Bláznivé oslavy Slnka, nakladaných rýb a šnapsu

Najkratšia noc v roku sa oddávna spája s mystičnom, mágiou a bujarými oslavami plodnosti. Ak ste o Švédoch počuli, že sú chladní, rezervovaní a tichí, počas Midsommaru si názor rýchlo zmeníte. V deň – či skôr počas noci letného slnovratu – má tento stereotyp od reality na švédske míle ďaleko. Tancuje sa, spieva, pije, a v marci prichádza každý rok babyboom. Poznáte aj vy niekoho, kto sa v Švédsku narodil dvadsiateho druhého marca? Je to najčastejší dátum narodeninových osláv v krajine. A nie náhodou.

Švédi sú s rytmom prírody a striedaním ročných období skrátka zžití. Keď je polrok tma a zima, veľa s tým nenarobíte. Môžete sa akurát tak odsťahovať. Preto je príchod leta a dlhých bielych nocí niečím, čo si zaslúži náležitú oslavu. Švédi okrem toho milujú prírodu, pobyt vonku, grilovanie, kempovanie, a vlastne úplne všetko, čo s letom súvisí. A ľúbia svoje tradície. Počas slnovratu sa to všetko prelína. Dokonalá príležitosť na oslavu.

Turisti, prichádzajúci na dovolenku do Švédska, majú posledné dni pred oslavami mestá takmer pre seba. Švédi ich húfne opúšťajú a odchádzajú na vidiek. Doliny západu, morské šéry východu aj roviny juhu s drevenicami  v typických červeno-bielych farbách naopak ožívajú nebývalou zábavou. Noc rozžiaria vatry, strieborné brezy a hladiny jazier odrážajúce svit mesiaca. A všetci, odetí do bieleho, náruživo spievajú, tancujú a hodujú.

Už od šiesteho storočia nášho letopočtu sa svätojánska noc rozžarovala vatrami po celej Európe. Agrárna švédska spoločnosť ešte ani nesnívala, že tunajšie firmy raz ovládnu svet, a oslavy slnovratu znamenali vítanie leta a obdobia plodnosti. Zima a sneh definitívne ustupujú, za dverami čaká teplo, lepšie podmienky pre rast plodín, a tak aj dobrá úroda. V niektorých regiónoch Švédska sa ľudia obliekali do zelenej a zdobili papradím. Príbytky si dekorovali roľníckym náradím, vetvičkami a listami. Vo všeobecnosti verili, že mnoho rastlín nadobúda v noc slnovratu zázračnú moc. Olistené vetvičky na dome mali chrániť obyvateľov príbytku pred chorobami a neprajnosťou zlých duchov. Ak ich pridali do krmiva ovciam, zabezpečili im zdravie po celý nasledujúci rok. Vetvičky jarabiny zavesené v maštali zas ochránili pred chorobami dobytok. Kvetinami sa zdobili aj vysoké olistené tyče, okolo ktorých sa tancovalo.

Osláv sa zúčastňovali hlavne mladí, ale aj robotníci vo fabrikách vo vnútrozemí, kde dostávali výslužku v podobe nakladaných sleďov, piva a pálenky. Vo Švédsku boli vatry populárne najmä na juhu, a ich svetlo je dodnes vnímané ako symbol víťazstva nad tmou a zlom. Mladí tiež navštevovali posvätné pramene, pili liečivú vodu a zabávali sa hrami a tancom. Aj keď ide v podstate o pohanský sviatok, tieto návštevy boli pripomienkou krstenia Krista v rieke Jordán.

Tou najtradičnejšou zo všetkých švédskych tradícií sa však stal Midsommar až v dvadsiatom storočí. Hoci sú Švédi národ moderný, k tradíciám sa vracajú radi. Dnes je slnovrat dokonalou kombináciou starých a nových tradícií, ktoré pripadajú na piatok medzi devätnástym a dvadsiatym piatym júnom. Do roku 1952 sa vždy slávil dvadsiateho tretieho júna, potom sa však povojnová švédska vláda rozhodla ďalej nebojovať s veľmi nízkou pracovnou morálkou bezprostredne po oslavách a sviatok oficiálne presunula na piatok spadajúci do tohto týždňa, aby mali občania dve noci na dospatie žúru.

Vždy ide o nemalú rodinnú udalosť. A švédske rodiny sa stretávajú radi. Vzhľadom na to, že vo Švédsku pod jednou strechou nenájdete viac ako dve generácie (aj to málokedy), ide o možnosť stretnúť sa so všetkými, aj vzdialenými príbuznými, ktorých ste nevideli minimálne od Vianoc. Takto si splnia svoje nepísané spoločenské povinnosti na niekoľko mesiacov dopredu a nasledujúce letné týždne sa môžu venovať výhradne sebe a svojim najbližším. Na oslave sa často stretáva široká rodina doplnená o ďalšie príbuzenstvo, priateľov a známych. Tí, ktorí si na tradície až tak nepotrpia a najmä mladí, ho zvyknú tráviť v baroch a kluboch, ale aj kultúrnym programom, napríklad pospevovaním švédskych odrhovačiek v štokholmskom Skanzene.

Oslavy sa začínajú už ráno. Ak sa na Midsommar nahí vyváľate v rose, budete zdraví po celý rok. Pohľad na nahé ženy a mužov, váľajúcich sa na lúkach možno inšpiroval návštevníkov Švédska k predstavám o zvrhlej morálky tunajšieho ľudu. Potom sa ľudia pomaly schádzajú, zvítavajú a nalievajú si prvé štamprlíky pálenky. A zbierajú kvetiny. Kamkoľvek sa v tento deň pozriete, uvidíte rozjarených Švédov s bohatými farebnými vencami na hlavách. Kvety ich v tento deň krášlia a majú im pomôcť v ľúbostnom živote. Najsvetlejšia a najkratšia noc v roku bola dlho považovaná za magickú a najvhodnejšiu na predpovedanie budúcnosti. Tradícia hovorí, že na ceste z oslavy by mali dievčatá a slobodné ženy zozbierať sedem rôznych druhov kvetín a položiť si ich pod vankúš.

A keďže mágia v túto noc pracuje na plné obrátky, vo sne by sa im mala zjaviť ich nastávajúca láska. V niektorých regiónoch by mali kvietie dokonca zbierať nahé. A ak sa vám náhodou nesníva o tom pravom? Zrejme ste nazbierali nesprávne kvety. Ak si chcete sen poistiť, zjedzte pred spaním slanú kašu, aby sa vám váš nastávajúci zjavil s vodou a uhasil smäd. Veru tak, Svätojánska noc je dodnes vnímaná ako čas lásky. Nie nadarmo sa hovorí, že nebýva dlhá, ale rozkvitá množstvom kolísok. Časť zo zúčastnených aj nezúčastnených vzťahov však vystavuje zaťažkávajúcej skúške. Jej výsledkom môže byť vďaka bujarej atmosfére a pijatike nový zväzok, ale aj koniec starého.

V centre tradičných osláv slnovratu stojí vysoká tyč, čo vzdialene pripomína náš máj. Stavia sa na otvorenom priestranstve, ktoré sa počas dňa a noci zaplní tancom, hudbou a spevom. Takzvaný midsommarstången je v podstate olistený drevený stĺp ozdobený vencami a kvetmi, na ktorom sa spravidla trepoce modro-žltá zástava. Ak vám pri pohľade naň napadne, že dlhá tyč ozdobená dvoma visiacimi kruhmi vyzerá tak trochu falicky, nemýlite sa. Mnohí veria, že oddávna funguje ako symbol spomínanej plodnosti. Odporcovia tejto teórie vám zrejme povedia, že má pôvod v staroseverskej mytológii ako os spájajúca nebesá a zem s podsvetím, iní zasa, že pripomína kresťanský kríž. Tak či onak, po hodovaní sa ľudia okolo mája postavia do kruhu, pochytajú za ruky a tancujú do bieleho rána. A ak sa vám na tancovaní okolo erotického mája nezdá nič zvláštne, možno zmeníte názor pri pohľade na tradičnú choreografiu piesne Små grodorna (Žabky), pri ktorej štvorroční, ale aj šesťdesiatroční skáču a napodobňujú hopkajúce obojživelníky. Žabky sú hymnou Midsommaru tak, ako je Tichá noc symbolom Vianoc.

Už zrejme tušíte, že oslavy letného slnovratu sa pre väčšinu zúčastnených nezaobídu bez alkoholu. Studené pivo a pálenka tečú doslova prúdom. Práve dni okolo letného slnovratu sú spolu s Vianocami a takzvanými račími hodmi (kräftskiva) obdobím, keď sa vo Švédsku vypije najviac. Na tieto dni sa však musíte pripraviť často už niekoľko týždňov dopredu. Vďaka švédskemu štátnemu monopolu na alkohol a prísnym pravidlám jeho predaja sa musíte zásobiť s dostatočným predstihom. Zásoby vášho obľúbeného nápoja sa môžu minúť rýchlo a mimo otváracích hodín nekúpite v špecializovanom alkoobchode Systembolaget skrátka nič. Nijaký iný týždeň roka nenavštívi obchod s alkoholom viac Švédov. Do obchodu príde viac než milión Švédov a nakúpia poldruha milióna litrov čistého alkoholu. Aby bolo čo piť... Z tvrdého alkoholu sa najčastejšie popíja akvavit, neosladzovaná vodka dochutená bylinami, ako aníz, fenikel, rasca či dokonca kôpor.

Súčasťou každého spoločného prípitku sú aj pijanské pesničky, takzvané snapsvisor, dotvárajúce družnú a uvoľnenú atmosféru už od rána. Čím hlasnejšie a falošnejšie spievate, tým lepšie. Jednou z najznámejších, ktorú šíria do sveta najmä švédski hokejoví fanúšikovia, je Helan Går – Ide celý, čo, samozrejme, odkazuje na obsah vášho štamprlíka. A ten, kto ho podľa textu piesne nevypije do dna, si z neho nezaslúži ani polku.

Typickými chuťovkami tohto dňa sú rôzne druhy nakladaných a údených sleďov, mäsové guľky köttbullar, nové zemiaky s čerstvým kôprom, kyslou smotanou a pažítkou. Väčšina mužskej posádky sa zároveň vyžíva v obsluhovaní grilu, na ktorom nechýbajú rebierka či losos. Na slnovratnom dezertnom menu nesmú chýbať jahody. Pozor! Nie však tie z dovozu! Belgické či holandské jahody obchádzajú Švédi širokým oblúkom. Už týždne pred oslavami sa v novinách dočítate o aktuálnom stave červenej úrody na lokálnych jahodových poliach. Stihnú dozrieť? Bude ich dosť pre všetkých? Škandinávske bobuľové ovocie je tradične menšie, no vďaka miernym teplotám a dlhému dennému svitu dokonale sladké. A to Švédi môžu. Ideálne s tučnou šľahačkou.

Okrem pokrmov chutných a voňavých je tu aj chuťovka pre odvážnych a zarytých tradicionalistov. Ak ste už počuli o delikatese zvanej surströmming, tušíte – alebo skôr cítite –, že hovoríme o fermentovaných zhnitých sleďoch v konzerve. Túto vikingskú pochúťku často označujú za najsmradľavejšie jedlo na svete. Ryby skutočne smrdia na desiatky metrov a tak ich nesmiete jesť pod strechou. A kedy sa piknikuje vonku lepšie, než počas slnovratu? Tradícia surströmmingov vznikla počas tridsaťročnej vojny v sedemnástom storočí, keď Švédsko sužoval nedostatok soli na konzerváciu mäsa a rýb. A tak sa uchýlili k ich fermentácii, netušiac, že z jedla sa stane národná delikatesa. Časť Švédov naň nedá dopustiť. O tom svedčí aj vyhratý spor s Európskou úniou, ktorá mala v pláne smradľavého sleďa zakázať pre vysoký obsah rakovinotvorných polychlórovaných bifenylov. Mnohí Švédi by radšej z Európskej únie vystúpili, než by sa mali vzdať svojich zhnitých sleďov. Raz darmo, tradícia je tradícia.

Preto sme ju na BUBO Stretnutí najscestovanejších Slovákov okúsili aj my a naši klienti. Prekvapivo sa po sleďoch len tak zaprášilo.

Oslavy slnovratu sa ťahajú až do skorého rána a na ďalší deň môžu pokračovať zas. Midsommar je skutočne čarovný sviatok plný lásky, smiechu a zábavy. Ak sa do Švédska vyberiete práve v období Midsommaru, na tento zážitok určite len tak nezabudnete.

^{TIitulná fotografia: Faramarz Gosheh /imagebank.sweden.se}