Umenie pozorovať slony – pochopiť ich reč, emócie a múdrosť

Rád by som sa s vami podelil o moje skúsenosti zo stoviek hodín pozorovania na safari, ale aj o to, čo som sa naučil od kolegov, z literatúry, návštev vzdelávacích miest a v neposlednom rade aj od lokálnych sprievodcov. Verím, že na konci budete mať nutkanie s BUBO navštíviť safari a pozorovať tieto majestátne zvieratá z úplne iného uhla pohľadu.

Na safari je zaužívaným pravidlom, že pri spaľovacích autách sa motor vypína, aby bolo možné nerušene a ticho pozorovať zvieratá. Pri slonoch však táto zásada často neplatí. Motor sa necháva zapnutý, aby bolo možné v prípade potreby rýchlo zareagovať a bezpečne sa vzdialiť, ak by slony začali zastrašovať alebo naznačovali útok. Skúsený sprievodca, ktorý dobre pozná správanie konkrétnych jedincov v danej oblasti, si môže dovoliť motor vypnúť. Ak však ide o individuálne safari, kde vodič riadi sám, neodporúča sa motor v blízkosti slonov vypínať.

Čarovný okamih pri pozorovaní slonov spočíva v tom, že každý zážitok je iný – iné prostredie, nálada, zoskupenie aj energia, ktorá medzi nimi panuje.

Častokrát sedíme s našou BUBO skupinkou v tichosti na safari a počúvame zvuky a život okolo nás. Pri slonoch je ten zvuk veľmi špecifický a keď si predstavíte nejaký sloní zvuk, som presvedčený, že vás napadne, ako sa ozve hlboké, tlmené trúbenie.

Nie je to obyčajný zvuk – je to pozdrav, signál, možno varovanie. Slony spolu hovoria, aj keď človek nič nepočuje. Pozorovať slony znamená naučiť sa nový jazyk – jazyk pohybov, vibrácií a ticha, ktorými vyjadrujú svoje potreby. Vnímať tieto drobné signály je umenie – detaily, ako sa pohne chobot, ako sa roztiahnu uši, ako sa zmení rytmus kroku, prípadne rozostavenie v stáde.

Každý pohľad, každý dotyk niečo prezrádza. Radosť, smútok, obava, empatia. Slony majú všetko, čo nazývame „ľudským“, len to nevyjadrujú slovami.

Pri iných druhoch zvierat, napríklad pri antilopách, je to samec, ktorý je tzv. alfa samec a má na starosti celé stádo. U slonov je aj toto iné a výnimočné, pretože tu funguje matriarchát. Stádo vedie najstaršia slonica, ktorá pozná cesty, vie, kde sa nachádza voda aj kde hrozí nebezpečenstvo. Samice so svojimi mláďatami žijú oddelene od dospelých samcov, ktorí sa k stádu pridávajú len v období párenia.

Ako komunikujú slony? Slony komunikujú infrazvukom, dotykmi, pohybmi chobota. Ich emócie sú skutočné – radosť, smútok, súcit. Pri tomto druhu pozorujete svet, ktorý má svoj rytmus a logiku.

Samotný slon je obrovské stvorenie, ktoré môže vážiť aj viac než šesť ton. No najväčšie nadšenie medzi našou skupinkou lovcov zážitkov v teréne vždy zavládne v momente, keď sa objaví celé stádo. Vpredu kráča alfa samica a za ňou nasleduje zvyšok rodiny. A práve vtedy, keď sa na scéne objaví slonie mláďa, nastane tá pravá eufória. Všetci sú pripravení s fotoaparátmi a počuť len výkriky: „Jej, to je zlaté!“ alebo: „Aké malinké!“ Roztomilosť malých nemotorných sloniat nadchne každého. Malá pomôcka pri rozoznávaní veku je jednoduché povedať, či má menej ako rok. Pokiaľ sa mláďa prejde matke popod brucho, je mladšie ako jeden rok.

Pri jednom safari, konkrétne v Chobe (Botswana) na ostrove Sedudu, sme zažili okamih, ktorý sa podarí vidieť raz za život. Po takmer dvoch rokoch gravidity prebiehal pôrod mláďaťa. Okolo slonice, ktorá rodila, sa v kruhu zoradili rodinní príslušníci a chránili ju, popri tom nohami a chobotmi prášili, aby tak prekryli pach novorodeniatka, ktoré by svojím pachom mohlo prilákať predátorov, ako napríklad levy. Po narodení sa musí mláďa najskôr postaviť na vlastné nohy a až potom ho môže mama kojiť – je to kvôli prežitiu v divočine, a tak sa stáva najchránenejším členom stáda, alebo môžeme to nazvať aj rodiny.

Samce kráčajú svetom sami. V mladosti ich stádo opustí, približne vo veku 13 rokov, kedy sa stávajú pohlavne dospelými, aby sa predišlo konfliktom.

Niektorí tvoria malé skupiny, iní sa túlajú savanou osamelo – tichí bojovníci. Pri samcoch je správanie často odlišné a najmä, keď sa začne obdobie zvané musth [čítaj mast]– obdobie zvýšeného testosterónu. Tento jav môžete vidieť v oblasti jeho lebky medzi okom a uchom vyteká tekutina zvaná aj temporálny sekrét. Tento sekrét obsahuje feromóny a chemické látky, ktoré signalizujú ostatným slonom, že samec je v období musth – teda má zvýšenú hladinu testosterónu a je pripravený súťažiť o samice.

V tomto období je pozorovanie odlišné aj s inými pravidlami. Čo môžete uvidieť? Široko roztiahnuté uši, pomalé kroky, hlava hore. Toto býva často varovanie, ktoré netreba ignorovať. Pozorovať samca je fascinujúce a niekedy môže priniesť aj trochu adrenalínu. Musíte čítať jeho reč tela a zostať pokojný. Slon vás nechce napadnúť, len vám hovorí, že má svoj priestor. Turista vidí zviera, sprievodca číta správanie.

Ale aby som priniesol aj trochu iného pohľadu, aj sprievodcom sa stávajú situácie, pri ktorých sa zapotíme, ale nepanikárime. Pozrite si nasledujúce video, ktoré bolo natočené klientkou pri pozorovaní slonov v Etoshi v Namíbii. Vysvetlím vám, čo sa udialo. Počas obdobia dažďov sa suchá, zelená Etosha premení na husto porastený zelený park, keď vidíte tak pár metrov vedľa seba z každej strany. Ak v rýchlosti prejdete zákrutu, môže z toho vzniknúť nepríjemná situácia.

V jednej časti, konkrétne Twee Palms okruh, sme išli hľadať slony. Zákruty boli kľukaté a my sme preto tomu prispôsobili jazdu, aby nedošlo k stretu so zvieraťom. Po jednej zákrute sme videli obrovského starého samca, ktorý nás hneď uvidel a, ako sa hovorí, padli sme si do oka. My aj s kolegom v druhom aute sme vedeli, že mu treba nechať priestor, aby sa necítil ohrozený. Postupne, ako sa približoval, my sme sa cúvaním vzďaľovali, ale tomuto samcovi to nestačilo. Rozhodol sa, že nám trochu spestrí deň, rozbehol sa tento niekoľkotonový kolos priamo na nás. My sme sa však správne zachovali a dali sme mu potrebný priestor. On nám trošku zdvihol adrenalín a pokračoval svojím smerom. Aj toto je zážitok, ktorý sa nedeje každý deň, ale aj vďaka tomu, že sme vedeli, ako sa správne zachovať, všetko dopadlo dobre.

Bez slonov by Afrika vyzerala inak. Lámu stromy, vytvárajú cesty, kopú jamy, ktoré sa menia na napájadlá. Kde prejdú, tam vzniká život.

Jedným z týchto druhov „záhradníčenia“ je aj každoročné vznikanie najväčšej vnútrozemskej delty – delty Okavango v Botswane. Slony sem každoročne migrujú a počas svojho putovania menia vzhľad krajiny, ktorý pomáha vzniku tohto úchvatného fenoménu delty. Počas ich putovania po krajine často skonzumujú veľké množstvo potravy, ktorú tvoria aj rôzne kríky, stromy a zeleň. Tým, že nejaký krík alebo strom vyvalia, zlikvidujú či zožerú, čistia pôdu na to, aby tadiaľ mohla pretekať voda, ktorá prináša do tejto oblasti život.

Prečo je na safari toľko mŕtvych stromov?

Počas toho, ako sa nachádzate na safari, môžete zahliadnuť množstvo mŕtvych stromov. A hneď vám určite napadne otázka – čo sa to deje, prečo je ich toľko? Odpoveď je prekvapivo jednoduchá, no nie vždy nám napadne ako prvá. Tu v Európe to totiž nevidíme. Za väčšinu týchto „zjavných obetí savany“ môže samotný slon. Aj on sa občas potrebuje poškriabať, vybúriť, oprieť sa, alebo sa jednoducho len pohrať. A práve vtedy dochádza k tomu, že svojou váhou alebo chobotom naruší kôru stromu. Tým sa preruší prúdenie živín a strom postupne odumiera.

Slonie výkaly ako liek?

Každý živočích tu má svoje miesto a jeden bez druhého by to tu nefungovalo. Pre predstavu – dospelý jedinec dokáže denne skonzumovať až do 300 kg potravy, aj keď väčšina z nej cez neho iba prejde. Uvádza sa, že slon zúžitkuje iba cca 30–40 % toho, čo skonzumuje, a zvyšok cez neho len prejde. Aj preto sa mnohé živočíchy často prehrabujú v týchto výkaloch – je v nich množstvo živín.

V niektorých afrických kmeňoch používali slonie exkrementy ako liečivo. Tým, že slon prejde desiatky kilometrov a spása rôzne druhy rastlín, našli v tom domorodé kmene zdravotné využitie. Používali to napríklad pri bolesti kĺbov, ako napríklad kolená. Pri bolesti zobrali vysušený exkrement, namočili ho a prikladali na bolestivé miesta. U Damarov v Namíbii sa vysušený pozostatok používal aj pri krvácaní z nosa alebo bolesti hlavy, a to tak, že kúsok zapálili a dym jemne inhalovali.

Je aj vedecky dokázané, že látky obsiahnuté vo vodnom výluhu zo slonieho trusu môžu skutočne pomáhať pri stimulácii kontrakcií počas pôrodu. Rovnako sa dym z horiaceho trusu tradične používa na odháňanie komárov. V Tanzánii som počas viacerých safari – v národných parkoch Ruaha, Mikumi a Julius Nyerere – videl, že safari autá majú vzadu pripevnené kovové nádoby, v ktorých sa spaľuje trus, aby odohnal muchy tse-tse. A naozaj to funguje.

Na našich BUBO precízne vyskladaných zájazdoch sledujeme slony v prirodzenom prostredí na mnohých miestach.

• V Chobe sledujeme, ako prechádzajú cez rieku s chobotom ako šnorchlom.
• Etosha ponúka pohľad na slony pokryté bielou vrstvou soli, ktorá ich chráni pred hmyzom a silným slnkom.
• V Amboseli sú to zase mohutné kly vynímajúce sa pod najvyšším vrchom Afriky – Kilimandžárom (5895 m n. m.).
• V Namíbii – v oblasti Damaraland – žijú jedny z najvzácnejších: púštne slony. Tieto slony majú dlhšie nohy, menšie kly a prejdú aj 70 kilometrov denne. Ich stopy v piesku sú tichým svedectvom vytrvalosti. Tam, kde by človek neprežil deň, oni prežijú generácie.
• Krugerov národný park v Juhoafrickej republike ponúka pohľad na početné stáda slonov v rozmanitej krajine, od saván po husté lesy. Tu možno pozorovať ich každodenné správanie, sociálne väzby a tiché pochody popri rieke Sabie.
• Kráter Ngorongoro v Tanzánii je miestom, kde žijú staršie samce slonov s veľkými klami. Často sa pohybujú osamote a predstavujú typický obraz pokojnej, no silnej prítomnosti v tomto jedinečnom prostredí.
• V Tsavo zas vidíme legendárne „červené slony“ – ich pokožka získava charakteristický odtieň z červenej lateritovej pôdy. Sú mohutné, s impozantnými klami, ktoré z nich robia symbol africkej divočiny.

S našou BUBO skupinkou sa nám podarilo tieto vzácne slony zahliadnuť v blízkosti nášho ubytovania v Twyfelfontein a poviem vám – je to zážitok na celý život.

Životný cyklus a obmena zubov

Slony patria medzi najväčšie bylinožravce na svete a tak ako sme si vyššie spomínali denne dokážu skonzumovať 200 až 300 kilogramov potravy.

Ich jedálny lístok je prekvapivo pestrý trhajú lístie, konáre, korienky, ovocie, kôru či trávu. Pomáhajú si pritom chobotom aj prednou nohou ak narazia na tvrdý trs trávy alebo vetvu, nohou ju uvoľní, precíznym pohybom oprášia a chobotom uchopia. Každý pohyb je premyslený a presný. 

Aj slonie zuby sú samy osebe fascinujúce, pretože do veľkej miery ovplyvňujú ich dlhovekosť. Počas života sa im vymenia až šesťkrát. Nie všetky naraz, ale postupne, ako sa opotrebúvajú. Keď však posledný pár zubov doslúži, slon už nedokáže potravu dostatočne rozžuť, čo vedie k postupnému oslabovaniu organizmu. V snahe prežiť sa preto presúva do oblastí s mäkšou vegetáciou, kde potrava nevyžaduje toľko žuvania a kde strávi svoje posledné roky. Práve tieto miesta, kde často uhynie viac starších jedincov naraz, stáli pri zrode legendy o tzv. sloních cintorínoch. Slony sem však nenosia kosti svojich príbuzných – ide jednoducho o miesta, kde sa prirodzene zhromažďujú slabnúce zvieratá hľadajúce ľahšie dostupnú potravu.

Priemerná dĺžka života slona je 50 až 70 rokov, no niektoré jedince v chránených rezerváciách sa môžu dožiť aj viac. Ich smrť nebýva prehliadaná a ich stádo sa pri nich často zdrží, dotýka sa ich chobotmi a akoby sa lúčilo.

Slon je inteligentný, no aj opatrný, a aby bol ulovený zážitok dokonalý pre obe strany, je dobré mať na pamäti základné pravidlá.

Toto sú konkrétne praktiky, ktoré by mali byť dodržané. Verte mi, že po prečítaní týchto riadkov aj tí, ktorí máte strach, uvidíte, že je tam množstvo znakov, ktoré vám pomôžu čítať danú situáciu a vy tak budete vedieť, čo sa okolo vás deje. Taktiež váš BUBO sprievodca presne vie, ako sa v rôznych situáciách zachovať, a nebojte sa ho opýtať, čo konkrétne pohyby znamenajú.

Jeho reč tela ti napovie viac než slová:

• Pokojný slon – uši voľne, chvost sa hýbe pomaly.
  
• Zvedavý – zdvihnutý chobot, jemné pohyby.
  
• Varovný – uši rozprestreté, trúbenie, krok vpred.
  
• Agresívny – hlava nízko, rozprestreté uši, chvost hore, rýchly pohyb (beží priamo k vám).
  

Safari etiketa: čo (ne)robiť na korbe auta

Či už šoféruješ vlastné auto, alebo si na safari so sprievodcom, toto sú rady, ktoré platia pre všetkých:

• Nikdy sa nepribližuj príliš blízko k stádu.
  
• Ak je stádo v bezpečnej vzdialenosti a je pokojné (napríklad odpočíva alebo pije vodu), vypnite motor a hovorte potichu. Ak je však nablízku osamelý samec alebo sa v blízkosti nachádza stádo s mláďatami, nechajte motor zapnutý.
  
• Nefoť s bleskom.
  
• Nedvíhaj ruky ani hlas, ak je slon v bezprostrednej blízkosti.
  
• Častokrát, ak ste úplne ticho, slon vie prísť k vašej tesnej blízkosti – a to je to, čo chcete zažiť.
  
• Rešpektuj, že on je doma, ty si hosť.
  
• Pozor na konáre, ak sedíte na otvorenej korbe auta.
  
  

Z vlastnej skúsenosti viem, že keď slon urobí krok k vám, je to test. Ak ostanete pokojný, prejde okolo. V Afrike platí jednoduché pravidlo: rešpekt vyvoláva rešpekt. No toto môže byť aj prvé upozornenie, neskôr sa môžu pridať ďalšie slony a napokon môže dôjsť k útoku.

Postreh z terénu: nič nepokazí fotografiu alebo video dokonalého záberu tak ako spolusediaci v aute, ktorý práve v tej chvíli povie nemiestnu poznámku, natiahne ruku do záberu alebo sa zrazu postaví. Dohodnite sa preto vopred, ako budete na safari fungovať či už ide o fotenie, ticho alebo miesto v aute.

A nakoniec vždy sa hodí mať niekoho, kto vám urobí aj pár záberov, kde budete vy a slon v hlavnej úlohe.

Som rád, že ste sa dočítali až sem a dúfam, že to, čo ste sa dozvedeli, pomohlo lepšie pochopiť slony a vyvolalo vo vás túžbu stretnúť ich z očí do očí v ich prirodzenom prostredí. O týchto zvieratách sa dá napísať naozaj veľa z rôznych pohľadov a táto téma je z mojich skúseností málo rozoberaná, i keď hrá kľúčovú rolu pri zážitku.

Aj na záver ostávam stále v slonej tematike a my v BUBO veríme, že skutočný luxus nie je v počte hviezdičiek, ale v sile okamihu, keď sa pozeráš do očí slona a vnímaš to na vlastné oči. Budem sa tešiť, keď sa spoločne stretneme na safari zájazdoch.

Po celom svete je množstvo krásnych miest, kde môžeme tieto úchvatné živočíchy pozorovať. Môže to byť samozrejme na Srí Lanke, v Indii, Thajsku aj v iných ázijských krajinách. V tomto blogu som sa však zameral na africké slony a nižšie som vybral aj pár mojich obľúbených miest, ktoré každé ponúkajú niečo špecifické. Každý park má svoj príbeh a slony v ňom inú rolu.

NP Chobe (Botswana) Najväčšia koncentrácia slonov na svete. Rieka Chobe je ich kráľovstvo a od nej sa odvíja aj celý život zvierat. Toto miesto navštevujem na niekoľkých BUBO zájazdoch, ako napríklad zájazd 3x naj Afriky. Toto miesto vnímam ako jedno z najkrajších miest sveta na safari. Výnimočné je aj v tom, že v tomto parku je rieka Chobe hlavným zdrojom vody a zvieratá k nej prichádzajú za občerstvením a schladením. Tá krása spočíva v tom, že počas zájazdu vidíme park z dvoch odlišných uhlov. Jeden je z hladiny vody na krásnej loďke pri západe slnka v unikátnom pohľade na hrochov, krokodílov, slonov, vtákov a mnoho ďalšieho. Ten druhý pohľad je z korby auta, ktorý poskytuje opäť jedinečný zážitok, ideme hlbšie do parku a je väčšia šanca vidieť mačkovité šelmy. Sledujeme ich pri západe slnka, keď prechádzajú cez vodu to je Afrika v najčistejšej podobe.

NP Etosha (Namíbia) „Veľké biele miesto“ – to znamená názov Etosha v pôvodnom miestnom jazyku známeho ako Oshivambo alebo aj Ovambo. Rozdiel tu je napríklad aj v tom, že tu je množstvo umelo vytvorených vodných napájadiel a zvieratá v nich hľadajú svoje útočisko. Tu sa často zhromažďujú odlišné druhy zvierat a vytvárajú mozaiku, ktorá by sa vám ani nesnívala. Napájadlá sú tu divadlom života – slony, zebry, žirafy, levy, hyeny, nosorožce, rôzne druhy antilop a vtákov.

NP Amboseli (Keňa) Ďalšia unikátnosť, kde na jednom mieste nájdete slony, ktoré majú najväčšie kly, a vy sa pri tom pozeráte nielen na týchto obrov, ale v pozadí sa vám ukazuje už spomínaný najvyšší vrch Afriky – Kilimandžáro. Tomuto sa hovorí poriadny gýč. Keď doma ukazujete fotky, je ťažké uveriť, že niečo takéto je na jednom mieste.

Serengeti (Tanzánia) – nekonečné roviny, migrácie, sloboda. Pravdepodobne, keď sa hovorí o safari, napadne vás ako prvý park Serengeti, kde sa skĺbi pravá africká divočina s nádhernými ubytovaniami priamo v parku. Pre skutočných lovcov zážitkov je vidieť tento park a zvieratá z vtáčej perspektívy absolútny sen. Prídete na prašnú runway ako z filmu, kde nastúpite do malého lietadla a pritom sedíte priamo za pilotom – odletíte zo safari s nezabudnuteľnými spomienkami, ktoré pretrvajú.

Ngorongoro (Tanzánia) – svet v kráteri, kde sa čas zastavil. Tento prírodný úkaz vznikol v sopečnom kráteri a žije v ňom aj na okrajoch celé „veľké päťky“ – slon, lev, leopard (v zalesnenej časti), byvol a nosorožec. Tým, že toto miesto je ohraničené, levy sú častokrát označované, že sú o 30 % mohutnejšie ako napríklad v Serengeti.

Masai Mara (Keňa) - krajina Masajov, kde sa ich jedinečná kultúra prelína s hlbokým rešpektom k prírode a zvieratám, najmä k slonom. Obrovské plochy plné života ponúkajú domov širokému spektru živočíchov. Na tomto mieste som zažil množstvo nádherných okamihov a tento park taktiež odporúčam aj tým najmenším. Niekoľkokrát boli so mnou aj tí najmenší – napríklad 5–6-roční – užívali safari a robili sme si kvízy o tom, čo, kde, kedy, koľko sme videli. Tento zážitok si určite zapamätajú a zvieratá im ešte o mnoho viac prirastú k srdcu. „Enkai – boh je prítomný,“ hovoria, keď prejde stádo.

Krugerov národný park (JAR) - najznámejší park, no stále autentický. Tu vidíte správanie zblízka – pokoj, sila, rešpekt. Park, ktorý je prístupný aj samostatným návštevníkom na súkromných autách, ponúka kvalitné ubytovania, množstvo zvierat a dokonalý mix zážitkov.