Tajné miesta na Islande - klenoty, ktoré chcú domáci pred vami skryť

Tieto miesta nenájdete na bilboardoch ani v bežnom itinerári. Sú to kúty, kde sa kúpete v horúcej vode obklopení machom, kráčate úzkou skalnou štrbinou k vodopádu, o ktorom ste si mysleli, že je len legenda, alebo stojíte na mieste, kde kedysi stáli farmy a dnes tu zostal len vietor.

Toto je tajný Island – môj osobný výber miest, ktoré mi pripomínajú, že najväčšie poklady nie sú na mape.

Až keď sa rozhodnete odbočiť z hlavnej cesty, začne sa odhaľovať skutočná tvár Islandu. Tá, ktorú nenájdete na Instagram geotagoch a o ktorej vám miestni povedia až po pohári piva, keď im dokážete, že ste neprišli len odfotiť a odísť.

„Tajný Island" nie je konkrétne miesto na mape – je to pocit. Je to ticho v údoliach, kde počujete len vietor a vlastný dych. Je to horúci prameň, do ktorého sa spúšťate po kameňoch, zatiaľ čo nad vami krúžia morské vtáky. Je to malý kostolík pri opustenej farme, kde si predstavujete, ako tu kedysi ľudia prežili zimu.

Tieto miesta majú spoločné jedno: nevzdávajú sa ľahko. Možno k nim treba kráčať pešo, možno sa zorientujete len s offline mapou, a možno vám cestu ukáže len starý cestovateľ, ktorý tam bol pred rokmi. Ale odmena stojí za to – vymeníte davy turistov za pocit, že ste objavili niečo, čo patrí len vám a pár zasväteným.

Aby ste mali predstavu, kam sa oplatí vydať, pripravil som výber miest, ktoré sú podľa mňa esenciou „tajného Islandu". Začnime od jeho najznámejšieho daru – tepla, ktoré prichádza priamo zo srdca zeme.

Na Islande sa kúpete nielen v oceáne studeného vzduchu, ale aj v horúcom dychu zeme. Geotermálne pramene sú tu prirodzené ako dážď. Ale kým Blue Lagoon pripomína luxusný wellness, „tajné" pramene sú iný príbeh – bez šatní, bez barov, bez davov. Len vy, para a príroda.

Reykjadalur – údolie, kde para rozpráva príbehy

Slovo Reykjadalur znamená „parné údolie" a je to presný opis toho, čo vás čaká. Z dedinky Hveragerði vedie do údolia asi trojkilometrový chodník. Nie je to ťažký trek, ale cesta je zážitok sama o sebe – prechádzate popri bublajúcich bahenných jazierkach, cez úzke drevené mostíky a míňate miesta, kde zem doslova dýcha horúčavou.

Na konci vás čaká horúca rieka, ktorej teplota sa mení podľa miesta, kde sa posadíte. Horné úseky sú spaľujúce, nižšie úseky akurát na dlhé kúpanie. Voda sa mieša z geotermálneho prameňa a ľadovej horskej bystriny – niečo, čo príroda namiešala dokonale.

Zaujímavosť: Miesto je populárne aj medzi Islanďanmi, ale tí sem chodia skoro ráno alebo v zime, keď teplý kúpeľ uprostred snehu pôsobí ako sen.

Tip: Zoberte si nepremokavý vak na oblečenie a sandále do vody, lebo dno je kamenisté.

Seljavallalaug – zabudnutý bazén pod ľadovcom

Tento bazén z roku 1923 postavili dobrovoľníci, aby sa miestni naučili plávať. Je dlhý 25 metrov a zasadený medzi strmé horské svahy neďaleko známeho vodopádu Seljalandsfoss. Keď k nemu prídete, máte pocit, že ste našli kulisy starého filmu – steny obrastené machom, betón oprýskaný časom, a voda, ktorá má okolo 20 – 30 °C v závislosti od počasia.

Príbeh: Po erupcii Eyjafjallajökullu v roku 2010 bol bazén pokrytý popolom. Miestni ho vyčistili ručne, len aby si zachovali toto miesto pre ďalšie generácie.

Tip: Bazén je voľne prístupný, ale nie je udržiavaný – voda je prírodná, bez chemikálií. Berte to ako autentickú skúsenosť, nie ako luxusný hotelový bazén.

Landbrotalaug – najmenší wellness na svete

Na polostrove Snæfellsnes sa medzi lávovými poľami nachádza miniatúrny bazénik – zmestia sa doň dvaja ľudia, traja len vtedy, ak ste veľmi dobrí kamaráti. Čo je teda ideálnym miestom pre páry alebo malé skupiny. Voda má príjemných 38 – 40 °C a okolie pôsobí, akoby ste tu pristáli na inej planéte.

Zaujímavosť: V noci sa odtiaľto dajú pozorovať hviezdy bez svetelného znečistenia a pri dobrej súhre okolností aj polárna žiara.

Tip: Miesto je malé – ak je už obsadené, počkajte alebo sa vráťte neskôr. Nesnažte sa „pretlačiť" – toto nie je miesto na selfie maratón.

Hrunalaug – kamenná kúpeľňa farmárov

Neďaleko dedinky Flúðir sa medzi zelenými kopcami skrýva malý kamenný bazén, ktorý kedysi slúžil ako súkromná kúpeľňa pre miestnych farmárov. Atmosféra je tu intímna – staré múry, z ktorých cítite históriu, a voda, ktorá vás objíme svojím teplom.

Príbeh: Bola to súkromná farma, ktorej majitelia sa rozhodli miesto ponechať otvorené pre verejnosť, ale s prosbou o rešpekt. Ak tam prídete, nechajte po sebe len stopy bosých nôh, teda správajte sa ohľaduplne k prírode.

Tip: Miesto má obmedzenú kapacitu a v posledných rokoch je známejšie. Najlepšie je prísť skoro ráno alebo večer.

Island má takú zvláštnu schopnosť – aj keď si myslíte, že ste už videli všetko, za ďalším kopcom vás prekvapí niečo nové. Niekedy je to vodopád schovaný za skalnou stenou, inokedy údolie, o ktorom ani Google Maps nevedia povedať, aké je v skutočnosti. Práve tieto miesta robia z Islandu dobrodružstvo, nie len destináciu.

Stuðlagil – katedrála z čadičových stĺpov

Pred pár rokmi ho takmer nikto nepoznal. Kaňon Stuðlagil bol skrytý pod ľadovo studenou a kalnou riekou Jökla, až kým priehrada na hornom toku neznížila prietok vody. A zrazu sa odhalili neuveriteľne pravidelné čadičové stĺpy, akoby ich vyrezal obrovský kamenný architekt.

Farba rieky sa mení – na jar a začiatkom leta je tyrkysová, na jeseň hlboko modrá. Bazaltové steny stúpajú do výšky niekoľkých desiatok metrov a vytvárajú pocit, akoby ste vstúpili do prírodnej katedrály.

Tip: Najlepšie je ísť sem v lete alebo začiatkom jesene, keď je voda pokojná a jasná. Parkoviská sú dve – jedno pre peších (krátky, ale strmý zostup k rieke) a druhé pre panoramatický výhľad.

Zaujímavosť: Miesto sa nachádza v regióne Austurland, ktorý je sám o sebe podceňovaný – práve preto tu nie je toľko turistov ako na juhu.

Þakgil – zelená oáza medzi ľadovcami

Kúsok od dedinky Vík, známej svojou čiernou plážou, sa odbočuje na štrkovú cestu, ktorá vedie k údoliu Þakgil. Názov znamená „strešné údolie" a vraj odkazuje na to, že jeho strmé zelené steny pôsobia, akoby tvorili ochrannú strechu pred vetrom.

V lete tu kvitnú kvety, na jeseň sa tráva zafarbí do zlata a nad tým všetkým sa týčia ľadovce Mýrdalsjökull a Katla. Je tu malý kemp a spoločná jedáleň v jaskyni – áno, naozaj jedáleň v jaskyni!

Tip: Ak hľadáte miesto na nocľah ďaleko od hluku, Þakgil je skvelá voľba. Cesta je vhodná pre bežné auto, ale pomalšia – nechajte si čas na zastávky.

Gljúfrabúi – vodopád ukrytý za stenou

Len pár sto metrov od známeho Seljalandsfossu sa nachádza jeho plachý brat – Gljúfrabúi. Väčšina ľudí okolo neho prejde, lebo ho nevidno z cesty. Je schovaný za úzkou skalnou štrbinou, ktorou musíte prejsť po kameňoch v potoku.

Keď vojdete dnu, ocitnete sa v malej kamennej komore, kde z výšky 40 metrov padá voda a pri dopade sa triešti na milióny kvapiek. Slnečné lúče tu často vytvoria dúhu a zvuk vody je taký silný, že prehluší všetko okolo.

Tip: Pripravte sa, že zmoknete – aj keď len stojíte. Gumové čižmy alebo sandále do vody vám ušetria veľa nadávok.

Múlagljúfur – rozprávkový kaňon, o ktorom takmer nikto nevie

Na juhovýchode Islandu, neďaleko ľadovcovej lagúny Fjallsárlón, sa skrýva kaňon Múlagljúfur. Cesta k nemu nie je označená veľkými tabuľami – a práve preto tam býva prázdno.

Kaňon je porastený zeleným machom a cez jeho stred sa rúti vodopád Hangandifoss. Keď stojíte na okraji, máte pocit, že ste sa ocitli v kulisách fantasy filmu.

Tip: Výstup k vyhliadke trvá asi 30 – 40 minút, ale stojí za to. Zoberte si pevné topánky – terén môže byť klzký.

Hvítserkur – dračí kameň na severe

Tento 15 metrov vysoký čadičový útvar trčí z vody ako zamrznutý drak, ktorý sa napil z oceánu. Podľa legendy to bol troll, ktorý chcel zničiť kláštor, ale nestihol sa skryť pred slnkom a skamenel.

Nachádza sa na polostrove Vatnsnes, kam sa turisti často nedostanú, lebo je mimo hlavných trás. My sem však pravidelne na našich BUBO zájazdoch na Island chodievame. Okolie je známe aj ako raj tuleňov – ak máte šťastie, uvidíte ich ležať na pláži. 

Tip: Najkrajšie fotky sú pri odlive, keď môžete prísť až k útvaru po piesku.

3. Opustené farmy a miesta s dušou minulosti – tam, kde vietor rozpráva príbehy

Island má zvláštny druh ticha – také, ktoré nie je prázdne, ale plné ozvien. Stačí sa postaviť na opustenú farmu, kde kedysi deti behali po dvore a ženy piekli chlieb, a zrazu máte pocit, že tie hlasy stále počujete. Mnohé z týchto miest sú dôkazom, že život na Islande bol vždy bojom – s vetrom, s chladom, aj s osamelosťou.

Víðidalur – údolie, ktoré stratilo svojich ľudí

V severozápadnej časti Islandu, medzi horami Staðarfjöll, leží tiché údolie Víðidalur. Kedysi tu stáli malé farmy, kostolík a pastviny, dnes tu nájdete len kamenné múriky a zarastené základy domov. Obyvatelia odišli počas 18. a 19. storočia, keď mor a tvrdé zimy zobrali viac než vedeli prežiť.

Príbeh: Miestna legenda hovorí o pastierovi, ktorý aj po smrti strážil stádo – vraj sa občas v hmle zjaví postava s palicou a psom. Niektorí tvrdia, že ich to sprevádzalo až k ceste späť.

Tip: Najlepšie je prísť v lete, keď je údolie zelené, ale stále opustené. Je to ideálne miesto na krátku prechádzku a tiché rozjímanie.

Laugarbrekka – rodisko ženy, ktorá preplávala svet

Na polostrove Snæfellsnes stojí nenápadná lúka s pozostatkami stien a starého kostola. Tu sa narodila Guðríður Þorbjarnardóttir – žena z islandských ság, ktorá precestovala viac ako väčšina ľudí v jej dobe. Žila v 10. – 11. storočí, vydala sa do Grónska, potom do Severnej Ameriky (Vinland) a nakoniec až do Ríma.

Príbeh: Guðríður bola matkou prvého Európana narodeného v Amerike – Snorriho Thorfinnssona. Dnes tu nájdete jej sochu a výhľad na Snæfellsjökull, ktorý podľa legendy stráži vstup do iných svetov (Jules Verne ho opísal ako bránu do stredu Zeme).

Tip: Miesto má zvláštnu energiu – nie je to atrakcia, ale fragment histórie, ktorý dýcha pokojom. Zastavte sa tu cestou k západnej časti polostrova.

Bóla – farma básnika a trollov

V Skagafjörðure stála farma Bóla, domov islandského básnika Bólu-Hjálmara. Žil tu v 19. storočí, známy svojou tvrdou povahou a satirickými veršami, ktorými si znepriatelil nejedného suseda. Farma už nestojí, ale neďaleko je Bólugil – úzky kaňon, kde podľa povesti žila trollia žena, ktorá strašila okolie.

Príbeh: Hovorí sa, že Bólu-Hjálmar napísal báseň, ktorá trollku tak urazila, že sa prestala ukazovať. Či je to pravda, nevieme – ale keď stojíte pri vchode do kaňonu, ľahko uveríte, že by tu niečo nadprirodzené mohlo bývať.

Tip: Miesto je prístupné autom, ale na konci je krátka pešia trasa k najkrajšej časti kaňonu.

Knappsstaðir – kostol uprostred pustatiny

Knappsstaðir bola malá osada s kostolíkom, dnes stojí už len jeho obnova z 20. storočia a pár kamenných základov. Je to zvláštne miesto – naokolo nič, len tráva a vietor. Kedysi tu pôsobil farár, ktorý slúžil bohoslužby aj pre farmy vzdialené niekoľko hodín chôdze.

Príbeh: Miesto je spojené s jednou z islandských ság – vraj tu kedysi býval muž, ktorý v zime uviazol so stádom oviec a prežil len vďaka tomu, že jedol mach a topil sneh.

Tip: Prístup je jednoduchý, ale miesto má atmosféru, ktorá sa lepšie vychutnáva o samote.

Herdísarvík – farma básnika a more, ktoré berie aj dáva

Na juhu Reykjanesu, pri pobreží posiatom čiernymi lávovými prúdmi, leží Herdísarvík. Bola to farma známeho islandského básnika Einara Benediktssona, ktorý veril, že Island čaká hospodársky rozmach vďaka využitiu prírodných zdrojov. Dnes je farma opustená, more tu hučí a vietor nesie soľ hlboko do vnútrozemia.

Príbeh: Einar tu strávil posledné roky života a z okna sledoval more, ktoré mu vzalo loď s priateľmi. Tvrdil, že more si berie, ale aj vracia – a že každý, kto tu prespí, odíde zmenený.

Tip: Miesto je dosť izolované – zoberte si so sebou vodu a jedlo, a pripravte sa na silný vietor.

Záver – Tajný Island sa nedá vidieť, len prežiť

Island má svoje turistické hviezdy – vodopády, ľadovce, gejzíry. Ale tajný Island… ten je iný. Ten nie je na pohľad, ale na pocit. Nájdete ho v tichu opustenej farmy, v pare horúcej rieky, v úzkej štrbine, kde sa voda rúti do tmy, a v pohľade miestneho rybára, ktorý vám poradí cestu, ale nedá vám mapu.

Tieto miesta neponúkajú „wow efekt" na prvú fotku. Sú pomalé. Chcú, aby ste sa zastavili, sadli si a chvíľu len boli. Aby ste dovolili vetru, aby vám prefúkol myšlienky, a nechali ste oči zvyknúť na krajinu, ktorá nemá filter.

A možno práve preto sa vám zapíšu hlbšie než akákoľvek známa atrakcia. Pretože tajný Island nie je o tom, čo vidíte – ale o tom, čo si z neho odnesieme vo vnútri.