Futbal je v dnešnej dobe pre Afriku rovnako dôležitý ako pre Brazíliu. Niekedy sa mi zdá, že dokonca ešte dôležitejší. Futbal je tu všetkým, doslova kontinentálnou hrdosťou. Futbalisti bojujú proti občianskej vojne a stávajú sa prezidentmi svojich krajín. Tu je zopár neuveriteľných príbehov, ktorý napísal tento šport na čiernom kontinente...

Príbehy z Afriky #

Samuel Eto’o, Michael Essien, Emmanuel Adebayor, Yaya Toure, Didier Drogba... Toto je iba zopár mien futbalových hviezd z týchto končín sveta. Afrika vyprodukovala za poslednú dekádu mnoho excelentných futbalistov špičkového svetového formátu. Ako sa jej to podarilo? Kde sa vlastne títo hrdinovia vzali? Čo ich poháňa?... 

Keď som raz prechádzal zo Stredoafrickej republiky do Konga, splavoval som týždeň rieku Sanga v drevenom kanoe. Hľadal som tu nové kmene, očakával som, že ma znenazdajky prekvapí obraz nahých ´divochov´ pri rieke. Džungľa bola plná goríl, hadov, divokých a nebezpečných pralesných slonov. No aj v takejto odľahlej oblasti sa z džungle vynárali ľudia s mačetami v rukách a v tričkách Manchester United a FC Chelsea. Neskôr som pochopil - tu je to niečo také, ako keď si u nás dáte parádny oblek... 

Oblasti, kde som bol, sú naozaj doslova odrezané od sveta. Žiadna cesta v našom ponímaní tu neexistuje, pešo sa ísť nedá. A predsa. Títo divosi ďaleko od civilizácie, kde je pumpa či obchod vzdialený zopár dní na kanoe, milujú niečo také globálne ako futbal! Do roztrhania duše fandia klubom, v ktorých hrajú „ich“ ľudia, hviezdy z čierneho kontinentu. Deti sa tu celé dni naháňajú za provizórnymi loptami na smiešnych ihriskách, ich najväčšími hrdinami sú známi futbalisti, hrajúci v európskych ligách. Nečudujem sa im, vidia v nich svetlý vzor, nádej, príklad zázraku, ktorý sa môže udiať v živote každého... 

O tom, ako sa v Libérii stal prezidentom George Weah - futbalista, ktorý v roku 1995 získal Zlatú loptu pre najlepšieho hráča planéty, som už písal v rozsiahlom blogu – Pravda o Libérii. Chlapec zo slumu v Monrovii, ktorý si strednú školu dokončil až po štyridsiatke, to dotiahol vo svojom štáte na najvyššiu priečku. Toto by nedal ani Pelé... 

George Weah sa rozhodol priniesť do Libérie poriadok, prosperitu a hlavne mier. Krajina, neslávne známa krvavými diamantmi a ebolou, sa nachádza na chvoste rebríčku ´human development index´. Ten môj blog je dosť drsný, napokon, ako je drsná novodobá história Libérie. No je o tom, či futbalista zachráni krajinu rozvrátenú občianskou vojnou?... 

Deti sa tu celé dni naháňajú za provizórnymi loptami, ich najväčšími hrdinami sú známi futbalisti svetového formátu..

Prvé africké futbalové superstar:

Larbi Ben Barek - narodil sa v marockej Casablance počas I. svetovej vojny. Za svoje výkony v Atlético Madrid si vyslúžil prezývku La Perla Negra (Čierna Perla). Zaujímavosťou je, že nehral za Maroko ale za Francúzsky národný tím. 

Salif Keita - narodil sa v Bamako v roku 1946. Z Mali utiekol v preoblečení do Francúzska, kde nastrieľal množstvo gólov za Saint Etienne a neskôr za Marseille. 

Eusebio da Silva Ferreira – narodil sa v portugalskej kolónii v Mozambiku v roku 1942, v hlavnom meste Lourenco Marques (dnes Maputo). ´Čierny panter´ prerazil v Juventuse a v Benfica Lisabon sa stal najlepším útočníkom v histórii tohto svetového klubu. Ani on nikdy nehral za Mozambik. 

Futbalom žije celý kontinent a dnes zrejme viac než v Brazílii

Chlapec zo slumu z Monrovie, ktorý si strednú školu dokončil až po štyridsiatke, to dotiahol vo svojom štáte na prezidenta. Toto by nedal ani Pelé...

Dostane sa niektorí z nich zo slumu Khayelitsha (v blízkosti Kapského mesta) do prvej ligy?
Foto: Ľuboš Fellner — BUBO

Ako útočník bránil svoju krajinu #

A tu je ďalší neuveriteľný futbalový príbeh. Presne 8. októbra 2005 sa hral v Omdurmane zápas medzi domácimi Sudáncami a „zlatou generáciou“ futbalistov z Pobrežia Slonoviny. Ja ten štadión poznám, je na druhej strane Nílu za mostom vpravo, ak idete z hlavného mesta Chartúmu. Volajú ho honosne Červený hrad, aj keď je to iba taká polorozpadnutá barabizňa, ako napokon všetko v Sudáne. V tom zápase išlo naozaj o veľa - o to, kto sa dostane na svetový šampionát. Pre Pobrežie Slonoviny by to bolo po prvý raz. 

No išlo ešte aj o čosi oveľa dôležitejšie. Od roku 2002 bola v krajine občianska vojna - kresťanský juh držal prezident Laurent Gbagbo a moslimský sever mal pod kontrolou Guillaume Soro. Ľudia sa schovávali celé dni pod posteľou, von si vyšli iba zobrať jedlo. Bola to vojna, ktorá priniesla veľa-veľa mŕtvych. Futbalové družstvo Pobrežia Slonoviny, vedené legendárnym Didierom Drogbom, spájalo v jednom tíme rozvrátený národ... 

Takto vyzerá Pobrežie Slonoviny - krajina, kde je Didier Drogba mesiášom

Pobrežie Slonoviny je francúzskou odpoveďou na bohatú a úspešnú britskú Ghanu - krajinu, s ktorou susedí. Kedysi nazývané aj krajiny zlata, dnes produkujú najviac čokoládových bôbov na svete. Pobrežie Slonoviny zodpovedá až za tridsať percent produkcie. „Môžem ochutnať trošku čerstvej čokolády?“ pýtam sa v okolí Man - ôsmeho najväčšieho mesta na juhozápade krajiny, kde nájdete naozaj rozsiahle plantáže. No nikto nič nemá, oni bôby iba pestujú a vyvážajú, ale nenapadne ich vyrobiť si čokoládu, ktorú napríklad v Baracoa na Kube dostanete od domácich v guliach o veľkosti tenisovej loptičky. „My to iba pálime. Je z toho slušný alkohol,“ dostávam odpoveď. V novembri 2002 rebeli z MPCI držali Man vo svojich rukách, no teraz je mesto slobodné. 

Dnes sa v Sudáne hrá veľký zápas a Pobrežie Slonoviny musí vyhrať! O 2400 kilometrov severnejšie sa hrá v Káhire zápas medzi Egyptom a hviezdnym Kamerunom, ktorý sa začal simultánne a až výsledok tohto zápasu rozhodne. Biele Pobrežie Slonoviny baletí a jednoznačne Sudán prekonáva. Ani sudánska penalta na záver nezmení nič na jednoznačnosti výsledku 1: 3. 

Kapitán Didier Drogba však aj po víťazstve zostáva na ihrisku, okolo neho všetci hráči a počúvajú rádio. V Káhire sa ešte pred preplneným štadiónom dohráva. Je to 1:1 a v 94. minúte rozhodca nariaďuje penaltu proti Egyptu. Pobrežie je tým pádom vyradené. Aspoň tak to vyzerá... No Kamerunčan Pierre Wome triafa ľavú tyč a penaltu nepremieňa! Pobrežie Slonoviny po prvý raz v histórii postupuje na majstrovstvá sveta vo futbale... 

Nepreháňam, keď poviem, že tento zápas sledujú v 27-miliónovom štáte úplne všetci. „Každý dom, každý jeden človek bol šťastím bez seba!“ hovorí mi Yussuf, ktorý tu práve vtedy bol a jeho nerozlučný kamarát Girré iba prikyvuje. No to hlavné sa malo na štadióne Al-Merrikh ešte iba udiať. Zachytila to kamera v šatni, kde sa konala modlitba, vedená Drogbom a potom slávny preslov k národu, ktorý mnohí považujú za zlom v občianskej vojne krajiny. 

Odložte zbrane, chceme sa zabávať! #

„Muži a ženy Pobrežia Slonoviny!“ začal. „Od severu na juh, z centrálnej oblasti aj západu. Dnes sme dokázali, že všetci vieme spolunažívať a vieme spoločne hrať a bojovať za jeden cieľ. Sľubujeme, že oslava spojí našich ľudí – dnes vás prosíme na kolenách!“ 
A vtedy si všetci hráči v šatni spoločne kľaknú na kolená a znie hromadne: „Prepáč! Prepáč! Prepáč!“ 

„Africká krajina s takým obrovským bohatstvom nesmie upadnúť do vojny! Prosím, odložte svoje zbrane a choďte voliť! Všetko bude lepšie. Chceme sa teraz zabávať, tak prestaňte strieľať zo svojich zbraní!“  Futbalisti vstávajú a spievajú s nadšením, ako to dokážu iba Afričania. Zábava doma už začala... 
Pred egyptskou ambasádou v Abidžane sa vtedy tancoval „hadík“, ľudia sa držali za plecia a vzdávali hold Egypťanom, ktorí zachránili zápas a dostali Pobrežie Slonoviny ďalej. „Pesničku ´Chceme sa teraz zabávať, tak prestaňte strieľať zo svojich zbraní!´ spievali všetci aj v Bouaké, v centre rebelov,“ hovorí mi zanietene Yussuf a po prvý raz ho vidím vášnivo rozhadzovať rukami. Yussuf má práve z Bouaké svoju ženu. 

Drogbovo minútové videjko sa stalo doma hitom a do dnešných dní o ňom každý vie. Autobusy v Abidžane chodili vtedy s nápismi „Nech žije Didier!“ a „Drogba za prezidenta!“. V bývalom koloniálnom hlavnom meste Grand Bassam po ňom pomenovali pláž "Drogba Beach" a dostalo sa mu aj najväčšej pocty - pomenovali po ňom pivo! 

3. júla 2007 malo hrať Pobrežie Slonoviny doma zápas s Madagaskarom a Drogba do televízie vyhlásil, že sa nebude hrať, ako bolo plánované - v ekonomickom centre v Abidžane, ale v Bouaké (vyslov Boaké), ktoré bolo symbolom odporu. Doteraz sa nevie, či to mal Drogba skonzultované s vládou. 
Keď však vezmete do úvahy, že Drogba je pôvodom z juhu z Gbagbovej oblasti, o to viac bolo toto vyhlásenie silnejšie. Ľudia na severe doslova šaleli, tancovali na strechách áut, vojaci strieľali do vzduchu od nadšenia. Veď si predstavte, že 6. novembra 2004 vládne lietadlá Bouaké bombardovali. Udalosť, ktorá sa vyšetruje do dnešných dní. Všetci vedeli, že rebelov podporuje francúzska vláda a Francúzi tu v Bouaké utŕžili najväčšie straty od samovražedného útoku na základňu Drakkar v Bejrúte v roku 1983. Na súde v Paríži bol v záležitosti Bouaké 17. marca 2020 vypočúvaný bieloruský pilot, veď dva suchoje-25 a päť migov-24 vedeli obsluhovať práve žoldnieri z bývalého východného blogu. 

Drogbovo minútové video s prosbou o ukončenie vojny sa stalo obrovským hitom...

Temperament a láska k futbalu. „Vtedy v Bouaké to nebolo iba o futbale, všetci boli tak šťastní!“
Foto: Ľuboš Fellner — BUBO

Keď sa aj politici ľúbia... #

No v deň veľkého zápasu na samotnom štadióne provládne a prorebelské skupiny akoby na bombardovanie zabudli. Spoločne spievali a povzbudzovali svoje mužstvo. Futbalisti s menom Touré sú zo severu a Drogba je z juhu, no všetci hrajú spoločne s jedným cieľom – vyhrať! 
„To nebolo iba o futbale, v ten deň nikto nepracoval, pilo sa pivo alebo šampanské, a aj tí, čo sa nedostali na štadión, oslavovali, všetci boli tak šťastní!“ hovorí Yussuf a mne pripadá, že tieto príbehy ovláda každý jeden v krajine, tak ako my poznáme rozprávku o Červenej Čiapočke. Bola to jednoznačná výhra, no najväčšie oslavy sa začali, keď mesiáš – Drogba zavesil posledný gól na 5:0, v oranžovom drese obehol reklamu na Orange a bežal okolo preplneného štadióna s rozpaženými rukami. Kamera zabrala aj VIP sektor, kde politici v bielych košeliach spoločne oslavovali ako bratia, ktorí sa ľúbia. Krajina sa opäť spojila... 

Veci však v skutočnosti nie sú také jednoznačné ako na futbalovom štadióne. Občianska vojna pokračovala. O päť rokov Gbagbo neuznal svoju porážku v prezidentských voľbách, čo spôsobilo smrť tritisíc ľudí a v januári 2019 odsúdenie prezidenta na CC v Hague za zločiny proti ľudskosti. 

Bouaké – dejisko spomínaného zápasu 350 kilometrov severne od Abidžanu, je od ruky a zavíta sem minimum turistov. No mňa to mesto priťahovalo práve pre jeho pohnutú novodobú históriu. Do druhého najväčšieho mesta Pobrežia Slonoviny som putoval z druhého najväčšieho mesta Mali z mesta Sikasso - obidvom mestám sa turisti zatiaľ vyhývajú.

Mohli by Vás zaujímať moje blogy:

Má zmyseľ pomáhať Afrike?

Malawi - príbehy z neznámej krajiny

Cesta do Timbuktu

Ako presjť všetky krajiny sveta?

Chrbticou Bouaké je bavlnársky priemysel, ale je známe aj kvalitnou remeselnou výrobou. Jednou z mojich záľub sú africké sochy a práve tu som zohnal zopár skutočných unikátov. Vidieť, že do mesta sa dlhodobo neinvestovalo. Bol som si pozrieť aj známy štadión, kde práve prebieha rekonštrukcia. Futbalový štadión sa nazýva aj „Štadión mieru“ a v roku 2023 sa tu má konať Africký pohár národov. Aká symbolika. Má tento Afrikou milovaný šport a jeho najväčší hrdinovia tú silu priniesť sem mier a jednotu?... 

Bouaké, dejisko veľkého zápasu. Toto mesto navštevuje minimum turistov

História afrického futbalu: 

  • 1900: Koloniálne mocnosti začali do svojich vojenských tímov naberať domorodcov 
  • 1934: Egypt sa ako prvá krajina kontinentu kvalifikoval na World cup 
  • 1957: vznikla CAF (Konfederácia afrického futbalu) a koná sa prvý turnaj  African Cup of Nations – Africký pohár národov 
  • 1970: po 36 rokoch je Maroko druhou krajinou Afriky, ktorá sa kvalifikovala na svetový šampionát 
  • 1974: Demokratická republika Kongo sa nominovala na MS vo futbale ako prvý čisto „čierny“ kolektív 
  • 1990: Kamerunčan Roger Milla, tento húževnatý ´starec´ presvedčil na MS v Taliansku svet, že Afriku treba brať vážne 
  • 1995: George Weah sa stáva podľa FIFA World Player Of The Year – svetový hráč roka. Môj blog: Libéria a Weah
  • 1996: Nigéria vyhrala olympijský turnaj, kde porazila favorizovanú Brazíliu 
  • 2000: africký triumf zopakoval Kamerun, ktorý takisto dobyl olympijský turnaj 
  • 2009: Ghana vyhrala FIFA U-20, kde opäť vo finále porazila Brazíliu 
  • 2010: Juhoafrická republika je prvou krajinou kontinentu, kde sa konajú Majstrovstvá sveta vo futbale 

Malí, no nadmieru šťastní futbalisti vo štvrti Bacongo v Brazzaville, hlavnom meste Republiky Kongo hrajú futbal pred Paroisse Saint-Pierre Claver
Foto: Ľuboš Fellner — BUBO

Futbal je pre Afriku jednoznačne dobrou správou. Černosi sú atletickejší než zvyšok sveta, o tom niet pochýb. Sú rýchlejší, odolnejší, vyššie vyskočia. Taktika a technika možno zatiaľ tieto vrodené danosti nedobieha. No aj to sa bude meniť. Ak hrdinami mladých Afričanov nebudú hrdlorezi, ale futbalisti, nič zlé sa nestane, naopak. Afrike dnes chýbajú ihriská a akákoľvek infraštruktúra. No zápal v srdci tu je silnejší, ako kdekoľvek inde a aj neuveriteľne pozitívne vzory. Ponorte sa do fenoménu afrického futbalu a jeho neuveriteľných príbehov! Rozpovie vám o tomto kontinente viac, ako akékoľvek múdre encyklopédie... 

Futbal sa hrá v celej Afrike - originálne fotografie - Ľuboš Fellner-BUBO

Ľuboš Fellner

Ľuboš Fellner

Ľuboš Fellner

Zakladateľ a srdce cestovnej kancelárie, zodpovedný za kvalitu zájazdov a nové programy, vynikajúci sprievodca s nadhľadom na všetkých kontinentoch-kamkoľvek na mape ukážete. Prešiel všetky krajiny sveta ako prvý Slovák. Do mnohých sa vracia opakovane. V Indii bol 45x, ale aj Pobrežie Slonoviny či Burkina Faso prešiel krížom štyrikrát.

Už 30 rokov pripravuje prvoexpedície. V roku 2012 zorganizoval pri príležitosti 100. výročia dobytia južného pólu plavbu na Antarktídu. O rok dobyl severný pól. Veľakrát precestoval Oceániu-Polynézia, Melanézia a Mikronézia. Od roku 2000 sa venuje Afrike a na Slovensku ani v Čechách nenájdete nikoho, kto by Afriku poznal lepšie. 

Ako vyštudovaný lekár s atestáciou sa venuje cestovateľskej medicíne a zrealizoval cesty s názvom Ebola tour (Západná Afrika 2015) a Zika tour (Brazília 2016). Má na starosti bezpečnosť našich klientov a zdravotné poradenstvo. Pre svojich sprievodcov je k dispozícii 24 hodín denne, aby poradil v prípade problémov.  Ľuboš vždy vybaví nevybaviteľné, interne ho prezývame BOSS.

Obľúbený zájazd z BUBO katalógu
Posledný raj (expedícia)

Zo zájazdu:

Ľuboš Fellner

Posledná úprava článku | Prečítané: 564

Mohlo by Vás zaujímať

Keď futbal bojuje proti občianskej vojne Prémiový blog

Prémiový blog Keď futbal bojuje proti občianskej vojne

Futbal je v dnešnej dobe pre Afriku rovnako dôležitý ako pre Brazíliu. Niekedy sa mi zdá, že dokonca ešte dôležitejší. Futbal je tu všetkým,…

Blogov

Odporúčame tieto zájazdy

K

Európa  

Kapverdy, Portugalsko


náročnosť

11 dní

Trvanie

2510
K

Afrika  

Svätý Tomáš, Gabon

12.11. → 25.11. +2 termíny

náročnosť

14 dní

Trvanie

9513
K

Afrika  

Sudán


náročnosť

9 dní

Trvanie

1956 3260€