To najlepšie z Libanonu

Vďaka strategickej polohe bolo územie dnešného Libanonu obývané už tisícky rokov rôznymi starovekými ríšami - Kanánska, Asýrska, Perzská, Grécka, Rímska či Byzantská. Potom na tomto území vládli Arabi, križiacke vojská, neskôr Osmani a 23 rokov bol Libanon francúzskym protektorátom.

Zmes historických pamiatok je tu skutočne bohatá a pestrá fauna a flóra vytvára z Libabonu cestovateľský klenot, ktorý v BUBO milujeme. Pozrime sa spolu na TOP 10 Libanonu.

Múzeum bolo otvorené v roku 1942, hoci sa jeho exponáty zbierali už od konca prvej svetovej vojny. Najväčšie pričinenie na zbierke exponátov v raných dobách múzea mal emir Maurice Chebab, ktorý bol kurátorom múzea po dobu 40 rokov. Dnes má v múzeu svoju vlastnú expozíciu, ktorá zobrazuje všetky exponáty, na ktorých nájdení sa Maurice pričinil.

Počas libanonskej občianskej vojny, ktorá trvala od roku 1975 po rok 1990, stálo múzeum neďaleko od takzvanej „Zelenej línie“, ktorá rozdeľovala vtedajšie hlavné mesto na západnú a východnú časť. Pozícia múzea medzi dvomi časťami Bejrútu spôsobila, že mnohokrát sa boje odohrávali nielen v jeho okolí, ale aj priamo v múzeu.

Dodnes sa v niektorých častiach múzea dajú na stenách nájsť stopy po guľkách, ktoré povojnoví kurátori naschvál nedali odstrániť, aby si návštevníci mohli navždy pripomínať hrôzy občianskej vojny.

Múzeum sa skladá z troch hlavných poschodí, pričom podzemné zobrazuje predmety, ktoré sa využívali pri pohrebných rituáloch počas celého vývinu ľudstva. Nadzemné poschodie chronologicky zobrazuje menšie predmety z čias rôznych starovekých civilizácií. Nájdeme tu staré zbrane ako napríklad hroty šípov, staré mince a podobné platidlá, rôzne malé sošky, ktoré sa využívali pri náboženských rituáloch, ale aj ako dekorácia.

Hlavné - stredné poschodie - však obsahuje najdôležitejšie a najväčšie exponáty. V strede tohto poschodia sa nachádza veľká mozaika z rímskych čias obkolesená štyrmi veľkými sarkofágmi. Sarkofágy na svojom boku zobrazujú rôzne scenérie - či už sú to oslavy alebo boje, napr. bitku o Tróju. Najdôležitejší sarkofág celého múzea však pochádza z fenicko-perzských čias.

Na poschodí ďalej nájdeme niekoľko sôch, respektíve ďalších mozaík. Všetky tieto predmety boli nájdené na významných archeologických náleziskách naprieč celým Libanonom, napríklad v Byblose, Baalbeku alebo Súre.

Libanon ponúka viacero prírodných krás a prírodná cédrová rezervácia Al Shouf je symbolická vďaka tomu, že céder sa nachádza na vlajke krajiny. Má rozlohu 550 kilometrov štvorcových, čím zaberá približne 5 % libanonského územia. Nachádza sa na úpätí hôr a je ohraničená niekoľkými mestečkami, pričom najjednoduchší prístup do nej je pravdepodobne z mestečka Barouk.

V rezervácii sa dajú spraviť krátke prechádzky, ale aj niekoľkohodinové túry, pričom sa dá do lesa vojsť v jednom mestečku a vyjsť v druhom. Priemerná nadmorská výška je vo väčšine miest okolo 1 500 m n. m., najvyšší bod však dosahuje 2 222 m n. m. V zimných mesiacoch je úplne bežné, že sa tu nachádza veľká vrstva snehu.

V lese by sme dnes našli 500 druhov stromov, pričom najvýznamnejší je práve Cedrus libani, poddruh cédra, ktorý rastie iba na území dnešného Libanonu. V lese nájdeme aj niekoľko ďalších poddruhov cédrov, ktoré rastú po zvyšných krajinách Blízkeho východu, v severnej časti Európy, ale aj v USA alebo Kanade.

Zo zvierat môžeme naraziť na diviaky, šakaly, horské kozy, rysa karakala alebo aj vlky. Rezervácia je okrem toho domovom vyše 200 druhov vtákov, z ktorých niektoré lákajú ornitológov z celého sveta, ktorí ich sem chodia pozorovať.

Sidón je s 260 000 obyvateľmi tretím najväčším libanonským mestom. V histórii bol ďalším z dôležitých fenických miest, pričom údajne v dôležitosti prekonal aj známejší južnejší Súr. Biblické príbehy tvrdia, že toto miesto navštívil Ježiš aj so svätým Pavlom.

Najväčšou dominantou mesta je „morský hrad“, ktorý bol postavený počas križiackych výprav v roku 1228. Bol postavený z kameňov starých chrámov, ktoré stáli v minulosti na tomto území počas vládnutia rôznych starovekých ríš. Tak ako väčšina pevností z čias križiackych výprav, aj táto sa skladá z takzvanej vonkajšej pevnosti a vnútornej pevnosti.

Dobrej obranyschopnosti stavby dodáva aj fakt, že je postavená na mori a vedie k nej iba jeden kamenný most, ktorý bol v minulosti padací. Neďaleko od nej sa nachádza aj takzvaný „varovný ostrov“, na ktorom v minulosti zapaľovali oheň v prípade, že zbadali blížiť sa nepriateľskú flotilu.

Takýmto spôsobom varovali vojakov z pevnosti, ale aj bežných ľudí z mesta. Staré mesto Sidónu je tvorené niektorými úzkymi uličkami, ktoré tvoria takzvaný „souk“. Nájdete tu mnoho malých street foodov, stánkov, kde domáci predávajú rôzne predmety, oblečenie, šperky, koreniny a iné suveníry.

Pre milovníkov vína je táto zastávka povinnosťou. Vinárstvo sa nachádza v údolí Bekaa, ktoré je 140 kilometrov dlhé a 15 až 40 kilometrov široké. Označuje sa aj ako „obilnica“ Libanonu, keďže sa tu vypestuje takmer 80 % ovocia a zeleniny a vytvorí sa tu drvivá väčšina mäsových alebo mliečnych produktov, ktoré sa spotrebujú v celom Libanone.

Vďaka vhodnej klíme je toto miesto ideálnym aj pre pestovanie viniča, ktorý sa tu pestoval už počas rímskych čias. Vinárstvo Ksara však vzniklo až v roku 1857, kedy sa na tomto území nachádzal kláštor a boli to mnísi, kto tu začal pestovať víno. V roku 1973 však na nariadenie Vatikánu museli vinárstvo predať, a tak ho predali štyrom vplyvným libanonským rodinám, ktoré ho vlastnia dodnes.

Pod samotným vinárstvom sa nachádzajú jaskyne, v ktorých sa dnes vďaka optimálnej teplote a vlhkosti skladuje asi 1 milión fliaš a približne tri stovky 225-litrových barelov. Tieto jaskyne pochádzajú už z rímskych čias a znovuobjavené boli náhodou, keď jeden z mníchov naháňal líšku, ktorá im zabíjala sliepky. Líška zmizla aj so svojou korisťou v zemi a práve vtedy bol znovuobjavený tento podzemný labyrint.

Tieto jaskyne sa počas 1. svetovej vojny využívali na ukrytie približne stovky libanonských rodín pred Osmanskou ríšou. Dnes sa v niektorých častiach jaskýň robia prehliadky, ktoré zobrazujú, ako sa tu skladuje víno. Po prehliadke jaskýň neodmietneme v BUBO možnosť ísť na ochutnávku vín a neskôr aj možnosť si tieto vína zakúpiť.

Ceny sa pohybujú od približne šesť dolárov za najbežnejšie vína až po stovky dolárov za tie najexkluzívnejšie luxusné kúsky. Vinárstvo vyprodukuje ročne tri milióny fliaš, z toho 60 % ostáva na lokálnom trhu a 40 % je vyvážaných do viac ako 40 krajín po celom svete. Najviac predávajú červených vín, no predávajú aj biele alebo ružové vína a taktiež vyrábajú typickú arabskú pálenku arak, ktorú nazývajú príhodne Ksarak.

Bejrút je hlavným mestom Libanonu už od jeho vzniku, teda od 22. novembra 1943. V meste dnes žije takmer polovica populácie celej krajiny. Centru mesta dominuje Námestie Martýrov, ktorého názov bol zmenený v roku 1931. Pripomína si udalosti 6. mája 1916, kedy tu bolo popravených 16 bojovníkov za nezávislosť, ktorým okrem názvu námestia bola venovaná aj socha v jeho strede. Počas libanonskej občianskej vojny týmto miestom viedla aj „Zelená línia“, ktorá rozdeľovala Bejrút na západný a východný.

Námestiu dominuje mešita Mohameda Al Amina nazývaná aj Modrá mešita, pre modrú farbu jej dómu. Pred ňou sa nachádza malé námestie, kde je pochovaný bývalý premiér Rafik Hariri a niekoľko členov jeho ochranky, na ktorých bol spáchaný bombový atentát 14. februára 2005. Pri tomto útoku bolo použitých 1 800 kilogramov TNT a obeťami boli bývalý premiér a 22 členov jeho ochranky.

Z tohto námestia je výhľad na nedávne vykopávky, ktoré zobrazujú domy z čias starovekých ríš, najmä gréckej a rímskej civilizácie. Vedľa mešity sa nachádza katedrála sv. Juraja, ktorú využívajú maronitskí kresťania. Katedrála bola tak, ako väčšina budov v Bejrúte, poškodená pri občianskej vojne. Na jej rekonštrukciu sa vyzbierali nielen lokálni kresťania, ale aj moslimovia.

Neďaleko od katedrály sa nachádza vstup do oblasti, ktorá je dnes ohradená a strážená vojakmi, pretože sa v nej nachádza libanonský parlament. Vláda prijala prevenčné opatrenie uzavretia tejto oblasti po protestoch v roku 2019. Tejto oblasti, ktorá dnes bola najživším centrom libanonského hlavného mesta, dominuje malé námestie v jej strede, ktoré sa nazýva Place de l´Étoile.

Niekedy sa v tejto oblasti nachádzalo veľké množstvo obchodov a predajní, reštaurácií a plno miest, kde mohli domáci obyvatelia, ale aj turisti tráviť svoj voľný čas. Majitelia týchto nehnuteľností však presunuli svoje prevádzky na iné miesta, keďže niekedy nie je umožnené sa sem dostať ani ľudom na pešo. Nachádza sa tam iba parlament a niekoľko veľvyslanectiev a Katedrála sv. Juraja, tentokrát však využívaná ortodoxnými kresťanmi.

V blízkosti tejto „vládnej štvrte“ sa nachádza aj jedna z najstarších mešít v celom Bejrúte - Al Omari, ktorá sa začala používať v roku 1291. Priamo oproti nej cez ulicu Waygand sa nachádza moderný bejrútsky trh, ktorý dnes zastrešuje veľké množstvo obchodov, kaviarní a reštaurácií. Je postavený na mieste historického trhu, ktorý sa tu nachádzal v minulosti.

Súr je dnes 4. najväčším mestom v Libanone s približne 200 000 obyvateľmi. Nachádza sa približne 15 kilometrov vzdušnou čiarou od hranice s Izraelom a je jedným z centier juhu krajiny. Označuje sa za jedno z najstarších miest na svete, pričom prvé známky obývania tohto územia sa datujú do roku približne 3 300 p.n.l.

Súr bol jedným z prvých významných fenických miest medzi 9. a 6. storočím p.n.l. Neskôr bol dobytý Peržanmi a v roku 332 p.n.l. aj Alexandrom Veľkým.

Práve vďaka dobytiu Alexandrom Veľkým dnešný Súr vyzerá tak ako vyzerá. Pôvodne mesto ležalo na pevnine, pričom časť mesta bola na ostrove, ktorý bol vzdialený neďaleko pobrežia. Alexander najprv dobyl pevninskú časť, no dobytie ostrovnej časti mu robilo problém.

Po niekoľkých mesiacoch dokázal spojiť pevninskú časť s mestskou pomocou pozemného mosta, ktorý vybudoval nanosením zeme. Tento provizórny most údajne meral 750 metrov na dĺžku a 60 metrov na šírku. Počas ďalších storočí sa rozšíril a dnes nebadať, že tieto dve mestské časti boli niekedy oddelené.

Za návštevu stojí pevninská časť, kde sa nachádza obrovská nekropola, stará rímska cesta, oblúk venovaný Hadriánovi, no aj jeden z najväčších hipodrómov v starovekom svete, ktorý je 480 metrov dlhý a 90 metrov široký. Počas najväčšej slávy mal hipodróm kapacitu 40 000 divákov, ktorí tu mohli sledovať preteky konských záprahov.

Bývalá ostrovná časť ponúka zvyšky rezidenčnej oblasti, obchodnej časti mesta, menšej arény, ale aj kúpeľov s veľkými pecami, ktoré sa využívali aj na výrobu skla. Práve Feničanom sa pripisuje vynájdenie skla a prvé sklo sa vyrábalo práve na ostrovnej časti starovekého mesta Súr.

Palác vládcov v kopcoch nad hlavným mestom Bejrút bol postavený v rokoch 1788 až 1818 na rozkaz emira Bashira II. Ten v paláci žil až do roku 1840. Keďže hájil záujmy libanonského ľudu proti vládcom vtedajšej Osmanskej ríše až príliš intenzívne, tí sa ho rozhodli zatknúť.

Utiekol na Maltu, no bol dolapený a svoj život dožil v exile v Istanbule, kde v roku 1850 zomrel. Bol pochovaný ako bežný človek, pričom až v roku 1946 bolo jeho telo presunuté naspäť do paláca Beit Ed Dine, kde bol pochovaný vedľa svojej ženy.

Palác je tvorený veľkým nádvorím s rozmermi 107x45 metrov. Toto nádvorie slúžilo pre návštevy a verejnosť. Vo vzdialenejšej časti paláca nájdeme jeho súkromnú časť, kde žil emir s rodinou a jeho personál. Táto časť sa nazýva aj hárem a je rozdelená na vrchný a spodný hárem.

Nachádzala sa tu aj časť selamlik, ktorá slúžila na privítanie návštev. Všetky časti sú nádherne vyzdobené rôznymi druhmi mramoru z viacerých farieb, ale aj vyrezávaným cédrovým drevom. Od roku 1943 súkromnú časť paláca využíva ako svoj letný palác prezident Libanonu.

Byblos je najstarším mestom Libanonu a bije sa aj o titul jedného z najstarších miest sveta (ako aj Súr). Podľa domácich je toto mesto konštantne obývané už vyše 10 000 rokov. Historické centrum mesta zdobí citadela z križiackych čias, vedľa ktorej sa nachádza historické nálezisko rôznych chrámov a stavieb z minulosti.

Môžeme tu pozorovať zvyšky fenických a perzských chrámov, svoje stopy tu zanechala aj staroveké Grécka a Rímska ríša, no taktiež Byzantská ríša.

V archeologickom komplexe nájdeme okrem pozostatkov chrámov aj menšie rímske divadlo (resp. jeho zvyšok), nekropolu a zvyšok starovekej rezidenčnej časti. Citadela ponúka výstavu niekoľko desiatok menších exponátov, ktoré boli na tomto území nájdené. Na celý areál je pekný výhľad práve z jednej zo strážnych veží citadely, kam sa môžeme ísť pozrieť.

Mesto Byblos (nazývané aj Jbeil) je dnes okrem historického centra aj akýmsi „letoviskom“ pre domácich. Počas letných mesiacov je navštevované najmä obyvateľmi hlavného mesta, z ktorého sem vedie približne 35-kilometrová cesta po diaľnici (nedajte sa však oklamať, táto cesta môže podľa dopravnej situácie zabrať hodinu, niekedy aj hodinu a pol).

Pobrežie je veľmi pekne vybudované a nachádza sa tu viacero reštaurácií a podnikov, kde ľudia radi trávia svoj voľný čas. Centrum mesta zdobí aj menší trh, kde si môžeme kúpiť od čerstvej ovocnej šťavy alebo kávy aj výborné jedlo, oblečenie alebo tradičné suveníry. Nachádza sa tu aj nezvyčajný obchod, ktorý predáva fosílie rýb, z ktorých sú niektoré údajne staré až 100 miliónov rokov. Ulovíte tu tak ďalší unikátny zážitok.

Približne polhodinu jazdy autom od centra hlavného mesta sa dostaneme do údolia Nahr al Kalb (rieka psa). Práve tu sa nachádza jeden z najväčších jaskynných komplexov na celom Blízkom východe. Tento komplex je rozdelený na dve hlavné jaskyne - spodnú a vrchnú.

Spodná časť bola objavená v roku 1836 náhodou, keď týmto údolím prechádzali dvaja americkí a jeden libanonský turista. Zastihol ich prudký dážď a boli nútení sa ukryť do skalného výbežku. Keď v ňom však stáli, počuli zvnútra jaskyne prúdiť tok vody.

Jeden z nich, William Thomson, sa rozhodol vojsť otvorom do jaskyne. Prešiel asi 50 metrov, dostal sa k jazierku, no nevidel na jeho koniec. Preto vystrelil zo svojej zbrane a ozvena, ktorú vytvoril jeho výstrel, ho presvedčila, že našiel niečo unikátne.

Nasledujúce desaťročia pracovali na objavovaní celého priestoru jaskyne tímy speleológov z USA, Francúzska aj Veľkej Británie. Táto časť sa otvorila pre verejnosť v roku 1958. Priestory však skúmali naďalej, pričom v roku 1968 objavili prechod do ďalšej časti jaskyne, dnes nazývanej aj vrchná jaskyňa.

Táto časť sa ešte v tom istom roku sprístupnila turistom. Počas libanonskej občianskej vojny od roku 1978 boli jaskyne zavreté a používali sa ako muničné sklady. Znova boli otvorené v roku 1995 a dnes ostávajú jednou z najkrajších prírodných pamiatok Libanonu.

Vrchná časť jaskyne má dĺžku približne 2,1 kilometra, pre turistov je však otvorený iba 750-metrový chodník. V tejto časti jaskyne nájdeme okrem iného aj údajne najdlhší stalaktit na svete, ktorý meria vyše 820 centimetrov. Spodná časť jaskyne je dlhá 6,2 kilometra a jej drvivou časťou preteká rieka.

Touto časťou sa môžu návštevníci plaviť na motorovej loďke s kapitánom približne 500 metrov dovnútra jaskyne. V zime sa však spodná jaskyňa môže kvôli vysokej hladine vody zavrieť. Výška jaskyne od hladiny vody spodnej časti po strop vrchnej časti je v najväčšom bode až 108 metrov.

V Baalbeku nájdeme jedny z najzachovanejších chrámov z čias Rímskej ríše. Dnes je mesto jedným z centier údolia Bekaa a slúži aj ako administratívne centrum tohto regiónu. Prvé zmienky o Baalbeku sa datujú až do 5. storočia p.n.l., predpokladá sa, že mesto existovalo skôr.

Väčšina chrámov a pamiatok, ktoré budeme počas našej BUBO prehliadky Baalbeku obdivovať, však boli postavené počas Rímskej ríše. Mimo hlavného komplexu sa nachádza chrám zasvätený bohyni Venuši, ktorý bol neskôr počas čias Byzantskej ríše prestavaný na kresťanský Chrám sv. Barbary. Podľa náboženskej legendy sa sv. Barbara narodila práve tu a prežila tu aj väčšinu svojho života.

Do hlavného chrámového komplexu vojdeme veľkým schodiskom, prejdeme cez šesťuholníkové nádvorie až na hlavné nádvorie, kde sa nám naskytne pohľad na zvyšky chrámu Jupitera.

Tento chrám bol jedným z najväčších chrámov v starovekom svete, pričom jeho výška dosahovala približne 27 metrov. Dnes sa z neho zachovalo len šesť 22-metrových stĺpov, ktoré nám vytvárajú predstavu niekdajšej impozantnosti chrámu.

Po ľavej strane Jupiterovho chrámu môžeme pozorovať Bakchov chrám, ktorý patrí medzi najzachovalejšie pamiatky z čias starovekej Rímskej ríše. Samozrejme, po nabažení sa krásnymi výhľadmi môžeme do chrámu aj vojsť a pozorovať jeho architektúru zblízka.

V meste Baalbek sa nachádza okrem starovekého chrámového komplexu omnoho viac. Toto miesto považujú viacerí BUBO klienti za absolútny vrchol v rámci zájazdov do Libanonu a nedá sa s nimi nesúhlasiť. Libanon je však nepoznaná perla, ktorá si zaslúži pozornosť a najkrajšie miesta krajiny si ihneď získajú vaše srdcia.