Fatima – najsilnejšie pútnické miesto Portugalska

Počas mojej poslednej návštevy Fatimy som s malou BUBO skupinou zažila omšu, počas ktorej o fatimských zjaveniach kázal slovenský kňaz. Omša sa konala v Kaplnke zjavení, ktorá stojí presne na mieste, kde sa v roku 1917 Panna Mária niekoľkokrát zjavila trom deťom. Práve o tom mieste kňaz rozprával – o čase pred viac ako 100 rokmi, keď tu ešte nestáli baziliky ani dnešná kaplnka. Boli tu iba lúky a niekoľko políčok.

Slovenský katolícky kňaz ďalej pokračoval a hovoril o jednotlivých zjaveniach, o tom, akým nástrahám deti čelili, o videní pekla aj o postave muža v bielom, ktorý prechádza zničeným mestom smerom ku kopcu, na ktorom ho následne zastrelia vojaci. Vyzýval veriacich k modlitbám za mier, ku ktorým deti vyzývala aj samotná Panna Mária. Tie boli dôležité nielen počas prvej svetovej vojny, ale aj v dnešnom nestabilnom svete.

To, že kázeň bude v slovenčine, sme vopred nevedeli. Bol to malý zázrak, no ani zďaleka jediný. Už pri príchode do Fatimy husto pršalo a v kaplnke bolo čoraz viac ľudí. Niektorí sa sem prišli iba schovať pred dažďom, pre iných bola táto omša hlavným cieľom. Tak či onak, po vypočutí kázne oblohu zalialo slnko, podobne ako 13. októbra 1917 na kopci Cova da Iria. 

Súčasťou kázne bola aj veta kňaza, podľa ktorého Fatimu po fatimských zjaveniach navštívilo viac ako pol miliardy pútnikov a toto číslo každým dňom rastie. Čo však tomu predchádzalo? Čo sa tu pred viac ako 100 rokmi vlastne odohralo a prečo to dodnes priťahuje milióny ľudí z celého sveta?

Ak by ste si mysleli, že začiatok 20. storočia bol v Portugalsku silne spätý s vierou, boli by ste na omyle. Bolo to práve naopak. V roku 1910 bola zvrhnutá monarchia a nastolená republika, ktorá bola výrazne protikatolícka. Zavádzali sa zákony obmedzujúce cirkev, rušili sa rehole, zabavoval sa cirkevný majetok a výučba náboženstva v školách nemala miesto.

Na vidieku však bola situácia trochu iná ako vo veľkých mestách. Vidiecke obyvateľstvo sa viery nevzdávalo. Modlitby, omše a náboženský život boli každodennou súčasťou života chudobného a často nevzdelaného obyvateľstva. Viera im dávala nádej a často pomáhala prekonávať útrapy, s ktorými sa krajina potýkala. Na čele s prvou svetovou vojnou, do ktorej sa Portugalsko zapojilo v roku 1916 na strane Dohody.

A práve v tomto roku sa deťom zjavil Anjel mieru, známy aj ako Anjel Portugalska. Povedal im, že s nimi má nebo plán, a opýtal sa ich, či súhlasia s tým, aby sa na ňom podieľali. Ak áno, bolo dôležité, aby opakovali jeho modlitby na zmierenie Boha za hriechy ľudstva. Zároveň im vysvetlil, že nestačí sa iba modliť, ale treba prinášať aj obety a konať pokánie. Bola to akási príprava na to, čo sa malo odohrať o rok neskôr.

Už dnes celosvetovo známe pokračovanie príbehu sa začína 13. mája 1917. Deti pásli svoje ovečky na pastvinách v Cova da Iria. Bol slnečný deň, a práve preto bolo veľmi zvláštne, keď neďaleko nich udrel blesk. Deti sa zľakli a rozbehli sa dolu kopcom. Blesk však udrel znova, tentoraz do duba, ktorý nezačal horieť. Obklopila ho však nádherná žiara, z ktorej vystúpila žena žiariaca jasnejšie ako slnko.

Predstavila sa ako Panna Mária Ružencová a deti vyzvala, aby na rovnaké miesto prichádzali vždy 13. deň v mesiaci počas nasledujúcich šiestich mesiacov. A deti skutočne prichádzali. Zjavenia sa opakovali, ako Panna Mária povedala, vždy 13. deň v mesiaci, s výnimkou 13. augusta, keď miestny úradník deti zadržal a vyhrážal sa im smrťou.

Počas tohto stretnutia Panna Mária deťom povedala, že prichádza z neba, a položila im otázku, či sa chcú obetovať Bohu a znášať všetko utrpenie, ktoré na nich zošle, ako zmierenie za hriechy, ktoré Boha urážajú, a ako prosbu za obrátenie hriešnikov. Deti súhlasili. Po prvom zjavení deti bežali domov a o udalosti porozprávali svojim rodinám.

Na druhé zjavenie sa už spolu s deťmi vydali aj ich rodiny, ktorým o udalosti porozprávali. Spolu s deťmi teda k dubu prišlo približne 50 ďalších ľudí. Títo prizerajúci nevideli ani auru, ani Pannu Máriu, vypovedali však, že počuli zvláštne zvuky pripomínajúce hmyz a koruna duba sa akoby sklonila smerom k deťom.

Počas tohto zjavenia Panna Mária deti požiadala, aby pokračovali v modlitbách a naučili sa čítať a písať. Povedala im tiež, že súrodencov Františka a Hyacintu si už čoskoro povolá k sebe. Tak sa aj stalo – deväťročný František zomrel v roku 1919 a Hyacinta v roku 1920. Ich sesternica Lucia sa navyše dozvedela, že jej poslaním na tomto svete je šíriť posolstvo o Panne Márii.

Správy o deťoch, ktoré sa stretávajú s Pannou Máriou, sa na vidieku šírili veľmi rýchlo. Na tretie zjavenie sa už prišlo pozrieť približne 5 000 ľudí. Panna Mária v tento deň deťom ukázala víziu pekla, ktorú Lucia neskôr opisovala ako spálené ľudské bytosti v ohnivom mori. Deti počuli náreky plné zúfalstva a bolesti. Okrem ľudských bytostí tam boli aj diabli odpudivého vzhľadu, ktorých sa deti veľmi báli.

Okrem vízie pekla boli deťom zverené aj posolstvá týkajúce sa budúcnosti sveta. Panna Mária im povedala, že vojna sa čoskoro skončí. Ak však bude ľudstvo naďalej urážať Boha, príde nový konflikt, oveľa horší než prvá svetová vojna. Ak bude Rusko zasvätené Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, tento konflikt sa podľa jej slov neuskutoční.

O ďalších proroctvách povedala, že ich v tom čase nesmú odhaliť a že príde správny čas, keď budú môcť byť zverejnené. Dodnes sa preto označujú ako fatimské tajomstvá. Tiež predpovedala, že v októbri 1917 vykoná zázrak, o ktorý Lucia žiadala. Želala si totiž, aby ľudia uverili v zjavenia Panny Márie.

13. augusta sa v Cova da Iria zhromaždilo neuveriteľných 18 000 ľudí, samotné deti však neprišli. Miestny starosta Artur de Oliveira Santos, ktorý bol zarytým odporcom cirkvi a viery, ich uniesol do Ouremu. Vylákal ich pod zámienkou, že ich odvezie za farárom, namiesto toho ich však zavrel, jednotlivo vypočúval, snažil sa ich podplatiť a následne sa vyhrážal, že ak neprezradia tajomstvo, usmaží ich v kotli plnom vriaceho oleja.

Nátlakom chcel dosiahnuť, aby aspoň jedno z detí podľahlo. Deti však nič neprezradili, čo ešte viac posilnilo ich obraz odvahy a viery v Pannu Máriu a boží plán. Santos chcel týmto činom deti umlčať a ukončiť bludy, ktoré podľa neho šírili medzi miestnymi obyvateľmi. Dosiahol však presný opak. Správa o jeho konaní sa rozšírila a o celú udalosť sa začalo zaujímať ešte viac ľudí.

Deti boli následne o dva dni neskôr prepustené. K samotnému zjaveniu potom došlo 19. augusta, nie však na obvyklom mieste, ale vo Valinhos, kde deti v tom čase pásli svoje ovce. Panna Mária deti požiadala o postavenie kaplnky. Povedala im, aby sa naďalej modlili a dodržali miesto a čas ďalších stretnutí – teda opäť 13. deň v mesiaci.

Piate zjavenie sa odohralo už na pôvodnom mieste, kde sa zhromaždilo približne 30 000 ľudí. Panna Mária potvrdila, že o mesiac vykoná sľúbený zázrak. Deti opäť vyzvala k modlitbe ruženca za mier a ukončenie vojny.

Tento deň sa niesol v pochmúrnej a dažďovej atmosfére, no napriek tomu sa na kopci zhromaždilo približne 70 000 ľudí, ktorí čakali na sľúbený zázrak. Boli tam všetci – ľudia, ktorí deťom neverili, tí, ktorí pochybovali, aj tí, ktorí uverili. Na mieste sa zhromaždili aj novinári, ktorí z udalosti zhotovili dobové fotografie. Žiadna z nich však nezachytáva to, čo sa následne odohralo.

Pred samotným zázrakom ešte prebehol rozhovor Panny Márie s Luciou. Tá opäť požiadala o postavenie kaplnky na jej počesť a o pokračovanie v modlitbách svätého ruženca. Následne veľmi dôrazne požiadala, aby ľudia prestali urážať Pána Boha, ktorý je už podľa jej slov veľmi urazený. Po skončení rozhovoru náhle prestalo pršať, mraky sa rozostúpili a oblohu zalialo slnko.

To následne akoby začalo tancovať na oblohe – otáčalo sa okolo vlastnej osi, zastavilo sa a celý jav sa ešte niekoľkokrát opakoval. Potom sa slnko začalo približovať k zemi. Ozývali sa výkriky hrôzy, slnko sa však následne vrátilo na svoje miesto. Celé „predstavenie“ trvalo približne 10 minút. Ľudia padali na kolená a kajali sa za svoje hriechy.

Javy spojené so slnkom mohli ľudia údajne pozorovať dokonca aj 40 kilometrov od Cova da Iria. Tento jav sa od tej chvíle začal označovať ako Zázrak slnka. Tieto udalosti opisovali jednak ľudia, ktorí ich zažili na vlastné oči, ale aj novinári, ktorí o nich písali v tlači vrátane novín s antináboženským zameraním.

Týmito šiestimi zjaveniami sa však príbeh Fatimy nekončí. V roku 1941 Lucia spísala svoje spomienky a o rok neskôr ich zverejnila. Písala v nich o fatimských tajomstvách, ktoré jej Panna Mária zverila v roku 1917. V týchto spomienkach boli zverejnené iba prvé dve časti tajomstva.

Prvá časť opisuje víziu pekla, hovorí o konci prvej svetovej vojny a zároveň varuje pred vojnou ešte hroznejšou a ničivejšou, ak ľudia neprestanú urážať Boha. Spomína, že krátko pred vypuknutím tejto vojny bude na oblohe viditeľné znamenie, ktoré túto katastrofu ohlási. A skutočne, v noci z 25. na 26. januára 1938 sa nad Európou objavila polárna žiara, ktorá nemala v histórii obdobu.

Aby sa týmto hrozbám zabránilo, bolo podľa posolstva potrebné zasvätiť Rusko Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie a uctievať sviatosť zmierenia počas prvej soboty v mesiaci. Ak bude táto požiadavka splnená, katastrofa bude odvrátená. Ak k jej splneniu nedôjde, z Ruska sa podľa posolstva začnú šíriť bludy do celého sveta, budú zničené národy, mučení dobrí ľudia a prenasledovaná cirkev.

Dodala však, že jej Nepoškvrnené Srdce nakoniec zvíťazí, Svätý Otec zasvätí Rusko a svetu bude darovaný mier a pokoj. Táto časť tajomstva sa voľne interpretuje ako odkaz na vzostup a pád komunizmu, ktorý považoval náboženstvo za „ópiom ľudstva“, ktoré bráni dosiahnutiu sovietskeho raja na zemi. Komunizmus bol výrazne protináboženský.

Keď bola Lucia staršia, Panna Mária sa jej zjavila znovu, aby jej pripomenula svoje požiadavky. Jedno zo zjavení sa odohralo v deň Luciiných 18. narodenín. Panna Mária vtedy prisľúbila veriacim, že im bude nablízku v hodine smrti so všetkými milosťami potrebnými na spásu, ak budú praktizovať pobožnosť prvých piatich sobôt.

V noci 13. júna 1929 mala Lucia ďalšie videnie, počas ktorého jej Panna Mária povedala, že je Božou vôľou, aby pápež v spojení so všetkými biskupmi sveta zasvätil Rusko jej Nepoškvrnenému Srdcu. Toto zjavenie odkazovalo na 13. júl 1917 a tajomstvo, o ktorom vtedy hovorila. Na splnenie tejto požiadavky sa čakalo dlhých 54 rokov, až kým ju v roku 1984 vykonal Ján Pavol II. Veriaci tento čin spájajú s pádom komunistických režimov vo východnej Európe v roku 1989.

Tretie tajomstvo Lucia spísala v roku 1944, obálku zapečatila a zaslala do Vatikánu s tým, že nemôže byť otvorená pred rokom 1960. Toto tajomstvo bolo verejnosti odhalené až v roku 2000. Proroctvo opisovalo scénu biskupa oblečeného v bielom, ktorý pripomínal Svätého Otca (pápeža) a spolu s biskupmi, kňazmi a rehoľnými sestrami vstupoval na strmý vrch. Počas cesty prechádzal Svätý Otec cez veľké zničené mesto a modlil sa za duše mŕtvych, s ktorými sa na svojej ceste stretával.

Po samotnom výstupe, keď kľačal pod veľkým krížom, ho zabili vojaci. Spolu s ním umierali biskupi, kňazi, rehoľníci, muži a ženy. Túto tretiu časť fatimského tajomstva odhalil pápež Ján Pavol II. V deň 13. mája 1981, teda na výročie prvého fatimského zjavenia, bol na neho spáchaný atentát. Na Svätopeterskom námestí vo Vatikáne ho postrelil turecký atentátnik Mehmet Ali Ağca. Zasiahol pápeža celkovo tromi strelami.

Sám pápež vyhlásil a žil v presvedčení, že práve Panna Mária zachránila jeho život. O rok neskôr sa Ján Pavol II. vydal do Fatimy, aby Panne Márii poďakoval za to, že atentát prežil. Často tvrdil, že prežil práve vďaka jej zásahu, pričom povedal: „Jedna ruka strieľala a druhá viedla guľku.“ 13. mája 1982 vsadili guľku, ktorá spôsobila najzávažnejšie zranenie a zázrakom minula hlavnú brušnú tepnu, do korunky sošky Panny Márie Fatimskej.

Deň predtým však počas púte došlo k druhému pokusu o atentát na Jána Pavla II. Vo večerných hodinách sa k pápežovi vo Fatime pokúsil dostať španielsky kňaz Juan Fernández Krohn, ozbrojený bajonetom. Bol odporcom Druhého vatikánskeho koncilu a Jána Pavla II. považoval za komunistického agenta, ktorý má za úlohu rozvrátiť katolícku cirkev zvnútra. Polícia ho však včas zadržala.

Ján Pavol II. navštívil Fatimu ešte dvakrát. Prvýkrát 13. mája 1991, pri príležitosti výročia prvého zjavenia Panny Márie a pripomenutia atentátu. V tomto roku bol do Fatimy prepravený aj kus Berlínskeho múru ako pripomienka pádu komunizmu a rozpadu Sovietskeho zväzu. S Jánom Pavlom II. mali tieto udalosti priamu súvislosť, keďže bol pápežom, ktorý zasvätil Rusko Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.

V roku 2000, presnejšie opäť 12. a 13. mája, uskutočnil Ján Pavol II. svoju tretiu púť do Fatimy. Pri tejto príležitosti blahorečil Františka a Hyacintu a zároveň verejne oznámil, že bude odhalená tretia časť fatimského tajomstva. Pápež toto tajomstvo spájal so svojou osobou – s postavou muža v bielom, ktorý je zasiahnutý a umiera, teda s udalosťami, ktoré sa odohrali 13. mája 1981. 

Počas všetkých pápežových návštev Fatimy sa s Jánom Pavlom II. stretla aj Lucia. Lucia zomrela 13. februára 2005 a jej ostatky boli uložené v Bazilike Panny Márie Ružencovej po boku jej sesternice Hyacinty a bratranca Františka.

Keď som na Fatimské námestie vstúpila prvýkrát, jeho majestátnosť mi vyrazila dych. Rovnakú reakciu dnes vidím každý týždeň aj na našich BUBO klientoch už viac ako 30 rokov. Námestie je obrovské. Počas osláv 100. výročia zjavení 12. a 13. mája 2017 sa tu za účasti pápeža Františka zhromaždilo približne pol milióna ľudí. Dokážete si teda predstaviť, že námestie je skutočne ohromujúce a pôsobí veľkolepým dojmom.

Ako prvá sa tu začala stavať Kaplnka zjavení, o ktorú Panna Mária sama požiadala. Postavili ju v roku 1922. Dnes tu, kde kedysi stál dub, pri ktorom dochádzalo k zjaveniam, stojí soška Panny Márie. Všimnite si jej korunu, kde je umiestnená spomínaná guľku, ktorá pri atentáte 13. mája 1981 zasiahla Jána Pavla II.

Dub sa, žiaľ, do dnešných dní nezachoval, no neďaleko kaplnky stojí iný, približne storočný pamätný dub. Duby sú dokonca vysadené po celej Fatime. Ide o symboliku, no zároveň veriacim poskytujú tieň, ktorý je počas horúcich letných mesiacov na nezaplatenie. Podobne aj BUBO každý rok vysádza stromy na Trojhraničí, kde hniezdi vzácny drop veľký.

Dominantou námestia je bezpochyby Bazilika Panny Márie Ružencovej, ktorej základný kameň položili 13. mája 1928 a dokončili ju o 25 rokov neskôr. Bazilika stojí na mieste, kde malí pastieri zazreli prvý záblesk blesku. Spoznáte ju ľahko vďaka 65 metrov vysokej veži. V bazilike sa nachádzajú hroby troch vizionárov – Františka, Hyacinty a Lucie. Na oboch stranách baziliky na ňu nadväzujú polkruhové kolonády zdobené keramickými mozaikami krížovej cesty a sochami svätcov.

Keďže kapacita baziliky už nebola pre pútnikov dostatočná, v roku 2004 oproti na námesti položili základný kameň novej, väčšej a výrazne modernejšej baziliky. Kapacita Baziliky Najsvätejšej Trojice je viac ako 8 000 ľudí. Pri prvej návšteve som si nemohla pomôcť, ale trochu mi pripomínala vysokoškolskú aulu. Je to však zaujímavá zastávka pre veriacich aj ľudí, ktorí v Boha neveria. Porovnanie oboch bazilík, prinajmenšom z architektonického hľadiska, je určite zážitkom.

Cez viac ako polovicu námestia vedie mramorový Chodník pokánia. Pútnici a veriaci ho prekonávajú na kolenách, s ružencom v ruke a za neustálej modlitby. 200 metrov dlhý chodník je prispôsobený kajúcnikom, ktorí takýmto náročným spôsobom ďakujú Bohu za vypočutú modlitbu či prosia o pomoc v núdzi. 

Ak by ste mali vo Fatime trochu času navyše, určite stojí za to navštíviť rodné domy malých pastierov. Luciin dom sa zachoval v pôvodnom stave. Vo vnútri si môžete pozrieť izby a dobový nábytok, riad či osobné predmety Lucie a jej rodiny. Na dvore domu sa nachádza studňa Poço do Arneiro, kde sa deťom v roku 1916 zjavil Anjel mieru.

Dom Františka a Hyacinty sa nachádza približne 200 metrov od Luciinho domu. Naši skúsení sprievodcovia, vyškolení v BUBO Cestovateľskej Akadémii, vedia, že z Fatimy sa k nim dostanete napríklad pešo po krížovej ceste Caminho dos Pastorinhos, ktorá pripomína každodennú cestu malých pastierov so stádom na pastviny vo Fatime.

Fatima je dnes jedným z najvýznamnejších mariánskych pútnických miest na svete. Či už v Boha veríte, alebo nie, určite stojí za návštevu. Svojou atmosférou pohltí takmer každého a ak sem zavítate 13. deň v mesiaci, prípadne ešte lepšie počas niektorého z výročí zjavení, počet pútnikov a atmosféra celého miesta zážitok ešte znásobia.