Nazaret, Galilea: čo vidieť a cestovateľské rady

Aj keď to bola v dobe Ježiša Krista iba menšia osada, dnes je Nazaret najväčším mestom severného Izraela. Stále ale nehovoríme o veľkomeste, keďže má len necelých 80 tisíc obyvateľov, čím si zachováva svoj charakter. Nie je to náhoda, že sme v meste práve v piatok večer a sobotu, keď je väčšina Izraela zatvorená alebo v obmedzenom režime. Nazaret a jeho okolie je svetlá výnimka – ako „arabské hlavné mesto Izraela“ nedodržiava prísne nariadenia a môžeme sa ísť najesť a nakúpiť si aj počas piatkového večera a soboty. V tomto meste preto môžete počuť skôr arabčinu – ak by sa vám predsa len zacnelo po hebrejčine, môžete si ju vypočuť v novom meste Nazaret Illit. Tam sa ale na našej prehliadke nepozrieme a našu prehliadku namierime na starého mesta. Naša cesta do histórie začína na námestí pri Máriinej studni. Táto stavba je zároveň symbolom mesta, zahrnutom aj v jeho pečati, a aj keď ju môžeme vidieť na fotkách z konca 19. storočia, súčasná stavba bola zrenovovaná v roku 2000. Prečo je toto miesto dôležité? Spája sa s ňou udalosť zvestovania Márii o tom, že porodí božieho syna. Podľa jednej z verzií došlo k stretnutiu Márie a archanjela Gabriela pri prameni, z ktorého naberala vodu. Aj keď sa to neudialo priamo pri tejto studni, je napojená na prameň z neďalekého gréckeho ortodoxného chrámu, ktorý taktiež navštívime. Námestie so studňou sa stalo aj kultúrnym a kulinárskym centrom, okolo ktorého sú sústredené príjemné reštaurácie s chutným jedlom a vínom z Galilei. Oblasť je okrem vína známa aj olivovým olejom, čo prezrádzajú aj olivovníky nasadené v okolí studne. Aj keď sa dnes neprúdi v studni voda, miestni si spomínajú na to, ako jej staršia generácia pripisovala liečivé účinky.

Keďže v studni už neprúdi voda, ideme sa pozrieť do neďalekého gréckeho ortodoxného Chrámu Zvestovania, ktorý tento prameň zastrešuje. Na menšom nádvorí si môžeme všimnúť nápisy v arabčine, používanou ako moslimami tak aj kresťanmi. Ak sa koná vo vnútri bohoslužba, je potrebné chvíľku počkať a až potom sa môžeme pozrieť do menšieho, ale bohato zdobeného interiéru. Vchádza sa z bočnej strany a spomínaný prameň sa nachádza oproti vchodu, pričom musíte zísť dolu schodmi. Súčasný chrám má približne 250 rokov, aj keď na tomto mieste bola staršia, no nedochovaná stavba.

Z chrámu sa poberáme smerom do srdca starého mesta a prechádzame cez úzke kamenné uličky, v ktorých sú roztrúsené tradičné obchodíky s mletou voňavou kávou, čerstvou šťavou z granátových jabĺk a pekární s čerstvým pečivom. Pouliční obchodníci predávajú zeleninu a ovocie, dokonca môžete nájsť aj olivový olej v plastových fľašiach od Coca Coly. Cestou sa zastavujeme pri Bielej Mešite, ktorá je rovesníčkou ortodoxného Chrámu Zvestovania, a je jednou z najstarších a najdôležitejších mešít v Nazarete. Len zopár krokov od nej sa týči katolícky Chrám Zvestovania, ktorý nesie titul Basilica minor. Už na prvý pohľad je zrejmé, že táto stavba nepochádza z dávnych čias. Bola dokončená v roku 1969, ale jej história siaha ďaleko do minulosti. Kým si ale niečo povieme o samotnom mieste, jedna z prvých vecí ktorá zaujme pri príchode na vstupné nádvorie, sú mozaiky zobrazujúce Máriu v rôznych štýloch, typických pre krajinu, z ktorej pochádza. Môžeme tam nájsť aj slovenskú verziu, ktorá je vystavená na pravej strane od vchodu.

Čo sa ale skrýva za kovovými vstupnými dverami, zobrazujúcimi epizódy zo života Ježiša Krista? Najväčší „poklad“ tohto chrámu sú zvyšky stavby, ktorú zastrešuje jeho dolná časť. Práve na tomto mieste mal byť dom Márie a zároveň aj miesto zvestovania. Prvý chrám tam mohol stáť už v 4.storočí počas panovania cisára Konštantína Veľkého a vieme aj o chráme z dôb križiackych výprav, no turbulentné obdobie zavŕšila práve výstavba impozantnej stavby, ktorá je dnes pod správou františkánov. V dolnej časti môžeme prísť k prednej časti jaskyne so zachovanými stĺpmi zo starších chrámových stavieb. Vstup je zvyčajne zatvorený a samotný priestor sprístupňujú iba v prípade konania omše, no i tak je to mimoriadne dôležité historické a pútnické miesto zasadené v novodobom šate. Miesta na modlitbu je omnoho viac v hornej časti chrámu, ktorého architektúra je riešená šalamúnsky - vďaka otvoru máte výhľad a väčšie prepojenie práve s domom, v ktorom mala prežiť svoje detstvo Mária. Občas máme šťastie na zbor, modliacich sa v rôznych svetových jazykoch – prípadne spievajúcich náboženské piesne, dotvárajúc celkovú atmosféru chrámu. Pri výhode sú ešte zvyšky vykopávok, ktoré si môžeme obzrieť a už pokračujeme k nášmu autobusu a pokračujeme v objavovaní miest spájanými s počiatkami kresťanstva.

Autobusom mierime smerom na západ k jednému z najdôležitejších vodných zdrojov v Izraeli, ktorý má zároveň historický a náboženský význam. Genezaretské jazero, Galilejské more, Tiberiadské jazero alebo Kinneretské jazero: má veľa názvov a dlhú históriu. Vedeli ste, že je to najnižšie položené sladkovodné jazero na svete? Nižšie položené je už iba Mŕtve more, ktoré uvidíme na druhý deň. Aj keď jeho veľkosť nie je impozantná a obvod má okolo 53 km, je pre Izrael a jeho vodohospodárstvo kľúčové. Hlavným zdrojom vody je rieka Jordán, pri ktorej sa zastavujeme na našej prvej zastávke – krstnom mieste Yardenit. Aj keď je Jordán riekou, v ktorej bol pokrstený Ježiš Jánom Krstiteľom, Yardenit je pomerne moderným pútnickým miestom. Bolo založené izraelskou vládou v roku 1981 ako alternatíva k tradičnému krstnému miestu Qasr el Yahud, ktoré sa nachádza na Západnom brehu Jordánu. Nové miesto má svoje čaro a v pokojnej časti zdobenej kvetmi a stánkami môžete absolvovať krst v bielych rúchach, ktoré predávajú, prípadne prenajímajú, na mieste. Taktiež je bežne stretnúť tam väčšie aj menšie pútnické skupiny z rôznych kútov sveta, ponárajúce sa do vôd Jordánu. Väčšinou hrdo nesú svoju vlajku a tak môžete rozpoznať napríklad Brazílčanov, Mexičanov alebo pútnikov z Ghany. Či si iba ponoríte nohy do rieky alebo sa rozhodnete vychutnávať si pokojnú atmosféru miesta, je to už len na vás.

Aby sme neboli hladní, zastavíme sa aj na chutný obed. Miestna špecialita je tzv. ryba svätého Petra, vylovená priamo z jazera. Ako prišla k tomuto príhodnému menu? Podľa Biblie sa pýtali vyberači daní sv. Petra či Ježiš zaplatil daň. Keď sa Peter na to opýtal Krista, ten mu povedal aby šiel k jazeru, hodil návnadu a prvá ryba, ktorú vytiahne, bude mať v ústach mincu ktorou zaplatí požadovanú daň. Nuž, v ústach rýb ktoré nám servírovali žiadne mince neboli, ale zato boli mimoriadne chutné. S viac ako dvetisíc ročnou tradíciou rybolovu je kulinárskym zážitkom ochutnať vyšperkovanú prípravu tohto druhu tilapie, ktorá sa v arabčine nazýva musht. Najčastejšie sa servíruje grilovaná alebo opečená v celku s ryžou alebo zemiakmi a predjedlo tvorí bohatý výber čerstvých šalátov, hummusu a pity, ktoré zasýtia urgentný hlad a čakanie na hlavný chod. Výborný obed zavŕšime domácim dezertom, ktorý tvoria sladké datle a voňavá káva s kardamónom.

Posilnení obedom sa vydávame na dôležité archeologické miesta spájané s udalosťami z Nového Zákona. Naša prvá zastávka je v Tabghe, mieste kde sa našla slávna mozaika s vyobrazením koša s chlebom a rybou na každej strane. Ochraňuje ju nový chrám z roku 1982, ktorý sa snaží zachovávať pôvodný ráz. Prečo je mozaika tak dôležitá? Dôvodom je jeden zo zázrakov, ktorý sa stal na brehu jazera. Ježiš Kristus mal podľa Nového Zákona nasýtiť davy z piatich chlebov a dvoch rýb, a toto konkrétne miesto sa spája s prvou kaplnkou doloženou už v 4. storočí n.l.. Počas niekoľkých storočí bolo toto miesto zabudnuté a znovuobjavené až v 20. storočí. Okrem slávneho vyobrazenia chleba a rýb pod oltárom odkryli aj iné mozaiky zobrazujúce rozličné zvieratá a rastliny. Druhým miestom zázrakov na našej ceste je Kafarnaum, mesto známe z Biblie ako pôsobisko Ježiša. Dnes môžeme v areáli navštíviť zvyšky synagógy zo 4. storočia, ktorá bola pravdepodobne postavená na starších základoch, ktoré mali byť svedectvom Ježišovho kázania. Mal tu mať svoj dom aj sv. Peter a Matúš. V minulosti bolo toto miesto väčšia rybárska osada a mesto sa spomína v každom zo štyroch evanjelií, aj keď sa nezhodujú vo vykonaných zázrakoch. Malo tu dôjsť k uzdraveniu posadnutého muža, Petrovej matky, sluhu rímskeho centurióna a paralyzovaného muža. Aj napriek týmto zázrakom Ježiš mesto preklial kvôli chabej viere jeho obyvateľov. Okrem synagógy môžeme vidieť aj zvyšky domu, v ktorom mal bývať sv. Peter. Na jeho ruinách môžeme vidieť aj zvyšky menšieho chrámu, zastrešené novým a zaujímavo riešeným  chrámom vysväteným v roku 1990.

Aby sme sa nepresýtili starovekými dejinami, prechádzame do oblasti spájanej skôr s novšou históriou. Oblasť Golanských výšin trochu klame svojim názvom, keďže ich priemerná nadmorská výška je okolo 300 m.n.m., ale pre Izrael majú veľký význam. Celkom má toto územie 1800 km2, z ktorých dve tretiny sú v súčasnosti okupované Izraelom. Najprv ich pripojil Izrael po 6-dňovej vojne v roku 1967 a neskôr si to potvrdil vo vojne Yom Kippur v roku 1973, ktorá sa dodnes považuje za hrdinské víťazstvo Izraela a bola to jedna z najväčších tankových bitiek. Dodnes sa preto neďaleké údolie volá Údolie Sĺz. Aj  keď je toto územie riedko osídlené a žije v ňom iba okolo 40 tisíc obyvateľov, je mimoriadne dôležité kvôli prameňom a strategickému umiestneniu na hranici so Sýriou. Pre krajinu s obmedzenými zdrojmi pitnej vody a intenzívnym poľnohospodárstvom je dôležitá kontrola nad vodnými zdrojmi, od ktorých je závislá veľká časť krajiny. My v BUBO sa zastavujeme na hore Bental s panoramatickými výhľadmi na Golany a Sýriu, kde si môžeme oddýchnuť pri káve v Coffee Anan, čo doslova znamená „kaviareň v oblakoch“. Ak aj nie ste kávičkár, môžete si len tak posedieť pri džúse z granátového jablka alebo pohári lokálneho vína s výhľadmi na neďaleké kopce a vojenský bunker. Ten je v súčasnosti nefunkčný a plní funkciu turistickej atrakcie, ale ak by nastal vojenský stav, armáda ho vie spojazdniť do 24 hodín. Aktuálne zdobia areál kovové sochy od Izraelského umelca Joop de Jonga s odľahčeným motívom zvláštnych, priam rozprávkových, tvorov. Ešte na parkovisku môžeme stretnúť veselého pána, ktorý predáva svoje domáce výrobky z medu a orieškov a dáva na ochutnávku sladký med na kúsku jablka. Je to bývalý učiteľ a dnes si takto privyrába, keďže v Golanoch nie je veľa pracovných príležitostí. Na tomto miestnom podnikateľovi je zaujímavé aj jeho vierovyznanie, typické práve pre túto oblasť. Ide o zaujímavú náboženskú skupinu drúzov, ktorej pôvod môžeme nájsť v Egypte za vlády šiesteho fátimovského kalifa al-Hakima. Sú zahalení rúškom tajomstva a ich úplne učenie pozná len niekoľko vyvolených, no aj tých zopár informácií je veľmi zaujímavých a stojí za zmienku. Ich viera má svoj pôvod v islame, aj keď ich súčasní moslimovia neuznávajú ako súčasť svojho náboženstva. Prečo je tomu tak? Ide hlavne o inšpiráciu filozofickými myšlienkami novoplatonizmu a gnózy (kresťanského mysticizmu) a vieru v prevteľovanie duší. Viera v jedného Boha je stále prítomná a nebo je vnímané ako konečné vtelenie, pričom peklom je neustály proces vteľovania. Ak by ste k nim chceli konvertovať, musíme vás sklamať – drúzom sa môžete iba narodiť. Taktiež dobrovoľne slúžia v izraelskej armáde a prechovávajú lojalitu k štátu, v ktorom žijú. Vedeli ste, že majú svoj vlastný symbol, ktorým je päťcípa drúzska hviezda? Mužov môžete spoznať podľa nosenia tradičných tmavých šiat, bielej pokrývky hlavy a fúzov. Ak je pekné počasie, môžeme vidieť aj horu Hermon a občas aj mladých Izraelčanov vo vojenských uniformách. Ešte si odfotíme výhľad na opustené sýrske mesto Qunaitra, ležiace v demilitarizovanej zóne. Aktuálne Izrael buduje v okolí menšie kibuce (menšie poľnohospodárske komunity) a neplánuje sa tak skoro stiahnuť z Golanských výšin. My sme radi, že môžeme toto miesto navštíviť a dotknúť sa aj moderných dejín, keďže na druhý deň sa vyberáme opäť spoznávať bohatú históriu biblických dôb.