Alexandria - mesto plné spomienok

Vznik Alexandrie ako takej datujeme do roku 332 pred n. l., keď Alexander Veľký dobyl Egypt a vymanil ju tak z nadvlády Perzskej ríše. V tom čase bol v krajine vrelo vítaný a vnímaný ako osloboditeľ. Neskôr bol tiež korunovaný za egyptského faraóna. Sám Alexander sa považoval za syna a priameho potomka najvýznamnejšieho egyptského boha Amona, ktorý mu podľa legendy prikázal, aby založil mesto Alexandria pri ostrove Faros, ležiace medzi jazerom Mareotis a Stredozemným morom. Hlavným architektom bol Dinokrates z ostrova Rhodos. Strategická poloha mesta mala slúžiť ako spojnica medzi Gréckom a údolím Nílu.

Šesť mesiacov po príchode do Egypta Alexander Veľký opúšťa krajinu a pokračuje vo svojich dobyvateľských výpravách na východ. Po jeho smrti v roku 323 pred n. l preberá kráľovstvo jeho verný generál Ptolemaios I. Ten zároveň zakladá poslednú egyptskú dynastiu Ptolemaiovcov, do ktorej patrila aj legendárna Kleopatra. Táto dynastia pretrvala viac ako tristo rokov a spojila prvky gréckej a egyptskej kultúry a architektúry v jedno. Ptolemaios I. presunul hlavné mesto celej ríše do Alexandrie, a tá sa na niekoľko storočí stala nielen mocenskou veľmocou, ale tiež centrom vzdelanosti a kultúry. Dnes ju v BUBO radíme medzi najkrajšie antické pamiatky sveta.

My do slávnej Alexandrie vyrážame z Gízy skoro ráno, ešte pred raňajkami. Čaká nás totižto presun asi 220 kilometrov severozápadne až k samotným brehom Stredozemného mora, čo je v podstate najsevernejší bod nášho egyptského zájazdu. Asi po dvadsiatich minútach jazdy môžeme vidieť po našej ľavej strane architektonicky veľmi zaujímavú budovu. Jedná sa o nové Egyptské múzeum zvané GEM, ktorého otvorenie sa presúvalo z roka na rok, čomu dopomohla aj pandémia. Až v posledných mesiacoch roku 2022 sa toto obrovské múzeum dočká svojho otvorenia. Turisti tak v Egypte dostanú možnosť prejsť sa dejinami staroveku pod jednou strechou. 

Do Alexandrie prichádzame niečo po 9.00 hodine ráno a našu prehliadku začíname v juhozápadnej časti mesta, ktorá sa kedysi nazývala „Brucheum“ alebo - kráľovská štvrť, čo bola kedysi najveľkolepejšia časť mesta. V rímskych dobách bola rozdelená do štyroch častí sieťou rovnobežných ulíc, z ktorých každá mala svoj vlastný podzemný kanál. Mesto malo vtedy dve hlavné ulice, každá bola široká asi tridsať metrov, ktoré sa pretínali v centre mesta. V dobách najväčšej slávy sa v meste nachádzalo niekoľko ohromných kráľovských palácov, Alexandrijský maják, Poseideion- chrám boha mora, veľké divadlá, Saturnov chrám, niekoľko stoviek tržníc, Alexandrovo mauzóleum, mauzóleum Ptolemaiovcov a v neposlednom rade úchvatná Alexandrijská knižnica.

No dnes je všetko inak, Brucheum bolo premenované na „Karmous“ a je to jedna z najchudobnejších štvrtí mesta. Celkovo Alexandria pôsobí v súčasnosti ako mesto nostalgických spomienok jednej zabudnutej civilizácie. Z jej zašlej slávy sa v nej nenachádza skoro nič, a ak predsa niečo, je to nenávratne pochované pod novou Alexandriou, zničené Arabmi, zemetraseniami alebo vypálené ohňom. „Alexandria ako mesto spomienok. Kráľovské mesto aj ´prdel´ sveta,“ ako napísal britský dramatik a básnik Lawrence Durell vo svojom Alexandrijskom kvartete z roku 1957.

Napriek tomu sa snažíme nájsť aspoň nejaké pozostatky tejto kedysi slávnej egyptsko-rímskej civilizácie a našu prehliadku začneme v katakombách Kom es-Shoqafa. Jedná sa o významné podzemné pohrebisko, ktorého počiatky sa datujú do 1. storočia n. l. a bolo využívané až do 4 storočia n. l. Neskôr sa na neho zabudlo a zmenilo sa na smetisko. No možno práve aj vďaka tomu sa dochovalo až do dnešných čias. Bolo objavené začiatkom 20. storočia, kedy sa oslík s vozom, ktorý bol naplnený odpadkami prepadol do podzemia do hlbokej diery, a takto kuriózne bol objavený tento rozľahlý trojpodlažný komplex, ktorý je hlboký niečo cez 35 metrov.

Do komplexu vstupuje točivými schodmi, ktoré vedú okolo vetracej šachty. Na prvom poschodí sa nachádzajú dve miestnosti. Prvou je tzv. „caracella“, ktorá slúžila ako rodinná hrobka s viacerými výklenkami s menom a vekom zosnulého. Hneď oproti, na ľavej strane, sa nachádza miestnosť nazývaná „triclinium“ s kamennými lavicami, ktorá slúžila príbuzným na pripíjanie na počesť mŕtvym. V tejto miestnosti sa tiež našlo mnoho črepov od pohárov na víno až po rôzne riady, ktoré po kare príbuzní na pamiatku rozbili a nechali na mieste. Práve vďaka tejto tradícii sa pravdepodobne katakomby neskôr stali smetiskom.

O poschodie nižšie sa nachádza centrálna hrobka, ktorá je veľmi zaujímavá svojou výzdobou. Na tomto vyobrazení môžeme sledovať splynutie staroegyptskej a helénskej architektúry. Hneď vo vestibule na nás uprene hľadí bájna starogrécka Medúza s hadmi na hlave namiesto vlasov a vo vnútri hrobky sú vyobrazení dvaja staroegyptskí bohovia Anubis a Sobek, avšak o niečo svalnatejší ako na pôvodných egyptských reliéfov a oblečení v rímskom brnení, pochádzajúcom z 2. storočia n. l. V tomto období si Ptolemaiovci dokonca vytvorili svojho vlastného boha Serapisa - božstvo, ktoré malo spájať grécku a egyptskú mytológiu a postavili na jeho počesť množstvo chrámov. Serapis vyzeral ako grécky muž s egyptskými ozdobami na tele. Spodné poschodie pohrebiska sa nazýva „sieň bohyne Nemesis“. 

Našou ďalšou zástavkou je pevnosť Qaitbey, ktorá sa nachádza na východnej strane rušného prístavu na brehoch Stredozemného mora, na miestach kde kedysi stával bájny Alexandrijský maják - jeden so siedmich divov sveta. Nechal ju postaviť Sultán Qaitbay v roku 1480, aby ochraňovala Egypt pred nájazdmi Osmanskej ríše. Súčasťou pevnosti je aj menšia mešita s minaretom, ktorá bola v roku 1832 zrekonštruovaná Mohamedom Alim. V roku 1882 bola pevnosť čiastočne počas bombardovania Angličanmi zničená. V súčasnosti pevnosť ponúka nádherný výhľad na mesto z jednej strany a spenené vody Stredozemného mora na strane druhej. Pamätám si, ako som na nádvorí pevnosti stála po prvýkrát s vetrom vo vlasoch a predstavovala som si bájny maják. Legenda hovorí, že v ňom žilo niekoľko desiatok rabínov, ktorí preložili Písmo sväté z hebrejčiny do gréčtiny.

Stavbu tohto Veľkého Alexandrijského majáku na ostrove Faros, ktorý spájala s mestom viac ako sedem kilometrov dlhá vodná hrádza Heptastadion, zahájil Ptolemaios II. Filadelfos v roku 280 pred n. l., aj keď legenda vraví, že tento nápad mal už samotný Alexander Veľký. Architektom sa v tom období stal Sostratus. Pôdorys majáku bol štvorcový a v najvyššom bode dosahoval výšku až 120 metrov. Bol postavený z bieleho mramoru a na jeho vrchole sa nachádzala socha Boha Poseidona - boha mora a tiež svetelná lucerna, v ktorej sa udržiaval oheň viditeľný až do vzdialenosti neuveriteľných šesťdesiat kilometrov. Maják sa skladal z viac ako štyristo miestností pre strážcov, robotníkov a námorníkov. Slúžil až do 10. storočia, neskôr bol vážne poškodený pri niekoľkých zemetraseniach, až bola napokon z jeho zvyškov v roku 1480 postavená pevnosť Qaitbey.

V tomto bájnom prostredí sa na chvíľu zastavíme a rozjímame, dáme si asi polhodinový rozchod. Niektorí ho strávia prehliadkou vo vnútri pevnosti, iní sa zas kochajú na nádvorí výhľadom na rozbúrené more a kávičkári už vášnivo debatujú pri stánku z občerstvením. Je pred nami obed, vyberáme sa do miestnej vyhlásenej reštaurácie s čerstvými rybami a morskými plodmi nazvanej Fish Market s prekrásnym výhľadom na okolitý prístav. Sme pri Stredozemnom mori, tak to patrične využijeme. Fish Market je najlepšou reštauráciou Alexandrie a je to miesto, kde ochutnalo miestnu kuchyňu niekoľko štátnikov, celebrít či dôležitých osôb na svojej ceste Egyptom. Usadíme sa pri okná, aby sme mali výhľad nielen na pevnosť, ale aj na slávnu knižnicu a vychutnáme si grilované ryby a fantastické mezze, ktoré tu patrí medzi najlepšie v celom Egypte. Priamo pred nami pripravujú čerstvé chlebové placky Aiš a ešte teplé nám ich nosia k stolu. Fish Market je zážitok!

Ústredným bodom našej prehliadky mesta je nepochybne novodobá Alexandrijská knižnica, slávnostne otvorená v roku 2002. Knižnica má ambície nadväzovať na slávnu tradíciu starovekej pôvodnej knižnice a stať sa svetovým kultúrnym centrom. Stojí asi 250 metrov od tej pôvodnej a pripomína obrovský naklonený disk ako symbol slnka, vychádzajúceho nad Stredozemným morom. Myšlienka postaviť ´matku všetkých knižníc´ vznikla už v 80. rokoch minulého storočia pod záštitou manželky egyptského prezidenta Suzanne Mubarakovej a bola na ňu vypísaná medzinárodná súťaž. Víťazom sa stala nórska firma Snohetta (autor napríklad opery v Oslo či pamätníka dvojičiek na Ground Zero v New Yorku), ktorá navrhla celý projekt. UNESCO sľúbilo podporu projektu a vyzvalo všetky členské krajiny, aby pomohli projekt financovať. Stavba stála vyše 220 miliónov dolárov, a napokon ho sčasti financovalo práve UNESCO, sčasti egyptská vláda, ale tiež Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty a Irak.

Stavba je považovaná za hotový architektonický zázrak súčasnosti. Skladá sa z rozsiahlej knižnice, niekoľkých konferenčných a prednáškových sál, planetária, troch múzeí a šiestich umeleckých galérií. Zaujímavosťou je tiež internetové centrum s najnovšími technológiami s vyše tristo počítačmi a supermoderné centrum pre nevidiacich ľudí. Dostalo názov podľa slepého egyptského básnika Táha Husajna, ktorý sa venoval kontroverznej predislamskej poézii a ešte za svojho života boli jeho publikácie zakázané.

Rovnako vonkajšok budovy je impozantný a skladá sa z vyše 16 000 žulových blokov, dovezených až z juhu Egypta - Asuánu. Je na nich zobrazených viac ako štyritisíc písmen abecedy zo všetkých kútov sveta a viac ako stodvadsať rôznych jazykov. Knižnica má trinásť poschodí a jej centrálna sála má tvar polkruhu s priemerom 160 metrov. Zaujímavá je tiež kaskáda niekoľkých poschodí, ktoré sú podporené futuristickými nerezovými stĺpmi, pripomínajúcimi stĺporadie starovekých egyptských chrámov. Každoročne sa v knižnici organizuje medzinárodný knižný festival. Momentálne sa tu nachádza zbierka niekoľko desaťtisíc kníh, ale do budúcna plánujú presiahnuť až deväť miliónov zväzkov vo všetkých jazykoch. Alexandrijská knižnica už teraz stelesňuje kultúrnu históriu Egypta. Ak ste milovník architektúry, určite si prídete na svoje, rovnako ako ja.

Alexandria má povesť kaviarenského mesta a keď týmto miestom prechádzate, nemožno si to nevšimnúť. Medzi tie najkrajšie miesta s atmosférou patrí Café Selsela na okraji slávnej promenády Corniche, len pár metrov od modernej Alexandríjskej knižnice. Stačí prejsť rušnú cestu, ktorou tečie rieka posiata autami, a ste v oáze pokoja. Selsela je obľúbená medzi mladými a tak má svoju energiu a svoju dušu. Mnohé kaviarne v Alexandrii sú historickými skvostami pamätajúcimi si zlatý vek mesta, kedy sa tu miešali Európania s domácimi a mesto malo povesť „nevesty Stredomoria“. Tie sú v centre, sú často relikty minulosti, ale Selsela je iná. Je dynamická, krásne situovaná a keď do nej vojdete, ovanie vás nádych slaného vzduchu zo Stredozemného mora. Kaviarnička má totiž polohu priamo nad ním a bližšie už naozaj nemôžete byť. V BUBO sme si ju obľúbili, pretože si tu na sklonku našej prehliadky vieme príjemne posedieť a oddýchnuť od rušného 5-miliónového mesta. Sadnite si do prútených kresiel, objednajte egyptskú ahwu alebo čaj s vetvičkou mäty a pozerajte pred seba. Vlny Stredozemného mora sa rozbíjajú o kamene, umývajú pobrežie, dotýkajú sa pláže a nad nimi vyrastá mesto končiace v nekonečne. Alexandria je z kaviarničky Selsela ako z obrázku

Ak si chcete v Alexandrii rozšíriť program, viete stráviť záver dňa vo východnej časti mesta v kráľovských záhradách Montaza, ktoré boli vybudované koncom 19. storočia Abbásom II., posledným vládcom dynastie Mohameda Aliho a slúžili ako letné sídlo a lovecká rezidencia pre panovníka. Stačí prísť, túlať sa záhradami, vychutnať si západ slnka a pomaličky, ale isto je čas, vrátiť sa nazad.

Tak, aj toto je Alexandria, mesto, ktorého dávna sláva je už navždy pochovaná, odviata storočiami, no kde sa dá aj dnes vidieť a zažiť veľa fascinujúceho a pripomenúť si dávny lesk veľkého Egypta...

Túžite si Alexandriu užiť v štýlovom a luxusnom hoteli? Siahnite po hoteli Steigenberger Cecil Hotel v srdci starej Alexandrie. Postavili ho už v roku 1929 a na jeho počiatku stála rodina Metzger s francúzsko-egyptskými, židovskými koreňmi. Práve oni snívali o tom, že Alexandria si zaslúži hotel na úrovni, aby prilákala najprestížnejších hostí. Ak sa tu ubytujete, budete spať na mieste, kde trávili svoje noci Winston Churchill, Al Capone či Somerset Maugham. Hotel hrá úlohu aj v knihe Nadžíba Mahfúza „The Alexandria Quartet“ a od roku sa o neho stará prestížna sieť Steigenberger Hotels.

Na kávu si sadnite do štýlovej, starej kaviarne Trianon, kde na vás bude stále dýchať noblesa začiatku 20.storočia

1.  Alexandrijská knižnica - svetové kultúrne centrum. Stavba je považovaná za architektonický zázrak súčasnosti a skladá sa z rozsiahlej knižnice, niekoľkých konferenčných a prednáškových sál, planetária, troch múzeí a šiestich umeleckých galérií.

2.  Mešita Abú Abbás Mursí - najvýznamnejšia mešita v Alexandrii. Bola postavená na počesť andalúzskeho svätého muža, ktorý bol ochrancom alexandrijských rybárov a námorníkov. Mešita bola v roku 1928 prestavaná architektom Mariem Rossim, ale zachovala si svoj pôvodný charakter.

3.  Pevnosť Qaitbay- postavená na mieste starovekého Alexandrijského majáku. Bola postavená v 15. storočí, aby ochraňovala Egypt pred osmanskými námorníkmi. Krásny výhľad na mesto a Stredozemné more.

4.  Serapeum a Pompejský stĺp - pôvodný grécko-egyptský chrám, ktorý dal vystavať Ptolemaios I., aby tak spojil dve samostatne existujúce kultúry v jednu. Z pôvodného chrámu zostal obrovský stĺp z čierneho čadiča, tri kráľovské sochy Ramzesa II. a dve Sfingy Ptolemaia IV. V blízkosti stála tiež stará knižnica.

5.  Grécko-rímske múzeum - uchováva najväčšiu egyptskú zbierku, pochádzajúcu z obdobia poslednej dynastie Ptolemaiovcov. Otvorené je denne od 9:00 do 17:00 hodiny, fotoaparát sa platí extra.

6.  Katakomby Kom el-Shoqafa - významné podzemné pohrebisko, ktorého počiatky datujeme od 1. do 4. storočia nášho letopočtu. Nachádzajú sa v nich sarkofágy vytesané do steny. V katakombách môžeme pozorovať splývanie umenia a architektúry helénsko-egyptského štýlu.

7.  Rímske divadlo Kom al-Dikka - leží neďaleko centra mesta a bolo objavené varšavským archeológom v roku 1964. Divadlo bolo postavané v rímskej dobe, je v tvare podkovy a bolo vystavané z mramoru. Do divadla sa zmestilo až osemsto divákov.

8.  Koptská katedrála sv. Mareka - najvýznamnejšia kresťanská pamiatka v Alexandrii. Katedrála je pomenovaná podľa apoštola Mareka, ktorý bol v roku 67 n. l. najskôr unesený a neskôr umučený pohanmi v uliciach Alexandrie. Neskôr boli jeho pozostatky prevezené do baziliky sv. Mareka vo Florencii.

9.  Kaviarne Athineos a Trianon - nebývalá spomienka na zašlú slávu Alexandrie začiatkom 20 storočia. Kedysi luxusné kaviarne s klasickými motívmi v štýle ArtDeco, kde sa kedysi stretávala intelektuálna smotánka ako Durrell alebo Cavafy.

10.  Reštaurácia Fish Market- reštaurácia s čerstvými rybami a morskými plodmi ponúka krásny výhľad na alexandrijský prístav

1.  Synagóga Eliyahu Hanavi - krásny dôkaz multináboženskej Alexandrie. Stará synagóga má dnes neogotické črty z 19.storočia, hoci tá prvá tu stále už od roku 1354. Dnes sa veľmi nevyužíva, pretože as židovská komunita z Alexandrie za posledné desaťročia takmer vytratila

2.  Železničná stanica Sidi Gaber - povinná jazda pre všetkých fanúšikov železníc. Stanica Sidi Gaber je najstaršou železničnou stanicou celého Egypta a svetlo sveta uzrela už v 1850

3.  Taposiris Magna - ak milujete archeologické lokality, tak cca 50 kilometrov západne od centrálnej Alexandrie nájdete ruiny zaujímavého chrámu. Taposiris Magna sa stala významným náboženským centrom v zlatom veku Alexandrie. Ruiny, ktoré tu dnes nájdete pochádzajú z cca 3.storočia pr.Kr.