Národné parky Indie

Národný park ako taký je v Indii definovaný ako územie, ktoré je z dôvodu svojej ekologickej výnimočnosti vyhlásené za chránené. Do tohto je zahrnuté samotné územie aj s faunou a flórou. Podľa indického zákona o ochrane voľne žijúcich živočíchov z roku 1972 (Wildlife Protection Act, 1972), sú národné parky striktne chránené oblasti, kde je zakázaná akákoľvek ľudská činnosť ako pasenie dobytka, výstavba a podobne. Majú slúžiť ako útočisko divej zveri a rastlín, pričom hlavný cieľ je ochrana celého biotopu.

Oblasti s nižším stupňom ochrany môžu byť stanovené ako samostatne „stojace“, alebo sú súčasťou národného parku ako „nárazníkova“ zóna – Buffer zone. Vo všeobecnosti sú národné parky rozdelené na dve zóny. Buffer zone (nárazníková zóna) je najčastejšie oblasť chrániaca vnútornú Core zone (Centrálna zóna). V Buffer zone je nižší stupeň ochrany a tu môžete na okraji stretnúť aj ľudí, ktorí sem prichádzajú napríklad pásť a napájať svoj dobytok.

Core zone je oblasť s najvyššou ochranou, neznamená to však, že v Buffer zone uvidíte menej zveri, alebo zvieratá „podradné“. Buffer zone má chrániť aj ľudí pred stretom s divou zverou, avšak aj v dnešnej dobe sú evidované prípady, že zvieratá z parkov prichádzajú do oblastí obývaných ľuďmi. Jeden park môže mať aj viacero „core“ aj „buffer“ zone, pričom je každá samostatne spravovaná a sú v každej individuálne prideľované povolenia na vstup.

Väčšina parkov má aj tretiu zónu (Reserved zone), ktorá býva uzavretá pre návštevníkov a slúži čisto ako chránené územie, pre vedeckých pracovníkov a, prípadne, filmárov. Týmto sa dokáže regulovať počet návštevníkov a tým aj dopriať pokoj zvieratám. Najlepšie hodnoteným parkom čo sa týka organizácie, je NP Periyar a Bandavgarh, ktorý má aj niektoré dni v týždni napríklad zakázané poobedné safari v Core zone.

Ak budete hľadať, do ktorého parku sa vydať, pozrite si aj otváracie hodiny a sezónu. Nie všetky parky sú otvorené celoročne a často bývajú (hlavne v oblastiach s monzúnovými dažďami) zatvorené.

Prvý národný park bol vyhlásený v štáte Uttarakhand v roku 1936 pod názvom Hailey National Park. V tej dobe bola ešte India kolóniou Veľkej Británie. Zopár rokov po nezávislosti (1947), v roku 1956, bol tento prvý park premenovaný na Jim Corbett National Park. Meno dostal podľa najslávnejšieho lovca a ochrancu indickej prírody. Od začiatku je park známy ochranou tigra bengálskeho. Práve tu samotný projekt aj začal. Toto však nebol začiatok ochrany indickej prírody ako takej.

V roku 1904 navštívila Mary Curzon, manželka generálneho guvernéra indickej kolónie, dnešný park Kaziranga, ktorý aj v tej dobe bol známy populáciou nosorožca indického. Ona však nevidela ani jedného. Požiadala manžela o riešenie tohto problému, a stali sa tak priekopníkmi zakladania chránených území.

Na západe sa v oblasti dnešného parku Gir vyskytovali levy. Ázijský lev bol „bežný“ ešte za čias Rímskej ríše od Balkánu a východu strednej Európy po Indiu, avšak v roku 1905 ostalo v Gire posledných 60 - 70 jedincov. Hovorí sa dokonca o zdecimovaní levov až na úroveň 20 kusov v roku 1913. Od roku 1905 bol úplný zákaz lovu levov v Indii a populácia dnes činí vďaka ochrane takmer 700 jedincov.

Postupne prišli 30. roky a s nimi aj vznik prvého skutočného národného parku. Nasledovali ďalšie. Prvá organizácia zaoberajúca sa ochranou, spolupracujúca s indickou vládou, vznikla v roku 1952 s názvom Indian Board for Wildlife (IBWL) a neskôr bola premenovaná na National Board for Wildlife. Jej predsedom je indický premiér a viceprezidentom je minister životného prostredia.

Táto rada zahájila v roku 1957 prvú relokáciu veľkej zveri a premiestnila časť levej populácie do iného parku, i keď v konečnom dôsledku bol projekt neúspešný. Nasledovali prvé vedecké výskumy (Kanha NP, 1963-1965), založenie indickej pobočky WWF (1969). V roku 1973 vtedajšia premiérka Indira Gándhiová spustila hlavný projekt, Project Tiger.

V roku 1985 získal NP Kaziranga štatút prírodnej pamiatky UNESCO. V roku 2009 bol zriadený projekt na záchranu snežného leoparda – irbisa. Projekt so snahou o zvýšenie populácie nosorožca bol dočasný a pri ukončení v roku 2021 skonštatovali, že po 16 rokoch dosiahli cieľ populácie na úrovni 3 000 jedincov. India je tak výborným príkladom, ako sa dá ochraňovať príroda aj v tak preľudnenej krajine.

India má ku sklonku roku 2024 neuveriteľných 106 národných parkov s celkovou rozlohou 44 403 km², pritom v roku 1988 ich bolo 75 s rozlohou 16 608 km². K začiatku roku 2025, je vytvorených 54 tigrích rezervácii a populácia je na úrovni 3700 kusov, čo je 75% celosvetovej, voľne žijúcej populácie tigrov. Pozrime sa na niektoré národné parky a ich dôležitosť v rámci tohto systému.

Prvý národný park založený ešte počas britskej nadvlády a pomenovaný po najznámejšom lovcovi a ochranárovi divej prírody, Jimovi Corbettovi. Park sa tak stal priekopníkom v ochrane prírody a v roku 1973 jedným zo zakladateľov Projektu Tiger. Je tu matematicky najväčšia hustota tigrov zo všetkých indických parkov, pričom na tomto území žije približne 260 jedincov a každému tak pripadne územie o rozlohe 5 km².

Rozloha parku je 520 km² (Core zone) a 797 km² (Buffer zone). Okrem tigrov tu nájdete slony, niekoľko druhov jeleňov, leopardy, medvede pyskaté aj himalájske, krokodíly, gaviály, hady a viac ako 580 druhov vtákov. Oblasť sa nachádza v predhorí Himalájí a leží približne 300km severne od hlavného mesta - Dillí. Je tak obľúbeným a vyhľadávaným parkom. Jeho biodiverzita je unikátna, a tak nielen dostupnosť, ale aj samotný park, je veľkým lákadlom.

Pokiaľ sa do parku dostanete, určite nebudete ľutovať, nech už pôjdeme do ktorejkoľvek zo šiestich „core zones“, alebo buffer zone. Niektoré zóny sú otvorené sezónne. Hlavnými lákadlami je samotná krajina, ktorá zahŕňa lesy, hory, rieky a jazerá a aj otvorené priestranstvá, obrovská variabilita flóry aj fauny a nakoniec aj dobrá dostupnosť z hlavného mesta. Oblasť Garjiya, ktorá je jednou zo vstupných brán do parku, sa nachádza približne 270 kilometrov z Dillí a cesta autom zaberie približne 5,5 hodiny.

Centrálna časť Indie, konkrétne štát Madhya Pradesh (Madhjapradéš), ukrýva dva z najväčších klenotov spomedzi indických národných parkov. Jedným z nich je Kanha. Ak zapichnete prst do stredu mapy Indie, trafíte veľmi blízko tohto parku. Je považovaný za jeden z najlepšie riadených parkov v krajine a je miestom, ktoré inšpirovalo Sira Rudyarda Kiplinga k napísaniu slávnej Knihy džunglí. Je domovom najväčších tigrov a odborníci hovoria, že ak by sa tigre dostali na hranicu vyhynutia, Kanha by bola poslednou baštou ich výskytu.

Miestne kmene Gond a Baiga stále žijú v parku a sú dôkazom, že takéto súžitie ľudí a divokej prírody možné je. Lesnatá krajina s ideálnym podrastom tvorí vhodné prostredie pre tigre, ktorých hlavná technika lovu je „prekvapenie“ a práve tento porast im to umožňuje. Rieky Banjar a Halon tvoria prostredie s množstvom potravy pre bylinožravce, ktoré sledujú predátory.

900 druhov rastlín, 325 druhov vtákov, 23 druhov plazov a 43 druhov cicavcov - to už samo o sebe hovorí o unikátnej diverzite. Jeho rozloha robí tento park akosi „divokejším“ a pocitom sa približuje parkom v Afrike. Samotný park je rozdelený na štyri „core“ zóny s rozlohou 940 km² a „buffer“ zónu s rozlohou 1 134 km².

Tropický hmlový les je domovom tigrov, leopardov, medveďov, dhoulov (divých psov), líšok, hyen a šakalov, z bylinožravcov tu žijú jelene sambar aj barasinga, axis, gaur (najväčší divý tur), mutžak, antilopa jeleňovitá, antilopa štvorrohá a hulmany, čo sú elegantné, štíhle opice. V parku je možné kombinovať rôzne druhy safari: autom (džíp alebo upravený minibus), na slonoch alebo pešo.

V zásade je park otvorený od polovice októbra do konca júna a sú tu povolené safari 2x za deň podľa ročného obdobia (od východu slnka do 10.00 do 11.00 h a od 15.00 h do západu slnka). Každú stredu je poobedné safari pre turistov nemožné. Kanha je od najbližšieho letiska v Jabalpure vzdialená cca 140 kilometrov a cesta zaberie približne 3,5 hodiny. Ak plánujete safari v Indii, Kanha by na vašom zozname nemala chýbať.

Park je nazývaný aj Land of the tiger (Krajina tigra), a to právom. Svoj názov si vyslúžil z dôvodu pravdepodobne najväčšej hustoty tigrov na svete. Spomenutý údaj nie je matematicky správny, pokiaľ by ste počítali počet tigrov a celkovú rozlohu. Tento park však svojou izolovanosťou umožňuje častejšie strety jednotlivých tigrov. Bandhavgarh je izolovaný od ostatných parkov, nie je na žiadnej migračnej ceste tigrov a v minulosti bol loveckým revírom maharadžov.

Vynikajúci manažment z tohto parku spravil prvotriednym tigrím safari. Na relatívne malom území žije viac ako 60 tigrov. Core zóna tu má 624 km² a buffer zóna 537 km². Samotný park má súvis aj s kultúrou a históriou a je prepojený aj so slávnou Ramajánou. Na toto prepojenie poukazuje historická pevnosť, ktorú Pán Rama daroval svojmu bratovi Lakshmanovi. Odtiaľ pochádza aj meno pevnosti a parku. „Bandhav“ znamená brat a „Garh“ zasa pevnosť. Legenda hovorí, že pevnosť bola vybudovaná dvomi opicami, ktoré postavili aj most z Indie na Srí Lanku.

V minulosti bol park loveckým revírom a toto trvalo až do roku 1968, kým tu nebol vyhlásený národný park po intervenciách Maharadžu Singh of Rewa. Ten videl, ako je toto miesto drancované - či už flóra alebo fauna. Po založení parku s dobrým riadením bolo vidieť rapídne zlepšenie a rýchly rast populácie zvierat aj rastlín. Bandhavgarh bol do Projektu Tiger zapojený v roku 1993 a jeho územie sa rozšírilo.

V dnešnej dobe tu nájdete tigre, leopardy, divé mačky, psy, šakaly, medvede, makaky rézusy, sambary, muntžaky, nilgau aj diviaky indické. Tu máte dobrú šancu vidieť rôzne plazy vrátane kobry alebo pytóna. Tento park je aj jedným z posledných známych domovov bielych tigrov (leucistická forma), pričom v predochranárskej dobe bol samec Mohan ako 9-mesačné mláďa odvezený do ľudskej opatery. Všetky biele tigre v zajatí pochádzajú z chovu a sú potomkom tohto samca.

Vo voľnej prírode sa občas vyskytnú tiež, najväčšia šanca je v Bandhavgarhe. Park sa nachádza rovnako ako aj Kanha v štáte Madhya Pradéš a cesta z letiska v Jabalpure je dlhá 180 kilometrov a zaberie 5 hodín. Bandhavgarh je jedným z najmenej navštevovaných tigrích rezervácii a preto stojí za zváženie jeho návšteva. Ak by ste kombinovali tento park a Kanhu (tak, ako to robíme aj na BUBO zájazdoch), cesta medzi nimi zaberie 6 hodín a urazíte 230 kilometrov.

Tento park sa nachádza v štáte Radžastán, čo je už samo o sebe pojmom, a je asi najznámejším indickým federálnym štátom. Ranthambore má výhodu vo svojej polohe. Leží v oblasti takzvaného Zlatého indického trojuholníka – Dillí, Jaipur, Agra. Nájdete ho len 180 kilometrov južne od Jaipuru. Leží medzi pohoriami Arrvalis a Vindhya v husto obývanej oblasti. Spolu s populárnymi miestami ako Jaipur a Agra v blízkosti, je často navštevovaným parkom.

Samotný park je rozdelený do 10 zón, ktoré nie sú pomenované ako v iných, ale len očíslované. Celý park zaberá rozlohu 1 334 km². Na tejto ploche sú často pozorované tigre, čo láka viac a viac turistov. Tigre si tak zvykli na ich prítomnosť, že sú považované za jediné diurálne (denné) tigre v Indii. Okrem tigrov je tu šanca vidieť aj množstvo iných zvierat, mimo iné medvede, divé mačky, leopardy, karakaly, mediare, jelene sambar, muntžaky, makaky a hulmany.

Rastie tu približne 300 druhov rastlín, ktoré sú spásané vzácnou gazelou indickou alebo najväčšou ázijskou antilopou - nilgau. Tristo druhov vtákov a desiatky druhov plazov vrátane krokodílov a hadov sú rovnako veľkým lákadlom ako tigre. Časť parku (6 až 10) je otvorená celoročne, zóny 1-5 sú zavreté počas monzúnu, spravidla od júla do októbra. Nevýhodou parku je, že počet návštevníkov núti manažment na striktné dodržiavanie trasy džípov a na tigra buď narazíte, alebo nie.

Tento park bol domovom aj jedného z popredných odborníkov na ochranu tigrov. Fateh Singh Rathore pracoval 50 rokov ako ochranár a bol považovaný za „tigrieho guru“. Podarilo sa mu premiestniť dediny z územia dnešného parku, aby sa znížil konflikt medzi ľuďmi a predátormi. Stal sa jedným zo zakladajúcich členov Projektu Tiger.

V roku 1974 zriadili tento národný park a v roku 1985 ho zaradili na zoznam UNESCO. Je to jedno z posledných nedotknutých území vo východnej Indii. Husté lesy, mokrade, pláne so sloňou trávou a malé jazierka sú domovom najväčšej populácie nosorožcov indických. Leží v štáte Assam v predhorí Himalájí a zaberá plochu 430 km².

Park je ohraničený riekami Brahmaputra a Mora Diphlu. Druhá menovaná je malá, ale mohutnosť Brahmaputry je neuveriteľná a pre zvieratá v podstate neprekonateľná. V Brahmaputre okrem veľkých rýb nájdeme aj poslednú populáciu riečnych delfínov. V samotnom parku turisti hľadajú okrem nosorožcov aj slony, leopardy, medvede, ale aj tigre.

Populácia tigrov narastá, a to bol aj dôvod, prečo bol park v roku 2006 klasifikovaný aj ako tigria rezervácia. Kaziranga je aj jediné miesto v Ázii, kde spolu žijú na jednom mieste nosorožce a divé vodné byvoly. Populácia nosorožcov je na úrovni približne 2 900 jedincov, čo je obrovská hustota na území s rozlohou 430 km². Je to tak najlepšie miesto na svete, kde vidieť voľne žijúce nosorožce indické. Vďaka oblasti tropickej džungle tu môžete nájsť aj atraktívne druhy, ako sú zobákorožce dvojrohé alebo vzácne gibony hulok.

Ak sa rozhodnete vydať do tejto časti krajiny, je značne vzdialená a najjednoduchšie je sem priletieť. Lety z viacerých miest ako sú Dillí alebo Kalkata prilietajú do mesta Guwahati, ktoré je vzdialené od Kazirangy 240 kilometrov a cesta zaberie približne 5 hodín. Južne od Guwahati sa nachádza aj najdaždivejšie miesto na svete – Cherrapunji.

Rovnako aj Kaziranga má obdobie dažďov, kedy veľmi intenzívne prší. Park je otvorený len mimo tohto obdobia - od novembra do apríla. Patrí však do toho najlepšieho, čo India spomedzi národných parkov ponúka.

Národný park v pohorí známom ako Western Ghats (UNESCO), založený v roku 1941 a zaradený do Projektu Tiger v roku 1973. Od roku 1986 je súčasťou Nilgiri Biosphere Reserve. Samotný park má rozlohu 868 km², pričom pri založení mal len 90. Vďaka svojej polohe na strete náhornej planiny Deccan a pohoria Western Ghats (Sahyadri), má park rôznorodé prostredie.

Suché lesy tropického pásma sa tu stretávajú s hmlovým lesom a krovinatými porastami. Rôzne typy zalesnenia vyhovujú rôznym živočíchom. Najčastejšie tu návštevníci počas safari natrafia na tigre, leopardy, medvede, slony, gaury, axisy, sambary, muntžaky, štvorrohé antilopy, diviaky a podobne.

Z atraktívnych vtákov je tu najviac vidieť pávy korunkaté, žije tu však približne 200 rôznych druhov. Známy je pre svoju populáciu tigrov, ktorá je po NP Jim Corbett druhá najvyššia v Indii spolu s parkom Mudumalai.

Je jedným z najnavštevovanejších parkov s tigrami v krajine. Spolu s Kanhou a Bandhavgarhom patrí medzi najlepšie manažované. Do Projektu Tiger bol zaradený v roku 1978. Leží v štáte Kerala, ktorý je vo všeobecnosti často navštevovaný turistami kvôli svojej kultúre a histórii. Ak niekto hľadá safari v tejto časti krajiny, jeho voľba určite padne na Periyar.

Celková rozloha činí 925 km², z čoho 305 je „core zone“. Na tomto území máte šancu vidieť tigre, slony, gaury, sambary, diviaky, medvede, hulmany, makaky a mnoho ďalších. Od júna do septembra je v oblasti monzúnové obdobie. Nakoľko nadmorská výška parku je od 150 do 2 020 metrov nad morom, teploty sú rôzne - podľa oblasti, do ktorej sa vydáte.

Vo všeobecnosti platí, že sú medzi 15 a 35°C. Periyar je jediný park v Indii, ktorý je otvorený aj v období monzúnu bez obmedzení. Pohyb a komfort je však v tomto období nižší a je vhodný skôr pre dobrodružné povahy. Ak hľadáte safari, ktoré si užijete, vydajte sa do Periyaru od októbra do júna.

India je unikátne rozmanitá. Oblasť Gudžarat na západe krajiny nadväzuje na suchý a púštny región Radžastánu. A práve tu sa nachádza oblasť, ktorá je poslednou baštou ázijského leva. Tento poddruh je menší ako jeho africký príbuzný, ale rovnako zaujímavý. Tento poddruh leva (Panthera leo leo) bol v dávnejšej minulosti prítomný v oblasti od súčasného Bulharska, časti Maďarska a Ukrajiny, Grécka, cez Turecko a Irán ďalej až po dnešné štáty Bihár a Džhárkhand v dnešnej Indii. Z tohto obrovského územia ostali na posledných dvoch ostrovčekoch, ktorými sú Gir a Grinar.

Gir je hlavnou baštou, kde sa podarilo vďaka obrovskému úsiliu za posledných viac ako 100 rokov zvrátiť vyhynutie (vyhubenie) tohto leva a priviesť ho späť až ku zdravej populácii. V roku 2020 mala populácia 674 jedincov. Okrem tohto hlavného „ťaháka“ je Gir zaujímavým miestom samým o sebe. Suché lesy sú domovom viacerých druhov, ktoré tu môžu návštevníci stretnúť.

Spomedzi bylinožravcov sú tu axisy, nilgau, sambar, gazela indická, občas aj antilopa jeleňovitá. So šťastím uvidíte šupinavca, alebo dikobraza. Na tieto zvery tu poľujú väčšie či menšie predátory ako levy, leopardy, hyeny, líšky, divé mačky, mediare (akýsi jazvec) a mangusty. 300 druhov vtákov poteší ornitológov. Rôzne druhy kobier, pytónov, krokodílov, jašteríc či varanov potešia zasa tých, ktorí sa venujú plazom.

Park je prístupný od októbra do júna a organizujú sa tu ranné a poobedné safari. Dostať sa do Gir NP je komplikovanejšie než do parkov ako Corbett alebo Ranthambore. Najjednoduchšie je priletieť do mesta Rajkot a odtiaľ 170 kilometrov autom, čo zaberie približne 5,5 hodiny.

Ak ste o predošlých parkoch počuli, tento bude pravdepodobne neznámy. Hemis je národný park vysoko v horách Ladakhu, južne od mesta Leh. Jeho hlavným ťahákom je „Duch hôr“ – leopard snežný, známy aj ako irbis. Park zaberá plochu 4 400 km² a nachádza sa v nadmorskej výške 3 000 – 6 000 metrov nad morom.

Pokiaľ predpokladáte, že prídete do tohto parku, nájdete irbisa a idete domov, sklameme vás. Ak chcete mať akú-takú šancu ho vidieť, odporúčame tu stráviť 5-7 dní. Aj keď tu je najväčšia hustota týchto fascinujúcich predátorov, v skutočnosti je to približne 200 jedincov. Okrem hľadania leopardov sa tu môžete stretnúť s horskými ovcami ako argali, nahur alebo urial. Tibetský vlk, prípadne medveď hnedý tu žije tiež, avšak sú veľmi zriedkavé.

V tomto prostredí buďte pripravení na drsné podmienky, počasie sa môže kedykoľvek zmeniť. Odmenou však je exkluzivita miesta, kde bude pravdepodobne iba vaša malá skupina. Tento druh cesty je dobre mať organizovaný dlho vopred. Cestu začnite už z veľkého mesta v Indii, napríklad z Dillí. Nespoliehajte sa na to, že po prílete do Lehu si tento typ safari bez problémov zorganizujete.

Miestni organizátori pripravujú cestu so začiatkom napríklad v Dillí. Park je pre turistov prístupný len v letnom období - od polovice júna do polovice októbra. Druhým miestom, ktoré je obľúbené ako dobré miesto na pozorovanie irbisov, je údolie Uley severozápadne od Lehu.

Zvláštne prostredie, ktoré veľmi nezapadá do klasického safari. Miesto, ktoré je tvorené prevažne mangrovníkovým porastom a priamo nadväzuje na bangladéšsku stranu a je súčasťou veľkej delty rieky Ganga (v podstate Meghna po sútoku Padmy, Gangy, Brahmaputry a ďalších). Má enormnú rozlohu 1 330 km² a je zapísaný od roku 1984 na zoznam UNESCO.

Vzhľadom ku charakteru prostredia tu žije iná fauna aj flóra ako v ostatných parkoch, ktoré sú bežne navštevované. Stret riek s morskou vodou vytvára unikátne prostredie, ktorému sa prispôsobili tigre, ktoré dokážu prežiť v tak náročnom prostredí. Okrem tigrov, ktoré sú hlavným ťahúňom, tu nájdete aj iné mačkovité šelmy, ako sú mačky rybárske alebo leopardie.

Okrem nich tu má domov aj krokodíl morský či delfínovec ganžský, ktorý je doma aj v rieke Brahmaputra v oblasti parku Kaziranga. Nakoľko sa nachádza v záplavovej oblasti, jediný spôsob, ako park navštíviť, je loďou. Na takéto safari sa môžete vydať z Kalkaty, ktorá je vzdialená len 100 kilometrov, ale cesta zaberie približne 4,5 hodiny.

Tento fakt záleží od parku a oblasti, kde leží. Tigrie safari býva najlepšie od marca do mája, kedy je tu miestne leto, les vysychá a je bez listov priehľadnejší. Teplota stúpa (v marci okolo 30, v máji až 45°C) a zvieratá sa zdržiavajú v blízkosti vodných plôch, ktoré postupne vysychajú. Toto platí hlavne pre parky v Madhya Pradéši, Radžastáne a Gudžaráte (napríklad Kanha, Bandhavgarh, Rantambore, Gir).

Zimné mesiace, november až február, ponúkajú iný pohľad na džungľu, ktorá je nádherne zelená a zvieratá sú v celom priestore. Tigre (aj iné zvieratá) v tomto období častejšie využívajú vyjazdené cesty po džípoch, nakoľko je to pohodlnejšie, ako sa predierať hustým porastom. Nie je tak primárne znížená šanca na pozorovanie zvierat, len krajina má iný charakter.

Pokiaľ chcete mať vysokú šancu na pozorovanie tigra, vydajte sa na safari aspoň na 5 - 6 nocí. Túto vašu šancu tak zvýšite. Ideálna je tak kombinácia cca 14-dňovej cesty, kedy sa kombinuje safari a kultúra tejto fascinujúcej krajiny. Nikdy nečakajte, že garantovane uvidíte vytúžené zviera. Ste vo voľnej prírode a ste odkázaní na miestnych odborníkov a prírodu, ktorí vám odhalia svoje tajomstvá.

Pri rozhodovaní sa o safari v Indii myslite dlhšiu dobu vopred. Nakoľko sú parky rozdelené do zón (core a buffer), určite chcete navštíviť oba typy. Do jednotlivých zón je na každý deň iba obmedzený počet povoleniek pre návštevníkov, a tak sa môže stať, že sa vám na vami vybraný termín permit neujde.

Ideálne sa zveriť do rúk miestneho odborníka, ktorý má kontakt priamo na rezervačné systémy a zariadi povolenky za vás. Rovnako to je aj s ubytovaním. Lodge sú často menšie, komornejšie, nakoľko aj parky majú obmedzený počet návštevníkov. Rezervujte včas, aby ste mali ubytovanie podľa svojich predstáv. Cestujte s odborníkmi.

Príprava batožiny je pomerne dôležitá, aby ste z tohto unikátneho zážitku vyťažili maximum. Venujte preto baleniu viac pozornosti, ako keď sa vyberáte na plážovú dovolenku.

Vyhnite sa oblečeniu jasných farieb a bielej. Vyberte si skôr zemité a prírodné farby – zelená, béžová, hnedá, prípadne čierna. Jasné farby okrem iného môžu priťahovať obťažujúci hmyz.

Pred odchodom na samotné safari nepoužívajte výrazné deodoranty a parfémy. Väčšina zvierat má citlivý čuch a týmto neznámym pachom sa radšej vyhnú. Nepodceňte slnko, aj keď bude možno oblačno. Safari je často v otvorených autách, a tak pokrývka hlavy a opaľovací krém (ideálne neparfémovaný) prídu vhod.

Pred východom slnka býva často chladnejšie a následne sa otepľuje. Využívajte vrstvenie a vezmite si nepremokavú a neprefúknuteľnú ľahkú vetrovku. Ďalekohľad, ideálne, ak bude mať každý vlastný.

Do parku si môžete vziať bežný fotoaparát (vrátane zrkadloviek s väčším ohniskom). Tu však jednotlivé parky môžu mať určité typy fotoaparátov a videokamier spoplatnené. Profesionálna filmárska a fotografická výbava podlieha prísnej kontrole a povoleniam, ktoré nie je možné získať na mieste.

Vezmite si aj rezervné akumulátory (batérie) do fotoaparátov pre prípad, že by ste ho počas safari potrebovali vymeniť za nabitý. Rovnako si vezmite aj ochranu elektroniky v prípade dažďa (autá často nemajú strechu).

Drony je v národných parkoch zakázané používať, to ale platí aj v rezidenčných oblastiach.

Mobilné telefóny majte počas safari v tichom režime, aby prípadné zvonenia či upozornenia nerušili zver. Signál je v parkoch často slabý či neexistujúci.

Je zakázaný akýkoľvek vývoz produktov z divých zvierat a rastlín. Vyvarujte sa týchto „suvenírov“.

Fajčenie je v národných parkoch prísne zakázané a rovnako aj v okolí parkov. Lodge majú vyhradené miesta pre fajčiarov.

Prečítajte si náš blog o tom, ako si safari vo svete vybrať a ako sa naň pripraviť.

India má širokú škálu ubytovania od toho najjednoduchšieho až po superluxusné v štýle maharadžov. Bežný návštevník hľadá štandard zlatej strednej cesty a práve tohto typu na úrovni 3*+ až 4* je najväčšia ponuka. Tu je zopár hotelov, ktoré by sme odporučili počas safari v tých najnavštevovanejších parkoch.

Riverside by Aahma 4* - Značka „Aahma“, čo znamená „existovať“, stelesňuje filozofiu prírodných prvkov, ktoré odrážajú hlboké spojenie s prostredím a podstatou samotného života – Zem, voda, oheň a vietor. Riverside by Aahma je najkrajším objektom parku Jim Corbett od roku 1989 a je klenotom spoločnosti Aahma. Keďže je vstupnou bránou do Národného parku Jim Corbett, šumivé vody rieky Kosi, pozorovanie exotických vtákov priamo z reštaurácie a volanie divočiny sú súčasťou zážitku, zatiaľ čo vy oddychujete v pohodlí svojich izieb. Je považovaný za najlepší rezort na brehu rieky v národnom parku Corbett a samotnej tigrej rezervácii vo svojej kategórii. Rezort je jediný, ktorý sa tiahne 1 km pozdĺž brehu rieky so súkromným prístupom pre svojich hostí.

5* alternatívou pre tých, čo hľadajú luxus, je Taj Corbett Resort & Spa - Tento exkluzívny rezort ponúka nádhernú harmóniu moderného komfortu a autentickej divočiny, čím vytvára nezabudnuteľné zážitky pre najnáročnejších hostí.

Tuli Tiger Resort 4* - na okraji národného parku Kanha leží tento rezort na brehu rieky Banjaar a predstavuje bohaté a živé dedičstvo vidieckej Indie. Ponúka malebné prostredie divočiny, kde si môžete vychutnať skutočné prostredie džungle v dokonalom, prírodnom prostredí. Tu môžete ráno vstať a počuť štebot vtákov spievajúcich za východu slnka, ktoré sa ukazuje na obzore nad vzdialenými palmami a lesmi. 34 nádherných izieb je rozmiestnených v areáli a ponúkajú vynikajúci štandard. Vychutnajte si chvíle v krajine tigrov.

5* alternatíva v Kanha je opäť hotel siete Taj - Ubytovacie zariadenie Banjaar Tola, A Taj Safari, ktoré prevádzkuje spoločnosť Taj Safaris, je nádherná luxusná lodge pozdĺž pokojnej rieky Banjaar. Ubytovanie ponúka elegantné stanové apartmány, ktoré spájajú moderný dizajn s okolitou prírodnou krásou a ponúkajú hosťom jedinečný a pohlcujúci zážitok z pobytu.

Tree House Hideaway 3+* - Výnimočná lodge ponúkajúca ubytovanie v skutočných "domoch" na stromoch. Budete tak bližšie k prírode a k viac ako 250 druhom vtákov, ktoré obývajú tigriu rezerváciu a aj záhradu tohto ubytovania. Príjemné a relatívne veľké izby poskytujú dokonalý pocit z exotiky. Vychutnajte si pobyt a prejdite sa záhradou, sledujte menších obyvateľov a vtáctvo, alebo si len tak oddýchnite na svojej terase. Reštaurácia ponúka indickú aj kontinentálnu kuchyňu a vy tak máte na výber. Aj napriek tomu, že sú izby vybudované v korunách stromov, máte tu všetok potrebný komfort. Len si užite.

5* alternatíva – Taj Safari Lodge Mahua Kothi, ktorý spravuje známa skupina Taj Group, ponúka 12 očarujúcich domčekov (známych ako "kutiyas") rozprestierajúcich sa na 18 hektároch sviežeho lesa. Každý bungalov je navrhnutý podľa tradičnej indickej architektúry a ponúka moderné vybavenie. Počas pobytu si môžete vychutnať safari vo voľnej prírode, návštevu miestnej dediny a tradičnú kuchyňu.

Národné parky Indie nie sú len miestom, kde sa dá obdivovať krása prírody, ale aj príležitosťou pochopiť význam ochrany životného prostredia. Sú klenotom, ktorý pripomína harmóniu medzi človekom a prírodou, a ich zachovanie je záväzkom pre budúce generácie. Výlet do indických národných parkov je nezabudnuteľným zážitkom, ktorý odhaľuje rozmanité poklady tejto jedinečnej krajiny.