Antigua a Barbuda – dvojičky ako z iných svetov

Iní ľudia, iný život, iná mentalita, iná krajina. Napriek tomu nájdete na každom ostrove vzácne cestovateľské zážitky. Antigua vás očarí svojím množstvom nádherných pláží - vyše 150 kilometrami rozprávkového pobrežia s tyrkysovým morom. Barbuda je prípad sám o sebe, úlovok pre dobrodruhov, ktorí chcú položiť nohu tam, kde žiadni iní turisti nie sú a vychutnávať autenticitu tunajšieho života… 

V skutočnosti do tohto stredoamerického štátu patrí ešte tretí ostrov – neobývaná maličká Redonda s 1,5 km2. Krajina, patriaca do Malých Antíl, má pobrežie na východe Atlantiku a na západe Karibského mora. Hlavným ťahákom turizmu je jednoznačne Antigua - najväčší zo Záveterných ostrovov, ktorý pritom nemá ani 300 km2 (na porovnanie, Barbuda má 160 km2). Štát, známy tým najbelším pieskom a tým, že každý deň v roku tu môžete stráviť na inej pláži… 

Pristávam na svojom tridsiatom letisku v Karibiku. Som zvyknutý na tie malé budovy, tmavé vykachličkované nedomyslené stavby, na ktorých sa určite miestne vlády nabalili a nikto pritom nemyslel na to, že letisko robí pri vstupe do krajiny prvý, rozhodujúci dojem… Ale V.C. Bird International Airport na Antigue je v tomto ohľade ako z iného sveta: Víta vás obrovská moderná budova plná kvalitných materiálov. Keby som vám ukázal letiskovú halu, určite by ste ju radili niekde do najcivilizovanejšej časti sveta. Čo sa týka letiska, Antigua ostatných svojich karibských súperov evidentne predbehla. 

Mierim von a čakám ten známy ruch taxikárov, ktorí sa o vás začnú naťahovať, každý si vás chce uchmatnúť pre seba. No nič také sa tu nedeje. Obrovská hala zíva prázdnotou… Šaty robia človeka, to je pravda, no existuje aj pojem “to be overdressed” a to napríklad keď na záhradnú párty prídete v smokingu a všetci ostatní majú kraťasy. Trošku takto mi to teraz pripadá na honosnom, no prázdnom letisku Antiguy... 

Mimochodom, bolo pomenované po diktátorovi Vere Cornwallovi Birdovi, ktorému dodnes vyčítajú, že si z krajiny urobil “rodinný biznis”. No pravdou tiež je, že ho v roku 1994 vymenovali za národného hrdinu a toto letisko je len jedným z viacerých pomníkov, vzdávajúcim mu hold. Neskôr vám ukážem jeho gýčovú sochu v centre hlavného mesta. No povedzme si úprimne, letisko je každopádne stále lepším nápadom, než pyramída či mauzóleum… 

Letisko je dokonale vybudované, no turistov niet. Čudný pocit… Prichádzam k informačnému stánku, zisťujem ako a kedy ide trajekt na Barbudu - druhý najvýznamnejší ostrov krajiny, ktorý je aj v mene štátu. “Barbuda a trajekt?! Neviem, to veru neviem…” “No, kto to má vedieť, veď vy ste turistické informácie! Zistite mi to,” nedám sa odbiť na veľké počudovanie korpulentnej černošky. A tak začne telefonovať. Nikto jej nezdvíha, no necháva odkazy: “Honey, prosím, zavolajte mi späť, niekto by rád išiel na Barbudu. Chodí ten trajekt vôbec? Nezrušili ste ho?” Mám vypísané všetky časy aj názvy jednotlivých trajektov, no viem, že trajekt často mešká, časy sa menia, dokonca trajekty rušia, preto chcem zistiť veci na mieste. Po hodine a pol som však na tom horšie ako keď som začal. Nikto nič nevie... 

No dostávam sa k druhej možnosti. Ten minikúsok skrátka preletím! Letecká spoločnosť, ktorá medzi ostrovmi lietala minulý rok, skrachovala. Po veľkom hurikáne, ktorý zničil Barbudu, letecká spoločnosť kľakla a už sa nepozbierala. No namiesto nej dnes funguje nová. Idem na samý koniec tej obrovskej haly k stánku, kde si môžem letenku kúpiť. Väčšinou rád chodím jednu cestu lietadlom a druhú trajektom, no teraz to dávam lietadlom hore-dole. Keď nemáte tušenie, či trajekt vôbec pôjde, potrebujete omnoho viac času a ja ten čas teraz jednoducho nemám… 

Na Antigue som už druhýkrát. No prvý raz som to poňal v zmysle klasického vylihovania na skvelých plážach a vtedy na poznávačku, akou je Barbuda, vôbec nemyslíte. Barbuda je skrátka zapadákovom so zlou infraštruktúrou, kam bežný turista nevkročí. Čo by tu aj robil. Moja žena tieto moje výstredné nápadíky ako Tuvalu (Polynézia), Arno (Marshallove ostrovy), Maritimo (ostrovček pri Sicílii), či Barbuda doslova neznáša. Nízka úroveň služieb je pre ňu tak očividná, že jej nedokážem spropagovať ten bonus, že sme tu sami, dlho pred ostatnými turistami... 

Kupujem si letenky tam a späť. Trajekt mal trvať deväťdesiat minút, let dvadsať minút. Trajekt mal stáť 90 USD a letenka 100 USD. Máme tam letieť ráno a späť večer. Na druhý deň ráno prichádzam na letisko a dozvedám sa, že odlet sa presúva, že “budeme trošku meškať”.  Z "trošku meškať" je nakoniec poldňová "čakačka", po ktorej novučičkú halu letiska poznám naspamäť. Odlietame vrtuľovým Douglasom o tretej poobede, fakt mám chuť to zrušiť. No kedy sa sem potom vrátim?... 

Antigua je na juhu hornatá. Najvyšší vrch na juhozápade má 402 metrov a od roku 2009 je premenovaný na Mount Obama, ako darček k 48. narodeninám bývalému americkému prezidentovi. Barbuda - to je zasa totálna placka, úplná rovina. Keď sem prídu hurikány, tak to Barbuda schytá najviac. Trčí totižto najhlbšie do Atlantiku a jej rovinatosť spôsobuje, že Barbuda absolútne nie je chránená a civilizácia tak nemá šancu. Pri poslednom hurikáne tu bolo zničených až 60% obydlí a život na ostrove sa zastavil. Geografia Barbudy sa tak silno podieľa na jej svojskom, jednoduchom charaktere. 

Pristávam neskoro poobede na letisku s úžasným kódom BBQ. Vychádzam von, idem peši, mám tu tri hodiny času a o chvíľu bude tma. Čudné pokrivené holičstvá v drevených domčekoch, somáre pred farebnými obydliami, všade sucho. Už na prvý pohľad tu mám celkom iný pocit, akoby som bol v inom štáte. Ľudia na mňa iba tak neprítomne zazerajú. Na hlavnom ostrove Antigua na Barbudčanov nadávajú: “Oni nechcú napredovať, oni chcú zostať tak, ako sú, bez akéhokoľvek rozvoja…” 1700 Barbudčanov žije v jedinom mestečku Codrington, zvyšok celého ostrova sú iba suché kríky a mangrovníkové lesy. “No teraz Barbudčania čakajú, že my za nich všetko vybudujeme. Hurikán postihol ich, no oni chcú, aby sme veci za nich vyriešili my.” No a to sa Antiguačanom nechce. Lebo vedia, že “divní” Barbudčania sa chcú od nich aj tak odtrhnúť. Je to veľmi podobná situácia ako Trinidad a Tobago. Tobago je oproti priemyselnému Trinidadu totálne chudobné, ale chcú sa odtrhnúť. Barbudčania rozmýšľajú obdobne. Nevidia investície a veľmi tvrdú mnohoročnú prácu na Antigue. Nepozerajú sa na to, koľko sa na hlavnom ostrove urobilo, prevláda tu skôr závisť a krivda. 

Problém je aj v tom, že od zrušenia otroctva v roku 1834 bola Barbuda riadená ako komunita a celá krajina je pre všetkých spoločná. Neexistujú tu listy vlastníctva, ani osobné vlastníctvo pôdy ako na Antigue. Všetko je spoločné, nič nie je nikoho. Socializmus v problémových situáciách spôsobuje nečinnosť. 
Snahy vlády sediacej v Antigue považujú aktivisti na Barbude za pokus ovládnuť aj ich ostrov, predať ho developerom a masovému turizmu. Antigua - to sú aj obrovské zaoceánske lode a veľké all inclusive rezorty a aktivisti tvrdia, že Barbuda chce zostať taká, aká je. Presne ako Tobago. 

O čudnej náture Barbudčanov sa presvedčili aj herec Robert de Niro s miliardárom Jamesom Packerom, keď chceli na mieste, ktoré milovala princezná Diana vybudovať megarezort. No Barbudčania protestujú aj proti tomu. “Čo vlastne chcú??!” pýtajú sa na Antigue, na ostrove, ktorý je vzdialený iba 60 kilometrov, no myslením akoby svetelné veky. “Naozaj je pre nich lepší chátrajúci K club, než stámiliónové investície celebrity?”  “One hand can’t clap – s jednou rukou nezatlieskate,´ dodávajú a narážajú tak na to, že Barbudčania Antiguu aj tak potrebujú. 

Barbuda má skrátka zlé meno. Píše sa o prepadávaní turistov, ľudia sú tu tak chudobní a bez perspektívy, že nemajú čo stratiť. Hovorí sa o chorobách, ktoré sa po prírodnom nešťastí na ostrove šírili. Stále menej ako polovica domov má elektrinu. No ja tento čisto negatívny obraz potvrdiť nemôžem. Bol som tu iba krátko a rozhodne sa ešte chcem vrátiť... 

Ak sa pozriete na mapu Antiguy, môže sa vám to chvíľu zdať, akoby si uľavila čajka. Také rozprsklé biele guano. Na prvý pohľad nudný ostrov však mnohí považujú za miesto s najlepšími plážami Karibiku. Hlavná reklama na ostrov znie: “Antigua má 365 pláží!” Tým, že ide o ostrov koralového pôvodu, je tu piesok biely, či luxusne ružový. Voda je v tom prípade “karibsky” – tyrkysovo modrá. V tejto bývalej britskej kolónii rozprávajú všetci veľmi slušne po anglicky. 
Všetky pláže na Antigue sú verejné, ale to neznamená, že sú aj ľahko dostupné. Pri svojom aktuálne druhom zastavení na Antigue som prešiel celý ostrov dokola, s tým, že som sa venoval skôr severným plážam. Cestovateľka Ema Krištofovičová zasa prešla v ostatnom roku južné pláže. A tu je náš spoločný výber tých naj… 

Všetky pláže sme osobne pre Vás prešli a porovnali

Darkwood beach - jedna z mojich obľúbených, skoro nikoho tu nebolo. V jedinej reštaurácie, čo som našiel, mali vynikajúce garlic shrimps, no obsluhe trvalo vždy dve hodiny, kým mi jedno doniesli! Biely piesok, žiaden rezort, ľahká dostupnosť. 

Valley Church Bay - táto pláž sa mne osobne páčila najviac. Nádherná a hlavne -  nikoho tu nebolo, takže úplne private beach. 

Turners Beach a Love Beach - veľmi dlhá pláž, jedna prechádza v druhú. Táto už je civilizovanejšia, s domácim lounge (Rumbus), kde predávali nápoje z veľkého červeného autobusu. 

Ffryes Beach - táto pláž vyzerala úplne ako niekde na Maldivách, no jej nevýhodou je, že poobede už tam bolo veeeľmi veľa domácich… 

Carlisle Bay - je na plážičke, kde leží aj luxusný butikový rezort Carlisle (jeden z troch najlepších na celom ostrove). Pritom pláž vyzerá veľmi prírodne a fajn. Na tejto pláži je pokojné more, aj keď inde už sú, za silného vetra, vlny. Práve tu nájdete čarovné spojenie Karibiku s Atlantikom a piesok farby hnedého cukru. 

Pidgeon Point - asi najrušnejšia pláž, akú som na Antigue našiel. Jachtársky raj! Bary a reštaurácie (Catherine’s Café s francúzskym šarmom) a dobrá zmena po Ffryes, kde niet civilizácie. 

Siboney beach – malilinká pláž s totálne bielučkým pieskom. Tunajší hotel Siboney v roku 2019 prerobili a je to tá lacnejšia možnosť ubytovania. Pred hotelom vľavo je v mori zakotvená reštaurácia, na ktorú vás privezie lodička, neustále premávajúca hore-dole. 

Dickenson Bay – veľká zátoka s 1,6 km dlhou plážou a s luxusným rezortom Sandals Grand Antigua. Piesok nie je taký bielučký ako na Siboney, no tunajší all inclusive rezort je svetovou špičkou. Reštaurácia na móle je vskutku geniálna, ideálna na romantickú večeru. Celý Dickenson Bay je dobre schovaný, od cesty je prudký zráz dole, a tak je tu nižšia veternosť. Je tu možnosť mnohých vodných športov. 

Half Moon Bay – Ide o najpreslávenejšou pláž, no ja som sa tu zastavil iba na chvíľu. Na pláži páchli riasy, plastové poháre od punču boli ráno ešte neupratané a hyzdili ružový piesok. Preslávená pláž ma sklamala na prvý pohľad. Toto nie je pokojný Karibik, ale drsný Atlantik s vysokými vlnami, vhodný skôr pre windsurfistov. No zrejme som mal smolu. Od roku 2025 tu má byť hyperluxusný hotel pod patronátom firmy Rosewood a tí neporiadok na inak úžasnej pláži nedopustia. 

Green Island – je zrejme najlepším miestom na šnorchlovanie na celej Antigue. Konkurovať mu môže ešte Cades Reef, fajn je to aj v Deep Bay. Dostanete sa sem ľahko lodičkou, ide o veľmi pokojnú pláž s menej turistami aj v hlavnej sezóne. Nie sú tu žiadne toalety. Trikom je, že ak si objednáte obed v Harmony Hall, tak doprava na ostrov je v cene. Reštaurácia však musí byť otvorená (teraz nie je). 

Siboney beach – malilinká pláž s totálne bielučkým pieskom. Tunajší hotel Siboney v roku 2019 prerobili a je to tá lacnejšia možnosť ubytovania. Pred hotelom vľavo je v mori zakotvená reštaurácia, na ktorú vás privezie lodička, neustále premávajúca hore-dole. 

Dickenson Bay – veľká zátoka s 1,6 km dlhou plážou a s luxusným rezortom Sandals Grand Antigua. Piesok nie je tak bielučký ako na Siboney, no tunajší all inclusive rezort je svetovou špičkou. Reštaurácia na móle je vskutku geniálna, ideálna na romantickú večeru. Celý Dickenson Bay je dobre schovaný, od cesty je prudký zráz dole, a tak je tu nižšia veternosť. Je tu možnosť mnohých vodných športov. 

Štyri pláže vedľa seba - Landing Bay, Hawksbill Bay, Pinching Bay a Eden Beach. Pri prvej - Landing Bay je parkovisko a máte sem ľahký prístup, k ostatným musíte prejsť krížom cez privátny rezort, a keď ste slušný človek, môžete s tým mať logicky problém. Človek sa tu cíti ako prišelec. No pláže boli veľmi slušné a SBS hotela vás na pláž musí pustiť – zákon je na vašej strane. Eden je nudapláž. 

Deep Bay beach - kúsok od hlavného mesta, a pritom neobjavená! Ideálna pre zakotvenie vašej jachtičky. Pred 115 rokmi tu stroskotala loď, plaviaca sa z Trinidadu - The Andes -  a tak je to super miesto na šnorchlovanie. Obed si môžete dať v Jimmie’s Beach Bare. Ak máte radi pohyb, vybehnite priamo z pláže na pevnosť Fort Barrington, postavenú v roku 1779. 

Ak na Antiguu priletíte, pristanete na severovýchode ostrova. So svojou jachtičkou budete kotviť v Nelsonovom English Harbor na juhu. Hlavné mesto St. John´s je na severozápade ostrova, čo je prakticky na opačnej strane. Ide o typicky drsné karibské mesto, kde krásu nachádzajú iba tí, čo sa veľmi snažia. No ja snahu oceňujem. Toto mesto si žije svojím černošským rytmom, kde sa strieda absolútna ležérnosť s absolútnou energiou. 

V centre mesta dohliada dosť primitívne vyzerajúca socha diktátora Vere Cornwalla Birda, ktorý aj so svojím synom vládol na Antigue dlhé roky. Zatiaľ čo vodcami za oslobodenie od koloniálnej moci na Barbadose (Grantley Adams), či Jamajke (Norman Manley) boli právnici, aj Eric Williams na Trinidade bol vzdelancom, Vere Bird mal iba veľmi chabé formálne vzdelanie - vychodil iba zopár tried na základnej škole. Neskôr pracoval v Armáde spásy, no keď videl, ako britskí kolonialisti zaobchádzajú s čiernymi domorodcami, rozhodol sa, že to zmení a svoju krajinu oslobodí. V roku 1967 bola Antigua prvým štátom vo východnom Karibiku, ktorému vláda v Londýne uznala možnosť vládnuť si nezávisle. Birdovi sa vyčíta obrovská miera korupcie a to, že nejde o vládu, ale celý štát bol vlastne prešpekulovaným family biznisom jeho rodiny. Bird zomrel tu v St. John´s , v meste kde sa 28. júna v roku 1999 narodil. A táto obrovská gýčová socha v absolútnom centre si svojho slávneho rodáka takto pripomína. 

Po Birdovi prevzal vládu nad ostrovom jeho syn Lester Bird. Ten už vyštudoval na univerzite v Michigane a štúdium práva dokončil v Británii. Nebol však tak zdatným politikom, ako jeho nevzdelaný otec a v roku 2014 prehral vo voľbách. Na Antigue radi hovoria, že v roku 2014 Birdovci vyleteli zo svojho hniezda... 

Keď sme u politiky, treba vedieť, že Antigua a Barbuda bola prvou krajinou Karibiku, ktorá podpísala Čínsku iniciatívu “Opasok a cesta” - globálny projekt, pozostávajúci z prístavov, ciest, tunelov, železníc a inej infraštruktúry. Čína chce takto investíciami dobyť svet, o tom píšem už desaťročia v prípade Afriky a Oceánie. Písal som to v dobe, kedy sa u nás písalo o chudobnej Číne a trpiacich robotníkoch, kde sa má dobre iba hŕstka komunistov Pekingu a Šanghaja. Ani vtedy to nebola pravda a dnes už vôbec nie. Čína takto v Karibiku siahla do teritória USA, veď veľkú väčšinu dovolenkárov na Antigue tvoria Američania. 

Tých však v St. John´s nenájdete, toto mesto je prakticky bez akýchkoľvek turistov. Metropola s asi 23 tisíc obyvateľmi je jednoznačným obchodným centrom krajiny. Ide o najväčší komerčný prístav. Saint John´s pritom nie je novovybudovaným mestom, centrom štátu je tu už od roku 1632. Je až prekvapujúce, ako málo pamiatok sa tu za tú dobu zachovalo. To veľa hovorí o duši domorodcov, ktorí si vážia iné vecí, než my Západniari. Žije sa tu a teraz, dlhodobá perspektíva je príliš hmlistá a neistá, aby sa s ňou oplatilo namáhať. V príručkách sa píše, že tu nájdete “high street” a luxusné butiky. Ten, čo to písal tu zrejme nebol, alebo nebol okrem svojho ostrova už nikde inde. Mne sa Saint John´s páči, ale ide o svojsky drsné mesto, nezažijete tu žiadne romantické posedenie pri drinku, či príjemnú nočnú prechádzku. Na takej by vás pekne okradli… Skôr ako útulné čisté butikové obchodíky tu nájdete pouličných predavačov drog. Čo si však nesmiete nechať ujsť, je The Antigua Rum Distillery – jedinú paliareň krajiny, ktorá sa nachádza v Citadele. 

História rumu na Antigue

Keď sa v roku 1674 pripravil vojak, guvernér a vzdelanec Sir Christopher Codrington na Antigu, založil tu plantáže cukrovej trstiny s názvom Betty‘s Hope, pomenované po svojej dcére Betty. Nasledovali ho aj ostatní farmári, ktorí z dovtedy stratového biznisu s tabakom takisto presedlali na „biele zlato“. V 18. storočí bolo na Antigue okolo 150 kamenných mlynov na cukrovú trstinu, ktoré do dnešných čias zdobia vnútrozemie ostrova. 

Rum sa stal čoskoro súčasťou životov domácich. Na Antigue bola prakticky v každej malej dedinke krčmička, ktorú vlastnili Portugalci z Madeiry. V nej chlapi hrávali domino a kto prehral, platil rundu rumu... 

Mimochodom, prvá fabrika na celom svete na výrobu rumu vznikla na Barbadose, a keďže išlo taktiež o Britskú kolóniu, metódy sa odtiaľ rýchlo preniesli aj sem na Antiguu. 

Hneď oproti soche Vere Birda, ktorá je naozaj neprehliadnuteľná, nájdete novopostavenú budovu rybieho trhu. Domáci sa síce neradi fotia, ale rybí trh je pre nás vždy exotikou a určite sa tu oplatí zastaviť. Oproti, na druhej strane ´akože námestíčka´ je viacero obchodíkov. Zopár čínskych, ale prekvapila ma silná komunita levantských Arabov, ktorí boli všetci kresťania. Rozprával som sa dlhšie s Libanoncami, s rodinou, ktorá tu žije už mnoho generácií. Len pár týždňov predtým som navštívil Baalbek, ukazujem im fotografie v telefóne a oni sú absolútne nadšení! Ponúknu ma bulgurom, sú radi, že našli niekoho, kto im pripomenul ich krajinu na ktorú sú tak hrdí... 

Pravdu povediac, Národné múzeum Antiguy a Barbudy je krajšie zvonku. Koloniálna budova súdu je jednou z mála historických pozostalostí, postavená v roku 1747. Čierni otroci prišli na Antiguu niekedy okolo roku 1630, ale Karibovia – Indiáni tu žili už tisíce rokov. Podľa nových zistení to vraj neboli kanibali. Zaujímavé, lebo vo väčšine publikácií sa dozviete presný opak. 

Určite sa vypravte k barokovej katedrále Svätého Jána, ktorá bola v roku 1845 nanovo vystavaná na mieste dreveného kostolíka z roku 1681. Katedrála bola navrhnutá architektom Thomasom Fullerom z Bath (musím povedať, že mi stavby v Bath aj silno pripomína) a naozaj sa sem oplatí zájsť. Už iba kvôli výhľadu na celé mesto pod vami. 

Ak vám ešte zostane energia, zastavte sa v malom parku, ktorý nazývajú Botanická záhrada. V Karibiku rastie všetko ako u nás v skleníku, a keď neočakávate príliš veľa, bude sa vám záhrada páčiť. Zaujímavá je aj plavba na päť kilometrov vzdialený pieskový ostrovček  Sandy Island s majákom, ktorý od roku 1875 ukazoval cestu vstupu do prístavu St. John. Vstup do majáka však bol tento rok zatvorený. 

Ulovte si unikátny zážitok:

Redonda je nehostinnou skalou v Karibiku. Redonda patrí Antigue – Barbude a ide o karibskú cestovateľskú špecialitu. Redondu je bližšie k ostrovu Montserrat než k Antigue a videl som ju aj keď som sa plavil okolo ostrova Nevis v štáte Svätý Krištof a Nevis

Dlho som sa sem nevedel dostať. Z Antiguy sa sem lieta vrtuľníkom a bolo mi povedané, že musím mať špeciálne pozvanie od organizácie zameranej na ekológiu, ktorá garantuje náš výlet. Nikdy sa mi to nepodarilo zrealizovať, bolo to na dlhé lakte. Až raz mi môj známy Tony Glaser, ktorý robí lekára (a beháva maratóny) na ostrove Montserrat povedal, že je to totálne jednoduché. Má vilu, kde začiatkom roku 1981 iba pár týždňov po smrti Johna Lenona býval Paul McCartney. Od jeho bazéna vidieť Redondu nádherne. „To boli krásne časy, stretávali sa tu Elton John, Boy George, Stevie Wonder, chlapci z Duran Duran, či Rolling Stones“  vymenováva superstar sedemdesiatych a osemdesiatych rokov.

Pustú skalu bez pitnej vody objavil v roku 1493 Krištof Kolumbus na svojej druhej výprave a zdala sa mu kruhová – Redonda. Ostrov patrí k štátu Antigua- Barbuda iba od roku 1967. Nemá oficiálny prístav, nedá sa tu teda oficiálne vylodiť, a to ma zmiatlo. Kedysi tu Briti dolovali guáno – podobne ako na Nauru (v Pacifiku). Teraz Redondu navštevujú vášniví ornitológovia a vášniví cestovatelia – akými je aj komunita okolo BUBO.

Keď Veľká Británia zakázala fajčenie vo vnútorných priestoroch, tak majiteľ Wellington Arm Pubu v Southamptone svoju krčmu vyhlásil za ambasádu Redondského kráľovstva s tým, že na veľvyslanectvách platia iné zákony a fajčiť sa teda môže. No nefungovalo to... Samozrejme. Výlet na Redondu však fungovať môže.

Na Montserrate som si prenajal rybársku lodičku a aj keď bola pomalá za 90 minút sme kotvili pri Redonde. K brehu nechcel ísť bližšie a tak som skočil šipku do vody a posledných sto metrov preplával. Vyšplhal som sa na skalu. „Redonda bola totálne holá, no potom vláda Antiguy a Environmental Awareness Group (EAG) odstránili z ostrova kozy a teraz je Redonda zelená“ vysvetľuje mi. Udialo sa to v júly 2018.

Redonda nie je ostrov na karibskú dovolenku, nie sú tu pláže, ani reštaurácie, ani hotely. „Aj keď Redonda prispieva ku HDP krajiny nulou, ide o vzácny šperk... z ekologického hľadiska“ vysvetľujú mi. Kedysi tu kraľovali potkany, dnes tu opäť hniezdia vzácne vtáky a na slniečku sa vyhrievajú endemické jašteričky.

Počuli ste o kráľovstve Redonda? Ak máte radi literatúru možno poznáte spisovateľov ako Lawrence Durrell, Alfred Knopf, alebo Dylan Thomas, Umberto Eco. No zrejme netušíte že toto sú aj vojvodcovia Redondy.

O čom hovorím? Odpoveď nájdete v novej knihe Michaela Hingstona "Try Not to Be Strange: The Curious History of the Kingdom of Redonda." Voľne preložejné: Skús nebyť čudný: Podivuhodná história kráľovstva Redonda.

Je to zábavná kniha, ktorá rozpráva o tom, ako jej kanadského autora začal fascinovať literárny vtip, či fantasy zdieľaného sveta, do ktorého sa zapájajú niektorí z najvýstrednejších a veľmi známych spisovateľov modernej doby. Neexistujúce kráľovstvo Redonda má národnú hymnu, vlastnú vlajku (má ich dokonca niekoľko). Kráľovstvo si aj budovalo svojské tradície. Kráľ Juan napríklad uchovával spopolnené pozostatky predchádzajúceho kráľa Felipeho v nádobe na čaj a kráľovský popol prisypal do jedla významným hosťom...

Redonda je kráľovstvom od roku 1880, kedy tu bol korunovaný 15 ročný chlapec. V danej dobe skala, kde sa nedá žiť nepatrila nikomu. Chlapec emigroval do Londýna a stal sa z neho úspešný spisovateľ M.P. Shiel. Áno Redonda je úlet, aj cestovateľský, Redonda je karibská recesistická srandička. No keď nabudúce pôjdete okolo nenechajte si tento vtip utiecť.

Krása Antiguy vnáša do vašej duše slnečnú pohodu. Na úchvatnej bielej pláži dokážete zahodiť všetko zlé za hlavu. Veď aj prastaré príslovie hovorí: “Otoč tvár k slnku a tiene budú za tebou…”  Tu si naplno uvedomujem dôležitosť dovolenky a relaxu niekde ďaleko, v peknom prostredí. Človek denno-denne tvrdo pracuje, točí sa v tých istých problémoch, v ktorých zrazu nevidí riešenie. Jednoducho tma, zatiahnuté… Preto treba občas vykročiť z vychodených koľají, roztiahnuť krídla, odletieť a nechať si myseľ zresetovať slnkom a šumom mora. Treba v pravý čas vystúpiť zo svojich problémov, uveriť dobrým veciam a otočiť tvár k slnku...