Vypočujte si tento blog načítaný umelou inteligenciou.
Našli ste chybu? Kontaktujte nás.
Byblos možno na prvé počutie nepatrí medzi najznámejšie mestá Libanonu, ale to v krajine, ktorá sa môže popýšiť Bejrútom alebo Baalbekom, nie je žiaden problém. Každý, kto sa ocitne v Bejrúte, by sa sem mal vybrať, a tak toto unikátne miesto neobídeme ani na našom zájazde do Libanonu.
Dostať sa z Bejrútu do Byblosu nie je žiaden problém, pretože tieto dve mestá od seba ležia iba cca 35 kilometrov cesty. Nedajte sa však oklamať číslom, pretože táto cesta môže trvať pokojne niečo okolo jednej hodiny a ak budete mať šťastie na zápchu, počítajte pokojne aj s hodinkou a pol. Čas nehrá rolu, pretože Byblos patrí k najstarším miestam v krajine, a tak si počká aj na vás. Rozhodne do však musíte vidieť!
Cesta do Byblosu #
Ráno opustite Bejrút a vydajte sa na sever cestou, ktorá bude kopírovať pobrežie. Hoci je dlhá len cca 35 kilometrov, o zaujímavé výhľady naozaj nebude núdza. Pozvoľna opustíme Bejrút a kým sa budú jeho posledné štvrte zaplnené budovami strácať, odrazu sa pred nami rozleje zástavba mesta Jounieh na brehu Stredozemného mora. Nikto už dnes nerozpletie tieto dve mestá od seba, a tak si ani len nestihnete všimnúť značku, ktorá hovorí, že sme opustili Bejrút.
Máte pocit, že stále sa presúvate cez jeden obrovský blízkovýchodný organizmus. Dnes tu žije cez 100 000 ľudí a počas letných mesiacov sa mesto nafúkne, pretože pre mnohých Libanončanov pôsobí ako prímorské letovisko. To preto sú na jeho brehu roztrúsené rezorty, podniky, reštaurácie a cítiť tu trochu inú atmosféru než v Bejrúte. Na ľavej strane máte vlny Stredozemného mora a na strane pravej sa dvíhajú kopce posiate vilami, luxusnými domami s výhľadom, ďaleko od rušných ulíc a chaosu.
Socha Panny Márie v Harisse #
Niekde na pol ceste medzi Bejrútom a Byblosom je skvelé spraviť si zastávku na mieste, kde leží miesto zvané Harissa. Priamo z pahorku nad Stredozemným morom sa totiž díva obrovská socha Panny Márie, ochrankyne Libanonu. Počkať, nie je Libanon moslimská krajina? Možno vám táto myšlienka víri hlavou, ale pravda je taká, že Libanon je síce prevažne islamská krajina, ale zároveň je multireligióznou krajinou, kde sa mieša až 18 rôznych náboženských smerov či vyznaní.
Kresťania tu majú dôležité postavenie a Harissa je toho dôkazom. Hore - na kopec k soche - sa viete dostať aj autom či mikrobusom, ale najkrajšia cesta je lanovkou. Stanicu lanovky nájdete veľmi jednoducho a už stačí len kúpiť si lístok a nastúpiť. Pred vami je deväťminútová cesta, kedy spraví kabína lanovky 1 570 metrov dlhú cestu a prejde prevýšenie cca 530 metrov. Cestuje rýchlosťou 3,15 metra za sekundu, a tak budete mať dosť času na to, aby ste si vychutnali výhľad na okolie. Vystúpite z lanovky a ste na mieste. Žiadne hľadanie smeru či sochy, stačí sa pozrieť okolo seba a ste tam!
Socha Panny Márie je obrovská. Má 15 ton, meria 8,5 metra a na svojom mieste stojí už viac než sto rokov! Slávnostne ju odkryli v roku 1908 a dodnes sa teší úcte nielen pre kresťanské komunity, ale aj pre moslimov. Aj oni si vážia postavu Panny Márie, pretože je matkou proroka Isu (Ježiš Kristus) a jej meno sa dokonca niekoľko desiatok ráz objavuje aj v posvätnom Koráne. Užite si pohľad na sochu, výhľady na zátoky Stredozemného mora, nadýchnite sa vône cédrov stojacich obďaleč a keď tu strávite polhodinku, môžete sa pohnúť nazad k pobrežiu a pokračovať do Byblosu.
Vedeli ste, že Libanon má 18 registrovaných cirkví?
Libanon má síce iba necelých šesť miliónov obyvateľov, je tu však oficiálne registrovaných a podľa ústavy schválených až 18 náboženských skupín, ku ktorým môžete v krajine patriť. Všetky z nich majú svoju históriu, tradície a tvoria komplikovanú a komplexnú mozaiku sektárskeho Libanonu.
Medzi týchto 18 skupín patria:
Alaviti, Arménski katolíci, Arménski ortodoxní kresťania, Cirkev východu (známa aj ako Nestoriánska cirkev), Chaldejskí katolíci, Kopti, Drúzovia, Grécki ortodoxní kresťania, Ismailiti, Židia, Katolícki kresťania, Maroniti, Melchiti, Protestanti, Sunniti, Šiiti, Sýrski katolíci, Sýrski ortodoxní kresťania
Dejiny mesta sú dejinami krajiny #
Byblos sa už blíži, a tak všetko napovedá, že budeme na mieste. Dnešné 40-tisícové mesto nie je žiaden megalopolis, a tak je to po Bejrúte príjemné malé mestečko. Malé, no historicky tak významné, že aj najslávnejšie mestá sveta pri ňom trochu zblednú závisťou. Už pred 7 000 rokmi toto miesto ľudia poznali a odvtedy sa ním prešlo niekoľko slávnych civilizácií. Miestni obyvatelia udržiavali čulý styk so starovekými Egypťanmi, Feničania si tu vybudovali jeden zo svojich hlavných prístavov, odkiaľ križovali celý priestor Stredozemného mora, Asýrčania si ho pripojili k svojej ríši a objavili sa tu aj výbojní Peržania.
Byblos zažiaril aj v dobe Alexandra Veľkého, ktorý sa tu na svojej púti zastavil a keď pominuli zlaté roky Macedónska či Grécka, Rimania sem priniesli svojich Bohov a vztýčili nové chrámy. Ani tu sa však história Byblosu nezastavila a pokračovala ďalej. V krajine sa objavili prvé chrámy ozdobené krížmi, neskôr sa zo štíhlych minaretov ozývalo zvolávanie muezzínov a v 12. storočí sa tu objavujú zvláštni bojovníci túžiaci dobýjať Svätú zem.
Križiaci premenili ráz dnešného mesta a ostal tu po nich križiacky hrad na ktorý sa čoskoro pozrieme. Po tom, ako odzneli križiacke vojny, stratil sa lesk mesta, a tak ho vzali do svojich rúk Mameluci a od roku 1516 ho zveľaďovali Osmani, až kým sa ich obrovská ríša nerozpadla. Chvíľkový chaos vystriedal v roku 1920 francúzsky poriadok, no ten trval len 23 rokov a Libanon vyhlásil svoju nezávislosť. Byblosom, zdá sa, prechádzali celé dejiny Libanonu.
Prehliadku historického mesta Byblos je skvelé začať na jeho okraji - na ulici, ktorá dnes nesie názov Sea Side Road. Pôsobí ako dlhé podlhovasté námestie, ktoré z oboch strán zdobia obchody, no v jeho strede sa dvíhajú trosky rímskeho mesta. Prvý dôkaz toho, že Byblos má v sebe obrovskú patinu dejín. Rímska kolonáda bola kedysi hlavnou ulicou mesta, no dnes sa už na túto dobu zabudlo, a tak im málokto venuje pozornosť.
Ak by sme tu boli pred 1 900 rokmi, okolo by stáli chrámy, bazilika či dôležité verejné budovy, no dnes sa stratili a ktovie, kam všade sa podeli ich kamene. Na konci ulice začína časť starého mesta, ktorú pretkali kamenné bazárové ulice. Do očí vám padne podnik Malak al-Tawouk, kde si viete dať výborný shish tawook alebo shawarmu. Bazár je však momentálne väčším lákadlom, a tak stačí pokračovať. Arabský bazár je čarovné miesto, pretože tu neplatia pravidlá toho, kam sa máte vybrať, ale máte sa oddávať atmosfére a len kráčať a užívať si pohľad na orientálnu exotiku rozlievajúcu sa všade naokolo. To sa presne bude diať aj tu v starom Byblose.
Bazárový svet Orientu #
Staré mesto Byblos patrí k najpríjemnejším libanonským prekvapeniam. Ľudia z Bejrútu sem nechodia za pamiatkami, ale radi sa sem prídu poprechádzať či sa ocitnúť v miestnej atmosfére. Aj človek, ktorý tu bol niekoľkokrát, sa dokáže v starom meste nadchnúť a presne takto to máme aj my v BUBO. Jeho dláždené uličky za posledné roky citlivo zrekonštruovali a domy s drevenými či kamennými fasádami zaplnili predajne suvenírov, malé umelecké galérie, múzea či dokonca umelci pracujúci s fosíliami.
Aj tie preslávili Byblos a dnes tu dostať nielen nádherné prehistorické kúsky, ale aj rôzne vyleštené kusy slimákov, trilobitov či ulitníkov ako dekoráciu do vlastného bytu. Stačí vojsť do niektorého z obchodíkov a domáci vám ochotne ukážu, ako tieto umelecké diela vznikajú, alebo vám čo-to povedia o samotných skamenelinách. Bazárové uličky starého mesta však ponúkajú aj látky všemožných farieb, tradičné hudobné nástroje, luxusné krabičky z cédrového dreva vykladané perleťou, no najmä voňavé olivové mydlá z Tripolisu alebo orientálne koreniny sú potešením pre oči.
Sem-tam je medzi nimi pichnutá čajovňa, kaviareň či malý podnik, odkiaľ sa vznáša vôňa pripravovaného jedla a káva s príchuťou kardamónu. Občas zacítiť aj jemný závan ovocného tabaku vydychovaného z neodmysliteľnej vodnej fajky. Je príjemné si tu posedieť na čerstvom vzduchu a byť priamo v centre diania. Bazárový svet nie je obrovským organizmom, ale aj tak tu viete stráviť príjemnú hodinku či viac. Nenáhlite sa, nesnažte sa ho prejsť rýchlo, užite si ho plnými dúškami a práve vďaka nemu sa aj Byblos dostane hlboko do vašej hlavy.
Križiacka pevnosť #
Ak by sme v starom Byblose hľadali miesto, ktoré by sme mohli nazývať srdcom mesta, určite by sme ukázali prstom na križiacky hrad dvíhajúci sa nad ruinami starovekých ríší. Postavili ho Križiaci po víťaznej bitke z roku 1098 a odvtedy sa na mapách starého sveta objavilo miesto zvané Gibelet. Nech bol akokoľvek majestátny, ani jeho hrubé a vysoké múry však o sto rokov neodolali dobyvačným chúťkam slávneho kurdského bojovníka Salah ad-Dína.
Do areálu sa vstupuje z námestia nad ktorým stojí kupola maličkej mešity. Aj tu od rána do večera posedáva niekoľko obchodníkov a celý deň medzi sebou trávia v rozhovore. Jedným okom sledujú svoje obchody a keď sa pri nich niekto pristaví, vystrelia zo stoličky a začínajú okoloidúcemu ťahať popod nos medové motúzy. Prístupová cestička do hradu sa zvažuje nahor až k bráne za ktorou sa otvoria romantické, tmavé chodby nasiaknuté križiackymi príbehmi. Veľmi romantické miesto, najmä ak človek po niekoľkých minútach vyjde tucet kamenných schodov a ocitne sa na vrchole hradu, odkiaľ sa otvorí panoramatický výhľad na celý Byblos.
Výhľad až k slávnemu prístavu #
Pod nohami sa rozbiehajú tisícročné vykopávky končiace sa pevninou a za ňou pohltí krajinu nekonečné Stredozemné more. Zopár stoviek metrov odtiaľto dokonca vidno aj zlatisté pláže, kam chodia cez víkendy domáci z Bejrútu okúpať sa alebo stráviť popoludnie v plážovom bare. Na opačnej strane sa akoby priamo z mora ozývalo niekoľko kamenných múrov, no ich volanie zaniká vo vetre. Niekdajší slávny prístav utíchol a jeho hladinu rozvíri už len niekoľko drevených rybárskych lodí.
Miestni však prístav milujú pre jeho atmosféru a najmä pre rybie reštaurácie, ktoré tu za posledné roky vyrástli. Koniec koncov, kde inde môže človek dostať čerstvejšiu rybu než priamo v prístave? Kto chce zažiť niečo nezvyčajné, musí sa v prístave pýtať na reštauráciu, ktorú vlastní Pepe. Jej majiteľ vybudoval takmer z ničoho slávny podnik, kam zavítajú všetky známe osobnosti potulujúce sa v Byblose. Na stenách visia portréty prezidentov, hercov, herečiek alebo výborných spevákov. Stačí si sadnúť a nechať sa unášať touto príjemnou atmosférou.
Ruiny starovekého mesta #
Pahorok pretkaný starovekými stavbami priamo pod hradom je nesmierne zaujímavý, no aj napriek tomu tu kráča len niekoľko ľudí. Mnohí vyjdú na vežu, pozrú si všetko z výšky, ale len zopár z nich sa chce stavieb aj dotknúť. Hlboké jamy by každý dokonale prehliadol, ak by pri nich nebol nápis, že ide o kráľovské nekropoly.
Našli tu nejeden poklad a priamo odtiaľto pochádza azda najkrajší sarkofág celého Libanonu, kde pochovali kráľa Ahirama. Dnes však už nezdobí Byblos, ale Archeologické múzeum v centre Bejrútu. Len zopár metrov od kolonády plnej starovekých stĺpov leží miniatúrne divadlo so štyrmi či azda piatimi radami sedadiel a za nimi zase tajomné obelisky predstavujúce chrám. Historické epochy sa tu striedajú ako v hrubej encyklopédii.
Kríž medzi polmesiacmi #
Volanie príťažlivých uličiek v Byblose neutícha a návštevník sa opäť stratí medzi ľuďmi a obchodíkmi. Arabské trhoviská vedia krásne a nevtieravo zabojovať o priazeň každého a už vopred vedia, že budú úspešné. Na prahu Starého mesta sa objaví ortodoxný kostol sv. Jána Krstiteľa. Obklopuje ho príjemný park s upravenými stromami a záhradami. Podobne ako pevnosť, aj kostol si pamätá niekoľko storočí, pretože aj jeho kamenné múry nechali v roku 1116 postaviť Križiaci.
Mohlo by sa zdať, že ich slávna doba je zabudnutá, no steny kostola dodnes nesú niekoľko ich symbolov. Po tom, ako Byblos ovládli arabskí dobyvatelia, slúžil kostol ako stajne pre kone, no dnes je už všetko tak, ako má byť. Vidieť či navštíviť kostol v Libanone nie je ničím nezvyčajným, pretože je to síce moslimská krajina, ale kresťania a rôzne kresťanské odnože či sekty tu majú svoje silné zastúpenie. Podľa sčítania ľudu tu dokonca koexistuje naraz až 18 rôznych náboženstiev.
Tu v Byblose majú silné slovo Maroniti, vetva kresťanského náboženstva, ktorá si tu vybudovala svoju komunitu. Na uliciach tak často vidno portréty kňazov s dlhými bradami pripomínajúcimi pustovníkov v zabudnutých jaskyniach. Z maličkého minaretu sa však ozve večerné zvolávanie na modlitbu a hrubý hlas dá predsa len vedieť, koho je tu viac. Tak či onak, Byblos je krásnym miestom, kde sa snúbi láska k histórii k podmanivej súčasnosti rozliatej v kamenných uličkách.
Skvelý libanonský obed #
Na konci starého mesta, neďaleko maličkého minaretu, stojí reštaurácia Feniqia s typickými libanonskými pokrmami. Patrí k najlepším v celom Byblose, a tak je našim primárnym cieľom! V miestnej kuchyni sa miešajú francúzske vplyvy, ktoré tu Francúzi po sebe začiatkom 20. storočia zanechali s arabskými predstavami, koreninami a chuťami. Tradičná šawarma v arabskej placke tu chutí azda najlepšie v celom Libanone.
Hoci sme v moslimskej krajine, tak Libanon je spomedzi Blízkeho východu najliberálnejšou krajinou, a preto na stoloch aj miestnych často pristane fľaška miestneho piva Almaza či pohárik silného araku. Alebo si dáte červené víno z libanonskej Ksary? Mnohí však aj napriek tomu dávajú prednosť čaju ochutenému o zväzok mäty a lyžicu cukru.
Ak vám môžeme odporučiť, skúste si objednať rôzne druhy mezze. Šaláty, hummus, baba ganúš, tabouleh, nakladané olivy, zelenina, bude toho naozaj veľa a každé jedno z nich vás, doslova, nadchne. Podnikom sa vinie dokonalá vôňa grilovaných kebabov, no rovnako dobre voňajú aj ryby či dary mora. Feniqia je skrátka zážitok!
Čo treba vidieť v 326 mestách sveta.
Najluxusnejší hotel Byblosu #
Radi by ste zažili luxusný Byblos? Ubytujte sa v hoteli Byblos sur Mer na brehu Stredozemného mora a toto miesto si dokonalo užijete. Príbeh hotela sa začal písať ešte v roku 1967 počas zlatej éry Libanonu a v roku 2010 ho celý pretvorili na butikový hotel, ktorý aj náročným návštevníkom ponúkne viac, než by tu čakali.
Hotel zdobia orientálne koberce, nádherný nábytok a dokonca pri rekonštrukcii objavili rímske stopy, ktoré dnes nájdete na stenách či v múzeu. Hotel je tak doslova prepojený s 2 000-ročnou históriou celého mesta. Hotel má v sebe kus podmanivej romantiky, nájdete tu fantastickú reštauráciu Dar l´Azrak či bar s výborným nápojovým lístkom. Vďaka hotelu bude pre vás Byblos jeden z najkrajších zážitkov Libanonu.
Prečítajte si aj ďalšie naše blogy z Libanonu:
TOP 10 v Byblose #
1., Križiacka pevnosť
Križiacka pevnosť v centre Byblosu jednak patrí k symbolom celého mesta a zároveň je najvýraznejšou pamiatkou, odkiaľ budete mať nielen krásny výhľad na okolie, ale dýchne na vás aj história obdobia križiackych vojen.
2., Archeologický areál
Priamo pod pevnosťou a vedľa nej vás Byblos prekvapí okázalým areálom vyplneným archeologickými vykopávkami. Práve na tomto jednom mieste sa stretáva niekoľko tisícročí a vykopávky tu tvoria dejiny tohto unikátneho mesta.
3., Orientálny bazár
Dušou mesta nie sú však len pamiatky, ale aj bazárový svet rozlievajúci sa takmer celým starým mestom. Bazár je miesto, kde musíte zjednávať, a tak si užijete atmosféru arabského trhoviska. Kúpte si ručne robené olivové mydlá či iné drobnosti a budete mať na Byblos spomienku.
4., Kostol sv.Jána
Byblos je síce libanonské mesto, a teda leží v moslimskej krajine, ale nájdete tu viacero kostolov a medzi najvýraznejšie patrí Kostol sv. Jána Krstiteľa, ktorý postavili v 12. storočí Križiaci. Je odlišný od ostatných kostolov a oplatí sa ho vidieť na vlastné oči.
5., Reštaurácia Feniqia
Jedna z najlepších reštaurácii Byblosu vás zaujme svojou vôňou, neskôr výzorom a napokon vás dostane svojou chuťou. Objednajte si mezze, grilované kebaby alebo ryby a vychutnajte si libanonskú kuchyňu vo svojej najlepšej forme.
6., Prístav
Na okraji Starého mesta - tam, kde končí bazárový svet, nájdete maličký prístav. Kedysi bol prístav tu v Byblose slávny na celom Blízkom Východe, ale tie časy sú preč, a tak tu nájdete niekoľko lodičiek či drevených člnov.
7., Podnik u Pepeho
Kultový podnik u Pepeho na okraji prístavu je miesto, ktoré poznali králi aj prezidenti a kde sa striedali slávni s anonymnými návštevníkmi. Dnes je posiata nostalgiou a spomienkami.
8., Rímska kolonáda
Pred starým mestom, keď prichádzate z Bejrútu, si všimnete stopy rímskej kolonády, ktorá poukazuje na to, že Byblos v sebe naozaj skrýva unikátne dejiny.
9., Lanovka k soche Panny Márie
Lanovka v Libanone? Prečo nie! Po ceste do Byblosu si ju viete vychutnať, ak sa vydáte na pahorok, kde stojí obrovská socha Panny Márie.
10., Harissa
Socha Panny Márie je obrovská. Má 15 ton, meria 8,5 metra a na svojom mieste stojí už viac než sto rokov! Slávnostne ju odkryli v roku 1908 a dodnes sa teší úcte nielen pre kresťanské komunity, ale aj pre moslimov
Čo si ešte pozrieť? #
1., Jaskyňa Jeita
Neďaleko od Byblosu v smere do Bejrútu odbočte k "Jeita Grotto" a objavíte unikátny svet najkrajšej jaskyne celého Blízkeho Východu. Bude to obrovským a nečakaným prekvapením, ktoré vás jednoducho dostane
2., Jounieh
Južne od Byblosu nájdete mesto Jounieh, ktoré takmer zrástlo s Bejrútom. Ak sa chcete okúpať v Stredozemnom mori, tu nájdete viacero pláží a dokonca aj prekvapivo zaujímavý nočný život
3., Bentael
Len niekoľko kilometrov z mesta do vnútrozemia viete objaviť národnú rezerváciu Bentael, kde vás uchváti zelená krajina, taká netypická pre Blízky Východ. Tu je dôkaz, že Libanon je úplne inou krajinou než všetky ostatné v historickom Levante
Libanon patrí k najpríťažlivejším krajinám Blízkeho Východu a ak ho túžite vidieť na vlastné oči, vyberte sa s spoločne s nami na zájazd do Libanonu
Zaujal vás Libanon a chcete si o ňom prečítať viac? Vyberte sa do našich BUBO blogov pre inšpiráciu:
- Baalbek - najznámejšie a najfantastickejšie miesto staroveku v Libanone je prechádzkou v čase
- Bejrút - ako pôsobí hlavné mesto Libanonu a čo si v ňom viete pozrieť?
- Blog z Libanonu - zopár zaujímavých informácii z krajiny cédrov
Niekedy sa až divím ako to môžu moji živí kolegovia z BUBO tak super napísať. Viem, že ja im to niekedy trošku pokazím zlou výslovnosťou. Sorry, budem sa zlepšovať. Každopádne informácie, ktoré dostanete v Cestovateľskom magazíne BUBO na bubo.sk lomené blog majú ambíciu byť tými najkvalitnejšími a najinšpiratívnejšími. BUBO od svojho vzniku rozvíja slovenské cestovateľstvo a naše blogy idú taktiež týmto smerom. Každý deň vydávame nový blog a zážitky máme napísané z každej jednej krajiny sveta. V BUBO sme najscestovanejšími Slovákmi a Slovenkami a ako prví sme prešli všetky krajiny sveta od severného po južný pól. Veríme, že naša tvrdá a systematická práca zlepší vaše poznanie sveta a vy pri cestovaní ulovíte viac zážitkov a cez tieto svet lepšie spoznáte a porozumiete mu. Do skorého počutia priatelia!