Ako si vybrať hotel na Bora Bora?

Tí, ktorí čítate moje blogy, viete, že nie som ten typ zasneného cestovateľa, ktorý sa hľadá. Naopak, ja idem systematicky za svojím a hľadám typy pre vás. Nepíšem tu o tých najlacnejších hoteloch, lebo kto má toľko peňazí, aby na Bora Bora doletel, ten asi nechce zatuchnutú izbu, kde visí namiesto dverí záves. Je fajn vedieť, že na Bora Bora nájdete aj kemping, no backpackeri majú radšej neďaleký ostrov Maupiti.

Na Bora Bora lietajú naši klienti od roku 2004, a tak máme slušné praktické skúsenosti. Tento rok som sa sem opäť vybral a vo Francúzskej Polynézii som strávil mesiac. Na Bora Bora to nebol iba oddych, ale snažil som sa okom profesionála zmapovať aktuálnu situáciu. Verím, že posuniem vaše poznanie ďalej, a tým pádom zabijem ďalšiu skobu pre vaše lepšie rozhodovanie.

Tých skutočných hotelov a skutočných pravdivých informácií je prekvapujúco málo, každý totižto odpisuje od toho predchádzajúceho, redaktori magazínov tam osobne väčšinou neboli a reklama hotelov prebije všetko. Nezávislých názorov je minimum, no tu sa jeden, založený na osobných zážitkoch, dočítate!

Taktiež vám odporúčam pozrieť si krátky 15 minutový film, ktorý prikladám vyššie. V samotnom blogu, nižšie, sa však dozviete omnoho viac.

Ráno som vstal s tým, že napíšem z Bora Bora prvé dojmy. Vyjdem von na svoju terasku a rozpažím ruky. Vítam Mount Otemanu, ktorý sa týči nad „mojou“ tyrkysovou lagúnou. Som tu už tretí deň a ešte som nikoho nevidel v nej plávať a o lagúne preto hovorím ako o privátnom bazéne veľkosti niekoľkých hektárov.

Verím, že sa teraz nikto na mňa nedíva, lebo inak si budú klepať po čele. No ja takto denne otváram aj Dunaj... Príroda nás napriek AI stále prevyšuje a ak sa do svojich pocitov položíme, to aj jasne cítime.

Tu na terase Bora Bora mnou preniká tá strhujúca krása, ktorej nemôžem vytknúť nič. Na terase môjho bungalovu nad vodou chodím denne a denne mám ten istý pohľad. No neviem sa vynadívať. Teraz už chápem, prečo je Bora Bora taká preslávená! Na vlastnej koži som si to vyskúšal. Bora Bora je top oddychová dovolenka.

„Život je krásny,“ hovorím si, no to by som nebol homo sapiens, aby som nemal nejaký problém. Niečo „dôležité“ na riešenie. Predstavte si, že mašina na ľad nefunguje. Je 11.59 h, a to je čas, kedy mám chuť na svoj prvý gin tonic. A nemám ľad. Inak, striedame to, šampanské, francúzske ružové s ľadom, čo tu volajú piscine (bazén) a dnes prišiel rad na „antimalarický“ gin tonic, aj keď malária tu na Bora Bora nehrozí. Inak je tu omnoho menej komárov než na Tahiti či Moorea, až by som povedal, že tu komáre nie sú. Na svojich expedíciách makám, na takýchto pobytovkách naplno relaxujem. Neviem ako vy?

Keď upratovačka vidí moje rozčarovanie z toho, že nemám ľad, ihneď ho zaobstarala. Takýchto zhýralých turistov, čo si nalejú už na obed, tu má zrejme viacej. O niekoľko minút mi odniekiaľ na tom elektrickom vozíku doniesla celé nerezové vedierko plné ľadových kociek. Prečo to spomínam? Lebo ľad a voda je dnes aj v tých najdrahších rezortoch zadarmo.

Vodu si načapujete kedykoľvek a zdarma v mašinách, ktoré stoja „porozhadzované“ po rezortoch. Pamätám si obdobie, kedy ste prišli do luxusného hotela na motu a za Evian ste platili vyše desať dolárov a verte mi, že v tom teple vypijete veľa. A žiadna iná voda okrem Evianu nebola... Dnes je voda zdarma a v hoteli Intercontinental na pevnine aj na motu som dostal krásnu tyrkysovú fľašu farby lagúny už pri check-ine. No poďme po poriadku.

Väčšina turistov doletí z Tahiti (ja som teraz doletel z ostrova Moorea) a 280 km prekonáte za 50 minút. Na vstup do Francúzskej Polynézie nepotrebujete víza, ale ak letíte cez Los Angeles (na letenke to často ani nie je spomenuté), musíte zosadnúť a aj vtedy potrebujete víza či ESTA do USA. Ak na to zabudnete, nenasadia vás do lietadla už vo Viedni. Viete si to predstaviť? Máte zaplatenú jednu z najdrahších dovoleniek svojho života a...

Letisko na Bora Bora je prekvapujúco maličké, menšie než na St. Barth či Anguilla, ktoré označujem za dva najluxusnejšie ostrovy Karibiku. Batožina sa vykladá na drevený pult, za ktorým vidieť nádhernú tyrkysovú lagúnu. Je tu kaviareň „Pora Pora” s červeným logom „Starbucksu“. Zasa ďalšia lokálna kopia. Sú tu dva obchodíky na suveníry, ktoré predávajú pohľadnice, magnetky, polynézske tričká, mastičky a čaje.

Na Barths nevedeli pristáť takto veľké lietadlá, tu sedia na zemi dva Gulfstreamy a jeden je najnovší Gulfstream, vraj G 800. Letisková dráha postavená do roka po napadnutí (susedného) Pearl Harbor, na začiatku II. svetovej vojny, bola dlho najdlhšou v celom Pacifiku a pristane tu „čokoľvek”. 

Nulový luxus, ešte horšie než na St. Barth, najluxusnejšom francúzskom ostrove v Karibiku. Páči sa mi to. Tam taktiež nebol lounge a ani tu nie je. Smerujete do jedného z najdrahších hotelov sveta a tu nič. Otvorenou halou pofukuje tropický vetrík, vidím palmy kývať sa a tyrkysové more naokolo. No nie je toto to, prečo som sem doletel?

Vy priletíte z Papeete väčšinou francúzskym vrtuľovým lietadlom ATR 72. Tipy a rady vrátane medziostrovných letov vo Francúzskej Polynézii, teda aj ohľadom letu Papeete - Bora Bora, nájdete v mojom blogu Francúzska Polynézia - návraty do raja. Keď si ich prečítate, bude váš zážitok z letu väčší. Na letisku žiadna buzerácia s prehliadkou batožiny pri prílete, ale následne ani pri odlete. Podobne ako na Barths sa predpokladá, že kto je ochotný platiť tak drahú dovolenku, si svoj život váži a nebude vyhadzovať do luftu.

Milujem v tomto Francúzov, ja by som toto isté ihneď zaviedol. Pri dverách smerujúcich von na mólo sú malé stánky jednotlivých hotelov či hotelových sietí. Dostanete uteráčik, vodu Evian a povedia vám, čo máte robiť.

Na pevninu sa z motu, kde sa letisko nachádza, musíte dostať loďou, iná cesta neexistuje. Ja som zaplatil prepravu hotelovou loďou a stála pre moju rodinu vyše 400 eur. Späť z motu to bolo ešte drahšie a, opakujem, inú možnosť ako ísť loďou nemáte. My v BUBO však máme jeden tip a na hotely na hlavnom ostrove môže byť cesta aj zdarma.

Myslím si, že sa oplatí pouvažovať a ísť „MHD”, kde vás z lode po pristaní v hlavnom meste Bora Bora vo Vaitape vyzdvihne samotný hotel. Je to menej pohodlné, ale zostane vám viac na šampanské.

Náš prvý hotel bol na hlavnom ostrove, a preto som mohol ísť „MHD“ loďou. Keby sme išli na motu, tak inú šancu nemám a vtedy je doprava okolo 600 eur/rodinu/jeden smer. Je to na motu ďalej než k hotelom na hlavnom ostrove? Nie, je to bližšie, ale motu je výnimočné miesto a za to sa na Bora Bora výnimočne platí.

Cesta lodičkou trvá asi 30 minút a je to veľký zážitok. Keď sa loď pohne, hneď je príjemne, aj keď je vonku otrasné teplo. Vietor vo vlasoch, prekrásna tyrkysová lagúna, malilinký ostrovček s jedinou palmou. Už pri ceste z letiska viete, že ste urobili dobre, že ste sa rozhodli podrobiť sa takej štrapácii a doterigať sa cez pol zemegule až sem.

Prileteli sme na obed a na móle hotela Intercontinental nás čakala staršia pani a tá nás doviedla na recepciu. Keby som išiel MHD, tak nás loď dovezie do Vaitape a odtiaľ by nás vzali do hotela tých sedem kilometrov (asi 20 až 30 minút autom podľa zápchy).

O batožinu sa, keď idem na privátnej lodi, nestarám, tú nám donesú na izbu oni. Check-in je asi o tretej, a tak máme čas. Dostali sme opäť uteráčiky, welcome drink a spomínanú tyrkysovú fľašku. Deti sa ihneď hodia do vody, ja sa idem prejsť a vyzdvihnúť auto do požičovne. Ostrov sa dá obehnúť na bicykli, ale ja sa chcem zastavovať v každom relevantnom hoteli a nechcem sa s manažérmi stretávať spotený a upachtený.

Už z predchádzajúceho odstavca je jasné, že máte dve možnosti. Hotely na hlavnom ostrove Bora Bora a hotely na koralových ostrovčekoch, takzvaných motu, ktoré vznikli na koralovej bariére. Práve tie najluxusnejšie hotelové siete sa nachádzajú na motu. Za chrbtom máte vtedy hlboký divoký tmavomodro-čierny burácajúci oceán, kde nájdete tabuľky „zákaz kúpania sa”.

Chatky nad vodou sa pozerajú do pokojnej tyrkysovej lagúny a pred vami je mohutný zelený Mount Otemanu. Vzrušujúcejší pohľad ťažko vo svete plážového turizmu budete hľadať. Preto je Bora Bora považovaná za najromantickejší ostrov sveta? Za ostrov lásky, ostrov milencov či za ostrov, kde treba zrealizovať svadbu? Myslím si, že áno. Veď nie nadarmo zvíťazila Bora Bora v našom rebríčku Najromantickejšie miesta sveta.

No je tu ešte tretia možnosť, niečo v prostriedku, a to hotely na privátnych ostrovoch.

Hlavný ostrov Bora Bora má po obvode asfaltku a dookola je to iba 32 km, čo sa zdá byť málo. No podľa mňa sa oplatí požičať si auto. Ak ste tu v zime, teda medzi júnom a augustom, tak si požičajte bicykel, ale v lete v čase Vianoc je také dusno, že aj päť kilometrov na bicykli je drsných. Vyskúšal som si to na ostrove Rurutu, ktorý je omnoho viac na juhu, a teda je tam menej teplo a aj tak som mal dosť. Fotografie z tejto bicyklovačky nájdete v mojom blogu Francúzska Polynézia - tipy, čo vidieť.

O tom, čo zažiť na Bora Bora, píšem nižšie, tu píšem o okruhu hlavným ostrovom. A ešte jedna drobná poznámka. V hlavnom meste Vaitape som zažil permanentnú dopravnú zápchu a ťažko budete hľadať horšie šoférujúcich vodičov. Možno na Kiribati boli ešte o trošíčka horší... Vaitape vyzerá ako „anti Bora Bora“, je to hnusné mesto, presne to, čo turista nechce vidieť.

Vo Francúzskej Polynézii nájdete veľmi milých ľudí, no Bora Bora je predsa len príliš turistická, a tak sa domorodci usmievajú menej. Vaitape evidentne nemá mestského architekta. Budovy tvaru kvádra rastú, zdá sa, hocijako a hocikde. Krásu v hlavnom meste teda nehľadajte. Nájdete tu však dva veľké supermarkety so studeným pivom a stovkami druhov francúzskeho vína.

Poznám tu jeden malý obchodík s luxusným francúzskym vínkom a cigarkami. Sú tu slušné reštaurácie, kde bez rezervácie nezoženiete stôl. A veľa predajni „tahitských perál“, z ktorých vám na letisku odčítajú miestnu DPH-čku.

Na hlavnom ostrove navštívte ešte Marae, čo je starobylé miesto stretávania náčelníkov s najvyššími predstaviteľmi rodín. Zaujímavosťou sú delá armády USA, ktoré tu ostali z II. svetovej vojny. Úplný top pre trénovaných je trekking na Mount Otemanu. Musíte mať veľa vody, vyraziť skoro ráno, ideálne s čelovkou, mať kvalitnú obuv a zrušiť treking, ak je mokro či začne pršať.

Jednoznačne najlepšou plážou ostrova je pláž Matira a väčšina hotelov, ktoré vám tu odporučím, sa nachádza v jej blízkosti.

Pláž Matira sa často dostáva na prvé miesto toho, čo zažiť na Bora Bora. Ide o pláž na absolútnom juhu hlavného ostrova. My v BUBO poznáme lokalitu a poznáme hotelierov a naše hotely sú najlepším pomerom medzi cenou a úrovňou kvality. Ja som teraz prešiel osobne dané hotely, aby som videl aktuálnu úroveň a vedel našim klientom naozaj poradiť.

Na pláži Matira viete poľahky zaparkovať svoje auto, vždy tu nájdete miesto. Iba na tejto časti ostrova nájdete vyhradenú cestičku pre chodcov a cyklistov, a tak na pláž Matira viete podniknúť z hotelov peknú prechádzku. Ide o najkultivovanejšiu oblasť ostrova Bora Bora.

Intercontinental Le Moana je najlepším hotelom. Ak bývate v bungalove nad vodou, tak vám každý deň raňajky prinesú na drevenom kajaku Polynézania ovenčení kvetmi. Ide o jeden úžasný romantický zážitok, na ktorý nikdy nezabudnete a ktorý je v iných hoteloch za vysoký príplatok.

Le Moana má kajaky už v cene a je to odtiaľto na najlepšiu pláž ostrova, na pláž Matira naozaj kúsok. Na kajakoch oboplávate bungalovy nad vodou a zamierite doprava a po tyrkysovej lagúne je to skutočný zážitok. Pod vaším kajakom plávajú raje, piesok na dne je bielučký a slnko sfarbuje lagúnu tak, ako to vidieť na tých najkrajších fotografiách.

Recepcia a hlavná reštaurácia na mňa pôsobili trošku „zaspatým“ dojmom, ale večer ju krásne prestreli a pôsobilo to oveľa lepšie. Le Moana má doslova geniálnu polohu. Na jednej strane je lagúna a druhá strana, kde viete pozorovať krásny západ slnka, je cez päť metrov širokú cestu. V tomto hoteli nie ste „vydierateľným“, lebo obchod s potravinami je 10 minút peši a v ňom dostanete okrem bagiet a surových rýb aj čerstvé ovocie a široký výber francúzskeho vína a tahitských rumov. Tu na okolí je taktiež viacero reštaurácií a v blízkosti obchodíka požičovňa áut.

Ďalšie hotely, ktoré aj my v BUBO používame, sa nachádzajú odtiaaľto 10 až 15 minút peši.

Hotel Matira

Hotel sa už podľa názvu nachádza na najkrajšej pláži ostrova, na pláži Matira. Preto je hotel väčšinou dlhodobo vybookovaný. Ide o domorodé chatky (fare), ktoré nie sú nad vodou, ale v záhrade a vyzerajú zvonka podobne ako v tých najluxusnejších rezortoch. Sú jednoduché, bez klimatizácie (čo môže byť v lete problém) a tento hotel je vhodný pre tých, čo hľadajú civilizačný detox. Ste hneď na plážičke, nikde nič iba vy. Vstup do hotela Intercontinental je dve minúty peši (pomalou chôdzou). 

Hotel Royal

Tento hotel sa mi taktiež veľmi páčil. Asi 15 minút peši od Intercontinentalu a 10 minút od obchodíka a reštaurácie. Hotel má tiež, podobne ako Matira, málo hviezdičiek, ale pokojne by som mu pridal. Všetko bolo čisté, drevené, všade plno kvetov. Bývate v domoch v krásnej tropickej záhrade a vlastne všetko ubytovanie je obdobné.

Prejdete uzučkú málo frekventovanú cestu a ste na recepcii s bazénom, reštauráciou a barom na krásnej polynézskej pláži s bielym pieskom a tyrkysovou lagúnou s výhľadom na Piti Uu’Uta. Kvalitu a vysoké ambície hotela vidieť aj v tom, že dvakrát do týždňa hostí tradičnú polynézsku tanečnú skupinu. Takéto vystúpenia v celej Francúzskej Polynézii usporiadajú vždy iba tie najkvalitnejšie hotely. Hotel je malý, lacný ale je fajn.

Hotel Maitai

Ide o suseda hotela Royal, kde nájdete vraj najlacnejšie bungalovy nad vodou na celej Bora Bora. Deti do 14 rokov sú v izbe s rodičmi zdarma. „Problémom“ tohoto hotela bolo podľa mňa to, že má asi šesť druhov ubytovania, a teda je v tom značný chaos a môžete dostať super ubytovanie, ale aj nie. Bol som tu aj na raňajkách a zdali sa mi byť jednoduché. Maitai aj Royal sú sedem kilometrov z hlavného mesta Vaitape.

Vidieť to však aj na cenách a noc tu stojí nie percentuálne, ale násobne viac. K tomu si prirátajte extrémne drahú dopravu na letisko, ktorej sa neviete vyhnúť, plus extrémne drahé jedlo, kde nemáte inú možnosť ako využiť jednu z hotelových reštaurácií.

Tu na hlavnom ostrove máte obchodík, kde si kúpite lacné pivo, na motu táto možnosť nie je. Pri hoteloch na pevnine máte možnosť pozrieť si ostrov, zajazdiť si na bicykli, podniknúť turistiku. Ak ste na motu, môžete sa na hlavný ostrov prepraviť, ale musíte to zaplatiť. Trikom je objednať si aktivitu na ostrove (najlacnejšou je prenájom bicykla) a vtedy máte dopravu na pevninu v cene.

Na hlavnom ostrove ostaňte, ak si strážite svoj budget a svoju peňaženku. Na motu je lepšie peniaze prestať rátať.

Tieto hotely sú luxusnejšie, ale TEN výhľad jednoducho nemajú.

Hotel Conrad

Hotel je izolovaný na Motu To’opua. Väčšina špičkových stredísk (Four Seasons, St. Regis, Intercontinental) je na druhej strane lagúny. Hovorí sa, že je tu najlepšie more na šnorchlovanie – keďže je tu viac koralov, more má niekoľko rôznych odtieňov modrej, zatiaľ čo na motu je „len“ tyrkysové.

Máte tu pocit stroskotanca na opustenom ostrove, ale mnohí by takto stroskotať chceli. Conrad má dvojposchodové chatky a najväčší bungalov na Bora Bora. Je lacnejší, lebo nemá „ten“ výhľad na Otemanu. Inak mu niet príliš čo vytknúť.

Sofitel Private Island Hotel

Je to jeden z dvoch Sofitelov na ostrove Bora Bora, takže pozor, aby ste sa nepomýlili. Aj Intercontinental vie tu na Bora Bora vytvoriť obdobný  chaos. Súkromný ostrov Sofitel je stelesnením elegantnej pohostinnosti.

Nachádza sa na Motu Piti U’uta, súkromnom ostrove obklopenom nádhernou tyrkysovou lagúnou len zopár minút loďou od pevniny. Na kopcovitom polostrove je len 31 izieb, všetky majú terasu s nádherným výhľadom na lagúnu, pláž a tropické záhrady.

Raj pre tých, ktorí si chcú luxusne oddýchnuť, avšak ani tí túžiaci po aktívnej dovolenke nebudú sklamaní. V rámci Bora Bora je práve v tejto jej časti možnosť najlepšieho šnorchlovania. Motu Piti U’uta sa však môže pochváliť aj jedinečnou botanickou záhradou, 360-stupňovým panoramatickým výhľadom na všetky časti ostrova, luxusnými západmi slnka a neuveriteľnou koralovou záhradou.

K tomu sa tu kombinuje francúzsky štýl s miestnym polynézskym dekorom, takže vo výbere tohto hotela máte všetko, čo od Bora Bora očakávate.

Ide o jeden z najkrajších plážových zážitkov na našej planéte. Ak nie o ten najkrajší. Verím, že to vidíte aj na mojich fotografiách. Svoje pocity som opísal vyššie a neviem, prečo som sem neprišiel už skôr.

Teda viem a poviem vám prečo. Myslel som si, že stačí prísť na Bora Bora a že je to to isté. No nie je. Byť na motu nad prenádhernou lagúnou a pozerať sa na prekrásny vrch... Viem, už som to písal, zdá sa to také čudné zaplatiť za tento pohľad o 1 000 či 2 000 eur za noc viac. Áno a ešte viac, lebo aj tieto bungalovy nad vodou sa líšia cenou násobne podobne ako Château Margaux a Château Palmer, aj keď ide o susedov.

Prešiel som lodičkou tesne okolo všetkých hotelov na motu, a to niekoľkokrát. Dôkladne som prezeral tri tieto hotely. Štvrtý, Westin Bora Bora, otvárajú v lete 2024, a teda počas môjho pobytu nebol ešte v prevádzke. Tým pádom som videl všetky najlepšie a aktuálne mám slušný prehľad.

Four Seasons Bora Bora

To najluxusnejšie, čo môžete zohnať a pre mňa absolútny klenot. Drevené domčeky v polynézskom štýle so slamou, kde vidno, že si ctia tunajšie tradície, všetko navrhli domáci a vonia to novotou. Bodaj by nie. Chatky hotela si prešli komplexnou rekonštrukciou v roku 2019 a dnes je tam všetko „čerstvé“.

Už vaňa vám tu bude pripadať ako malý bazén, k tomu elegantne vysvietená kúpeľňa a každý detail dotiahnutý do absolútnej dokonalosti. Nečudo, že práve tento Four Seasons patrí medzi to najlepšie, čo renomovaná sieť ponúka. Zároveň to najdrahšie a najvzdialenejšie, tu však nebudete ľutovať jediné euro a toto miesto by vyhovovalo, myslím si, aj najnáročnejšiemu klientovi na svete. Ide doslova o umelecké dielo.

Four Seasons je výborný aj pre rodiny s deťmi, pretože tu majú najlepší detský klub na Bora Bora. Všetko je lepšie od krásneho dreveného člna so sedadlami potiahnutými bielou kožou po uvítanie s hudbou. Starajú sa viac a keď sme odchádzali, kývali nám a my sme sa lúčili s tým, že sa vrátime. Okrem bungalovov nad vodou, ktorých je tu 108, tu nájdete aj záhradné bungalovy pre väčšie partie na pláži (7).

St. Regis Bora Bora

Regis Bora Bora má celkovo 90 bungalovov a plážových víl nad vodou. Udržuje si skutočne svieži práškový biely piesok a máte odtiaľto dokonalé výhľady ako na kryštalickú lagúnu, tak aj horu Otemanu.

Luxus tu cítite už pred príchodom, keďže tu ponúkajú služby vášho súkromného komorníka, ktorý sa vám o všetko postará. A keď sem prídete, čakajú na vás okrem toho všetkého, čo už bolo spomenuté, aj dva bazény (jeden s barom na plávanie) a súkromné lagúnarium na šnorchlovanie s pestrou paletou tropických rýb.

Zážitkom navyše je pozorovanie kŕmenia rýb s morským biológom. To tu môžete zažiť trikrát týždenne a ulovíte jedinečné pohľady. A luxusom sú tu, samozrejme, aj štyri reštaurácie. Z nich je najlepšia Lagoon by Jean-Georges, ktorá je typickou luxusnou reštauráciou rezortu. A kúpele Miri Miri od Clarins sa nachádzajú v rezorte na súkromnom ostrovčeku v lagúne.

Thalasso and Spa Bora Bora

Na Thalasso patriaci pod sieť Intercontinental sa mi najviac páči, že sa tu nemôžete pomýliť, lebo disponuje iba bungalovmi nad vodou. To je v tej zmesi popisov bungalovov fajn. Nemôžu vás „náhodou“ presunúť inde do záhrady, lebo to nejde. Sú tu iba bungalovy nad vodou, a tak tu máte 100-percentnú istotu svojej súkromnej chatky nad vodou.

A keď sa tu už ubytujete, užijete si všetko od potápania až po plavby pri západe slnka na okolitých útesoch, zatiaľ čo nedotknutá pláž a tunajšie hotelové kúpele vás pozývajú zažiť dokonalý relax.

Aby toho nebolo málo, čerstvo novým zážitkom je tzv. Brando Suites Bora Bora Experience (áno, pomenovaný po hercovi Marlonovi Brandovi, ktorý žil vo Francúzskej Polynézii). Má 3 400 štvorcových stôp obytného priestoru vrátane dvoch spální, obývací a jedálenský kút, nerušený 180-stupňový výhľad na ostrov Bora Bora a horu Otemanu a rozľahlú vonkajšiu terasu s najväčším súkromným bazénom s nekonečným okrajom zo všetkých suít nad vodou vo Francúzskej Polynézii. Toľké naj, ktoré ponúka, ani nestihnete spočítať.

Prvé dni, čo sme prileteli, sa mi zdalo, že Mount Otemanu je vystretý prostredník. Teda vtedy, keď na chvíľku vyšiel z hmly. Naozaj, počasie vyzeralo beznádejne a v hoteli skloňovali El Niňo a Super El Niňo a podobné výrazy pre silné hurikány.

Bolo to frustrujúce a ja aj keď som sa snažil robiť dobrú náladu, že je jedno, ak sa kúpeme v lagúne, že prší, lebo mokrí sme tak či tak. Tá lagúna nebola tyrkysová, ale šedá. Hrozil som Mount Otemanu, ukazoval som prostredník späť, no bolo to ešte horšie. Nevedel som, či mám kľaknúť na kolená, ale ja nie som taký typ a radšej umriem než by som sa nechal zlomiť. Moja žena je pragmatickejšia.

Vošla do miestneho obchodíka a za päť minút nakúpila celej rodine tahitské perly. Aj teraz keď toto píšem, mám jednu na ruke na koženom náramku. Je nádherná, nepravidelná, šedá, z Rikitea. Ja som na Gambierových ostrovoch bol, a tak viem, že náramok moja žena kúpila za desaťnásobnú cenu. "Predavačka mi povedala, že od zajtra už bude lepšie."

Pozerám na apku, mám už také, čo sa nemýlia a tie apky unisimo ukazujú neustály 24-hodinový dážď. Prosto to, čo je dnes a bolo včera a predvčerom... No predstavte si, že moja žena mala (zas) pravdu a počasie vybavila. Od nasledujúceho dňa nepadla ani kvapka a to, aké bolo počasie, vidieť aj na fotografiách, ktoré vám do tohto blogu prikladám.

Suchá sezóna je na Bora Bora od mája do októbra. Apríl a november je tzv. shoulder season a inak je dažďová sezóna, a tak sa nedivte. Ceny sú v dažďovej sezóne nižšie? A prečo?

Bora Bora je bezpečná ako Chorvátsko, naozaj ide o dovolenku pre rodiny s deťmi, kde sa niet čoho báť. Tu spomeniem iba zopár drobností, ktoré sú iné. Komárov je na Bora Bora oveľa menej než na Tahiti, ale aj tak používajte repelent.

Krádeží je málo, no v hoteloch sú sejfy a bol som zopár razy upozornený, že ich máme využívať. Na Bora Bora chodia bohatí turisti a ich peniaze môžu byť pre personál priveľkým lákadlom. Ja som sa väčšinou stretol s pracovníkmi priamo z Bora Bora a tí si chcú zachovať svoj biznis. Nechcú, aby na nich padlo zlé svetlo. Sú to tvrdo pracujúci protestanti.

No môže sa stať, že sa domáci dostane do ťažkej životnej situácie, niekomu dlží peniaze a jedná v skrate. Krádeže sa tu diali a budú diať. Tak ako v Chorvátsku. Je tu veľa žralokov a lagúna pod chatkami nad vodou je plytká, ale padá aj do väčších hĺbok. Profesionálni potápači spomínajú aj tigrích žralokov priamo v lagúne. Nikdy nikoho nepokúsali, ale aj tak skoro ráno či večer plávajte radšej vo dvojici, ak ste plavci a plávate ďaleko.

Na hlavnom ostrove máte všade ukazovatele, kam sa vydať v prípade cunami. Sú označené číslami, a tak v prípade prírodného nešťastia viete ľahko udať svoju pozíciu. Som na kopci na evakuačnej ceste číslo 17 a pod.

Ak si požičiate bicykel, pozor na okoloidúce autá. Najhorší sú turisti, ktorí si práve požičali skúter či auto. Cesty sú úzke a horší šofér môže byť nemotorný.

Trekking je stále populárnejší, ale nechoďte do strmých kopcov po daždi. To blato je akosi šmykľavejšie než u nás. Naozaj sa extrémne šmýka a potom je každá túra nebezpečná. Treba si uvedomiť, že kvalitný lekár je až v Papeete. Do hlavného mesta sa dnes lieta aj rodiť a už sa na Bora Bora nerodí. Preto pozor na akékoľvek zranenie.

Polynézania si extrémne vážia svoju kultúru. Iné ostrovy Bora Bora ohovárajú, že turizmus ich kultúru prevalcoval. No domorodci z Bora Bora proti tomu bojujú a keď hovoria o ekológii, myslia to vážne. Čisté hory a čistučká lagúna pre nich veľa znamená.

Nepite alkohol na verejnosti a ak sa dostanete na marae, správajte sa pietne. Pri šoférovaní uvidíte, akí sú domorodci ohľaduplní. Budú sa vám zdať spomalení, ale tak to tu prosto je. Keď sa budete ponáhľať, veci nakoniec iba spomalíte. Prišli ste na romantické miesto, oddýchnuť si. Tak do toho!

Okrem toho, že sa venujete na jednom z najromantickejších ostrovov sveta svojmu partnerovi, sú tu predsa len určité „povinnosti“, ktoré by ste mali zrealizovať. Zhrnul som teda pre vás zopár už aj spomínaných aktivít, ktorými si spestríte váš pobyt.

Po raňajkách sme išli na chatku. Všetci sa sem nechávajú voziť elektrickými autíčkami, no my kráčame, chceme sa prejsť, v ruke máme dáždnik, stále prší. Tyrkysový dáždnik je krásny a keď začne pršať, vyroja sa ich stovky po celom komplexe. Na jednom mieste si ich zoberiete a odložíte inde.

Ideme do posilňovne a ja si dávam predsavzatie, že budem budúci rok viac cvičiť, aby sa mi nestalo to, čo pri hraní tenisu na Pitcairn – čítajte moje zážitky z Oceánie. Poviem vám, posilňovať v staršom veku je pakáreň. Každopádne, po tréningu som spokojnejší, je 11.59 h a nastáva čas namiešať si gin tonic. Túto príhodu popisujem na začiatku blogu.

Obed som vynechal, deti ho mali. Na večeru sa chystalo 10 chodov párovaných s francúzskym vínom, a to sa na plný žalúdok zjesť nedá. Namiesto toho sa hodím do krásnej lagúny s bielym pieskom a Otemanu nad ňou. Plávajú tu raje a žraloky, ale ide o tzv. baby sharks – maličké, zlaté, bezproblémové. Väčšinou ich siete zastavia a malilinké žraloky som videl iba v hotelovom prístave.

Sú Vianoce a celý deň myslím na Ježiška. Dnes sa narodil v Betleheme Ježiško počatý Duchom Svätým a ja tomu verím. Narodilo sa dobro a v žití dobrého života je logika a kresťanstvo má pravdu - máš veriť a nepýtať sa. Kto sa príliš pýta, ten nie je šťastný.

Na 18.30 h ideme na vianočnú večeru. Nikdy som za večeru toľko nezaplatil. Že koľko? Až 400 eur na osobu. No hold, to je Bora Bora a Vianoce sú iba deň v roku. Dali nám najlepší stôl a jedlo je párované s vínkom a prichádza francúzsky someliér a vysvetľuje každé víno a keď zistí, že tomu trošku rozumieme, o to viac. Toto bol pekný zážitok.

Aperitív Champagne, potom biele Chateau Nef de Pap, Burgundské, Bordeaux a dezertné. Ešte som čosi vynechal, ale bolo toho príliš. Jedlo začalo ustricami, samozrejme, dovezenými z Francúzska, potom homár, ten je lokálny a novozélandské jahňa a opäť asi ešte päť ďalších chodov. Príliš veľa.

Na konci večeru našťastie prerušíme, lebo vedľa sa koná tanečná šou a tá je dobrá, tenučké Polynézanky vrtia zadkami a mohutní chlapi bubnujú. Vrátime sa k stolu a dorazíme sa.

Bol som síce cvičiť a nemal som obed, ale pred takouto večerou by sa zišiel maratón alebo aspoň 100 km na bicykli. No to som nemal, a tak som sa iba prejedol a vína bolo tiež viac, než by sa hodilo na Vianoce.

Rozdávame si darčeky – moja manželka Miška vytiahla päť balíčkov, všetkým kúpila perly aj s certifikátom. Domáci to poznajú a hovoria, že to sú perly z Rikitea. Dala za ne 2 000 eur. Ja teda taktiež vyťahujem tri balíčky pre moje tri dievčatá a, áno, sú to perly priamo z Rikitea. Čierne tahitské perly zrejme u nás nie sú až tak známe, ale vo svete áno. Sú nádherné. Zaplatil som za ne ani nie 200 eur. V Rikitea sú desatinové ceny oproti hotelom na Bora Bora.

Na druhý deň (25.12.) som vstal pred šiestou ráno a po dlhej dobe nepršalo, svietilo slnko. Obloha bola vyslovene čistá. Je ticho a pokoj a ja dobieham vianočné rozjímanie, ktoré to včerajšie obžerstvo udusilo. V nejakom článku písali, že ambiciózni ľudia nemajú radi Vianoce. Ja milujem sviatky, všetky sviatky a Vianoce zvlášť. Všetky veci spojené s nimi realizujem, nemám s tým žiadne stresy či problémy. Na Vianociach mám rád ten pokoj a je to jediný čas v roku, kedy je na pokoj nárok.

Mám deti a tie Vianoce, logicky, milujú a ja milujem tie ohne v ich očiach. Čítam z Biblie príbehy a cítim sa ako súčasť veľkej svorky, ktorá smeruje odniekiaľ niekam. Vianoce ma veľmi prekračujú, sú silné a pokojné zároveň.

Všetko je tento čas iné. Vytiahnu sa špeciálne obrusy, príbory, hrá iná hudba a jeme špeciálne jedlá, čo jedávali naši predkovia. Tu na Bora Bora sme toto všetko pokazili. Idea odísť preč, neinvestovať do darčekov, veď každý má všetko, ale investovať do poznania, do cestovania, je otázna. Vianoce sú aj o tom byť s rodinou a telefonáty cez WhatsApp to úplne nenahradia.

Pobyt na Bora Bora bol fantastický. Aj s rukou na srdci tvrdím, že to bolo lepšie, než som si myslel. Drahé, ukrutne drahé, ale úžasné!

Majte na pamäti, že pri odlete sa oplatí sedieť v lietadle vpravo, lebo takto uvidíte lagúnu ešte raz. Zakývate tomu najkrajšiemu, čo ste v živote videli a letíte...

No nezúfajte, ak sedíte vľavo, lebo tu sa objavia Raiate a Huahine a tie majú tiež krásne lagúny, aj keď nie tak ako Bora Bora, ktorá je vskutku špeciálna.

Šťastné cesty a veľa lásky prajem!