Khartoum je hlavné a najväčšie mesto Sudánu s metropolitnou populáciou väčšou než 5,9 milióna obyvateľov. Sudán bol do roku 2011 najväčšou africkou krajinou, no po odčlenení Južného Sudánu je po Alžírsku a Demokratickej republike Kongo na tretej priečke. Khartoum leží na mieste, kde sa stretávajú rieky Modrý a Biely Níl a odkiaľ táto majestátna rieka pomaly postupuje nahor do Egypta. Toto mesto je tzv. taviaci kotol mnohých etnických skupín, ktoré tvoria Sudán. Sedieť tu v čajovni a sledovať okolitý svet znamená sledovať vývoj kmeňov a národností od Arabov, Dinkov, Shillukov, až po Núbijčanov a kmene ako Beja, Fur a mnoho iných.
Khartoum sú, dá sa povedať, tri mestá v jednom. Najstaršia časť, centrum Khartoumu, leží na sútoku Modrého a Bieleho Nílu. Na západnom brehu leží Omdurman, staré hlavné mesto Mahdístov a na severnom brehu je severný Khartoum prezývaný aj Bahari, ktorý je polo-industriálnou, polo-rezidenčnou oblasťou metropoly. Khartoum sa zvykol nelichotivo prezývať ako „najväčšia čakáreň“ na svete. Hlavné mesto suchej púštnej krajiny, ktoré bolo pokojné a uvoľnené, kde sa akoby nič nedialo a nikto sa tu s ničím neponáhľal. Za posledné roky sa však výrazne zmenilo hlavne kvôli ropnému bohatstvu a stalo sa súčasťou globálnych trhov a obrovských investícií z krajín ako Čína a štáty Perzského zálivu. Od roku 2019 sa rozvoj mesta spomalil.
Khartoum je považovaný za jedno z najpohodlnejších miest Afriky, aj keď v posledných rokoch je z neho cítiť africký Dubaj s chaosom a ťavami.
Stručná história Khartoumu
Ľudské osídlenie v oblasti Khartoumu sa datuje až do staroveku, ale vo väčšine jeho histórii to nebolo nič viac ako rybárska dedina prehliadaná vládcami Kušitského kráľovstva alebo sultanátu Funj. Otázkou však je, či si toto miesto nevšimli, alebo sa o neho nezaujímali.
Strategický potenciál nílskeho sútoku prvýkrát objavila expedícia turko-egyptskej (osmanskej) výpravy pod velením Muhammada Ali Pashu v 20. rokoch 19. storočia. Ten sa považuje aj za zakladateľa mesta spolu s jeho tretím synom Ismael Pashom. Hlavný trh regiónu v Shendi presunuli do Khartoumu a dočasná armádna pevnosť sa premenila na trvalo osídlenú oblasť. Počas prvých desiatich rokov mesto narastalo, no v 50. rokoch 19. storočia zažilo ďalší rozmach, keď otvorilo riečny priechod na juh. To umožnilo lepšie využitie sudánskych zdrojov. Najvýznamnejším obchodom tu bola slonovina, v ktorej dominovali európski obchodníci z Khartoumu. Keďže dopyt bol nenásytný, viedlo to k paralelnej explózii obchodu s otrokmi, pretože nútené práce išli ruka v ruke so „zberom“ slonoviny. Khartoum sa rapídne stal obchodným centrom otrokov, čím konkuroval Zanzibaru. Európsky nátlak na Egypt viedol k uzavretiu trhu s otrokmi v roku 1854, no tí sa predávali naďalej mimo mesta a posielali sa na sever do Egypta alebo na východ k Červenému moru a ďalej do Arábie.
Na začiatku 80. rokov 19. st. sa na západe Sudánu darilo Mahdístickému režimu - povstaniu a turko-egyptský režim sa cítil byť ohrozený. Štyri roky po odstúpení z funkcie generálneho guvernéra Sudánu bol Charles Gordon povolaný naspäť, aby zorganizoval evakuáciu egyptských vojsk. Gordon však nedokázal iba jednoducho stiahnuť vojská a ponechať tak „svoj“ Khartoum osudu. Obliehanie začalo vyúsťovať v septembri 1884. Mesto bolo v barikáde a v decembri už mu začali dochádzať zásoby potravín. Gordon tvrdo pracoval na udržaní morálky, aj keď vedel, že bojoval v prehratej bitke. 26. januára 1885, krátko pred príchodom Britov, bolo Mahdím vydané rozhodnutie na zničenie mesta. Po prerazení hradieb bolo spustošené v orgiách rabovania a Gordona zabili na schodoch guvernérskeho palácu. Omdurman sa stal hlavným mestom, ale v roku 1898 sa britská armáda došla pomstiť a prevzala obe mestá a vrátila Khartoumu štatút hlavného mesta.
Počas Anglo-egyptskej nadvlády bol Khartoum opäť vybudovaný s náčrtom ulíc podobajúcim sa vlajke Spojeného kráľovstva. Mesto zažilo mnoho nepokojov, prevratov a iných násilností, ktoré vyformovali sudánsku históriu po osamostatnení sa. Populácia sa tu masívne zvýšila v dôsledku občianskej vojny. Mnoho vysťahovaných ľudí v kempoch boli Juhosudánci a neskôr Dárfúrčania, ktorých rozhádzali po okrajoch Khartoumu, aj keď mnoho Juhosudáncov sa v roku 2011, po odtrhnutí Južného Sudánu, vrátilo domov.
Khartoum bol základňou pre európske expedície – medzi najznámejšie patrí cesta Samuela a Florence Bakerových nahor Bielym Nílom s cieľom nájsť jeho prameň v 60. rokoch 19. storočia.
Khartoum je obrovská metropola rozliehajúca sa na 1010 km2, ale aj napriek svojej veľkej rozlohe je centrum strategicky vybudované a človek sa tu vie ľahko zorientovať. Najzaujímavejšie budovy sa nachádzajú na promenáde popri Modrom Níle na ulici Al-Nil a k nej priľahlej ulici Al-Jamia. Do Khartoumu sa na zájazde Sudán: Modrý a Biely Níl dopravujeme na medzinárodné letisko kvalitnými leteckými spoločnosťami z Európy. Letisko je vzdialené cca 10-15 minút od centra. Na zájazde Horný a Dolný Egypt sem prilietame z hlavného mesta Egypta, Káhiry. Prvý dojem z okolia nepôsobí najpriaznivejšie, no ak ho spoznáte bližšie, tak si Khartoum zamilujete. My v BUBO poznáme najlepšie miesta a zákutia tohto mesta a preto sme vybrali hotely, ktoré sú v srdci tejto „divočiny“. Pre záujemcov je možnosť priplatiť si najluxusnejšie ubytovanie v krajine, Hotel Corinthia, kde spal pri návšteve Khartoumu aj sám líbyjský prezident Muammar al-Kaddáfí.
Ďalšie ráno začíname prehliadku mesta... #
Dnešný deň strávime prehliadkou najväčšieho mesta Sudánu a preto ideálny odchod je niekedy o 8:30 až 9:00 z hotela. Celý deň sa budeme pohybovať po Khartoume v klimatizovanom minibuse, ktorý nám bude slúžiť najmä na presuny medzi jednotlivými pamiatkami a miestami. Program a poradie jednotlivých zastávok sa môže meniť v závislosti od dopravy a podľa toho, ako sa dohodneme s lokálnym partnerom. Tým najefektívnejším variantom je začať v jachtárskom klube Blue Nile Sailing Club. Tu sa nachádza artefakt z čias Anglo-egyptského kondomínia, loď generála Herberta Kitchenera, ktorá sa plavila hore Nílom do Khartoumu na misii poraziť Mahdístov. Túto relatívne malú ozbrojená loď zvanú Melik (po arabsky kráľ) venovali jachtárskemu klubu v čase, keď Kitchener išiel na dôchodok. Dodnes je tu vystavená bez akýchkoľvek opráv a rekonštrukcií. Keďže sa nachádzame v jachtárskom klube, tak sa prejdeme aj k brehu Modrého Nílu, ktorý tu uvidíme z blízkosti po prvý krát. V tieni pod stromami si povieme zaujímavosti o Mahdístoch a dvoch neodmysliteľne podstatných britských generáloch, Charlesovi Gordonovi a Herbertovi Kitchenerovi. Pred zájazdom do Sudánu odporúčam pozrieť si film Khartoum z roku 1966, ktorý fantasticky vykresľuje vtedajšiu situáciu obliehania mesta a zabitia generála Gordona.
Po pol hodine strávenej v jachtárskom klube sa presunieme na západný breh Nílu do Omdurmanu, no ešte predtým neprehliadnite rímsko-katolícku katedrálu Sv. Mateja, ktorá sa nachádza hneď naproti cez hlavnú cestu. Tá má pôvod z polovice 19. storočia, no súčasnú podobu má až z roku 1908. K Mahdího hrobke v Omdurmane je to cca 9 km, no cesta môže trvať aj pol hodinu podľa dopravnej zápchy. Keď budeme prechádzať cez most White Nile Bridge, tak si všimnite po ľavej strane les Al-Sunut, ktorý je dôležitou oddychovou zastávkou pre migrujúce vtáky, či už z Európy, alebo z juhu Afriky. Nenechajte sa však zmiasť slovom les, keďže skôr sa to podobá na suché pahýle trčiace zo zeme.
Omdurman je zrejme najzaujímavejšia oblasť Khartoumu, nakoľko po spätnom obsadení mesta Britmi táto časť ostala arabská a miestna komunita tu prosperovala. Zastavíme pred hrobkou Mahdího, ktorá je vďaka svojej trblietavej striebornej kopulovitej streche ľahko rozpoznateľná už z diaľky. Bola postavená na počesť Mahdího. Na toto miesto sa robí púť spravená špeciálne pre Sudáncov, čo je tu považované za náhradu hadžu do Mekky, ako 1 z 5 pilierov islamu. Súčasná hrobka je presná kópia tej pôvodnej a bola postavená v roku 1947, nakoľko pôvodnú Briti na čele s Herbertom Kitchenerom vyhodili do vzduchu ako pomstu za smrť generála Gordona. Hrobka bola znesvätená a telo Mahdího vybraté. Kitchener mu nechal odseknúť hlavu, telo hodil do Nílu a z jeho lebky si chcel spraviť nádobu na atrament, tzv. kalamár. Britská vznešenosť mu to však nedovolila a tak jeho hlava bola pochovaná na hraniciach Sudánu a Egyptu v meste Wadi Halfa. My v BUBO máme v Sudáne dlhoročné kontakty a preto nám hrobku vie otvoriť miestny gaffir – strážca, ktorý sa o ňu stará už viac ako 30 rokov a každý deň sa k veľkému Mahdímu modlí.
Muhammad Ahmad Ibn Abd Allah - Mahdí
Súfijský náboženský vodca rádu Samaniyya v Sudáne, ktorý ako mladý študoval sunitský islam. 29. júla 1881 oznámil o sebe, že je Mahdí – Bohom správne vedený. Viedol úspešnú vojnu proti osmansko-egyptskej vojenskej vláde v Sudáne a dosiahol pozoruhodné víťazstvo nad Britmi v obkľúčení Khartoumu. Vytvoril rozsiahly islamský štát siahajúci od Červeného mora až po strednú Afriku. Založil hnutie, ktoré malo v Sudáne veľmi vplyvné storočie. Narodil sa 12. augusta 1844 a zomrel na náhlu smrť 22. júna 1885.
Hneď vedľa hrobky sa nachádza dom Khalifa´s House, ktorý patril nástupcovi Mahdího, Khalifa Abdullahovi. Táto 2 poschodová budova s viacerými prepojenými nádvoriami bola pretransformovaná na múzeum Mahdistickej doby a lokálne je známa aj ako „Beit al-Khalifa“. Prvé miestnosti sú venované bitke o Omdurman, v ktorej došlo k zániku Mahdistickej éry v Sudáne. Je tu zbierka pušiek a oštepov nadobudnutých z bojiska, ale sú tu aj prápory a zaplátané róby – rúcha zvané „jibbehs“, ktoré nosili Ansari. Staré muškety a štíty z krokodílej kože v múzeu dávajú dobrú predstavu o tom, ako nedostatočne bola vybavená mahdistická armáda oproti Britom, ktorí mali rýchle pušky a guľomety Maxim. Na nádvorí je niekoľko zaujímavých vojenských artefaktov, ktoré mahdistická armáda vzala plukovníkovi William Hicksovi v boji pri El-Obeid v roku 1883. Múzeum Khalifa nie je veľké a tak tu stačí cca 20-25 minút. Vonku už začína byť veľmi teplo a treba dbať na pitný režim.
Po návšteve múzea Khalifa´s House zamierime severozápadne k najväčšiemu trhu v Sudáne, Omdurman Souq. Je odtiaľto vzdialený asi 1,5 kilometra, no vzhľadom na hustú a chaotickú dopravu v Omdurmane to môže trvať kľudne aj 20 minút. Tento trh je medzi domácimi ľuďmi preslávený a každý deň tu nájdete nespočetné zástupy predavačov, ako aj kupujúcich. Jeho hlavnú časť tvoria nekonečné ulice, ale najmä bočné uličky lemované obchodmi a stánkami. Budovy tu nie sú nijak zvlášť staré, ale podstata celého trhu je zakorenená vo zvukoch, vôňach a davoch ľudí. My v BUBO sme lovcami zážitkov a trh v Omdurmane patrí medzi tie najintenzívnejšie, ktoré v Khartoume vieme uloviť. Zoženiete tu všetko od výmyslov sveta, aj keď treba myslieť na to, že Sudán je absolútne neturistická krajina a suveníry, na ktoré sme zvyknutí, môžu byť problém. My však vieme kde ich hľadať a preto tu vieme nakúpiť aj magnetky. Aj napriek tomu, že tu máme pocit najväčšej hustoty obyvateľov na meter štvorcový v celej krajine, tak je nemožné sa tu ponáhľať.
Na druhom námestí, vzdialenom 500m severne, je veľké stanovisko pre žlté minibusy a taxíky. V uliciach najbližšie k námestiu sa predávajú odevy a domáce potreby, ale človek tu nájde všetko od stánkov s občerstvením až po železiarstva a iné ručné remeselné práce. My sa s lokálnym partnerom dostaneme až do srdca tohto trhu, kde si dáme rozchod na minimálne pol hodinu. Aj keď angličtina je jeden z oficiálnych jazykov Sudánu, je ťažké sa tu ňou dohovoriť. Platí tu teda dorozumievanie rukami-nohami a človek ak chce niečo kúpiť, tak určite kúpi. Netreba zabudnúť na zjednávanie, ktoré však nie je také obľúbené ako v iných arabských turistických destináciách, ako napr. Egypt.
Po rušnom zážitku na trhu sa počas najväčšieho tepla presunieme na obed, kde si troška oddýchneme od páľavy a načerpáme sily pred ďalším programom. Aj keď Sudán sa z môjho pohľadu nedá považovať za gurmánsku krajinu, ale vybrané miestne špeciality treba rozhodne vyskúšať. Medzi ne patrí napr. jahňací alebo hovädzí kebab, ale taktiež kofta, ktoré sú väčšinou podávané na špajdli. Ako príloha k nim sa najčastejšie podávajú varené zemiaky (batata), okra (baamiya), paprika alebo baklažán s ryžou (maashi). Populárnym pouličným jedlom je sudánsky falafel zvaný „taamiya“. Najobľúbenejším jedlom Sudáncov je nie príliš vábne vyzerajúci „ful“. Je to hnedá fazuľa dusená niekoľko hodín podávaná mierne rozvarená spolu s olejom, čili a chlebom. Na obede strávime cca 1 hodinu ak všetko pôjde tak ako má. Sudán je krajina, kde sa nikto neponáhľa a ak čakáme na jedlo viac než pol hodinu, tak je to stále v norme. Medzi obľúbené a kvalitné BUBO reštaurácie patrí Barbeque Village (Qaryat Al Mashwiyat Grill City). Nachádza sa v Omdurmane na ulici Nile St.
Presúvame sa k Nílu... #
Po obede sa presunieme z Omdurmanu naspäť do centra Khartoumu a mierime do Sudánskeho národného múzea nachádzajúceho sa na ulici Al-Nil. Krátko pred múzeum po pravej strane je neprehliadnuteľná mešita Al-Shaheed s dvoma minaretmi. Múzeum bolo založené v roku 1971, no samotná budova bola postavená už v roku 1955. V národnom múzeu sa nachádza veľa pokladov z dávnej a stredovekej minulosti Sudánu, ktoré sú dobre prezentované, označené a ponúkajú kvalitný príbeh o sudánskej histórii.
Iba málo našincov má povedomie o tom, že Sudán bol kedysi kresťanskou krajinou.
Prízemie múzea začína sudánskou prehistóriou a zahŕňa vzostup Kermy a Kushu (Kušitské kráľovstvo). Kušitská výstava ponúka širokú škálu kultúrnych zmien naprieč celým kráľovstvom. Najsilnejší vplyv tu mala egyptská kultúra, čo je zobrazené na kráľovských sochách nájdených v Jebel Barkal datujúcich až niekedy do roku 690 pred Kristom. Helenistický vplyv je možné vidieť na soche tzv. „Venuše Meroe“ a modro-sklenenom kalichu zo Sedeingy s vyobrazeniami bohov a s gréckym nápisom „budeš žiť“. Na poschodí sa nachádzajú tie najneočakávanejšie expozície múzea a to fresky z kresťanskej Núbie. Kresťanské kráľovstvá tu trvali zhruba 700 rokov. Sú veľmi málo známe vonkajšiemu svetu a sudánska vláda neprejavila takmer žiadny záujem na ich propagáciu vo svete a spomínanie o nich vo svojej histórii.
Sudánske národné múzeum v Khartoume disponuje najväčšou núbijskou archeologickou zbierkou na svete.
Čo treba vidieť v 325 mestách sveta.
Hlavným klenotom múzea sú však 3 pôvodné chrámy, ktoré boli zachránené pred zaplavením z oblasti okolo Wadi Halfa. Nachádzajú sa vo vonkajšom areáli múzea pod účelovými konštrukciami. Prvým chrámom po pravej strane je chrám Buhen, ktorý je zasvätený Horusovi, sokoliemu bohovi oblohy, ktorého pravé oko sa považovalo za slnko a ľavé za mesiac. To, čo tu môžeme vidieť je vnútorný chrám rozdelený na 5 obdĺžnikových miestností, ktoré by boli v staroveku obklopené vonkajším nádvorím so stenami z hlinenej tehly. Keď sa faraón Tuthmos III. dostal k moci okolo roku 1450 pred Kristom, tak systematicky odstraňoval mená a vyobrazenia predchádzajúcich vládcov a nahradil ich svojimi. Výrazne tento komplex rozšíril a umiestnil do neho stély potvrdzujúce jeho víťazstvá v Líbyi a Sýrii. Tento chrám sa používal až niekedy do roku 450 n. l. a potom bol čiastočne začlenený ku kostolu.
Ďalším v poradí je chrám Semna. Ten bol postavený v období Strednej ríše Egypta ako súčasť opevnenia pri druhom katarakte asi 60 km južne od Wadi Halfa. Bol zasvätený núbijskému bohovi Dedwen, i keď hlavným bohom vo všetkých prítomných chrámoch bol Horus. Hlavná budova bola postavená z kameňa obklopená múrom z tehál. Vyčnievajúce stĺpy známe ako pilastre zdobili centrálne nádvorie a reliéfy a zobrazujú faraóna Tuthmosa III. Chrám bol využívaný približne do 7. st. pred n. l.
Posledným chrámom je Kumma, ktorý sa nachádza na opačnej strane „jazierka“. V skutočnosti má však tento jazerný kanál predstavovať Níl a to, kde sa tieto chrámy pôvodne nachádzali. Kumma bol teda jediný významný v oblasti Wadi Halfa, ktorý bol na západnom brehu Nílu. Pochádza z rokov 1473 – 1400 pred n. l. za vlády kráľovnej Hatšepsut a faraónov Tuthmosa III. a Amenophisa II. Chrám bol súčasťou série pevností postavených taktiež počas Strednej ríše Egypta na kontrolu tovaru a vojsk na hornom aj dolnom toku Nílu. My si každý z týchto chrámov dôkladne prezrieme a načerpáme energiu z takmer 3500 rokov starých stavieb.
Po cca 1 hodine v múzeu, ak máme dobrý čas tak kľudne aj hodine a pol, sa odtiaľto presunieme pár stovák metrov k brehu Nílu a našu prehliadku ukončíme podvečernou plavbou po Níle so západom slnka. Plavba po Níle patrí jednoznačne medzi najlepšie zážitky v Khartoume. Dá sa vidieť zrelaxované – chaotické mesto z iného uhla pohľadu. Počas plavby nás zaujíma jedno miesto najviac a to sútok Modrého a Bieleho Nílu, ktorý domáci nazývajú Al-Mogran. Sútok týchto životodarných riek patrí medzi najzaujímavejšie geografické vrcholy v Afrike. My v BUBO vieme, že po celodennej prehliadke v horúčavách nie je nič lepšie ako si hodinu „povegetiť“ na loďke s tieňom a nezabudnuteľnými výhľadmi na najväčšie a hlavné mesto Sudánu a ním pretekajúci majestátny Níl.
Odporúčanie
Sudán je moslimská krajina s prísnymi zákonmi a treba tu rešpektovať a dodržiavať určité zásady. Do krajiny je prísny zákaz dovozu alkoholu a mäsových výrobkov z bravčového mäsa. Kto bez alkoholu nevydrží, tak nech nad návštevou Sudánu ani neuvažuje. Pre obe pohlavia platí, že treba byť správne oblečený. Ženy by mali mať zahalené ramená a kolená a mali byť mať šatku, ktorou by si mohli zahaliť vlasy pri návšteve mešity alebo inej svätyne. Muži by mali mať tiež tričká s rukávom (žiadne tielka) a kraťase zakrývajúce kolená, aby zbytočne neprovokovali verejnosť. Ľudia v Sudáne sú extrémne milí a pohostinní, no na turistov tu nie sú absolútne zvyknutí a preto to treba dodržiavať. Fotenie ľudí jedine s ich súhlasom.
Precestoval som už mnoho krajín na každom kontinentne mimo Antarktídy. Vanuatu bolo exotickejšie, no Sudán je skutočným cestovateľským skalpom, ktorý som si zamiloval...
Okrem týchto najznámejších miest odporúčam pridať si v Khartoume o 1 deň viac a potúlať sa po zákutiach, ktoré historicky nie sú až tak zaujímavé, no majú neskutočnú arabsko-africkú atmosféru. Ak spoznáte okolie, tak radi odbočíte z hlavného bulváru a preskúmate miesta, ktoré poriadne nenájdete ani na google mapách.
TOP 10 Khartoumu
- Atmosféra v chaotickom zrelaxovanom meste : Khartoumu sa hovorí aj africký Dubaj s ťavami. Hlavné mesto Sudánu, ako aj krajina samotná, sa považuje za cestovateľský skalp, ktorý každý skúsený cestovateľ ocení. Aj pri najväčšej hustote ľudí uvidíte, aký je tu život kľudný a zároveň chaotický.
- Omdurman Souq : Najväčší trh v Sudáne patrí medzi najzaujímavejšie miesta Khartoumu. Zoženiete tu veci od výmyslov sveta, no treba poriadne hľadať, keďže nie všetko je verejne viditeľné. Kože z hadov, leoparda, krokodíla, ale aj predmety zo slonoviny a iné antické artefakty staré niekoľko desiatok až stovák rokov. Ak nájdete slonovinu, tak rozhodne ju neodporúčam kupovať. Na letiskách môže byť z toho závažný problém.
- Plavba po Níle pri západe slnka : Plavba po Níle je jednou z top atrakcií v Khartoume a prečo je tomu tak spoznáte sami. Človek tu zrazu nadobudne úplne iný pohľad na mesto.
- Sútok Modrého a Bieleho Nílu : Jeden z TOP geografických vrcholov v Afrike sa nachádza práve tu, v Khartoume. Modrý Níl prameniaci v Etiópii z jazera Tana a Biely Níl tečúci z Viktóriinho jazera v Ugande sa spája práve tu!
- Pohostinnosť Sudáncov : To, prečo si Vás Sudán získa je práve pohostinnosť a milosť miestnych ľudí. Aj napriek svojej nelichotivej vizitke z médií sa tu človek stretne s absolútne odlišnou realitou, z ktorej bude príjemne prekvapený.
- Sudánske národné múzeum : Múzeum disponujúce najväčšou zbierkou núbijských artefaktov na svete rozhodne stojí za návštevu. Unikátom sú tu 3 chrámy zachránené pred zatopením z jazera Nasser, ale aj artefakty z kresťanských kráľovstiev Nobatia, Makuria a Alodia.
- Mahdího hrobka : Hrobka veľkého duchovného vodcu Muhammad Ahmad Ibn Abd Allaha je neodmysliteľnou súčasťou prehliadky Khartoumu. Nachádza sa v meste Omdurman na západnom brehu Nílu a ak máte dobrý kontakt, ktorý my v BUBO máme, tak sa dostanete aj dovnútra.
- Promenáda Al-Nil : Cesta Al-Nil je hlavnou promenádou popri rieke Modrý Níl a nachádza sa na nej množstvo zaujímavých budov, medzi ktoré patria aj vládne budovy ako prezidentský palác, ministerstvo vnútra, ministerstvo financií a mnoho iných.
- Dom Khalifu Abdullaha : Hneď vedľa Mahdího hrobky sa nachádza dom jeho nasledovníka, Khalifu Abdullaha. Príjemné múzeum, kde si človek priblíži fakty o mahdistickej dobe a spozná artefakty z čias obliehania Khartoumu.
- Loď generála Kitchenera : Bojová loď Melik sa nachádza v jachtárskom klube Blue Nile Sailing Club. Táto loď v roku 1898 opätovne dobyla Khartoum a Sudán sa tak definitívne stal britskou kolóniou zvanou Anglo-egyptské kondomínium.
Niekoľko luxusných tipov v Khartoume:
- Hotel Corinthia je najluxusnejším hotelom v krajine a aj napriek tomu, že zájazd je expedičný, tak priplatenie si tohto ubytovania patrí medzi unikátne kontrasty v krajine. Sám líbyjský prezident Muammar al-Kaddáfí tu spal pri svojej návšteve Sudánu.
- Le Grill je jednou z najluxusnejších reštaurácií v krajine a miestni ľudia si sem radi prídu dopriať luxus. Nachádza sa v hoteli Corinthia. Je to miesto s atmosférou, kde na Vás čakajú chute sudánskej, arabskej, ale aj medzinárodnej, či ázijskej kuchyne. Reštaurácia Rickshaw je orientovaná na ázijskú kuchyňu a nachádza sa na 18. poschodí, odkiaľ sú krásne výhľady na mesto.
- Al-Mogran, resp. sútok Modrého a Bieleho Nílu počas západu slnka patrí medzi luxusné geografické zážitky, na ktoré nikdy nezabudnete a budete o nich rozprávať ako z dokumentu. Množstvo ľudí pozná rieku Níl, menší počet ľudí pozná, že v Khartoume sa spája Modrý a Biely Níl a iba zanedbateľné percento našincov sa niekedy na toto miesto dostalo.