TOP 10: Najväčšie náboženstvá sveta

Na svojich cestách svetom sa určite stretnete s inými náboženstvami. Je fajn vedieť, ako sa treba správať, akým chybám sa vyvarovať či o čom dané náboženstvá sú. Náboženstvo je akýmsi kultúrnym lepidlom spoločnosti a mňa táto téma fascinuje vyše 30 rokov. Verím, že sa veľa dozviete.

Náboženstvo je tu s nami ľuďmi od počiatku, a tým pôvodným hovoríme pohanské. Ale po správnosti by to mali byť skôr animistické, prírodné, či tradičné, alebo domorodé náboženstvá. Stretávam sa s nimi na mnohých svojich cestách na kraj civilizácie.

Nezabudnem na zážitky medzi kmeňmi Afriky, kde niektoré ostali animistické. Kmene Oceánie, Aborigéni či Papua-Nová Guinea... Veľa času som strávil aj medzi kmeňmi Amazónie. A, úprimne, niekedy mi to príde tak, že „prírodní ľudia“ to majú v hlave lepšie upratané než my. Ich božstvá sú v prírode, a tak si prírodu akosi, samozrejme, chránia – nikto im to nemusí prikazovať.

Priznám sa, pre mňa sú tieto mini-náboženstvá fascinujúce a keď sa zúčastním ich rituálov, cítim sa človekom – cítim, že to som ja. Všetci sme pôvodne prechádzali týmto vývojovým procesom. My ľudia nie sme iba sociálne tvory (čo vidieť na popularite sociálnych médií), my sme aj náboženské tvory a musíme veriť – tak je náš mozog nastavený.

O ateistoch ešte písať budem – a keď vojdem ku kmeňom Amazónie, ku kmeňom Austrálie, Afriky a zúčastním sa festivalov a obradov, ktoré vedú miestni čarodejníci – zaklínači, je to fascinujúci zážitok. Známou je napríklad ayahuasca z Amazónie (o ktorej si myslím, že dnes už ide iba o biznis), ktorá je však slabým odvarom toho, čo som zažil inde.

Taktiež tu musím spomenúť šamanizmus, ktorý sa revitalizuje, a dnes ide o akýsi ekošamanizmus. Stretol som sa s ním v studených zónach sveta – od Sibíri, cez Mongolsko či Grónsko – bubnovanie a rozprávanie sa s duchmi v tranze. O Inuitoch, ich živote, zvykoch a myslení som napísal komplexný blog Inuiti – Eskimáci. To sú fascinujúce veci a keď zažívam tieto rituály, uvedomujem si, že takto nejako sa museli cítiť aj naši predkovia pred 3 000 a viac rokmi.

Animisti veria v prírodu a duše predkov. Musím povedať, že je mi to v mnohom veľmi sympatické. Každá rodina sme trošku iná, každá rodina má svoje problémy, svoje slabé, ale aj silné stránky. Predkovia sú dôležití a ak viete, že aj vás budú vaše deti a vnuci vzývať, správate sa podľa mňa zodpovednejšie a robíte veci z dlhodobejšieho hľadiska. Napriek logike animisti prehrali s monoteistickými náboženstvami.

V najbohatšom meste Indie, v Bombaji, žije bohatá náboženská skupina Parsí. O čo ide? O zoroastrianizmus – náboženstvo pôvodne pochádzajúce z Perzie, dnešného Iránu. Miliardárska rodina Tata, ktorá okrem iného vlastní automobilku Jaguar Land Rover, sú Parsí, a teda zoroastriáni.

Jeho zakladateľ Zaratuštra sa narodil v krajine Árijcov. Verí sa, že je to v Balkhu na severe dnešného Afganistanu, kde som videl začiatkom roka zápas Buzkaši. Telo ovce slúži ako lopta a prenášajú ju na koňoch. Zrod zoroastrianizmu je spojený taktiež s horským Tadžikistanom – tu som navštívil 4 500 rokov starý zoroastriánsky chrám, odkiaľ pochádzame aj my Indoeurópania, a ja som aj tu videl zopár prastarých chrámov.

Azerbajdžan bol kedysi tiež súčasťou Perzie a na sever od hlavného mesta Baku sa nachádza horiaca hora. Večné ohne tu horia zrejme už od antiky. Áno, naozaj horia večne a v chrámoch som ich videl udržiavať. Takýto chrám na našich zájazdoch navštevujeme napríklad v meste Yazd v Iráne. Oheň symbolizuje čistotu Ahura Mazdu. Chrámy s ohňom nájdete aj v Navasari v štáte Gudžarát, odkiaľ je aj terajší premiér Indie, aj najbohatší Ind.

Parsíovia v Bombaji nespaľujú svojich mŕtvych, ale vynášajú ich na veže mlčania, kde spravia posledný dobrý skutok a nakŕmia supov. Veže mlčania nájdete aj v dnešnom Iráne, ale tam je zoroastriánov minimum. Totiž kedysi, keď Perziu akoby zázrakom dobyli Arabi, utiekli – a to do Karáči v Pakistane a do Bombaja v Indii.

V Bombaji je problém, že zoroastriánov je málo, a tak supy nemajú pravidelne čo žrať a ubúda ich, mäso sa na vežiach rozkladá a prestáva to fungovať. V Bombaji majú však zoroastriáni najlepšie pozemky. Tam, kde sú veže mlčania, je to nad mestom. Malabar Hill je najbohatšia a najprestížnejšia oblasť Bombaja, najdrahšieho mesta najľudnatejšej krajiny sveta.

Keď prišli zoroastriáni do Bombaja, tak si zobrali obchody na rohu ulíc, ktoré hinduisti (verili, že to prináša nešťastie) nechceli. Pritom je jasné, že rohový obchod = väčší biznis – a to sa aj stalo.

Zoroastriánskych rodín je viac, hoci celkovo je zoroastriánov dnes už extrémne málo. Nedajú sa úplne ľahko rozoznať. Ide o veľmi elegantných ľudí, ktorí dávajú extrémne veľa na charitu. Robia dobro. Nepijú alkohol. Sú to Indoeurópania, veľmi kultivovaní. Majú mať tenkú bielu košeľu z bielej bavlny a tenký opasok. No tieto veci nevidíte. Ide o bohaté rodiny, ale aj Zubin Mehta, svetoznámy dirigent, bol Parsí a aj Freddie Mercury bol z rodiny Parsí.

Nie židovstvo, ale zoroastrianizmus je považovaný za prvé monoteistické náboženstvo, aj keď s duálnou povahou a bohom Ahura Mazdom. Peržan Kýros Veľký v 6. storočí pred n. l. vyslobodil Židov z babylonského zajatia. V skratke – Iránci pred vyše 2 500 rokmi zachránili židovský národ.

Vzťah Iránu a Izraela je z historického hľadiska veľmi zaujímavý. Judaizmus dnes vyznáva asi 16 miliónov ľudí. Ak niekto spochybní zoroastrianizmus ako prvé monoteistické náboženstvo, judaizmus ním určite je. Prorok Abraham pre nás (ľudí knihy) podľa legendy monoteizmus vynašiel.

Putoval som po Abrahamových stopách od miesta, kde sa narodil – v irackom Ure – nájdete tu jeho dom, cez juh Turecka, do Mekky, ktorú so svojím synom opäť obnovil, cez horu Moria – Chrámovú horu, kde mal obetovať svojho syna, až po Hebron, kde kúpil jaskyňu Machpela a kde je pochovaný so svojou ženou Sárou a svojimi potomkami.

Za židovským náboženstvom lietame do Izraela, ale chodíme aj do Brooklynu či Los Angeles... Synagógu som navštívil aj v brazílskom Recife. Najstaršou synagógou v západnej pologuli nie je tá z New Yorku, ale synagóga na ostrove Curaçao v hlavnom meste Willemstad.

V judaizme sa môžete stretnúť s rabínom, kohenom a levitom. Rozdiely medzi nimi sa týkajú ich rolí a pôvodu v židovskej tradícii. Rabín je učiteľ a duchovný vodca v židovskej komunite. Vzdeláva a vedie komunitu, interpretuje náboženské texty a vykonáva obrady. Rabíni môžu pochádzať z rôznych pôvodných 12 kmeňov Izraela, nielen z potomkov Árona, brata Mojžiša alebo jeho syna Leviho. Rabín by mal dostať teologické vzdelanie v ješive a môže (ba dokonca by mal si mal povinne) založiť vlastnú rodinu.

Koheni ako poverení potomkovia Árona počas putovania po púšti a počas existencie chrámu vykonávali ako kňazi povinnosti pri náboženských obradoch, ako bolo overovanie zvierat a udeľovali rôzne požehnania. Povinnosti sa v tejto špeciálnej triede židovského národa dedili z otca na syna. Po zničení chrámu prestali kňazi tieto povinnosti vykonávať, zachovala sa však vedomosť o tom, kto je príslušníkom tejto triedy a dodnes sa i podľa mena (Kohen, Kahn, John, Cohen a pod.) potomkovia kňazov takto identifikujú.

Počas niekoľkých významných sviatkov v roku udeľujú ostatnému ľudu tzv. Birkat HaKohanim, teda kňazské požehnanie, ktorého viditeľným znakom okrem prekrytia hlavy modlitebným šálom (talit) je i vystretie rúk žehnajúcemu ľudu s oddelenými prstami tak, že malíček a prstenník sú spolu a prostredník a ukazovák sú tiež spolu, no zároveň je medzera medzi týmito dvojicami prstov. Pripomína vám to niečo? Presne takto sa zdravil aj Spock z Vulkánu v Star Treku, že?

Nie je to náhoda, herec Leonard Nimoy pochádzal z kohenskej rodiny a takto nenápadne preniesol aj časť svojej identity do pop kultúry. Koheni sa musia vyhýbať akémukoľvek kontaktu s mŕtvymi telami, vrátane blízkych príbuzných, pokiaľ to nie je nevyhnutné. Dokonca by nemali ani letieť v lietadle, ak trasa lietadla pri pristávaní alebo vzlietaní mieri ponad cintorín.

V Bratislave pri rekonštrukcii hrobky Chatáma Sofera dokázali vyrobiť betónovú lávku, ktorá je uchytená v bodoch, ktoré sú mimo územia samotného cintorína, preto môžu k hrobu pristupovať a modliť sa O koheni, čo je celosvetová židovská zvláštnosť, ktorá spolu s veľkou slávou Chatáma Sofera medzi ortodoxnými Židmi priťahuje návštevy z celého sveta.

Levita je potomok kmeňa Levi, ktorý ako jediný nedostal od Mojžiša po príchode do Zasľúbenej zeme nejakú časť územia, ale dostal úlohu vykonávať službu v chráme. Pomáhali kňazom (kohenom) pri obradoch a mali rôzne úlohy v náboženskom živote. I potomkovia tejto triedy kňazov sa dodnes vedia identifikovať a tiež majú často typické priezvisko (Levy, Levi, Löw a pod.).

Leviti mali v rámci správneho fungovania chrámu a jeho obradov za úlohu údržbu chrámových predmetov a mnohí leviti sa podieľali na hudobnej službe a chválospevoch počas obradov, čo bolo dôležité pre duchovnú atmosféru.

Aj keď sú zodpovední za smrť obľúbenej premiérky Indie, sikhizmus, ako sa toto náboženstvo volá, je mierumilovné. Ak som sikhský chrám (gurudwaru) nenavštívil 100 ráz, tak ani raz. Mnoho hodín som tu piekol pre pútnikov placky a varil šošovicový dhal. Každý pútnik sa tu vie najesť zadarmo.

Ja keď sem prídem, vždy pomáham. Najprv som v gurudwarách nejedol, no teraz už áno. Už je môj žalúdok po bezmála 50 návštevách Indie zvyknutý. Viete si však predstaviť, že iba v Indii sa nachádza tisíce gurudwár – možno 6 000 – a každá jedna podáva jedlo denne tisíckam pútnikov? Všetko úplne zdarma. Táto obrovská charitatívna činnosť vzbudzuje obdiv.

Sikhský chrám navštevujeme na každom našom zájazde do severnej Indie – ide o monoteistické náboženstvo, ktoré vzniklo v 15. storočí a každý sikh dodržiava 5 kakaarov – nestrihá si vlasy, nosí spodky, hrebeň, nôž a náramok na ruke – ten používajú na otváranie pivových fliaš.

Možno sa pýtate, prečo si sikhovia nestrihajú vlasy. Tvrdia totiž, že vo vlasoch je sila. Dali mi o tom aj čítať knihy. Aj mne sa stáva, že u holiča som zaspal – a tak možno na tom niečo je. Keď pri pogromoch v roku 1947 chceli sikhov potrestať, tak ich chytili a ostrihali.

Ja som býval dlho v gurudwarach a navštívil som aj miesta, kde pútnici spali a potom sa „dávali pred modlitbou dokopy“ – a muži mali nádherné vlasy po zem, ktoré by im mnohé Slovenky závideli. Podľa mňa sikhovia = Pandžábci jednoducho majú takéto vlasy – nádherne husté vlasy, a tak z toho urobili výhodu. U nás by to pri toľkých holohlavých Slovákoch neprešlo, toto pravidlo by sa u nás neuchytilo.

A či existuje niečo, čo sikh nesmie urobiť? Podľa mňa je to ako u nás – desatoro platí všade: nepokrandeš, nezabiješ, nezosmilníš (sú si verní)... Sikhovia pochádzajú z „patriotiš“ (Pandžábu) a okrem spomenutého nesmú fajčiť, piť alkohol, užívať drogy. Nesmú sa potetovať. Neuznávajú košer ani halal, ale jedia „normálne“ mäso. Nedávajú tiež zarábať moslimom.

Sikhovia hovoria o čistom živote, službe druhým, duchovnej disciplíne – ale, ako to vidím ja, sú nám bližší než hinduisti. Sikhovia sú obchodníci, výborní šoféri – od rikše po Boeing – sú to výborní vojaci. Sú prosto do života. Pandžábska hudba je dnes na Instagrame in.

Drsne a nebezpečne vyzerajúci Sikhovia sú veľmi usilovní, vynikajúci poľnohospodári, piloti aj obchodníci. Usporiadal som náboženstvá od najmenšieho po najväčšie. Sikhizmus má dvojnásobne toľko veriacich než judaizmus.

Fascinuje ma japonské tradičné náboženstvo. Vyznávačov je dva- až trikrát toľko ako sikhov. Japonci obdivujú kvitnúce sakury na jar a na jeseň farebné listy stromov. Hora Fudži je ich najsvätejším symbolom.

Šintoizmus by som mohol zaradiť na 10. miesto medzi domorodé či animistické náboženstvá a musím povedať, že japonskú kultúru obdivujem, ako dokáže skĺbiť hypermodernosť s tradíciou – práve pre vyznávanie šintoizmu. Odzrkadľuje sa to napríklad pri pozorovaní sakúr. Japonci si prírodu vážia a skláňajú sa k jej sile – tsunami, zemetrasenia... Žijú moderne, ale aj veľmi tradične.

A práve toto náboženstvo robí Japonsko unikátnym a takým iným. Japonsko som navštívil 10 ráz – no sprievodcovia BUBO tu žijú celoročne a vyznajú sa lepšie než ja. Šintoizmus je o láske k prírode a uctievaní predkov. Starý človek je v Japonsku cenený.

Šintoizmus a budhizmus sú si naoko v mnohých veciach podobné, no šintó je skôr ako animizmus – viera v prírodu a duchov predkov. Budhizmus je novodobá filozofia. A aj keď je tu s nami 2 500 rokov, je omnoho mladší než šinto. Japonci ich za protikladné nepovažujú a hovoria o dopĺňaní sa. No sú často protikladné. Šintoizmus nemá ani zakladateľa, ani proroka, ani knihu. Šintoizmus uctieva „kami“.

Ich chrámy často vyzerajú podobne, no v skutočnosti sa pojem chrám vzťahuje len na budhizmus. Šintoizmus má svätyne. Narodenie a svadba je (väčšinou) šintoistický rituál a smrť budhistický.

Šintoistické svätyne spoznáte tak, že pred vchodom je brána torii – často oranžová. Mnoho torii, ako napríklad tá najslávnejšia Fushimi Inari v Kjóte, sú krásne. Rovnako tak sa mi páči plávajúca brána na ostrove Mijadžima. Budhistické chrámy sú z tmavého dreva, majú zelené strechy, zlaté chrbty...

Pôvodné čínske náboženstvá sú konfucianizmus a taoizmus. Aj keď konfucianizmus je skôr filozofia, respektíve učenie. Mao Ce-tung sa vo svojej kultúrnej revolúcii snažil „zastarané“ náboženstvá vyhladiť – no teraz cítim veľkú obnovu a postupne sa náboženstvá dostávajú tam, kde som ich desaťročia pozoroval v slobodných čínskych komunitách v Hongkongu, Singapure, Malajzii, Indonézii, či na Filipínach, kde žijú veľké čínske komunity.

My Čínu ohovárame, no aj v oblasti náboženstva ide stále o otvorenejšiu krajinu. Taoizmus vidíte v uctievaní prírody v Avatarských vrchoch, pri vodopádoch, plavbe po rieke Li, v mestečkách pod Himalájami. Konfucianizmus v totálne fungujúcej doprave rýchlovlakmi – v mrakodrapoch a kvalitných hoteloch. Zdá sa mi, ako keby komunizmus z krajiny vymizol a Čína sa vrátila k starým, tisícročným hodnotám.

Tao je nevedecké, povedali by sme buď Feng šuej, alebo Jing-jang. Taká tá odpozorovaná hlboká pravda. Stoický nadhľad. Čínsky horoskop. Väčšina taoisických chrámov (no nevolajú sa chrámy, ale svätyne či paláce) Dao – sa prelína a je aj-aj-aj. Niektoré chrámy sú viac taoistické než iné. Oslavuje sa tu napríklad Nový rok.

Konfucianizmus je zase podľa mňa tou filozofiou, ktorá tak rýchlo posúva Čínu vpred. Je to pozeranie sa na spoločnosť ako na celok, s tým, že človek je bezvýznamný ako mravček a ľudia robia pre celú spoločnosť. Pre druhých. Šéf je jasný a poslúcha sa ho, nediskutuje sa.

Konfucianizmus vidím aj v písme, v znakoch, ktoré sú často veľmi múdre a dávajú ľuďom silnú životnú filozofiu a smerovanie. Keď viete písať, ste zároveň múdrejší človek, ktorý sa vie v určitých situáciách rozhodovať. Konfucius mal tvrdé, ale múdre zákony.

Múdrosť, lojalita, úcta – toto je konfucianizmus a pripadá mi to, že je to antiindividualizmus, kde má každý na Západe vlastným názor (aspoň na sociálnych sieťach) a kope sám za seba.

Áno, budhizmus je jedným z najväčších svetových náboženstiev, ide o stovky miliónov veriacich. Aj Číňania (Budha v Lešane) majú k svojim dvom originálnym náboženstvám pridaný budhizmus, podobne Japonci (mních v Kjóte – jedlo) si budhizmus pridávajú k šintoizmu.

Budhizmus ako učenie bolo po prvý raz vyslovené v indickom meste Sárnáth. V Číne aj Japonsku ide o tzv. mahájánový budhizmus, ja mám radšej ten pôvodný théravádsky, a ten nájdeme na Srí Lanke, v Thajsku, Mjanmarsku, Kambodži či Laose.

V týchto krajinách stretávam jedných z najšťastnejších ľudí sveta, a preto, ak si chcete duševne oddýchnuť, vyrazte s nami na Srí Lanku. Pýtajte sa na náš nový projekt Six Elements – päť elementov poznáte, tým šiestym ste VY osobne. Má to veľa aj s budhizmom.

V budhizme sa hovorí o tom, že nemožno zabiť nič živé. Aj preto sú mnohí budhisti vegetariáni. Avšak poznám veľa budhistov, ktorí pijú veľa, veľa alkoholu. Sú v pohode, nerobia si z toho ťažkú hlavu. Jedia mäso. Uznávajú zlatú strednú cestu. Jedia aj pijú všetko. Je s nimi sranda.

Mnohí veria v karmu, čo je robenie dobra. V budhizme sa mi zdá, že to funguje lepšie než v hinduizme, lebo aj hinduizmus karmu má. Budhisti naozaj konajú dobro – theravádski budhisti totálne. Sú v pohode, dobrí, milí, úžasní ľudia.

Budhisti taktiež nosia rúcha a podľa farby spoznáte, z ktorej krajiny pochádzajú. Šafranové, oranžové – každá krajina má trošku inú farbu. Oranžová, to je Thajsko. Tibet má zase tmavočervené rúcha. Pre Čínu či Japonsko sú typickými farbami šedá a hnedá.

Budhizmus je jedno nádherné učenie a ja poznám osobne veľa budhistov celé desaťročia – nič ich nevykoľají. Problém? Ak má problém riešenie, tak prečo sa sužovať? A ak nemá, tak sužovanie a starosti nepomôžu.

Myslím si, že práve kvôli budhizmu sú krajiny ako Srí Lanka a Thajsko u našich klientov tak populárne – zájazdy sem vypravujeme 365 dní v roku, veď je tu celoročne teplo.

Budhistov je vyše 500 miliónov, no hinduistov je 1,3 miliardy. Hinduizmus je naozaj tretím najrozšírenejším náboženstvom sveta. Nájdete ho na ostrove Bali, na Fidži, na Mauríciu, no hlavne na indickom subkontinente – na severe Srí Lanky, v Nepále a, predovšetkým, v najľudnatejšej krajine sveta – v Indii.

Hinduizmus je mnohými považovaný za najstaršie náboženstvo, aj keď táto otázka je zložitejšia. Hinduisti majú akúsi svätú trojicu bohov – Brahmu (stvoriteľa), Višnua (udržiavateľa) a Šivu (ničiteľa). Každý z týchto bohov má svoju družku a jazdí na svojom zvierati ako na dopravnom prostriedku. No hinduizmus má milióny bohov a aj Budha je vraj jednou z reinkarnácií boha Višnua, a teda hinduisti považujú aj budhistov za svojich.

Ako sa hinduisti nezamotajú pri toľkých bohoch? Každý verí trošku inému. Hinduizmus nie je jednotný, necháva voľnosť a v tom chaose ide o najdemokratickejšie náboženstvo. V Indii je mnoho jazykov, mnoho národov a pod jeden pojem hinduizmus je vložených vlastne veľa náboženstiev.

Nech už ale vstúpite do hocijakého hinduistického chrámu, základom je vyzuť sa. A je tu často ukrutná špina. Do niektorých chrámov navyše turistu vôbec nepustia. Treba nasledovať druhých. Na severe Srí Lanky a juhu Indie sa zase musí muž vyzliecť do pol pása. Je to opäť veľmi rozdielne.

Hinduisti veria v reinkarnáciu a často dostávam otázky k tomu, ako sa dá „zle narodiť“ (do najnižších kást). Oni ale nechápu, že sa zle narodili. Prosto takto to je a musia svoj údel na tomto svete prežiť. Nabudúce sa narodia lepšie. Hinduista je uzrozumený so svojím osudom – keď bude mať lepšiu karmu, jeho duša sa prevtelí – po smrti vletí do druhého tela, iného človeka (či zvieraťa, ak je karma zlá).

Indiu mám rád, ten chaos, tú inakosť, a lásku k Indii som preniesol na svojich sprievodcov vyškolených v BUBO Cestovateľskej Akadémii. Začiatkom roka 2025 som sa zúčastnil najväčšieho náboženského festivalu sveta Kumbh Mela – na sútoku riek Ganga a Jamuna, kde sa zúčastnilo neuveriteľných 660 miliónov pútnikov.

V Indii sa nachádzajú hyperluxusné hotely s top servisom. Indie sa mnohí boja, ale s BUBO sa báť nemusíte – naozaj sa tu vyznáme a môj dlhoročný partner je bráhman – teda najvyššia kasta.

Na celom svete sú asi dve miliardy moslimov. Väčšina z nich sú sunniti, ale navštívil som aj šiítske náboženské sviatky a okrem sunnitov a šiitov aj iné odnože islamu ako ibádíti v Ománe, ismáíliti v Badachšáne, hutíovia v Jemene, alawiti v Sýrii a drúzi v Libanone... Taktiež som zažil mystické duchovné tradície islamu – a to súfizmus.

Moslimov je dnes už vyše 2 miliárd a už od 7. storočia nejde iba o Arabov. Najväčšou moslimskou krajinou je Indonézia. Najväčšie zážitky som mal v šiítskych svätyniach, no, samozrejme, nikdy nezabudnem na návštevu Mediny v Saudskej Arábii, ani na tri návštevy Mekky. O svätej púti hadždž som napísal blog.

V Medine sa nachádza najstaršia mešita sveta. Mekka je zase tou najdôležitejšou. Bol som vo vnútri oboch – v Mekke dokonca trikrát. No obe sú veľkou silou. Viera a pieta sú vo vzduchu a vy to budete cítiť.

Hlavný rozdiel medzi šíitmi a sunnitmi? Hovorí sa, že šíiti sa vraj modlia 3x denne 5 minút a sunniti celkovo 5x denne 3 minúty. Vždy sú pritom otočení smerom k Mekke, k posvätnej Kaabe.

Moslimov často odsudzujeme, a to neprávom, (mimo iného) kvôli zahaľovaniu sa. Pritom je to zvyk ako babky na slovenských dedinách či babky v dnešnom Grécku. Nielen ženy nosia šatky, muži ju nosievajú taktiež a každá krajina má svoju farbu a svojské uviazanie šatky, takže ja na prvý pohľad spoznám Ománca od Jemenca či Araba z Abú Dhabi od Sauda.

V Afrike, ak sme dlho cestovali, ku mne často niekto prišiel, odmotal mi šatku z hlavy a nanovo ju uviazal tak, ako sa to nosí tu, v tomto kúte sveta. Spomeniem tiež, že v roku 2018 malo v Saudskej Arábii na hlave šatku 100 % žien na ulici – vonku. A v roku 2025 som už vo veľkých mestách videl ženy bez šatky. No na juhu boli skoro všetky zahalené.

Keď našim dievčatám ukázali ženy fotografiu, ako vyzerajú bez šatky, a ja som ju uvidel, zbadal som najkrajšiu ženu sveta. Saudky aj Jemenčanky sú prekrásne ženy.

Pri návšteve mešity sa patrí vyzuť, v krátkych gatiach, sukni či tielku vás do mešity nepustia, ženy musia mať často na hlave šatku. V Iráne či Iraku – do svätých miest aj burku. Do mešity v Medine som vošiel v normálnom oblečení, no do Mešity al-Haram v Mekke som bol v ihráme, a vtedy je pokrývka hlavy vyslovene zakázaná.

Okolo Kaaby sa chodí v tzv. tawáfe – to je 7 otočiek v protismere hodinových ručičiek. Okolo budhistických stúp sa chodí zasa v smere hodinových ručičiek.

Kresťanstvo je najrozšírenejším náboženstvom na planéte a praktizuje ho vyše 2,5 miliardy veriacich – je to ohromný úspech. Islam je síce najrýchlejšie rastúcim náboženstvom dneška, ale aj evanjelikálne a pentekostálne kresťanstvo je na vzostupe. Najväčší úpadok náboženstiev je v západnom svete.

Kresťanstvo sa vyznáva na všetkých kontinentoch – nielen v Európe, Severnej a Južnej Amerike. Kresťanov stretávam aj v subsaharskej Afrike, Ázii – kde na Blízkom východe vzniklo – ale aj v Oceánii.

Kresťanstvo má naozaj mnoho vetiev - pravoslávni, katolíci, protestanti... Prečo to tak je? Ak si človek prečíta Konrada Lorenza, zistí, že takíto prosto ako ľudia sme. Musíme sa rozdeliť, do toho nás príroda núti. Kresťanov je najviac, a tak máme najviac vetiev.

K prvej veľkej schizme došlo v roku 1054 (vtedy sa oddelilo pravoslávie), druhá schizma v roku 1517, resp. následne po tom, čo Martin Luther pribil na dvere svojho kostola postuláty – 95 téz – a pomocou Gutenbergovho výmyslu (kníhtlače) ich rozmnožil.

Katolícka cirkev je najsilnejšia a jej hlavou je pápež (dnes Lev XIV.). Ide o muža, ktorý má obrovskú moc. Cirkev je extrémne silná. Nie tak ako v 15. storočí, ale stále ide o silnú, bohatú a mocnú organizáciu, ktorá dokáže zamiešať moderné voľby. Musím povedať, že mne sa pápeži od Jána Pavla II. až doteraz páčia a robia katolíckej cirkvi dobré meno.

Sme kresťania, sme belosi, sme Európania – ale vyvyšovanie sa už dávno vyšlo z módy. Cestovanie nás učí pokore, zbavuje predsudkov a pomáha nám pochopiť, že všetci ľudia – bez ohľadu na vieru, farbu pleti či zvyky – sme len spolubývajúci na jednej modrej planéte, ktorá sa točí bez ohľadu na to, kto má pravdu.

Vážme si jeden druhého, inšpirujme sa navzájom a namiesto toho, aby sme sa báli iného náboženstva, skúsme si z neho niečo múdre zobrať – skúsme sa prispôsobiť, aj keby to mala byť len schopnosť vyzuť sa pred vstupom do chrámu a netrpieť pritom úzkosťou, že si zašpiníme ponožky.

Poznávať cudzie náboženstvá je pre mňa nielen vášeň, ale aj najpokojnejšia revolúcia, akú si dokážem predstaviť. Kto vie – možno svetový mier nezačne na summite veľmocí, ale pri spoločnom čaji v kláštore, mešite, synagóge či pod figovníkom v gurudware.

Cestujte a svet pochopíte omnoho viac.