Skopje - mesto, ktoré má v sebe viac než gýč

Skopje je mesto, kde na dvoch brehoch rieky Vardar nájdete rôzne kultúry aj náboženstvá, ktoré symbolicky spája niekoľko mostov. Ten hlavný, „kamenný“, je zahalený rúškom tajomstva. Výhľady z vrchu Vodno, alebo pevnosti Kale, vám ponúknu nezabudnuteľné obrazy z vtáčej perspektívy.

Nie je tu núdza o chutné gastronomické zážitky, ktoré si viete okoreniť živou temperamentnou hudbou. Skopje vie zaujať a osloví každého návštevníka, poďte s nami spoznať toto určite najunikátnejšie hlavné mesto v Európe, s toľkými kontrastmi na každom kroku.

Cez centrum, ktoré v rámci projektu Skopje 2014 bolo zmodernizované, preteká najväčšia rieka v Severnom Macedónsku - Vardar. Mesto bolo známe už v období antiky a pomenované je po hrade Scupi.

Oblasť samotného Macedónska si počas histórie podmanilo mnoho ríši od Byzantskej cez Osmanskú. Po prvej svetovej vojne sa stalo súčasťou Juhoslávie. Po jej rozpade sa v roku 1991 stalo jedinou bývalou juhoslovanskou republikou, ktorá získala samostatnosť bez krvavej občianskej vojny.

Skopje ešte predtým, v roku 1963, zasiahlo silné zemetrasenie, pri ktorom bola zničená značná časť mesta a tisícky obyvateľov bolo zabitých alebo zranených. Politici nešťastné zemetrasenie vzali ako výzvu a rozhodli sa zo Skopje urobiť mesto podľa vzoru komunistickej architektúry. Krížom cez mesto vybudovali modernú infraštruktúru s obrovskými a širokými ulicami, ktorá je až prehnaná na také malé mesto.

Napriek veľkému poškodeniu v minulosti a obnove je mesto charakteristické starobylou zástavbou z čias tureckej nadvlády, s najstaršími budovami zo 14. storočia.

Skopje stále pokračuje v smelých megalomanských plánoch, a keď sa prejdete po jeho centre, budete mať vďaka stovkám sôch a budovám pocit, že sa nachádzate v múzeu. Aj napriek tomu sa v meste cítite príjemne a jeho návštevu si užijete. Poďte sa s BUBO pozrieť, ako najlepšie spoznať tie hlavné atrakcie.

Po dvoch hodinách cesty z Prištiny, hlavného mesta Kosova, sa približujeme k hlavnému mestu Severného Macedónska. Z diaľky vidieť kopec Vodno, odkiaľ je nádherný výhľad na celé mesto a na jeho vrchole sa týči naozaj veľký, najväčší kresťanský kríž na svete, ktorý je pre nás len prvým z mnohých prekvapení. Skopje leží skryté medzi vysokými horami masívu Jakupica, čo ponúka širokú možnosť výletov do okolia.

Autobusom prejdeme cez most, ponad Vardar a zaparkujeme priamo v centre, vedľa Holiday Inn. Ak prichádzate v čase obeda, objednajte si miesta v jednej z mnoho reštaurácií, ktoré nájdete na promenáde popri rieke. Ak si chcete macedónske jedlo vychutnávať s výhľadom, nasadnite na permanentne zakotvenú „pirátsku“ loď Brodot na Srećata. 

Z parkoviska, cez park Woman Warrior, zamierime k Porta Macedonia. Začíname symbolicky, pri bráne do S. Macedónska, práve v Skopje sa križovali stredoveké obchodné cesty z Belehradu, Dubrovníku, Konštantínopolu a Solúnu.

Porta Macedonia je víťazný oblúk, ktorý sa nachádza na námestí Pella. Oblúk dokončený v 2012, je vysoký 21 metrov a stál 4,4 milióna eur. Jeho autorkou je Valentina Stefanovska, sochárka, ktorá vyrobila niekoľko ďalších grandióznych pamiatok z projektu Skopje 2014, vrátane sochy venovanej Alexandrovi Veľkému, oficiálne nazvanému „Bojovník na koni“.

Oblúk je venovaný dvadsaťročnej nezávislosti Macedónska a jeho vonkajší povrch pokrýva 193 reliéfov vyrezaných v mramore, ktoré zobrazujú scény z histórie Macedónska. Obsahuje tiež vnútorné miestnosti, z ktorých jedna má funkciu štátneho obchodu so suvenírmi, ako aj výťahy a schody zabezpečujúce prístup verejnosti na strechu, ktoré sú údajne určené ako priestor na svadby. Oblúk čelí kritike za svoje vysoké náklady. Odtiaľto môžete vidieť už aj fontánu s bojovníkom na koni.

My sa však najskôr zastavíme pri pamätnom dome Matky Terezy. Od oblúka, popri hoteli Marriot po pravej strane prejdeme uličkou, k prechodu na Macedónskej ulici. Tu vidieť luxusnú promenádu s obchodmi a reštauráciami, medzi ktorými už sa vynárajú zlaté veže ortodoxného kostola, vedľa ktorého stojí múzeum venované Matke Tereze.

Len pár mesiacov po zamatovej revolúcii, v roku 1990, navštívila Slovensko vzácna žena – misionárka –  Svätá Matka Tereza. Vzdať úctu a poďakovanie tejto útlej žene, ktorá celý svoj život zasvätila pomoci chudobným, slabým a chorým prišlo pred 30 rokmi tisícky Slovákov.

Rádová sestra a katolícka misionárka, laureátka Nobelovej ceny za mier (1979) a zakladateľka rádu Kongregácie misionárok lásky. Narodila sa 26. augusta 1910 práve tu, v Skopje ako Agnes Gonxha Bojaxhiu, v rodine albánskeho obchodníka a je najznámejšou rodáčkou tohto mesta.

Je jednou z najvýraznejších osobností 20. storočia, ktorá zasvätila svoj život starostlivosti o „najbiednejších z biednych". Dlhé roky pôsobila v Indii, kde dostala mnoho ocenení a za jej celoživotnú misiu, najvyššie ocenenie zákonodarného zboru USA, Zlatú medailu Kongresu. Počas života vyslovila mnoho múdrych viet, ktoré sú dodnes citátmi.

Svoju životnú púť ukončila 5. septembra 1997, v Indii. Ľuboš Fellner sa zúčastnil poslednej rozlúčky s Matkou Terezou v Kalkate a položil veniec s kvetmi na jej hrob. Viac si môžete prečítať v blogu o živote Matky Terezy.

Spomienkový dom je akési múzeum (vstup zdarma), kde si pri vstupe pozrieme maketu samotnej Matky Terezy a prejdeme sa ukážkou artefaktov z jej života, vrátane jej postele a fotografií, na ktorých je zachytená s významnými osobnosťami z celého sveta (princezná Diana, pápež Ján Pavol II., Ronald Reagan,...). Tu sa človek zamyslí nad počinmi tejto malej, veľkej ženy, ktorá v živote dosiahla svojou vierou veľké skutky.

Súčasťou areálu je aj menší park, za ktorým je feudálna veža zo stredoveku, prekvapivo odolala ničivému zemetraseniu z roku 1963 a stojí tu dodnes.

Niektorí si myslia, že spomienkový dom je  miesto, kde stál aj rodný dom Matky Terezy, ale nie je tomu tak. BUBO vás zavedie, k miestu rodného domu. Pozdĺž Macedónskej ulice sa presunieme na hlavné námestie a zastavíme pri novinovom stánku s výhľadom na „bránu do Severného Macedónska“, stojíme na mieste, tu je štítkom presne označené miesto, kde sa nachádzal pôvodný dom, v ktorom žila Matka Tereza. Okolo nás sa rozlieha megalomanské Macedónske námestie s dominantou Alexandra Veľkého, alebo skôr Macedónskeho.

Dobyvateľ, ktorý rozšíril svoje kráľovstvo v Grécku (vtedajšej Macedónie) na ríšu siahajúcu až do Indie. Alexander sa zúčastňoval už na vojenských výpravách svojho otca Filipa II. Macedónskeho (382 - 336 pred Kristom) a v mladosti bol žiakom filozofa Aristotelesa, ktorého svojimi despotickými názormi neskôr sklamal.

Keď sa ujal vedenia armády, obdivovali ho aj pre odvahu a vojvodcovské schopnosti. Pokračoval v otcovom úsilí oslobodiť grécke štáty spod perzskej nadvlády. V rokoch 334 - 330 p. n. l. dobyl Sýriu, Turecko, Feníciu, Perziu a Egypt, kde založil mesto Alexandriu. V Babylone roku 324 p. n. l. opätovne plánoval výpravu do Indie, ale nasledujúci rok zomrel. Keďže nemal deti, jeho ríšu si rozdelili jeho vojvodcovia.

Za 12 rokov dobývania neprehral ani jedinú bitku. Súčasne bol kráľom Macedónska, faraónom Egypta, kráľom Perzie a kráľom Ázie. Takže, podľa faktov minulých, patrí Grécku a terajšiemu Severnému Macedónsku, keďže v období jeho vládnutia boli tieto dva štáty ucelené pod jednotnou ríšou Macedónie.

Nachádzame sa v srdci hlavného mesta, kde bola postavená obrovská socha „bojovníka na koni“, hoci sa ho oficiálne nikto neodváži tak nazývať. Na piedestáli vo výške 22 metrov sa Alexander Macedónsky, na koni, pozerá na námestie pod ním, dookola ho strážia levy, ktoré sú zároveň súčasťou najväčšej  fontány v Macedónsku, ak nie na Balkáne.

V roku 2010 prechádzalo mesto jedným z najväčších európskych plánov obnovy miest. A to všetko na pozadí 20-ročného sporu s Gréckom, jeho južným susedom, o vlastníctvo mena Macedónsko. Pre otvorene nacionalistickú vládu v Skopje nebol plán výstavby sochy výstižnejší, ako akýkoľvek iný nástroj propagandy, v jej dlhom boji s Gréckom o názov krajiny a právo vyhlásiť Alexandra za národného hrdinu. Monument vás ohromí.

Smerom do starého bazáru, pred  kamenným mostom, sa zastavíme a zbadáme po pravej strane  sochu Goče Delčev, ktorý bol na prelome 19. a 20. storočia dôležitou revolučnou osobnosťou v osmanskom Macedónsku a zakladateľom macedónskeho národného hnutia. Dokonca je po ňom pomenovaný most a bulvár tiahnuci sa pod pevnosťou Kale, kam smeruje aj naša prehliadka. Na ľavej strane je socha spoluzakladateľa národného hnutia, Dame Gruev.

Naše kroky už stúpajú po moste, cez rieku Vardar. Most je považovaný za symbol Skopje a je hlavným prvkom erbu mesta, ktorý je zase začlenený do mestskej vlajky. Spája Macedónske námestie so starým bazárom a počas prechádzky si môžete súčasne vychutnať pohľad na obidve tieto časti. Most má svoje čaro a večer je to obzvlášť úchvatné.

Dve časti mesta Skopje, ktoré symbolizovali jeho mestské kontrasty osmanského alebo moderného, historického alebo socialistického, albánskeho alebo macedónskeho, sú rozdelené riekou Vardar a spojené týmto 214 m dlhým mostom.

Existujú dva rôzne názory na jeho existenciu. Podľa prvého bol postavený v 6. storočí, krátko po katastrofálnom zemetrasení v roku 518, za vlády cisára Justiniána I. Iní sa domnievajú, že most bol postavený v druhej polovici 15. storočia, v čase, keď bolo osmanské impérium ovládané sultánom Mehmedom II.

V roku 1944 nacisti umiestnili na most výbušniny. Na žiadosť významných predstaviteľov Nemecka sa Nemci na poslednú chvíľu vzdali a most bol zachránený pred zničením.

Mostom ponad rieku sa dostávame na Námestie Filipa II., do časti so širokým súborom moderných budov venovaných kultúre  a umeniu. Samozrejme, nemôže chýbať množstvo všade prítomných sôch, medzi ktorými sa človek už stráca. Hneď naľavo, pri moste je to socha sv. Cyrila a Metoda.

Pokračujeme panoramatickým výhľadom a zľava doprava vidíme: Múzeum macedónskeho boja, za ním schované Národné divadlo, Múzeum holokaustu, ďalej Kostol sv. Demitria, monumentálna socha Filipa II., Palác obchodnej komory, za ktorým je schovaná Macedónska budova filharmónie, opery a baletu.

Hneď po pravici pri moste vás zaujme budova ústavného súdu s gréckym stĺporadím, a hneď vedľa je vstup do Archeologického múzea. Stačí si vybrať, vstúpiť do jednej z budov a kultúrne sa vyžiť. Mnohí toto stavebné zoskupenie nazývajú gýčom, mňa osobne architektúra pohltila a cez hľadáčik fotoaparátu som si ho z rôznych uhlov užíval aj hodinu.

Prechádzame námestím priamo k starému bazáru, je tu veľa stánkov so suvenírmi a jedlom. Ochutnali by ste hustú balkánsku zmrzlinu?

Za sochou Filipa II. sa nachádzajú bývalé mestské kúpele Daut Pasha Hammam, ktoré sú historickou pamiatkou islamskej kultúry a vynikajúcim príkladom kupolovitej architektúry. Postavil ich Daut Pasha v druhej polovici 15. storočia, postupne chátrali a po druhej svetovej vojne boli obnovené a prispôsobené svojej novej funkcii - umeleckej galérii. Škoda, že sa nezachovala pôvodná funkcia, ktorú by miestni radšej uvítali.

Širokým nadchodom sa ocitneme v Old Bazar (Stara Čaršija – macedónsky), kde vás pohltí typická turecká spleť uličiek, preplnených nespočetnými obchodíkmi so suvenírmi. Prevažujú tu skôr moderné reštaurácie a bary, do ktorých vás vtiahnu uvádzači, stačí si sadnúť a ochutnať turecko-macedónske špeciality.

Ľahko sa môžete stratiť v bludisku úzkych uličiek (pripúšťam, že sa mi to už viackrát stalo), pritom nájdete nejaký skutočný „poklad“ na tých nečakaných miestach, ako sú napríklad bezisten (starý, krytý trh) alebo hamam (verejné kúpele). Starý bazár tvorí kontrast so zvyškom mesta.

V zašitých uličkách je to, ako keby tu zastal čas asi pred 100 rokmi. Na mnohých miestach zanechala história mnoho viditeľných stôp zobrazujúcich život po celé storočia. V starých čajovniach sa čaj stále podáva v malom typickom pohári na kovovej miske.

Mnoho obchodov sa nachádza po uliciach s charakteristickými výrobkami, ktoré nájdete iba na tomto mieste. Vráťte sa sem podvečer, vyskúšajte jeden z BUBO tipov nižšie a Skopje si obľúbite.

Keď ste v starom bazári, môžete si vychutnať najlepší výhľad na Skopje. BUBO vám poradí, kde hľadať. Miesto je trochu skryté a veľa ľudí o ňom nevie, takže si ho môžete vychutnať v pokoji. Choďte do Hotela Arka a spýtajte sa na kaviareň v najvyššom poschodí (rooftop caffe). Pohľad zhora je úžasný, najmä tesne pred západom slnka, keď slnečné lúče pretekajú mestom. Starý bazár je priamo pred vami, s Macedónskym námestím, centrom a horou Vodno v pozadí.

Pokračujeme v islamskej časti a čaká nás mešita Mustafa Pasha. Presnejšie je situovaná na návrší, neďaleko pevnosti Kale. Svoj názov má podľa vezíra Mustafa Pasha, ktorý nariadil jej výstavbu. Mešita bola slávnostne otvorená v roku 1492. Má jeden minaret s výškou 47 m a kupolu s priemerom 22 m, čo z nej robí jedného z rekordmanov na balkánskom polostrove. Podľa pamätnej dosky nad vstupom do mešity, ktorá je z kameňa a písaná v arabskom písme, je doložené, že mešita bola vybudovaná na mieste pôvodného stredovekého kostola.

Na rozdiel od ostatných stavieb v meste mešita Mustafa-Pashu neutrpela počas zemetrasenia v roku 1963, takmer žiadne škody. V pešej vzdialenosti od mešity môžete navštíviť Čifte hamam, Kuršumli An (Kurshumli An), Kapan An, Suli An, mešitu Murat Pasha, mešitu Sultan Murat, hrobku Isa Bey a mešitu Aras.

Našu prehliadku zakončíme za hradbami a medzi ruinami bývalej pevnosti, ktorá vystupuje nad brehom rieky Vardar. Jej názov Kale pochádza z tureckého jazyka a znamená pevnosť. Prvá pevnosť tu bola umiestnená už v 6. storočí a bola niekoľkokrát prestavovaná a modernizovaná počas nadvlády Osmanskej ríše. Počas prvej svetovej vojny padla pevnosť do rúk Rakúsko-Uhorska, ktoré ju využívalo ako vojenské sklady.

Od roku 1951 tu už neexistuje žiadny zachovalý objekt, iba archeologické vykopávky. Ponúka však panoramatický výhľad na staré aj moderné Skopje a okolité rozľahlé kopce. BUBO tu odporúča stráviť romantický západ slnka a sledovať, ako sa mesto postupne oblieka do svojej večernej okúzľujúcej róby.

Kostol sv. Klementa - najväčšia katedrála dnešnej macedónskej pravoslávnej cirkvi. Kostol sa skladá iba z kopulí a oblúkov a je jedným z najzaujímavejších architektonických príkladov nedávnej histórie. Stojí za návštevu.

Akvadukt Skopje - leží len 3 km od centra mesta, neďaleko obce Vizbegovo a bol využívaný ako primárny spôsob zásobovania vodou od 18. storočia. Dnes sa zachovali iba 386 metrov s 55 oblúkmi.

Vrch Vodno - je to perfektný útek z mesta. Ponúka vyžitie horolezcom, turistické chodníčky pre každú úroveň, alebo pre odvážnejších aj paragliding. Odporúčam ísť až na vrchol, kde si môžete vychutnať úžasný výhľad a uvidíte ikonickú pamiatku Millenium Cross postavenú v roku 2002. Jeden z najväčších kresťanských krížov na svete, viditeľný až zo vzdialenosti 100 km, v noci svietiaci na mesto Skopje, je takmer dvakrát väčší ako slávna socha Krista Spasiteľa v Rio de Janeiro. Počas letnej sezóny tam jazdí lanovka, cez zimu musíte vyjsť jedine na pešo. Najvyšším bodom je Krstovar, vysoký 1 066 metrov nad morom. Musíte si vziať jeden z autobusov, ktoré začínajú z autobusovej stanici a idú cez centrum, môžete ho chytiť na ulici 11. October, blízko hlavného Macedónskeho námestia. Autobus vás zavezie na Sredno Vodno, odkiaľ budete potrebovať lanovku (alebo pešo) na vrchol hory. Lanovka je šialene lacná, menej ako 2 EUR/ späť. Len nezabudnite, že posledný autobus odchádza do mesta zo Sredna Vodna o 17:00. Ak zmeškáte, tak taxík Vás vyjde cca 6 eur.

Kaňon Matka - Ide o kaňon Matka, ktorý vytvorila rieka Treska. V oblasti kaňonu Matka rastie vyše tisíc rastlinných druhov a 20% z nich je endemických. Špecifické je tiež veľké množstvo motýľov, ktoré sa vôbec neboja sadnúť vám na rameno. Kaňon je hlavne pre tých, ktorí si chcú užiť turistiku, alebo plavbu loďkou pomedzi krásne kaňony. Možnosťou dopravy je kombinácia mestskej a prímestskej autobusovej dopravy, alebo jednoduchší, ale drahší variant je ísť taxíkom, ktorý vás aj na dohodnutý čas príde vyzdvihnúť. Na Matku sa tiež dostanete zo Skopje pešo. Náročnejšia značená turistická trasa vedie z centra na kopec Vodno (odvšadiaľ je vidieť, vďaka obrovskému kovovému krížu nad mestom), odtiaľ potom cez hrebene až do kaňonu. Ak ste v dobrej kondícii, môžete tento výlet zvládnuť za jeden deň, zážitkom ale určite môže byť aj prespanie vo voľnej prírode.

Je takmer nemožné, aby ste počas návštevy Severného Macedónska a Skopje samotného neochutnali symbol Balkánu: rakiju. Destilovaný lieh vyrobený z kvaseného ovocia, zvyčajne z hrozna. Skvelé miesto pre začatie dobrodružstva s rakijou je v Rakija Bar Kaldrma, v časti Old Bazar. Toto pôvabné miesto na pitie má luxusné čaro dávnych čias a ponúkajú tu viac ako 30 druhov. K poháriku si dajte  tradičný „shopska“ šalát - paprika, paradajka, uhorka a cibuľa, posypaný feta syrom - dokonalé predjedlo.

Kam za balkánskou zábavou? Jednoznačne Brewery „Old Town“. Tento tip mám od miestnych a je zaručený. Oslovil ma výrobou vlastného piva, skvelým výberom pokrmov a to v príjemnom do dreva zasadenom prostredí. Čo ma ešte viac uchvátilo, bola zábava, ktorá sa tu podvečer rozprúdila. Priamo pred hosťami začala hrať uletená kapela, ktorá spájala energiu živelného prejavu s kvalitnou rozmanitou hudbou. Zábava ako z Kusturicovho filmu.

Prehliadku Skopje môžete ukončiť večerou v najlepšej reštaurácii hlavného mesta – Skopski Merak. Priateľská obsluha, úžasná atmosféra, lahodná chuť tradičných jedál. Ak si nebudete vedieť vybrať zo širokej ponuky jedál (aj pre vegetariánov), oslovte čašníka, ktorý vám zaručene dobre poradí. Všetky jedlá sú tu chutné, my však nepohrdneme bravčovými rebierkami, hlineným hrncom Skopski Merak (bravčové filé, hovädzie mäso, miešaná zeleniny, pečivo) či španielskym šalátom. O reštauráciu je veľký záujem, takže, ak chcete túto reštauráciu navštíviť, musíte si dopredu rezervovať stôl.

Medzi najlepšie reštaurácie patrí aj Pivnica An. Nachádza sa v historickej časti mesta, v budove z 12. storočia. Tiež tu môžete ochutnať tradičné macedónske jedlá ovplyvnené osmanskou kultúrou. Vyskúšajte národné jedlo zo zemiakov, baklažánov, mäsa, ryže a mrkvy – turli tava.

Najlepším príkladom na hľadanie nových chutí je Four Restaurant. Reštaurácia pri rieke Vardar s výhľadom na Kale je dobrým príkladom vytvárania jedinečných gastro zážitkov. Ich kuchyňa uspokojí všetky vaše zmysly. Pri návšteve tejto reštaurácie sa každý deň premení na špeciálnu príležitosť. Ponúkajú výborné raňajky, sushi, ale najlepšie sú tu arabské jedlá.

Ak ste boli na večeri a nechce sa vám ísť naspäť na hotel, navštívte OWL Mixology Bar. Lepší bar s koktailmi v Skopje a ani v celej krajine nenájdete. Opäť tu platí pravidlo, ak si neviete vybrať, nechajte si poradiť priateľským personálom.

Za svojskou energiou, čo Skopje vyžaruje, je temná história. Podpísala sa tu Osmanská ríša, obdobie Juhoslávie, a takisto zemetrasenie v roku 1963, kedy veľká časť centra bola zničená. Mesto bolo prestavané takmer od základu a vdýchlo mu to novú tvár, kde sem tam natrafíte na trochou patiny, ktorú pocítite v starom tureckom bazáre, alebo v zachovalej mešite. Moderna verzus história, presne táto zmes a živelnosť kultúr zaujme.

Človek sa tu nestratí, stretnete tu milých a temperamentných ľudí, čo radi poradia, alebo nevtieravo niečo predajú, ak máte šťastie, aj vám zahrajú ten pravý balkánsky bašavel.

Prívrženci prírody si tu nájdu svoje, pri výstupe na kopec Vodno, kde majestátne stojí najväčší kríž sveta a odtiaľ už máte iba na skok prenádherný kaňon Matka. Nič viac, nič menej. Pre mňa, Skopje nie je mestom gýču ako ho mnohí nazývajú, ale to zistíte, iba ak sa mu dostanete pod kožu.