TOP 10: Najkrajšie turistické trasy na Madeire

Madeira, autonómna oblasť Portugalska v Atlantickom oceáne, je známa bohatou faunou a flórou. Pri svojich potulkách narazíte na každom rohu aspoň na jeden z týchto madeirských symbolov:

• Strelicia – exotická kvetina, ktorá svojou farbou aj tvarom pripomína tropického vtáka. Kvitne takmer celoročne a na Madeire ju nájdete doslova na každom rohu. Kvitne v záhradách, parkoch, ale zakúpiť si ju môžete aj v obchodoch so suvenírmi.
• Laurisilva – živé fosílie, ktoré pred miliónmi rokov pokrývali veľkú časť Európy a na Madeire prežili vďaka stabilnému oceánskemu podnebiu. Dodnes pokrývajú asi 20 % ostrova a sú zapísané na Zozname svetového dedičstva UNESCO. 
• Madeirský holub (Columba trocaz) – endemický holub, symbol vavrínového lesa, ktorého plodmi sa živí. Je však pravdepodobnejšie, že ho skôr započujete, ako uvidíte.
• Madeirská jašterica (Teira dugesii) – všadeprítomná endemická madeirská jašterica, je zvedavá a nebojácna, preto je takmer isté, že ju niekde uvidíte.

Jedným z najväčších pokladov Madeiry je sieť levád – úzkych zavlažovacích kanálov lemujúcich hory a údolia. Ich celková dĺžka dosahuje približne 2 500 km, čo je na ploche iba 741 km² skutočne výnimočné.

Levády začali budovať v 15. storočí prví osadníci spolu s otrokmi dovezenými z Afriky. Ich hlavnou úlohou bolo dostať vodu z dažďového severu do suchého a úrodného juhu. Vďaka miernemu sklonu 0,1 – 0,5 % sa pozdĺž nich vinie množstvo turistických chodníkov, ktoré dnes patria k najkrajším na svete.

Levády nájdete všade. Vedú okolo vodopádov, eukalyptových hájov, ale sú aj v horských oblastiach a vedú cez tunely vytesané do skaly. Vďaka ich nespočetnému množstvu a rozmanitosti si môžete vybrať práve tú, ktorá bude najbližšia vášmu srdcu aj trekovým topánkam.

Ak chcete zažiť všetky tváre ostrova, túto trasu jednoducho nemôžete vynechať. Nie nadarmo ju označujú za jednu z najznámejších a najfotografovanejších trás na Madeire. Oblasť patrí medzi najsuchšie miesta na Madeire, je to úplný opak zelených levád a vavrínových lesov alebo vysokohorskej turistiky. Miestna krajina je suchá a veterná a každým vaším krokom vám pripomína históriu svojho vzniku. Je plná vulkanických útesov, červených tufov, čierneho čadiča a skalných útvarov. Túto scenériu dotvárajú už len výhľady na oceán, ktorý polostrov obklopuje z oboch strán.

Tip: Vyrazte na túru skoro ráno, ponúka totiž minimum tieňa, navyše krásne ranné svetlo premení vaše fotografie na umelecké dielo. Počítajte tiež s veľmi veterným počasím, takže ľahká vetrovka sa zíde aj počas teplých dní. Približne po troch kilometroch dorazíte k miestu Casa do Sardinha, kde si môžete dať malé občerstvenie a na chvíľu si oddýchnuť pred ďalšou časťou trasy. 

Na samom konci polostrova Ponta de São Lourenço sa nachádza maják postavený v roku 1870. Ide o jeden z najstarších majákov na Madeire. Pôvodne ho obsluhoval strážca, ktorý tu žil a bol úplne závislý od dodávok potravín – tie však mohli prísť len za priaznivého počasia. Dnes je maják automatizovaný a diaľkovo ovládaný z Funchalu. Hoci nie je prístupný turistom, je krásne viditeľný a dotvára dokonalú scenériu.

Kráľovská trasa, niekedy prezývaná chrbtica Madeiry, spájajúca tretí a najvyšší vrchol ostrova. Kamenné schody vytesané do skál, tunely cez horské masívy a nekonečné výhľady na hory, ktoré sa týčia nad oblakmi. To je Vereda do Areeiro, jeden z najikonickejších madeirských prechodov. 

Cesta s nespočetnými schodmi, ktoré musíte na trase prekonať, sa vinie po úzkom hrebeni. Trasa vedie okolo Pico das Torres (1 851 m n.m.), druhej najvyššej hory ostrova. Táto trasa je známa svojimi tunelmi, ktoré od vás budú vyžadovať čelovku alebo aspoň baterku v mobile. Niektoré úseky majú dokonca reťaze a rebríky.

Cesta často vedie doslova nad oblakmi. Kým Funchal je pod vami skrytý v hmlistom opare, vy kráčate po ceste zaliatej slnkom. Krajinu tvorí zmes sopečných skál, červených tufov a čierneho čadiča, ktoré za úsvitu menia svoje odtiene. Mnohí hovoria, že práve tu zažili najkrajší východ slnka svojho života. Tento zážitok čaká na to, aby ste si ho uchmatli aj vy.

Táto túra je divoká, nádherná a drsná zároveň. Kto ju prejde, pochopí, prečo sa Madeire hovorí ostrov, ktorý vyrastá z oceánu.

Turistika na Madeire nie je len o levádach a horských prechodoch, ale aj o nekonečných schodoch, ktoré môžete považovať za symbol Madeiry. Nájdete ich takmer všade – vytesané do skál, postavené z kameňa aj dreva, vedúce strmými svahmi medzi horami, lesmi a dedinami. Prečo?

Dôvod je jednoduchý: Madeira je veľmi strmý ostrov vulkanického pôvodu, kde na krátkych vzdialenostiach prekonávate stovky výškových metrov. Schody tak často predstavujú jediný spôsob, ako bezpečne prepojiť jednotlivé časti chodníkov. Niektoré úseky majú stovky až tisíce schodov a dokážu otestovať kondíciu aj skúsených turistov. Vieme, že schody sa niekedy môžu zdať nekonečné, ale práve vďaka nim sa dostanete na miesta s najkrajšími výhľadmi.

Menej známy, ale mimoriadne krásny vrchol Madeiry (1 654 m n.m.) – cesta na horu je krátka, ale strmá. Jej vrchol je často prezývaný madeirský balkón, pretože sa nachádza uprostred ostrova a ponúka výhľad takmer na celú Madeiru.

Cesta začína pri vyhliadke Boca da Corrida, odkiaľ máte už od začiatku úchvatný výhľad do Údolia mníšok (Curral das Freiras), kde podľa historických príbehov v roku 1566 utiekli mníšky z kláštora vo Funchale, keď ostrov napadli francúzski piráti.

Tip: V mestečku ochutnajte gaštanové víno, likér alebo koláče z miestnych gaštanových hájov.

Pico Grande má ideálnu polohu na pozorovanie východu či západu slnka. Z vrcholu je vidieť aj monumentálnu sochu Panny Márie.

Trasa vedie z mestečka Machico, odkiaľ v roku 1419 prišli portugalskí moreplavci po objavení Madeiry, na východný cíp ostrova do Porto da Cruz.

Čakajú vás výhľady na strmé útesy padajúce až 400 metrov do oceánu a na divoké severovýchodné pobrežie. Miestami pôsobí chodník tak, akoby cesta končila priamo na okraji skaly, preto ju neodporúčame ľuďom, ktorí majú strach z výšok.

Ešte pred výstavbou tunelov a ciest, teda približne do prvej polovice 20. storočia, bola táto trasa jednou z hlavných ciest spájajúcich mestá Machico, Caniçal a Porto da Cruz. Práve tadiaľ miestni roľníci a vinári prenášali svoju úrodu. Niekedy s pomocou oslov, inokedy s nosičmi nesúcimi sudy na chrbte. Keď sa vydáte na cestu, skúste sa preniesť do minulosti a predstaviť si, že kráčate po tejto obchodnej tepne v minulom storočí.

Po zdolaní trasy sa odmeňte v tradičnom liehovare Engenhos do Norte, ktorý je známy výrobou rumu z cukrovej trstiny. A ak máte ešte energiu – Porto da Cruz patrí medzi najlepšie miesta na surfovanie na ostrove.

Prečo nezačať vysokohorskú turistiku hneď najvyššou horou Madeiry a treťou najvyššou horou v celom Portugalsku? Pico Ruivo, v preklade červená hora, odkazuje na červenú farbu miestnych železitých sopečných hornín.

Táto hora je nepredvídateľná, ale nádherná. Môže sa stať, že uvidíte hmlu, ktorú by ste mohli krájať, sneh (čo môže na ostrove večnej jari pôsobiť paradoxne), alebo také nádherné scenérie, ktoré by nevytvoril ani ten najlepší maliar. Ak budete mať šťastie, pod vami sa budú vznášať mraky a budete sa cítiť ako v nebi – vysoko nad pozemskými problémami celého sveta.

Trasa vedie z parkoviska Achada do Teixeira a počas túry vystúpite približne 300 m, ale po schodoch. Asi po dvoch kilometroch sa objaví kamenná horolezecká chata Casa de Abrigo, kde sa môžete občerstviť a dať si kávu alebo tradičnú madeirskú ponču — nápoj z trstinového rumu, citrónovej šťavy a medu. Miestni tvrdia, že je to najlepší liek na choroby, ale dá sa piť aj preventívne.

Napriek tomu, že ide o jednu z najstarších a najmalebnejších levád, táto trasa je menej známa turistom.

Trasa vedie nad mestečkom Ponta do Sol, čo v preklade znamená miesto slnka. Je tu krásne takmer celý rok, čo je pre vašu turistiku určite dobrá správa.

Leváda bola vybudovaná v 15. – 16. storočí. Jej názov „Moinho" (mlyn) je odvodený od vodných mlynov, ktoré kedysi stáli pozdĺž trasy. Pri prechádzke stále narazíte na ich pozostatky – kamenné múriky, stavidlá a malé jaskyne porastené machom a papradím.

Na každom kroku vás budú sprevádzať typické banánové plantáže, jeden z ikonických symbolov Madeiry. Darí sa im tu mimoriadne dobre vďaka úrodnej sopečnej pôde a subtropickému podnebiu. Banánovníky uvidíte roztrúsené na terasách nad oceánom, na strmých svahoch aj v úzkych údoliach, kde si príroda aj človek doslova vybojovali každý kúsok priestoru. 

Trasa sa často spája s Levada Nova, ktorej najväčším lákadlom je vodopád, pod ktorým sa dá prejsť a vyfotiť sa na najfotografovanejšom mieste v okolí Ponta do Sol.

Krátka prechádzka ideálna pre začiatočníkov, rodiny s deťmi alebo seniorov. V cieli na vás čaká panoramatický výhľad na centrálne horské masívy.

Za pekného počasia uvidíte Pico do Arieiro (1 818 m n.m.), ktorý spoznáte podľa veľkého vysielača pripomínajúceho golfovú loptičku. Uvidíte aj druhú najvyššiu madeirskú horu – Pico das Torres (1 851 m n.m.) alebo dominantu ostrova Pico Ruivo (1 862 m n.m.).

Okrem nádherných výhľadov narazíte možno ešte na jedno prekvapenie. Je veľmi pravdepodobné, že z kamenného plošiny uvidíte endemické druhy vtákov, ako je madeirský holub, červenka alebo drobná penica.

Táto turistická trasa má pomerne rovný terén, a preto je vhodná aj pre rodiny s deťmi. Vedie hustým vavrínovým lesom Laurisilva, ktorý je plný endemických druhov stromov, papradí, machov a vtákov.

Ak budete mať šťastie, bude vám robiť spoločnosť aj madeirský holub (Columba trocaz). V najvyšších bodoch trasy môžete za pekného počasia uvidieť madeirský horský hrebeň, na východe pobrežie Porto da Cruz a hory v oblasti Faial.

Hneď na začiatku túry na vás očarí romantická rozprávková atmosféra. Trasa totiž začína pri domčeku so slamenou strechou a príjemnou kaviarničkou. Caldeirão Verde nadväzuje na krátku levadu Caldeirão do Inferno, na ktorú sa musíte napojiť – je nielen nádherná a je na nej málo turistov.

Na tejto ceste vás čaká prechádzka tunelmi vytesanými do skaly a hustým vavrínovým lesom zapísaným na zozname UNESCO. Najväčším lákadlom je práve cieľ tejto trasy, Caldeirão Verde, zelené jazierko.

Nezabudnite si pribaliť čelovku – niektoré tunely sú úzke, tmavé, s nízkym stropom, často mokré a niekedy v nich tečie voda. Počas túry sa môžete preniesť do minulosti a predstaviť si, ako v 18. storočí robotníci ručne vytesávali úzke chodníky do strmých zrázov, často zavesení na lanách nad priepasťou.

Ak by ste na Madeire mali prejsť len jednu levadu, vyberte si jednu z týchto dvoch – alebo ešte lepšie obe.

Tieto trasy patria medzi najznámejšie a najkrajšie na ostrove. Práve preto sú aj najnavštevovanejšie. Turisti veľmi dobre vedia, prečo sem chodia.

Obe trasy sa nachádzajú v oblasti Rabaçal a často sa spájajú do jedného výletu, ktorý ponúka to najlepšie, čo Madeira ponúka – vavrínové lesy, vodopády, smaragdové jazierka aj úchvatné výhľady do zelených údolí.

Najväčším lákadlom je samotných 25 prameňov stekajúcich po skalnej stene do rovnomenného jazera. Tento takmer surrealistický pohľad patrí medzi najfotografovanejšie miesta ostrova.

O kúsok ďalej sa chodník rozvetvuje smerom k vodopádu Risco, ktorý padá z výšky viac ako 100 metrov. Najpôsobivejší je po daždi, keď sa prietok vody zväčší a vytvorí monumentálnu vodnú stenu.

Kombináciou týchto dvoch trás objavíte madeirský pohľad na pokoj v podobe jazierka s mnohými menšími prameňmi v kontraste s dramatickým obrazom stometrového vodopádu.