Drumheller – svetové hlavné mesto dinosaurov

Oblasť dnešného Drumhelleru nebola nikdy skutočne „neobjavená“ – pred príchodom Európanov ju poznali a obývali príslušníci kmeňa Siksika z jazykovej skupiny Blackfoot (Čiernonohí). Títo pôvodní obyvatelia poznali rieku, ktorá pred 20 000 rokmi vyhĺbila údolie. Dnes ju voláme Red Deer, a práve okolo dôležitej tepny napájajúcej ľudí aj zver sa zrodilo mesto Drumheller.

Neznie veľmi indiánsky, však? To preto, lebo ani nie je. Názov mesta pochádza z mena Samuela Drumhellera, podnikateľa z mesta Calgary, ktorý tu na začiatku 20. storočia zakúpil pozemky.

Podľa niektorých prameňov bol pôvodne len jedným z investorov, podľa iných bol tým, kto aktívne loboval za vybudovanie železničnej trate do tohto regiónu. Isté je jedno – meno Drumheller sa prvýkrát objavilo na poštovej schránke v roku 1911, kedy tu založili prvú poštu a osada začala nadobúdať oficiálny tvar.

V roku 1912 tu bola vďaka obrovským náleziskám uhlia postavená železničná stanica. Drumheller o rok nato vyhlásili za mesto a počas nasledujúcich 15 rokov sa počet obyvateľov drasticky zvýšil – z 300 na takmer 3 000. Dnes tu má svoj domov zhruba 8 000 ľudí.

Počas letnej sezóny pravidelne zláka aj naše malé skupiny BUBO klientov na zájazdoch v Kanade. Vieme, prečo ho navštevujeme. Mesto je totiž úplne iné ako zvyšok Kanady a rád vysvetlím prečo.

To, čo robí Drumheller výnimočným už na prvý pohľad, je jeho geografická poloha. Mesto neleží na plochej prérii, ako by si človek myslel, ale v tzv. Badlands. To by sme mohli voľne preložiť ako „nehostinné krajiny“.

Badlands je typ krajiny, ktorú tvoria krehké sedimentačné horniny a vyerodovaná ílovitá pôda. Tento druh terénu vznikal milióny rokov eróziou – voda a vietor tu „obnažili“ vrstvy sedimentov v podobe farebných pruhovaných stien, bizarných skalných útvarov a hlbokých tiesňav. Výsledkom sú strmé svahy s minimom vegetácie a s typickými odtokovými kanálikmi.

Ide o to, že voda sa tu prakticky nedokáže vstrebať do miestnej pôdy. Vďaka spomenutým sedimentačným vrstvám vieme, že miestne Badlands vznikli pred približne 47 miliónmi rokmi.

Práve pre túto prírodnú výnimočnosť vznikla okolo údolia unikátna mikroklíma – teplejšia a suchšia, než tá, ktorou disponujú okolité oblasti. To malo dosah aj na spôsob života tunajších obyvateľov.

Dnes sa do Drumhelleru dá dostať pomerne jednoducho – diaľnicou z mesta Calgary (zhruba 135 km), ktorá ide de facto stále len rovno. Aj preto je to trochu ako cesta v čase, pri ktorej nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Teda iba jedno – pri tejto stereotypnej ceste môžete ľahko mať pocit, že za volantom zaspíte. Sprievodcovia vyškolení v BUBO Cestovateľskej Akadémii však majú s takýmto šoférovaním mnoho skúseností a ste s nimi v dobrých rukách.

Najčastejším východiskovým bodom pre návštevu Drumhelleru je práve Calgary – najväčšie mesto južnej Alberty. Cesta odtiaľ trvá autom približne hodinu a trištvrte, záleží od výberu trasy a premávke. Väčšina ľudí volí trasu cez diaľnicu Highway 2 na sever, a následne odbočí na východ po Highway 72 alebo Highway 9.

Cesta postupne opúšťa mestskú štruktúru Calgary, prechádza cez poľnohospodársku krajinu a lány obilnín, ktoré sa tiahnu až po horizont. Len čo sa blížite k Drumhelleru, krajina sa dramaticky mení. Polia zrazu miznú a pôda sa prepadáva do zvlneného labyrintu hlinených údolí, o ktorých píšem vyššie.

Tento kontrast ešte viac oceníte, keď sem prídete (rovnako ako my) zo zasnežených hôr kanadského národného parku Banff. Skalné masívy vám pri meste, v ktorom sa konali ZOH 1988, zmiznú pred očami, a nasleduje spomenutá prériová scenéria. A zrazu pocitovo „padáte do kaňona“. Nádhera!

Do Drumhelleru chodí väčšina zahraničných turistov kvôli dinosaurom alebo jedinečným prírodným kaňonom. Niektorých však zaujme aj industriálna revolúcia a objavy uhlia, ropy a fosílií.

Prvé organické uhlie, ktoré „píplo“ z úbočí údolia Red Deer, objavil už v roku 1793 prieskumník Peter Fidler počas prieskumu pre Hudson’s Bay Company. Napriek tomu, systémová ťažba prišla až o viac ako sto rokov neskôr. V roku 1911 stál na čele tohto rozmachu práve Samuel Drumheller, ktorý odkúpil veľkú časť pozemkov a dal do pohybu prvé banské stroje.

Nasledujúce desaťročie sa údolím prehnala „uhlia horúčka“ – až 124 baní začalo ťažiť „čierny poklad“ prériových kopcov. Najväčší rozmach prišiel počas 20. až 30. rokov 20. storočia. V roku 1921 tu pracovalo 27 baní s ročným výťažkom viac ako 1,5 milióna ton uhlia.

Bane zamerané na ťažbu uhlia tu aktívne fungovali až do roku 1979, keď rástol význam ropy a plynu – a uhlie už nebolo ekonomicky také atraktívne.

Ropná revolúcia dorazila do Drumhelleru v rokoch 1947 až 1950. Objemná produkcia uhlia poklesla po objave vrtu Leduc No. 1, ktorý spustil lavínu investícií do ropy a plynu v celej Alberte.

Zmena bola radikálna a uhlie nestačilo držať krok s cenou a dostupnosťou zemného plynu a ropy. Pracovné miesta ubúdali, bane zatvárali, vrátane najväčších mien ako Atlas a Midland. Ropné vrty expandovali a aj dnes ich vidíme všade v Alberte, nielen v Drumhelleri a okolí.

Podľa posledných štatistík vyprodukuje Alberta denne 4,32 milióna barelov ropy. Kanada je tak druhým najväčším producentom ropy na svete (po Saudskej Arábii). V samotnom Drumhelleri sa vyťaží „len“ 1 250 barelov ropy denne, no mestu to nevadí. V rámci ťažby ropy a uhlia narazila na iný poklad – dinosaury.

Neodmysliteľnou súčasťou Drumhelleru sú práve dinosaury – zázrak, ktorý spôsobil, že sa toto územie stalo stredom celého paleontologického sveta. Prvé dinosaurie objavy prišli už v roku 1884, kedy muž menom Joseph Burr Tyrrell našiel lebku druhu Albertosaurus sarcophagus pri Knee Hill Creek.

Od 80. rokov 19. storočia sa preto začal intenzívny výskum. V priebehu 20. storočia sa našli desiatky ton kostí, prenášaných vlakmi do múzeí po celom svete. V 80. rokoch vznikol Royal Tyrrell Museum of Palaeontology, doplnený ešte múzeom v East Coulee a Terra.

Drumheller sa do dnešných dní môže pochváliť naozaj svetovými objavmi.

Takzvaná Veľká kanadská dinosauria horúčka v predvojnových rokoch znamenala objav vyše 500 lebiek a kostier. Drumheller si právom vyslúžil prezývku „Dinosaur Capital of the World“, teda hlavné mesto dinosaurov vo svete. Dnes ich tu nájdete všade – či už ide o maľby alebo výtvory životnej veľkosti porozmiestňované po celom meste.

Ešte skôr, než sa dostaneme k prehliadke centra mesta, začíname náš deň v Drumhelleri cestou k populárnej prírodnej atrakcii. Z nášho hotela vyrazíme v ranných hodinách a po 17 minútach cesty autom sme pri kaňone, ktorý nás pomyselne teleportuje na západ USA. Ide o najdokonalejší príklad spomenutých Badlands.

Kaňon má tvar obrovskej podkovy, z čoho pochádza aj jeho názov, a keď sa naň pozeráme, vidíme sedimenty staré viac než 70 miliónov rokov. Boli tu teda ešte v časoch dinosaurov. Na jeho vrstvenej krajinke sa striedajú odtiene hnedej, sivej, žltej, červenkastej až po okrovú a čiernu.

Horniny, ktoré sa tu vyskytujú a zafarbujú kaňon do spomenutých odtieňov, sú rôzne uvoľnené vrstvy (čierne pruhy uhlia alebo lignitu), železité minerály, pieskovce, ílovce a sliene. Na počet farebných „podkovných“ záhybov sa tu neviete vynadívať.

Horseshoe Canyon tvoria dve ramená, ktoré sú dlhé približne 5 km. Sú preto ideálne na ľahkú jednodňovú turistiku, pokiaľ tu strávite viac času. My tu zastavíme na dvoch vyhliadkových plošinách a predbiehame sa v tom, kto urobí viac fotografií.

Práve tu v kaňone Horseshoe sa v minulosti našli pozostatky viacerých druhov druhov dinosaurov, vrátane spomenutého dravca Albertosaura nesúceho meno práve po kanadskej provincii. Pri prechádzke tu môžete aj vy naraziť na skamenené vzorky staré milióny rokov – niektorí turisti našli raptorí zub alebo iné fragmenty fosílií.

Nie je to však jediný kaňon, kde sa zastavíme. Po zhruba polhodine cesty autom aj po dlhšom úseku nespevnenej prašnej a pravej kanadsky dobrodružnej ceste sa dostávame na vyhliadku kaňona Horsethief. Pôsobí rovnako impozantne ako jeho „brat“ Horseshoe, tu je však bonusom, že vidíme aj slávnu rieku Red Deer.

A, áno, naozaj tento útvar nazvali „Zlodejom koní“. Podľa miestnych príbehov dostal kaňon toto meno preto, že v 19. storočí tu údajne kovboji a pašeráci ukrývali ukradnuté kone. Strmé steny a členitý terén kaňonu boli ideálnym miestom, kam sa dalo ľahko skryť pred zrakom šerifov či majiteľov rančov. Tí tu vehementne hľadali svoje zmiznuté stáda.

Niektoré verzie legendy hovoria aj o tom, že kaňon slúžil ako tajné útočisko pre zlodejov koní, ktorí ich po niekoľkých dňoch odpočinku a prefarbení značiek prevádzali cez rieku Red Deer ďalej na sever alebo do Montany. Miestni obyvatelia si tieto príbehy odovzdávajú už celé generácie.

Po tom, ako si vychutnáme pohľady aj na druhý kaňon, sa za 16 min dostaneme opäť do samotného centra mesta Drumheller. Tu si rýchlo všimnete, že mesto pripomína americkú kovbojku a tamojší divoký západ. Nízke drevené domčeky, mnoho old-school salónov a už len očakávate stretnutie so šerifom. A zrazu sa na vás v centre pozerá socha dinosaura. A nie tak hocijaká.

Táto obrovská socha, nazvaná Tyra, sa týči nad informačným centrom Drumhelleru a má celkovú výšku 26,3 m. Na dĺžku meria neuveriteľných 46 m a váži približne 66 000 kg! Postavili ju z oceľovej kostry a sklolaminátového plášťa ako ochranou proti častým dažďom.

Ako atrakcia je to priam hlúposť, no keď si uvedomíte, že umelé dinosaurie sochy sú bežné (napríklad pri návšteve detského Dinoparku) a niektorá socha T-rexa musí byť najväčšia na svete, vedzte, že práve táto drží rekord. A aby toho nebolo málo, viete vyjsť až do jej úst.

Vo vnútri sa totiž nachádza 106 schodov, ktoré vedú až do otvorenej tlamy T-rexa – a odtiaľ sa naskytá panoramatický výhľad na Badlands, rieku Red Deer a ďalšie mestské atrakcie. Interiér schodiska zdobia farebné nástenné maľby (murály). Toto všetko máte v cene 5 CAD na osobu. Naraz sa do dinosaurích úst zmestí 8 až 12 ľudí. Ak to skúsite, ulovíte skutočne unikátny zážitok, ako je to v BUBO zvykom.

Istota, že uvidíte aj iných dinosaurov, je tu 100 %. Po celom meste sú roztrúsené menšie sochy dinosaurov – od ceratopsidov až po raptorov. Sú ozdobou ulíc, námestí a parkov, pričom návštevníci ich objavujú ako poklady ukryté medzi domami a obchodoch.

Možno by tu dobrou výzvou bolo odfotiť každého jedného dinosaura. Takáto zábavka by zabrala pokojne aj celý deň, sôch sú tu stovky a dino-turizmus je naozaj lákavý. Takmer každý, kto navštívi Drumheller, zamieri do Royal Tyrrell Museum, kde sa dostaneme v nasledujúcich riadkoch.

Múzeum, otvorené v roku 1985, nesie meno práve podľa spomenutého geológa Tyrella. Budova múzea slúži ako múzeum a výskumné laboratórium v jednom. V súčasnosti vystavuje 800 stálych exponátov z celkového počtu 160 000, ktoré má k dispozícii.

Je moderne zariadené a k väčšine vystavených fosílii je k dispozícii audio-vizuálny výklad. Väčšina skamenelín pochádza z oblasti okolo Drumhelleru. Obrovské náleziská v Badlands stále nie sú prebádané, a tak sa zbierka každoročne rozrastie o viac ako 3 000 skamenelín. Vždy teda máme dôvod vrátiť sa a zažiť niečo nové.

Pokiaľ chcete navštíviť toto múzeum, radím prísť vlastným autom (parkovanie je v cene vstupného 21 CAD) a vyhradiť si na návštevu aspoň dve hodiny. V múzeu naozaj je čo pozerať a je dovolené tu fotiť.

Royal Tyrrell ponúka približne 13 tematických salónov, kde je na 800 vystavených exemplároch vysvetlená história Zeme: od Paleozoika, cez Cretaceous Garden, až po kľúčový Cretaceous Alberta s rekonštrukciou svorky Albertosaurov.

Exponáty v múzeu sú logicky zoradené. Prvá časť múzea sa zameriava na miestne Badlands, kde môžeme vidieť veľké množstvo drobných fosílií.

Druhá časť múzea sa venuje jednotlivým holotypom (to môžu byť rastliny, organizmy a živočíchy), ktorých sa v múzeu nachádza vyše 350, a podľa ktorých boli jednotlivé druhy pomenované – najvýznamnejším holotypom nájdeným v Alberte je práve Albertosaurus.

Tretia časť múzea je pre návštevníkov najzaujímavejšia – nájdeme v nej 30 kompletne zostavených pôvodných kostier dinosaurov. Medzi najznámejšie dinosaury, ktoré tu uvidíme, patria Tyranosaurus Rex a Triceratops.

Navyše, za veľkým sklom tu môžete pozorovať paleontológov pri práci. Vidíte gigantické kosti, ktoré malou a precíznou prácou vydlabávajú, štetce, pinzety, lepidlá... Všetko je to poctivá práca paleontologických nadšencov, ktorej výsledkom je, že každý rok tu môžete pozorovať nové a nové exponáty, keďže takto „poskladajú“ ďalších dinosaurov. Je to fascinujúci jav.

Aby toho nebolo málo, múzeum pozostáva aj z vonkajšej časti. Konkrétne ide o interpretačnú cestu v okolitých Badlands, ktoré sú súčasťou Midland Provincial Parku. Dozvieme sa tu, ako a kedy Badlands vznikli, a takisto sa oboznámime s tým, aké jednotlivé endemity môžeme v oblasti nájsť.

Náučná cestička sa končí na platforme, z ktorej je pekný výhľad na okolitú krajinu (pokiaľ vám nestačili kaňony Horseshoe a Horsethief). Ale aj zaujímavú budovu najväčšieho paleontologického múzea na svete. 

Dobrodružstvo v Drumhelleri sa však nekončí. Cestou z obeda sa vždy zastavíme na krátku prechádzku pri Star Mine Suspension Bridge, čo je ďalší závesný most, ktorý navštívime počas nášho zájazdu v západnej Kanade s malou skupinou najscestovanejších Slovákov.

Most dlhý 17 metrov bol postavený v roku 1931 a slúžil pre baníkov z neďalekej bane „Star Mine“. V roku 1958, po tom ako baňa zatvorila svoje štôlne, miestna vláda most odkúpila, zrekonštruovala a venovala mestu Drumheller na pamiatku baníkov, ktorí tu postavili základy mesta.

Hoodoo zanikne, akonáhle sa vrchná časť oddelí od spodnej časti. Je to preto, lebo nechránená spodná časť oderoduje veľmi rýchlo. V Drumhelleri sa nachádzajú všetky Hoodoos na jednom mieste, vstup na ne je kvôli ich krehkosti zakázaný. Našťastie Royal Tyrrell Museum vybudovalo náučnú cestičku vďaka, ktorej si môžeme tieto jedinečné útvary pozrieť z bezprostrednej vzdialenosti. Vstupné je zdarma, platí sa len za parkovanie a odporúčam tu stráviť aspoň polhodinu.

Odtiaľto je to už iba na skok k ďalšiemu unikátnemu miestu v Red Deer Valley. Len 10 minút v aute a sme pri Hoodoos. Sú to zvláštne kamenné útvary, ktoré sú typické pre všetky podobné Badlands. V jednoduchosti by sa Hoodoos dal opísať ako prírodne vytvorený stĺp, na ktorom je položený tanier.

Tieto útvary vznikli vďaka erózii. Spodná časť (stĺp) je tvorená mäkkou horninou (v Alberte je to pieskovec), ktorá rýchlo podlieha vplyvom erózie. Vrchná časť (tanier) je, naopak, voči erózii odolná hornina (vápenec, prípadne čadič). Vďaka svojej veľkej váhe horná časť formácie pôsobí veľkým tlakom na spodnú časť a vlastne tým, že je spodná časť pod veľkým tlakom, stane sa odolnejšia voči okolitej erózii.

Pred návratom do Drumhelleru si ešte spravíme jednu krátku prestávku pri národnej historickej pamiatke, pri uholnej bani „Atlas Coal Mine“. Je to najstaršia a najdlhšie slúžiaca uhoľná baňa v Red Deer Valley.

Baňa bola zatvorená v roku 1984, zatvorením tejto bane bol zároveň ukončený proces ťažby uhlia v oblasti. Stalo sa tak jeden rok pred otvorením Tyrrellovho múzea, čo znamenalo zmenu smerovania rozvoja celej oblasti, z industriálneho priemyslu na turizmus.

Po dvoch nociach v Drumhelleri pokračuje náš zájazd smerom do Calgary, kde sa zase stretneme s inou tvárou Kanady. Dinosaury roztrúsené po celom meste a čarovné krajinky Badlands nám však ostanú v pamäti ešte dlho.

Drumheller naozaj ponúka jedinečné spojenie prírody, histórie, výborného jedla a domácej pohostinnosti. Pokiaľ vyrazíte na západ Kanady, neobíďte ho, bola by to určite chyba. A preto ju v BUBO nerobíme.