Normandia a jej príbehy

Je skoré ráno a BUBO už v celej zostave čaká na recepcii. Sme lovci zážitkov a ten dnešný je o čosi silnejší, o čosi významnejší. Slnko ešte neprinieslo deň a my sa presúvame z Caen späť do roku 1944. Do udalosti, ktorá významne zmenila priebeh druhej svetovej vojny. 

Druhá svetová vojna, ktorá trvala od 1. septembra 1939 do 2. septembra 1945, oficiálnou kapituláciou Japonska, bola najväčším konfliktom v dejinách ľudstva, ktorý si vyžiadal 45 - 60 miliónov obetí. Operácia Overlord bola najodvážnejšou a najdlhšie plánovanou akciou, ktorá mala otvoriť západný front. Prvé prípravy sa začali už začiatkom roka 1943 v Londýne s pôvodným plánom vylodenia prvého mája 1944. Neskôr sa termín posunul na 5. mája a v skutočnosti k vylodeniu došlo až o mesiac neskôr. Plán sa totiž do poslednej chvíle upravoval, rozširoval a vyžadoval viac vojakov a transportných jednotiek, ktoré bolo treba potajomky pripraviť. Jednou z veľmi dôležitých častí tohto plánu bola operácia FUSAG (First United States Army Group), ktorá bola fiktívnou armádnou zložkou a mala zmiasť nemeckú obranu na celkom iné miesta, než sa plánoval útok. Keďže prvotný útok mal prichádzať z mora, Lamanšského prielivu, odliv a ideálne počasie boli kľúčové k úspešnému štartu. A možno práve búrka 5. júna pomohla spojencom vzbudiť v Nemcoch presvedčenie, že sa určite nič veľké nechystá.. 

Písal sa deň 6. júna 1944 a 06:30 ráno začalo dlho plánované vylodenie v Normandii. Päť pláží pozdĺž normandského pobrežia - Utah, Omaha, Gold, Juno, Sword. Nebo zatienilo 1200 lietadiel, z ktorých povyskakovalo 23 tisíc výsadkárov a more posialo 5000 plavidiel s vyše 156 tisíc vojakmi, väčšinou mladými chlapcami, ktorí nemali skúsenosti v boji. Začali sa boje, ktoré mali doraziť už i tak oslabené nemecké vojsko (Červená armáda na východnom fronte oslobodzovala ZSSR a zaslúžila sa o zničenie 80% nemeckých síl) a do augusta 1944 bolo na území Francúzska vyše dvoch miliónov spojencov. 

Pláž Omaha bola najlepšie chránená nemeckým vojskom, preto bola i najkrvavejšia - vyše 2000 amerických a 1200 nemeckých vojakov položilo svoje životy na tomto mieste. Pri východe slnka, šľahaní silným vetrom a so zvukom tancujúcich vlajok všetkých spojencov, ktoré dnes lemujú pláž, máme pred očami všetkých tých premočených hrdinov. Mnohí sa z vody nikdy nedostali. Ich vyše 36 kilová výstroj sa v mori premenila na kotvu, ktorú porazili len najsilnejší. Prechádzame sa po piesku a na každom z nás vidieť celú spleť emócií. Takéto rána sa nedajú opísať, treba ich prežiť 
a naplno precítiť. 

Aj keď bol deň D a vylodenie v Normandii začiatkom otvorenia druhého západného frontu a významne prispel ku kapitulácií Nemecka 5. mája 1945, vyžiadal si vyše 220 tisíc obetí v spojeneckých zložkách a odhaduje sa, že až 530 tisíc obetí na nemeckej strane. 

Tak, ako tisíce vojakov, aj my sa z Omaha beach presúvame na cintorín - našťastie celý a zdraví. Tento cintorín bol zriadený už 8. júna 1944 ako prvý americký cintorín na európskej pôde z 2. svetovej vojny. Nachádza sa tu vyše 9380 náhrobkov amerických vojakov, ktorí padli počas D-dňa. Prichádzame na toto miesto a v tichosti sa prechádzame jeho terénom. Pôda v týchto častiach sveta bývala premočená krvou. Veríme, že i takto si ľudstvo bude vždy pripomínať chyby minulosti a neodváži sa ich opakovať. 

Našou poslednou zastávkou v udalostiach druhej svetovej vojny je Pointe du Hoc. Toto opevnenie malo byť súčasťou plánovaného Atlantického valu, kde, z výšky 30 metrov vysokého útesu, mali Nemci dve francúzske pláže - Utah a Omaha - ako na dlani. Pre úspešné vylodenie na týchto plážach museli spojenci najskôr obkľúčiť Pointe du Hoc, na ktorý po menšom zdržaní vyšplhali, aby zistili, že sa na ňom nenachádzajú zbrane - Nemci ich pár dní pred vylodením presunuli. 

Omámení udalosťami, ktoré poznačili celý svet sa poberieme na hranice Normandie a Bretónska, do magickej krajiny, kde si nejeden človek pripadá ako v stredovekej rozprávke. 

Tento magický, 80 metrov vysoký, prílivový ostrov je posiaty legendami od samotného začiatku. Podľa normandskej legendy sa v roku 708 biskupovi Aubertovi z Avranches sníval sen s Archanjelom Michalom. Ten mu prikázal postaviť kostol na kamennom ostrove Mont Tombe v ústí rieky Couesnon. Keďže Aubert tento sen ignoroval, Michal sa mu zjavil druhýkrát, čo zase biskup pripisoval démonickým silám. Keď mu v sne Archanjel Michal kázal postaviť kostol po tretí raz, palcom ho štuchol do hlavy. Lebka biskupa Auberta je dnes aj s dierou, údajne po spomínanom dotknutí Archanjelom Michalom, uložená v Saint-Gervais bazilike v Avranches. Koncom roku 709 však kostol venovaný Archanjelovi Michalovi už stál na ostrove. 

Aubertovi sa dokonca podarilo dostať kus červenej látky z oltáru, ktorej sa dotkol a kameň s odtlačkom, ktorý zanechal Michal v Monte Gargano - miesta, kde sa údajne Archanjel zjavil ešte v roku 490. 

Ešte pred vyššie spomínaným príbehom, miestni verili, že tento ostrov je bránou do posmrtného života. Mŕtvych z okolia privážali práve sem, aby ich duše mohli prejsť do neba. Keďže Archanjel Michal bol považovaný za sprievodcu duše zo sveta pred Boží súd a do neba, bolo úplne prirodzené, že sa celý ostrov premenoval z Mont Tombe na Mont Saint Michel. Práve preto ho na tomto ostrove môžete často vidieť s váhami a s mečom - zobrazeného v súboji s drakom, kedy porazí Satana. 

Tisíc rokov bol tento prílivový ostrov synonymom sily, mágie a lákadlom množstva pútnikov. Spolu s Rímom a Santiago de Compostela je dodnes jedným z najnavštevovanejších pútnických miest (3 milióny turistov ročne). Do 19. storočia však na tento ostrov neexistoval most, a tak sa samotná cesta stala otázkou šťastia a požehnania. Ostrov obklopuje plytké piesočnaté morské dno a nastáva tu najväčší rozdiel medzi prílivom a odlivom v Európe - až 15 metrov výškového rozdielu, čím sa pri odlive odhalí do 15 kilometrov pobrežia. Keďže príliv nastáva skutočne rýchlo a v okolí ostrova sa nachádza nebezpečný tekutý piesok, nie každému sa podarilo dostať na ostrov alebo z neho. 

Blížime sa k pobrežiu a už z diaľky vidieť hrdo stojace opátstvo Mont Saint Michel so žiarivou zlatou sochou Archanjela Michala na samom vrchu. Keďže k ústiu rieky Couesnon vedie už len trávou a ovečkami posiata nížina, máme možnosť obdivovať túto “bránu do druhého sveta” celú cestu. Pobrežie a okolie ostrova je chránené pred zmenami a len nedávno sa dokončili práce na správnom odvodňovaní zálivu a prístupu na ostrov - malo sa zabrániť vodnej erózii ostrova a zmenám v tvare pobrežia, ktoré spôsobuje prílivová voda. Aj preto sa vieme s naším autobusom dostať len na parkovisko a na samotný ostrov nás dostane dedikovaný shuttle bus. Kto chce, vie si cestu späť spríjemniť prechádzkou, ale pozor - len samotný most má 760 metrov a celá trasa má tri kilometre. 

Úrodná pôda v jemne slanom morskom vánku, zvuk zvončekov, ktoré majú na krku miestne ovečky a tajuplná krása tohto miesta, vám vyrazí dych. Opátstvo, také ako ho vidíte dnes, sa stavalo 500 rokov. Slúžilo ako kláštor, ale istý čas aj ako väznica. Jeho najzaujímavejšou časťou sú podzemné chodby a miestnosti - všeobecne je považovaný za div západného sveta. Je poludnie, a teda najvyšší čas dovoliť si zamilovať sa do tohto miesta - láska ide cez žalúdok a Mont Saint Michel má čo ponúknuť! 

Určite ste neprehliadli ovečky pasúce sa na jemne slanej pôde pri pobreží Mont Saint Michel. Práve jahňacie mäso je považované za špeciálny kulinársky zážitok v tejto oblasti. Ak však máte radi exotickejšie prímorské jedlá, miestne mušle Mont St. Michel Moule de Bouchot AOP sú chované vo vodách okolo ostrova už vyše 50 rokov a sú jediné mušle, ktoré získali ochrannú známku. Majú totiž jedinečnú chuť a kvalitu - potvrdzujú pravidlo “Si to, čo ješ.” 

Francúzi jedia celosvetovo najviac mušlí na osobu, zároveň sú druhým najväčším producentom mušlí v EÚ (hneď po Španielsku) - takmer všetky mušle, na ktorých si pochutnáte vo Francúzsku, boli chované lokálne. 

Nachádzame sa na hraniciach Normandie a Bretónska, preto niet divu, že si tu môžeme pochutnať na veľkom množstve bretónskych koláčov, palaciniek, či morských plodov. Odporúčam však ostať pri miestnych produktoch, či vyskúšať lákavú omeletu v reštaurácii La Mere Poulard hneď pri vstupe na ostrov. Tá je otvorená od roku 1888 a stala sa symbolom francúzskej lásky k vareniu. 

Po výdatnom obede sa môžeme prejsť stredovekými hradbami opátstva, navštíviť kostol a interiérové priestory (vstupné 10€/dospelý) alebo len v tichosti sedieť na jednom z mnohých múrov a sledovať pohyb vody v okolí ostrova. 

Čaká nás už iba hodinová cesta do St. Malo, ďalšieho pobrežného hradného mesta, tentokrát však s históriou, ktorá zahŕňa pirátov, korzárov a objaviteľov. Ubytujeme sa v malebnom hoteli pri mori a hladení morským vánkom sa vyberáme do starovekých uličiek tohto krásneho miesta. Premyslený prístav, mohutné hradby, príbehmi a legendami posiate cesty a výhľad na šíre more. Vitajte v Bretónsku.

1. Pláže pozdĺž normandského pobrežia - Utah, Omaha, Gold, Juno, Sword - všetky rozprávajú príbeh vylodenia v Normandii a vtiahnu vás späť v čase. 
2. Overlord múzeum pri pláži Omaha je otvorené od marca do decembra a rozpovie vám príbeh od začiatku plánovania vylodenia, cez jej priebeh až po výsledky a dopady druhej svetovej vojny v Európe. 
3. V okolí Le Mont Saint Michel sa nachádza piesočnatá pláž, ktorá siaha až hlboko do mora a tancuje na nej morská voda - v čase odlivu odkryje až do 15km! V sprievode miestneho sprievodcu, ktorý terén výborne pozná, sa môžete prejsť za ostrov až na miesta, kde o pár hodín neskôr bude more. Nechoďte však bez doprovodu - nachádzajú sa tu i tekuté piesky, ktoré sú životu nebezpečné. 
4. Okolo ostrova Le Mont Saint Michel je stredoveké opevnenie, z ktorého sa vám naskytne nádherný výhľad na okolie, prítok rieky Couesnon a tancujúcu prílivovú vodu. 
5. Pred hradbami St. Malo sa nachádza zaujímavý prístav, zložený zo štyroch častí pomenovaných po známych osobnostiach mesta. Večerná prechádzka bude rozhodne stáť zato.