrám postavený Šalamúnom, z ktorého ostala iba západná stena chrámu.  

Moslimovia tu postavili prvú budovu po roku 638, kedy už druhý kalif Omar (Umar) dobyl Jeruzalem z rúk Byzantskej ríše.

Mešita Al Aksa sa nachádza asi sedem minút peši od Golgoty, kde ukrižovali Ježiša. V Jeruzaleme je všetko veľmi, veľmi blízko. Po prvý raz som sem vstúpil v roku 1995 a vtedy sa sem do mešity na Chrámovú horu dali kúpiť lístky. V roku 2000 vstup zatvorili, respektíve je pre turistu značne sťažený.

Dostať sa dovnútra mešít je stále ťažšie a ťažšie. Mne sa však podarilo navštíviť druhú najsvätejšiu mešitu vôbec. No pre turistu to stále nie je povolené. Prorokova mešita, Masjid al Nabawi je úžasná vo dne aj v noci. V roku 2018 sa mi ju nepodarilo navštíviť a musel som sa vrátiť.

Pod Zelenou kupolou, kde bývala Mohamedova mladučká manželka Aiša, dcéra prvého kalifu Abú Bakra, je Mohamed pochovaný. Mešita má 10 minaretov a zmestí sa do nej 1,5 milióna veriacich. Nájdete tu mihrab, ktorý vytvoril sám Mohamed, ale aj krásny Minbar - vyvýšené miesto, odkiaľ vedie imám piatkovú modlitbu. No hlavné sú tu hrobky proroka Mohameda a jeho nasledovníkov, ktorí sú pochovaní vedľa neho.

Masjid al Nabawi je dnes známa svojimi modernými dáždnikmi – ktorých je vyše 250 a ich inštalácia stála vyše miliardu eur.

Zaujímavý je aj cintorín Al Baqui, kde je pochovaných mnoho významných sunnitských, ale aj šiítskych kalifov a imámov a ich rodiny. Je zaujímavé, že tretí kalif bol pochovaný na židovskej časti cintorína, ktorú až následne odkúpili...

A tiež to, že v roku 1926 zdemolovala rodina Saudov celý cintorín – podobne, ako to urobila s hrobkou pramatky Evy v meste Džidda. Wahhábisti jasne odkazovali na vieru v jedného boha a veriaci sa nemá rozptyľovať klaňaním sa pri hrobkách iných.

Každopádne, pri takej mase ľudí v Prorokovej mešite je atmosféra neskutočná. Mešitu založil sám Mohamed tesne po tom, ako vznika Quba, a ide o jednoznačne druhú najsvätejšiu mešitu.

Prvé miesto v rebríčku je jasné. A, ako ste mohli tušiť, vyhrala to najsvätejšia mešita. Moslimovia veria, že jedna modlitba v Prorokovej mešite v Medine je hodná tisíc modlitieb inde. Avšak v tejto mešite sa jedna modlitba rovná až 100 000 modlitbám.

Ide o mešitu Al Haram v centre Mekky, ktorá je pre moslimov to isté, čo pre kresťanov Bazilika Svätého Petra vo Vatikáne – najväčší a najdôležitejší kostol.

Al Haram je jednoznačne najväčšia mešita sveta, kde sa vedia naraz modliť až štyri milióny pútnikov. Mešita má zároveň druhý najvyšší počet minaretov na svete, konkrétne deväť. No o chvíľu ich bide trinásť, a tak prekoná desať minaretov Prorokovej mešity a bude prvá. Je to pre moslimov centrum vesmíru.

Každý moslim by túto mešitu mal raz za život na púti Hadž navštíviť a ide o posledný piaty pilier islamu. Mešita sa nachádza v centre mesta Mekka a mesto je okolo nej postavené v kružniciach – mešita je v absolútnom centre.

Všetko sa tu točí okolo čierneho kameňa Kaaba a to v protismere hodinových ručičiek. V skutočnosti ide o budovu, ktorú založili anjeli, prvý raz prestaval náš praotec Adam, no po potope sveta ju postavil nanovo prorok Abrahám, jeho syn Ismael a jeho vnuci. Pútnici sa obradne umyjú, oblečú si biele rúcho ihram, sú oblečení ako do truhly. Ženy sú v čiernom, muži v bielom.

Sú úplne čistí - fyzicky aj psychicky a v kruhoch po siedmych otočkách vykonávajú takzvaný tawaf. Mešita Al Haram je snom mnohých cestovateľov a ja verím, že sa postupne otvorí všetkým.

Keď som navštívil Mekku ako prvý Slovák, na povolenie som čakal 25 rokov. V roku 1993 som s arabistom Tomášom Hušekom založil organizáciu OPAK (Organizácia priateľov arabskej kultúry) a mojím cieľom bola návšteva Mekky, no nedalo sa sem dostať. Dočítal som sa, že od 15. storočia tu bolo iba 25 Západniarov – napr. Johann Ludwig Burckhardt či Richard Burton. Napísal som o tom blog Západniari v Mekke.

Celkovo som tu bol tri razy a z cestovateľského hľadiska ide o veľkú vec. Putovali sme v beduínskom oblečení vyprahnutými pláňami najväčšieho polostrova sveta, tak ako Mohamed z Mekky cez mesto Taif (letné sídlo kráľovskej rodiny) až do Mediny. Náš zájazd Saudskou Arábiou túto trasu kopíruje.

Zažil som obdobia, kedy v mešite skoro nikto nebol, no ja som sem išiel v období, kedy je tu najplnšie. Vtedy sú tu ohromné dopravné zápchy, k samotnej mešite idete dlhé kilometre peši... Je to o to náročnejšie. No tú atmosféru by som vám prial zažiť, čosi ohromné, silné.

Atmosféra je priam nadpozemská a nenadarmo dve miliardy ľudí považujú toto miesto za stred Zeme.

Jedným z mojich hobby sú náboženstvá. My, ľudia, homo sapiens sapiens, sme človek sociálny, ale aj veriaci. Nemusíte sa islamu ani moslimov báť. Je iba jeden Boh a ten je tu pre všetkých. Moslimovia sú naši bratia. Nie sú to nepriatelia. Každopádne, oni nás ako bratov vnímajú.

Cestujte a porozumiete svetu lepšie. Naša planéta je predsa tak fascinujúca.

Šťastné cesty prajem!