Krajina zázrakov a záhad - Bretónsko

More bolo pre toto miesto významným faktorom už v 1. storočí pred Kristom, kedy sa v oblasti dnešného Bretónska usadili Galovia a označili toto geografické územie ako Armorica (are-mori - “miesto pri mori”). Galovia, ktorí sa tu usídľovali a ovplyvňovali krajinu keltskou kultúrou, však neboli jediní - v oblasti Bretónska sa nachádza najväčší komplex menhírov a megalitických stavieb v Európe (približne 1200). Na území Veľkej Británie a Francúzska až po španielsku stranu sa ich zachovalo približne 10 tisíc z pôvodných 50 tisíc, ktoré dotvárali krajinu. Tieto záhadné “kamene” boli postavené pred asi 4000 rokmi pred Kristom! Aby záhad v tomto regióne nebolo málo, práve tu sa nachádza magický les čarodejníka Merlina, poprepletaný príbehmi s kráľom Artušom. Fantastické morské plody, chované po celej dĺžke pobrežia, výborné palacinky, mieste remeselnícke pivá, maslo, slaný karamel a írsky nádych krajiny, zafarbenej do kamenných stavieb, zelených vlhkých pláni a bielych ovečiek pasúcich sa pozdĺž polí. Až 60 % obyvateľstva naďalej žije na farmách, majú vlastný jazyk, vlajku, zvyky a pomenovania. Krajina v krajine ako žiadna iná - dobré ráno z Bretónska. 

Zobudíme sa na asi najromantickejšom mieste našej cesty. Prvé zmienky o opevnenom kláštornom meste St. Malo, ktoré nás už včera prichýlilo za svojimi hradbami, pochádzajú zo 6. storočia. Stalo sa strediskom korzárov - “oficiálnych” pirátov, ktorí odtiaľto vyrážali na lúpežnícke a často krát objavné plavby. 

Jedným z objaviteľov a moreplavcov, ktorého duch je stále prítomný v uliciach St. Malo je Jacques Cartier. Francúzsky kráľ František I. ho v roku 1534 poslal hľadať novú cestu do Číny. Preskúmal dnešný Quebec, Montreal i rieku Sv. Vavrinca a zomrel s vedomím, že sa rozlieva cez neznámy kontinent až do Číny. Dnes sa považuje za objaviteľa Kanady. 

Na malom námestí vám šíre more ukáže Robert Surcouf - posledný, no zároveň najznámejší korzár v St. Malo. Počas svojich výprav do Indického oceánu priniesol veľké množstvo bohatstva. Napádal lode Britskej východoindickej spoločnosti. 

Už v stredoveku podpisovali piráti s francúzskymi kráľmi lettre de course (z lat. Cursus - objavná cesta). Tieto dokumenty z nich robil “legálnych” pirátov, kedy pod ochranou kráľa mohli rabovať lode a vykonávať objavné plavby, ale museli dodržiavať isté pravidlá a zákony - napríklad odovzdávať kráľovi štvrtinu, niekedy až tretinu svojho úlovku. Biskup Jean de Châtillon malou zmenou v zákone v roku 1144 prilákal do mesta zločincov a lúpežníkov. Motto, ktorým pulzovalo srdce mesta znelo: “Nie Bretón, nie Francúz, ale Malouin!” (francúzsky výraz pre obyvateľov Saint Malo), istý čas sa dokonca vyhlásilo za nezávislú republiku. Významné osobnosti v literatúre, psychológií, vede či neúnavní objavitelia - živú energiu a zápal budete cítiť ešte i dnes. Počas 2. svetovej vojny utrpelo St. Malo obrovské škody počas bombardovania spojencami. Trvalo 12 rokov, než sa mesto otriaslo a dostalo späť svoj pôvabný šarm. 

Ostrovy Grand Bé a Petit Bé, ktoré môžete obdivovať spolu s tancujúcim odlivom sú súčasťou opevnenia, ktorú dal postaviť vojenský inžinier Vauban. Ten má na svedomí desiatky nádherných opevnení po celom francúzskom pobreží, ako St. Malo, Blaye, Le Palais, výstavba Fort Boyard či Ile d’Aix. Budovy, ktoré kedysi slúžili na obranu mesta naň dnes prísne dohliadajú. Štyri kilometre severozápadne od mesta sa v diaľke z mora vynára ďalšia famózna pevnosť Fort de la Conchée. Pokrýva takmer celý ostrov a v minulosti chránila mesto pred vpádmi Angličanov a Holanďanov. 

Napriek mohutným stavbám a dobrodružnému duchu sa v uličkách mesta St. Malo budete cítiť ako na romantickej prechádzke stredovekom. Ulice, obchody so suvenírmi, miestne pivo, slaný karamel, bretónske maslo a miestne špeciality na vás budú volať z každej strany. Určite im nevzdorujte! Chuťové poháriky tu majú čo robiť. 

Homard de Bretagne

Európske homáre s dvomi klepetami sa vo Francúzsku nazývajú Homard bleu (pre svoje modré sfarbenie, bleu = modrý). Najlepšie homáre sú podľa Francúzov z Bretónska, preto sa ustálil názov Homard de Bretagne. Na rozdiel od langusty, ktorá nemá klepetá a mäso sa podáva z jej chvosta, homárove mäso je oveľa chutnejšie. Lovia sa v chladných vodách Atlantiku a samotný chov je veľmi náročný. Za päť rokov vyrastú iba 0,5 kg, čo robí 2,5 kg homára starého až 25 rokov. 

Ustrice

Nepýtajte sa Francúzov, či sú ich ustrice najlepšie na svete! Chovajú sa tu od čias Rímskej ríše a samotný kráľ Ľudovít XIV. (17. storočie) si nechal dovážať ustrice do Versailles z bretónskeho mesta Cancale. 

Vo francúzskych reštauráciách nájdete vždy dva druhy, a to európske ustrice (huître plate/verte) alebo pacifické/japonské ustrice (huître creuse). Francúzi jedia viac ustríc na osobu, než akýkoľvek iný národ. Možno nie je náhoda, že práve Paríž - mesto lásky, má najväčšiu spotrebu ustríc, ktoré sa považujú za afrodiziakum. 

Ustrice sa tradične nejedli v mesiacoch, ktoré nemali písmeno “r” a citrón sa používal na kontrolu, či ustrica stále žije. Keď sú asi 2-3 roky staré, berú sa do špeciálnych prikrmovacích staníc, kde sa 1-4 mesiace živia riasami a priberajú. Každá chovná stanica má iné riasy, a tie vplývajú na chuť a textúru. 

Palacinky

Nedajte sa zmýliť jednoduchým prekladom (crêpes - palacinky; galettes - oblátky; gaufres - waffle), Francúzi nevynašli palacinky, no rozhodne zdokonalili a prepracovali stovky receptov. Tenké, hrubé, z bežnej, zemiakovej, pohánkovej či zmiešanej múky, s nutellou, ovocím, v stánkoch či flambované v reštauráciách, plnené zeleninou, údenou rybou alebo vajíčkom a šunkou na raňajky. 

Crêpes Sucrées - sladké palacinky
Crêpes Suzette - sladké palacinky pečené na pomarančovej šťave s kombináciou likérov
Crêpes Salées - slané palacinky
Crêpes Américaines - hrubé palacinky/lievance
Crêpes Parmentier (Pommes de Terre/Galettes) - zemiakové placky
Galettes Bretonnes - tradičné bretónske palacinky z pohánkovej múky, najčastejšie s maslom, volským okom, šunkou a syrom 
Pannequets - zrolované palacinky so sladkou či slanou náplňou

Severozápadná oblasť Francúzska, vďaka svojej geografickej polohe - obmývaná Atlantikom, na severe Lamanšským prielivom a zlomom morských prúdov, vždy lákala a zároveň prinášala mierne chladné a vlhké prostredie. Mračná z Atlantiku veľmi rýchlo menili počasie a zásobovali polia vodou. Čierno-biela zástava, bretónčina a galčina, záľuba v gajdy, harmoniky a spoločenské kultúrne podujatia, či najväčšie megalitické stavby sveta - toto všetko na 34 tisícoch km². Niet divu prečo sú Bretónci takí hrdí národ v národe. 

Vyše tritisíc kamenných útvarov vytvára tajuplné stavby v meste Carnac a vytvára tak najväčšiu obdobnú kolekciu na svete. Niektoré menhíry a megality sú staré až 6000 rokov - vytvorené v období mladšej doby kamennej. Kto a prečo konkrétne staval tieto niekoľko ton ťažké kamene do vertikálnej polohy a na čo slúžili je stále záhadou. Niektorí veria, že všetky reprezentujú postavenie hviezd a majú náboženský, rituálny či obetný význam. Tak ako Stonehenge, ich mladší príbuzný z cca. 3000 p. n. l., aj tieto stavby mohli plniť funkciu kalendára či hodín. Akým však spôsobom a čo viedlo civilizáciu, ktorá ani nepoznala písmo a jazyk, vytvoriť podobné diela? 

Aby záhad nebolo málo, podľa všetkých legiend a príbehov sa slávny magický les čarodejníka Merlina nachádza práve na tomto území. Les Bróceliande ukrýva Merlinov kameň, Fontánu mladosti a ďalšie prekvapenia. 

Skoro ráno sa vyberáme autobusom priamo do lesa. Začíname pri mestečku Tréhorenteuc, kde sa peši vyberieme do “Údolia bez návratu” (Val sans retour). Údolie začarovala čarodejnica Morgan le Fay, ktorá tu našla svoju nevernú lásku. Od zlosti ho aj s jeho milenkou premenila na kameň a začarovala aj celé údolie tak, že všetky neverné duše tu zostanú stáť v čase i priestore. Legenda tiež vraví, že knieža Lancelot du Lac odklial toto miesto, ale kto vie - presvedčíme sa na vlastnej koži? 

Míňame rad prvých nešťastníkov, ktorí nestihli ani vstúpiť do lesa a za prvými balvanmi sa zjavuje voňavý les plný zvukov. Dielo dizajnéra Francoisa Davina z roku 1991 pripomína jemnosť a vzácnosť prírody, ktorá nás obklopuje a uprostred piatich do tla zhorených stromov stojí jeden, posiaty zlatými papierikmi. Les Bróceliande v 1990 sužovali obrovské požiare, ktoré zničili vyše 400 ha lesa - “Zlatý strom” je ich pamätníkom. 

Za rohom sa tiahne malé jazierko nazývané Mirror lake. Jazierko je dôkazom, že niekedy stačí len správne svetlo a veci sú hneď inak - v slnečnom svetle sa jazierko mení na dokonalé zrkadlo. Aj to je opradené legendami o vílach. Pri pohľade na toto čarovné miesto by vás však nejaká tá víla určite neprekvapila. 

Po príjemnej prechádzke v lese sa vraciame z údolia - zvládli sme to všetci? Autobus nás už berie na druhé miesto, do mestečka Paimpont. Okrem opátstva sa tu nachádzajú aj autentické obchody s kamienkami, talizmanmi, vílami, legendami, škriatkami, ručne šitými bábikami, domácim calvadosom či pivom a bretónskymi dobrotami. Obchádzka jazera Paimpont je dobrou voľbou, ak sa chcete viac nadýchať miestnej prírody. Môžete tiež navštíviť informačné centrum, ísť na prehliadku La Porte des Secrets, či preskúmať čisté a upravené, stredoveké uličky. Budete si priať, aby ste v lese uvideli škriatka! 

Obed nás čaká v tomto magickom centre, neďaleko opátstva v Paimpont. Miestni anglicky veľmi nerozumejú, zato sú ochotní vyjsť nám v ústrety a priniesť chutné jedlo z grilu či bretónske palacinky. 

Po gurmánskom zážitku nás čaká ešte jeden výlet - prehliadka menhírov z Monteneuf. Iba 30 minút od poslednej zastávky sa nachádza jedno z mnohých miest so záhadnými kamennými stavbami. Prechádzame sa lesom a na ceste objavujeme nielen tieto mohutné, niekoľko metrové kamene, ale i náradie, ktorým si stavitelia pomáhali pri ich presúvaní. Míňame aj malý, klasický dom z doby kamennej a rozmýšľame, prečo si vyrábali príbytky z hliny, keď dokázali presúvať takéto balvany. 

S touto dilemou opúšťame staroveké ihrisko a vyberáme sa do La Rochelle - ďalšieho prístavného mesta, avšak už regiónu Nového Akvitánska. Tu strávime až dve noci nášho zájazdu, preto budeme mať čas vychutnať si mesto naplno. 

Prichádzame ešte v popoludňajších hodinách, a preto bez zaváhania ideme na večernú prehliadku mesta. Zláka nás starý prístav, hradby či stredoveké rušné ulice? Vychutnáme si to najlepšie z morskej kuchyne a zapijeme pohárom červeného vína. Na zdravie! 

1. Pred hradbami St. Malo sa nachádza zaujímavý prístav, zložený zo štyroch častí pomenovaných po známych osobnostiach mesta. Večerná prechádzka bude rozhodne stáť zato.
2. Carnac a jeho vyše 3000 megalitických stavieb vytvára najväčšiu obdobnú kolekciu na svete, ktorej význam ostáva dodnes záhadou. Niektoré sú až 4000 rokov staré.
3. Z miestnych špecialít nevynechajte bretónske maslo, slaný karamel či miestne pivo La Duchesse Anne.
4. V mestečku Paimpont sa nachádza atrakcia Portes des Secrets, kde sa za malý vstupný poplatok môžete pozrieť bližšie na legendy o čarodejníkovi Merlinovi a príbehy lesa Bróceliande.