Tradičná čínska medicína – recept na dlhovekosť

Pochopenie tradičnej čínskej medicíny (TČM) a jej funkcií nemá za účel nahrádzať či akýmkoľvek iným spôsobom vyvracať západné formy medicíny, ktoré sú v našich krajinách prioritne praktizované.

Práve naopak, hlavným cieľom je hlbšie porozumenie čínskej kultúry, spoločnosti aj zvykov badateľných v každodennosti života, a to predovšetkým počas návštevy Číny, Hongkongu, Taiwanu a mnohých ďalších krajín spadajúcich do oblasti Ďalekého východu (Japonsko, Južná Kórea, Vietnam, krajiny juhovýchodnej Ázie spoločne so západnou časťou Pacifiku). Aj z tohto dôvodu sa TČM zaraďuje do tzv. Ďalekovýchodnej medicíny a oblasť Číny nie je jediným miestom, v ktorom sa jednotlivé kultúrne a filozofické zvyky postupom tisícročí formovali.

Pred detailným ponorením sa do špecifických fragmentov TČM je potrebný vhľad do prvotného konceptu, tvoriaceho samotný základ prapočiatkov medicíny Ďalekého východu. Je ním životodarná energia Qi (čítajte čchi), inak známa tiež ako životná sila, prúdiaca v každom z nás, ako aj všade navôkol – v jednotlivých miestnostiach, interiéroch, našich domovoch či vonkajšom priestranstve.

Qi prirodzene cirkuluje vo všetkých ľudských organizmoch. Nie je viditeľná a jej prítomnosť je dokázateľná len na základe obdivuhodných výsledkov súvisiacich s jej manipulovaním v rámci TČM. Dôsledkom voľného prúdenia Qi rastieme fyzicky aj mentálne, naše telo sa obnovuje. Avšak, kontrastom môže byť tiež energia zablokovaná alebo jej stagnácia či nedostatok. Riešením prípadných zdravotných komplikácií je napríklad bylinná medicína, akupunktúra, akupresúrna masáž, zaradenie precvičovania Tai Chi, dychových cvičení a meditácie do životného štýlu, ktorý pôvodne spôsobil narušenie vnútornej harmónie a prirodzenej dynamiky našej energie.

Pre Qi je významné jadro človeka, umiestnené v pomyselnom strede tela. Každý orgán ovplyvňuje funkcie a voľný obeh energie iným spôsobom, prostredníctvom neviditeľných kanálov – meridiánov. Tieto energetické priechody taktiež plynú všetkými časťami nášho organizmu. Dokonca aj samotný čínsky znak reprezentujúci Qi (氣) pozostáva zo symbolu pomenúvajúceho ryžu (米) a paru. Pri stúpajúcom opare z ryže ide o premenlivý a transformačný proces, obrazne charakterizujúci vzájomnú súhru viditeľných aj neviditeľných síl v našom živote a vesmíre.

Takmer každý z nás sa počas svojho života aspoň raz stretol so symbolom jin jang. Čínska medicína síce nemusí byť familiárna pre všetkých, avšak znak vesmírnej a tiež všeobecnej rovnováhy máme možnosť pozorovať kdekoľvek, či už v joga centrách, na rôznych masážach alebo v obchodíkoch s liečivými olejmi. Aká je história jin jang a čo vlastne čierno-biely kruh s menšími kruhmi protichodných farieb v sebe reprezentuje?

Opäť je potrebný návrat do obdobia 4. stor. pred n. l., kedy sa pojem svetlej a temnej strany (jin jang) objavil v zápiskoch Knihy premien (I-ťing), považovanej za jeden z najstarších klasických textov čínskej kultúry. Jin spoločne s jang zastupuje dva odlišné princípy, ktoré sa vzájomne dopĺňajú, dôsledkom čoho sú na sebe závislé. Ani jeden z nich nie je dobrý alebo zlý, pretože len spoločne dokážu tvoriť úplný celok – obojstrannú rovnováhu.

Pokiaľ by sme mali jednotlivé časti symbolu rozdeliť a charakterizovať, jin zastupuje ženský princíp a jang zase ten mužský. Jin prúdiaci v našom tele figuruje ako tiger. Je studený, pasívny, defenzívny, tichý a zároveň ukľudňujúci. Je to pevná hmota, materiálno a tieň. Niečo ako tmavší zimný slnovrat. Jang je kontrastom, vďaka čomu v našom tele prúdi ako drak. Je teplý, aktívny, agresívny, hlučný a vzrušujúci. Na rozdiel od jinu zastupuje paru, energetiku a svetlo, niečo pominuteľné s podobou svetlého letného slnovratu.

Ako sme už spomínali vyššie, ani jeden z týchto princípov nie je lepší, nemajme pocit, že chlad či tma symbolizuje niečo negatívne. Práve naopak, bez noci by ráno nezačínal deň, no a bez dňa by nemohla nastať pokojná a regeneračná noc. V rámci TČM je dôležité nasledovať kroky smerujúce k vyváženiu jin a jang našich organizmov, aby mohla Qi cirkulovať bez akejkoľvek telesnej i duševnej stagnácie.

Po objasnení základných ideí môžeme prejsť z abstraktných, teoretických oblastí do tých praktických. Ako je vôbec možné udržať vnútornú energiu v pravidelnej cirkulácii s vyváženým jin jang v našom tele? Praktizovanie fyzických cvičení inšpirovaných Ďalekým východom nie je v európskych krajinách žiadnym novátorským prístupom. Bojové umenia, kung fu, tai chi alebo dychové cvičenia qigong sú každým dňom globálne viac a viac populárne s narastajúcim množstvom nasledovateľov všade vo svete. Čo však jednotlivé disciplíny predstavujú a ako si z nich vybrať tú najlepšie vyhovujúcu?

Začnime pojmom qigong, zahŕňajúcim viac ako 1 500 rôznych štýlov dychového a pohybového precvičovania, spadajúcich do zdravotných, duševných aj bojových cvikov, rozvíjajúcich hlboko zakorenenú dávnu čínsku tradíciu. Prvotné záznamy pozostávali najmä zo série tanečných póz, prepojených s rôznou rytmikou dýchania, meniacou sa pri jednotlivých zmenách v držaní tela.

Mnohé z pohybov vychádzajú práve z imitácie zvierat. Qigong predstavuje individuálne precvičovanie jedinca v záujme interného rastu, na rozdiel od tai chi, ktoré sa praktizuje zväčša v skupinách. Pomalé pohyby dvíhania upažených či predpažených rúk v mierne rozkročenom postoji, navigované kľudnými hlbokými nádychmi. Pokiaľ hľadáte menej invazívnu formu aktivity, qigong je tou správnou voľbou vyrovnania hladín jin a jang vo vašom tele.

Tai chi dnes poznáme ako jednu z najznámejších foriem bojových umení. Pôvodom sa odvíja od qigongu a charakteristická je preň súhra pomalých a jemných pohybov s rýchlymi a ráznejšími. Pozostáva z viacerých štýlov, niektoré vyžadujú intenzívnejšiu fyzickú performanciu, v iných zas prevažujú voľnejšie prvky. Výraz tai chi znamená „najvyššie z najvyššieho“ a často sa používa pri opise nekonečnosti vesmíru.

Zmeny existujúce všade navôkol sú spôsobené všadeprítomnými opozitami, z čoho vychádza koncept tai chi. Opäť sa dostávame k princípom jin a jang. Ak si však predstavíme skupinku nadšencov rôznych vekových kategórií, precvičujúcich tai chi napríklad niekde v parku v Pekingu, pohyby sú kontrastné, už nie sú situované výhradne len na jednom mieste a oplývajú dynamickejším rázom.

Spojením pomalého, dychom poháňaného qigongu integrovaného do dynamickejšieho tai chi prechádzame k splynutiu všetkých vyššie uvedených cvičení, ktorým je kung fu. Výraz kung fu tkvie v čínskej fráze gong fu – „činnosť vyžadujúca čas na dosiahnutie perfekcionizmu“, avšak bežne zaužívaným pojmom v Číne je práve wushu (wu – „vstup do boja so zbraňou na pleci“, shu – „vynikajúce zručnosti“).

V rámci histórie sa tisícročia staré techniky bojových umení mnohých štýlov v súčasnej podobe začínajú objavovať až počas konca dynastie Ming, pokračujúc do začiatku dynastie Qing (druhá polovica 16. storočia so začiatkom 17. storočia). Atribúty kung fu priniesol do Číny podľa legendy zakladateľ čínskeho budhizmu, Bódhidharma. Hlavný úmysel pozostával z nápravy ochabnutých tiel mníchov, ktorí celé hodiny meditovali, dôsledkom čoho ich telá po fyzickej stránke chradli. Poukázať chcel na potrebu starostlivosti o myseľ, ducha a taktiež aj telo ako o jeden celok, ktorého každá časť plní dôležitú funkciu, a preto ani jednu netreba zanedbávať.

V súčasnosti je kung fu populárnym bojovým umením s tisíckami aktívnych študentov v školách nachádzajúcich sa vo viacerých oblastiach Číny. Najznámejším miestom, nasledujúcim legendu posvätnej hory Songshan, kde Bódhidharma meditoval a následne pre mníchov vytvoril sériu cvičení, zostáva Shaolinský chrám. Disciplínu, skromnosť a sústredenosť mníchov, zosobnenú v bojových zostavách kung fu, tu môžete doslova pocítiť na vlastnej koži aj vďaka našim viac ako tridsaťročným skúsenostiam s organizovanými zájazdami v malých skupinách. K dispozícii sú tu okrem iného aj kurzy kung fu otvorené pre zahraničných návštevníkov rôznych vekových kategórií.

Dych, činnosť ovplyvňujúca vitálne funkcie nášho organizmu. Pocit úzkosti, stres či zrýchlený chod každodenného života, ktorý na nás občas dolieha, aj to všetko je možné regulovať spôsobom, akým dýchame, z čoho pramení základ meditácie. Častokrát si pod týmto pojmom predstavíme mníchov v tureckom sede ponorených v dlhých hodinách bezmyšlienkových rozpoložení, ale aj meditácia môže mať rôzne formy, bližšie našim životným štýlom. Princípom zostáva spomalenie a prežitie danej chvíle prítomnosti.

História prvých odkazov na meditáciu v Číne siaha do filozoficko-politických textov objavujúcich sa v priebehu 7. až 4. storočia pred n. l., ale presný časový údaj zostáva podľa historikov nejasný. Podstatné však je, že prácu s dychom poznáme už v rámci qigongu spred 4 000 rokov. Starobylý pôvodný návod k meditácii pozostával z kultivovania životnej esencie, ducha a vitálnej energie, čo postupne položilo základy TČM s priamou nadväznosťou na Qi a princípy jin jang.

Podoby modernej meditácie môžu variovať medzi zastavením sa v sede, stoji i v ľahu. TČM nasleduje rytmus prírody a energie sezón, ktorým sa prispôsobuje prostredníctvom 5 elementov (drevo, oheň, zem, kov a voda). Každé obdobie je zamerané na inú časť tela či mentálne naladenie. Meditáciu je spoločne s dychovým cvičením vhodné praktizovať v týždni alebo každý deň s prípadnou vizualizáciou obrazcov pre jednoduchšie upokojenie myšlienkového toku. Pre lepšie pochopenie si vyberme napríklad obdobie jari, zastúpené elementom dreva. Jar je prirodzene sprevádzaná rastom a obnovou po skončení zimy, čo si môžeme predstavovať pri pomyselnom vdychovaní čerstvej energie a vydychovaní zimnej frustrácie.

Ak z tradičnej čínskej medicíny poznáme a praktizujeme niečo aj u nás, v západných krajinách, tak je to určite akupunktúra. Dlhé tenké ihly dosahujúce 13 až 75 mm, vpichnuté do určitých bodov rozmiestnených na tele s cieľom rozprúdenia a stimulácie zaseknutej energie Qi. Pôvodné množstvo akupunktúrnych bodov sa v minulosti podľa tradície odvíjalo od počtu dní v roku.

Dnes je oficiálne uznaných 361 klasických telesných bodov, ktoré sú vzájomne pospájané 14 rôznymi meridiánmi – kanálmi umožňujúcimi ich voľný priechod. Toto číslo však nie je konečné, pretože aj akupunktúrne body sa rozdeľujú na základné a dodatkové, vďaka čomu môžeme povedať, že celý ľudský organizmus má v niektorých tradičných praktikách až 2 000 rôznych bodov určených na rozpohybovanie Qi. Vhodným príkladom je ucho – veľmi dôležitý orgán TČM, takisto ako chodidlo – na ktorom vieme nájsť až 200 bodov, spoločne s ďalšími 48 dodatkovými bodmi v jeho okolí na hlave.

Akupunktúra nám môže pomôcť s rôznymi zdravotnými ťažkosťami, akými sú napríklad bolesti hlavy, astma, bolesti chrbta, osteoartritída, žalúdočné problémy či bolesti zubov. Opäť treba zdôrazniť, že tento spôsob liečby nemá nahrádzať postupy využívané v západnej medicíne a má nám hlavne predstaviť praktiky TČM východných krajín. Aj v tomto prípade je však dôležité, aby bola liečba vedená odborníkom. Jednotlivé vpichy ihiel by totiž vôbec nemali spôsobovať bolesť, ale jemné teplo s miernym tlakom, ktorý postupne dostane telesné rozpoloženie princípov jin a jang späť do rovnováhy.

Ďalším účinným spôsobom, ako rozpohybovať vnútornú energiu Qi, je akupresúrna masáž. Pokiaľ chceme zvoliť niečo rýchlejšie a praktickejšie, no zároveň stále efektívne, tak masáž je výbornou voľbou. Pod týmto pojmom si asi všetci predstavujeme, ako sa do pol pása povyzliekaní za pomoci olejov necháme masírovať podobným spôsobom ako kdekoľvek doma, avšak opak je pravdou. Akupresúrna masáž, alebo inak prezývaná Tui Na, sa realizuje tzv. „nasucho“, čo znamená, že nie je potrebné sa vyzliekať.

Opäť sa sústreďuje na konkrétne telesné body, rovnako ako akupunktúra, ktoré sú masírované prstami alebo vyklepávané za pomoci malých kovových kladiviek. Väčšinou je masírovanie silné a intenzívne, častokrát aj bolestivé (pokiaľ máte na tele viacero stuhnutých miest so zaseknutou energiou Qi). Ide o ulovený zážitok, na ktorý budete dlho po premasírovaných častiach tela spomínať, hlavne keď vás pomasírujú profesionálni maséri v Luoyangu alebo šaolinskí mnísi v škole bojového umenia v Šaoline na našom zájazde To najlepšie z Číny a zájazde Veľký okruh Čínou.

Na základe odporúčaní našich skúsených sprievodcov vyškolených v BUBO Cestovateľskej Akadémii sa pri návšteve Číny oplatí mať vždy pri sebe vlastnú fľašu. Kdekoľvek sa totiž ocitnete, všimnete si domácich s termoskami či fľašami naplnenými sypaným čajom, ktoré si počas dňa pravidelne dolievajú, od letísk cez nákupné centrá až po malé obchody či pouličné stánky, kde je teplá voda dostupná takmer všade. Dôvod je pritom jednoduchý: čaj tu nie je len nápoj, ale prirodzená súčasť každodenného života, ku ktorej sa týmto jednoduchým spôsobom prirodzene priblížite.

V čínskej kultúre totiž predstavuje okrem obyčajného nápoja na zahasenie smädu aj liečivo. Už v dávnej minulosti bol čínsky čaj chápaný ako poklad, ktorý podnietil ópiové vojny a z Číny prostredníctvom Hodvábnej cesty putoval smerom na západ. Preto ak si dnes predstaví niekto Čínu, čaj je určite jednou z jej charakteristických a tradičných komodít, spoločne s hodvábom a porcelánom. V súčasnosti evidujeme v Číne a jej okolí viac ako 2 000 rôznych druhov čajov rozdelených do 6 čajových rodín: 

• Zelený čaj 
• Biely čaj 
• Oolong  
• Čierny čaj 
• Puer
• Kvetový čaj 

Každá rodina sa zameriava na inú oblasť podpory vitálnej stránky nášho organizmu. Zelený čaj pomáha kognitívnym funkciám a detoxikácii, zatiaľ čo oolong (čítajte úlong) posilňuje imunitný systém. Biele čaje redukujú vysoký krvný tlak, zvýšený cholesterol a spomaľujú starnutie, kdežto skupina čiernych čajov je ideálna najmä pre ľudí, ktorí sú často zimomraví. Zohrieva organizmus aj žalúdok, čím pomáha s trávením a cirkuláciou krvi.

Oolong je tiež ideálnou voľbou, pokiaľ sa snažíte zredukovať vašu hmotnosť. Podporuje trávenie a vytvára rovnováhu medzi teplými a studenými prvkami v tele. Kvetový čaj oficiálne nepovažujeme za tradičný čaj, pretože namiesto čajových lístkov pozostáva z kvetov. Aj napriek tomu však organizmu pomáha hlavne so zrakom. Ak vaša práca vyžaduje dlhé hodiny pred počítačom, kvetové čaje uvoľnia bolesť očí, sprevádzanú aj bolesťou hlavy, a upokoja vašu pečeň.

Poslednou skupinou je čaj Puer, známy aj v našich končinách. V porovnaní s predošlými čajovými skupinami je výnimočný najmä svojím vekom. Pri ostatných čajoch totižto platí pravidlo, čím čerstvejší, tým lepší a hodnotnejší. Pokiaľ sa však zameriame na Puer, jeho hodnota sa zvyšuje práve pribúdajúcim vekom. Najstarší Puer na svete sa nachádza v múzeu Zakázaného mesta v Pekingu, aktuálne má 200 rokov a bol nájdený v roku 1963 ako artefakt pochádzajúci zo zlatej éry dynastie Qing (čítajte čching).

Čím je Puer starší, tým je lepší a vyzretejší, no v dôsledku svojho veku zároveň oplýva výraznou zemitou chuťou, vďaka čomu nie je preferenciou každého. Aj táto chuť sa samozrejme dá zjemniť, či už citrónom, alebo medom. Akýkoľvek čaj z vyššie uvedených skupín je ideálne požívať pravidelne. Číňania veria, že studená voda spomaľuje tráviaci systém, a preto nie je vhodné piť veľké množstvo studených nápojov s ľadom, a keďže sú všetky čaje viacnálevové a môžete ich použiť 5 až 6-krát, zalievajú svoje telo teplou vodou, ktorá pomáha metabolizmu aj tráveniu.

Každý fragment TČM usiluje o balans princípov jin a jang – ženských a mužských zásad prúdiacich v našich organizmoch v podobe chladných a horúcich prvkov. Inak tomu nie je ani v prípade stravy, ktorú rovnako ako čaje delíme na jedlá tvoriace oheň alebo chlad. Podľa ich zaradenia dokážeme zistiť, čo je najlepšie konzumovať v zimných či letných mesiacoch a aké suroviny je vhodné pred spaním v rámci večere radšej vynechať. Opäť teda môžeme nadviazať na sekciu čajov, pretože ani jedlo sa v čínskej kultúre a TČM nemá konzumovať surové alebo studené.

Ideálne je všetky suroviny predpripraviť do nakrájanej podoby a minimálne trochu osmažiť na oleji, aby dosiahli určitú teplotu prijateľnejšiu pre tráviaci systém. Ak naše telo napríklad vykazuje známky nadmerného tepla v podobe migrény, vysokého krvného tlaku, stresu či zapálenej pokožky a akné, je potrebné nastoliť rovnováhu a siahnuť po tzv. „chladných“ jedlách, akými sú napríklad horké bylinky, zelený čaj, banány, melón, jahody či listová zelenina. Pokiaľ však potrebujeme našu vnútornú energiu zohriať, treba zvoliť jedlá so základom z cibule, zázvoru, čili, kurkumy, červeného mäsa, paradajok a pod.

Počas zimných mesiacov je taktiež ideálna zvýšená konzumácia mäsa a korenistých, viac olejnatých jedál.

Okrem samotných pravidiel konzumácie potravín v TČM je potrebné spomenúť, že čínska kultúra je jednoznačne kultúrou jedla, čo patrí medzi jej najkrajšie charakteristiky vôbec. Číňania jedlo milujú a prostredníctvom stretnutí pri jedle oslavujú takmer všetko od narodenín, pohrebov, svadieb, rodinných stretnutí až po obyčajný deň. Jedia spolu komunitne, sú hluční a s láskou si vychutnávajú každé jedno sústo rôznych pokrmov točiacich sa na okrúhlych čínskych stoloch, na ktorých sa všetko zdieľa.

Len Číňania o sebe s úsmevom dokážu povedať, že zjedia všetko, čo má 4 nohy okrem stola, a následne sa na tom s chuťou zasmiať. Preto treba vycestovať do Číny pripravený ochutnať naozaj všetko, čo vám jednotlivé provincie ponúknu. Šanghaj vás očarí ryžovými jedlami a sladkokyslými omáčkami, v Xi’ane ochutnáte lokálne Biang Biang rezance dlhé a hrubé ako opasok a v závere si s nami pochutnáte na luxusnej pekingskej kačke priamo v Pekingu, odkiaľ si domov odnesiete aj jej receptúru. A to ešte nespomínam michelinské reštaurácie v Hongkongu, kde na luxusné hviezdy dokážete natrafiť aj v pouličných stánkoch.

Tradičná čínska medicína, siahajúca ďalekých 3 000 rokov do minulosti, založená na ešte dávnejších princípoch rovnováhy jin a jang pochádzajúcich zo 4. stor. pred n. l., zostáva aj napriek svojej siahodlhej histórii aktuálnou témou, či už v regióne, z ktorého pochádza, alebo v globálnom kontexte, kde sa taktiež stáva čoraz atraktívnejším a frekventovanejším pojmom.

Dôchodcovia cvičiaci tai chi počas ranných hodín v pekingských parkoch, predovšetkým varená strava na jedálnych lístkoch a otáčajúcich sa stoloch v reštauráciách a okoloidúci držiaci termosky s čajom. Aj toto sú dôkazy, že súčasná spoločnosť vychádza z pôvodných návykov TČM, pretože z nich neustále benefituje.

Pokiaľ je pre nás príliš abstraktná a nepredstaviteľná implementácia meditácie či dychových cvičení qigong do nášho životného štýlu, neznamená to hneď, že dlhovekosť nedokážeme dosiahnuť aj u nás v európskych krajinách. Čím sa však z TČM môžeme inšpirovať, je práve moment z každého dňa, ktorý investujeme do seba a spomalíme. Zastavíme sa pri prechádzke v prírode, zacvičíme si, pomasírujeme určité body na našom tele v rámci rozprúdenia lymfatického systému nášho organizmu a detoxikujeme naše orgány pitím čaju určeného danému ročnému obdobiu. Zámerom aj naďalej ostávajú malé kroky každého dňa smerujúce k vytrvalosti, vďaka čomu v tomto prípade opäť platí, že cesta sa nakoniec stáva cieľom.