Belehrad - dokonalý návrat v čase

Prehliadka

Belehrad - dokonalý návrat v čase

Pre turistov zo zámoria, ktorí chcú vidieť Európu, určite nebude Belehrad na najvyšších miestach rebríčku miest, ktoré treba navštíviť. Je však nejeden dôvod, prečo sa sem vybrať - atmosféra, pravý slovanský temperament, jednoduchá no kvalitná kuchyňa a priam neuveriteľný kontrast starých budov s novými modernými. Taktiež množstvo pamiatok, ktoré tu môžete obdivovať. Belehrad ponúka viac, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Belehrad Počasie

zamračené

zamračené

19°C

Predpoveď 23.Apr

Východ slnka 05:40

Západ slnka 19:33

Belehrad je mestom, ktorého hlavné pamiatky si viete pozrieť v priebehu jedného dňa. K tomu aj okolie plné kontrastov - na každom kroku niečo iné. A k tomu srbský temperament a šarm, ktorý sa naplno ukáže v deň futbalového zápasu, športu, ktorý je pre Srbov náboženstvom, a o to viac v Belehrade.

Partizan či Crvena Zvezda? Ak zodpoviete na túto otázku správne, ušetrí vás to starostí a budete si môcť dovoliť prakticky čokoľvek. Zblíženie sa so Srbmi prichádza cez patriotizmus a pokiaľ im ukážete, že máte Srbsko radi, budú k vám pristupovať rovnako ako k členom rodiny. Čo si pod tým presne predstaviť? Vysvetlím v odsekoch nižšie vrátane toho, prečo som v titulku použil spojenie "dokonalý návrat v čase".

Vstup do Belehradu #

Už prvé obrysy Belehradu sú skutočný zážitok s wow efektom. Možno to bola len náhoda, ale deň predtým, ako som sa vybral do Belehradu, sa mi snívalo o tom, že som sa ocitol v Bratislave z 80. rokov. Budovy ošarpanejšie, autá staršie, verejná doprava v plienkach. Dostávam sa autom do Belehradu a pomyslím si: "Nebodaj opäť spím a tento sen pokračuje?" Tentoraz to ale bola realita.

Prvý dojem z Belehradu je presne takýto - ako Bratislava v 70.-80. rokoch minulého storočia. Stará, ošarpaná, zvláštna. Víta vás staroba. Vonkajšie časti mesta, označované ako bloky, sú plné starých panelákových budov, o ktoré sa zjavne dlhú dobu nik nepostaral. Svoje najlepšie časy majú dávno za sebou. Zvláštnejšie sú o to, že majú skutočne nepravidelné tvary - vytŕčajúce balkóny robia z budov tvar nepravidelného osemuholníka, iné balkóny sú zabudované priamo v budove akoby boli samostatnou izbou. Zvláštne staré paneláky sú ešte doplnené o divnejšie prvky a jasne dominuje budova, ktorú nemožno prehliadnuť.

Západná brána Belehradu - to je budova s horným nápisom Zepter, ktorá slúži ako pomyselné dvere do metropoly Srbska. Dve tenké budovy paneláku, jedna nesymetricky vyššia ako druhá, sú spojené dvomi, našťastie, symetrickými stĺpmi, ktoré uprostred hore pretína most vyzerajúci ako samostatný tenký domček a na pravom stĺpe veža pripomínajúca ufo. Taký "trošku" škaredší" Seattle. Naozaj by ma zaujímalo, čo si myslel architekt tejto budovy, keď ju navrhoval. Alebo, lepšie povedané, koľko mal vypité. 

Jedna z panelákových budov je ešte naviac doplnená o obrovskú pozdĺžnu obdĺžnikovú reklamu. Ľudia, ktorí tam bývajú, asi nebudú spokojní, že prichádzajú o výhľad, pomyslím si. V blízkom okolí však vidno skutočne len ošarpané paneláky, ktoré vyzerajú horšie a staršie ako najmenej udržované slovenské internáty. Brutalistický štýl stavby, ktorá je ako z dystopického filmu - toto je privítanie od Belehradu.

Z histórie Belehradu:

Belehrad je jedným z najstarších miest v Európe s osídlením, ktoré tu nepretržite existuje už najmenej 7 000 rokov. Neďaleko centra Belehradu sídli kultúra, ktorá je dokonca staršia ako osady v Mezopotámii.

Objavené praveké vinčské znaky kmeňa, ktorý sa na strategickom európskom mieste usadil pred 4 000 rokmi, sú jednou z najstarších foriem abecedy.

V prvom storočí n.l. Rimania dobyli Belehrad, vládli mestu a zachovali názov osady Singidunum na viac ako štyri storočia. Po rozpade Rímskej ríše na Západorímsku a Východorímsku ríšu sa Singidunum zmenilo na pohraničné mesto Byzantskej ríše. Po páde Rímskej ríše nasledovala invázia barbarov - vtrhli sem východní Avari, Gepidaes, Góti, Sarmati a Slovania.

Vďaka svojej polohe priamo na hranici bolo mesto častým terčom nepriateľov. Singidunum už nedokázalo odolávať útokom a v roku 441 ho vyplienil Hun Attila. Mesto obnovil v roku 466 bzyantský cisár Justinián, ktorý prestaval Singidunum v roku 535 a nabralo veľký vojenský výynam. Na konci 6. storočia bola pevnosť napadnutá a zničená Avarmi i Slovanmi a bolo po názve Singidunum.

Srbská vláda nad Belehradom sa začala v roku 1284 srbským kráľom Dragutinom, zaťom a vazalom uhorského kráľa Ladislava IV. Od roku 1403 do roku 1427 mesto výrazne prekvitalo a bolo jedným z najdôležitejších hospodárskych, kultúrnych a náboženských centier Európy s približne 40-50 000 obyvateľmi.

Turci považovali Belehrad za jednu z najťažších prekážok pri dobývaní strednej Európy. Dobyli ho v až roku 1521 pod velením sultána Sulejmana Nádherného, mesto zbúrali a vypálili. Turecký Belehrad sa neskôr stal obrovským obchodným a obchodným centrom, zažil 170 rokov mieru a prosperity.

Po tureckej porážke pred bránami Viedne v roku 1688 Rakúšania dobyli Belehrad, ale ich vláda bola veľmi krátka, dokonca o dva roky neskôr nad ním Turci opäť získali kontrolu. Belehrad bol trikrát okupovaný Rakúšanmi, avšak Osmani ho zakaždým rýchlo dobyli späť a jeho výraznú časť zničili.

Srbské povstanie nastalo v roku 1804. Po dvoch rokoch bojov sa mesto stalo hlavným mestom Srbska a symbolom slobody pre jeho ľud. Mimochodom, v roku 1813 sa Turkom podarilo opäť získať kontrolu nad mestom a následné represie viedli k ďalšiemu povstaniu v roku 1815. Až v roku 1867 však Turci definitívne odišli z Belehradu.

Rozvoj Belehradu zastavili dve svetové vojny. Počas tej prvej stratila krajina 28 % svojej populácie. Belehrad sa vtedy stal hlavným mestom nového Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov: boli postavené väčšie budovy, nové parky a zariadenia, ako aj prvý most medzi Sávou a Dunajom. V roku 1936 vyhlásili Belehrad za turistické stredisko.

Počas 2. svetovej vojny mesto bombardovali nacisti a oslobodili ho až sovieti. 29. novembra 1945 maršal Josip Broz Tito vyhlásil v Belehrade Socialistickú federatívnu republiku Juhoslávia.

Nevyriešené otázky rôzneho pôvodu (etnické, politické a ekonomické) viedli k rozpadu Juhoslávie v roku 1991, čo znamenalo koniec najdlhšieho obdobia mieru na Balkáne.

V roku 1999 jednotky NATO bombardovali a ničili obytné budovy, administratívne a výrobné zariadenia ako odpoveď na genocídu na tomto území. V roku 2003 sa Belehrad stal hlavným mestom Srbska a Čiernej Hory. Od mája 2006 je Belehrad hlavným mestom Srbska.

5 fotografií

Belehrad má svoju špecifickú atmosféru

Doprava v Belehrade #

Rýchlostná cesta vedúca do Belehradu je veľmi fajn, dá sa presúvať rýchlo bez väčších problémov a pri Západnej bráne vás ešte uvíta z kvetov vyrobený nápis "Belehrad" v azbuke, kde sú slová "beo" a "grad" predelené erbom mesta. V širšom centre však už začínajú problémy. Doprava je tu chaotická, mesto preplnené, na každom zo semaforov svieti zelená možno tak 20 sekúnd a cesty sa tu neustále križujú. Belehrad je mestom pre trpezlivých vodičov.

Tými Srbi zrovna nie sú a nedodržujú pravidlá tak, ako by mali. Som toho svedkom na jednej veľkej križovatke, kde potrebujem odbočiť doprava. Napriek tomu, že do toho smeru chodia autá a navigácia ukazuje, že doprava zabočiť môžem, z mojej strany je tam nezmyselný zákaz odbočenia. Predo mnou je na semafore domáce auto s ŠPZ-kou BG, zabáča doprava, a tak sa vydávam za ním. Zastavujú ma policajti.

"Nevideli ste značku?" pýta sa ma policajt v dobrej nálade, mám však potmehúcku výhovorku. "Predo mnou bolo auto Belehradčana (ktoré tiež zastavili), odbáčal doprava, tak som si myslel, že to nie je problém". Aby bolo jasné, Belehrad som naposledy navštívil v októbri 2017, keď sa tam konal zápas Európskej ligy Crvena Zvezda vs. Arsenal Londýn. "Viete, ideme na futbal a potrebujeme sa dostať k ubytovaniu, ktoré je doslova tu za rohom," hovorím ďalej policajtovi, ktorý sa ma spýta: "Komu fandíte?" Celé auto na to okamžite zahlási: "Zvezda, samozrejme, budeme fandiť s úžasnými srbskými fanúšikmi". Policajt sa pousmeje a pustí ma ďalej, bez pokuty, len s menším upozornením. O tomto hovorím, ukážte lásku k športu a krajine a budú vás mať ako za súrodencov.

Ostatné formy dopravy:

Belehrad nemá metro, čo činí z mesta s 1,7 miliónmi obyvateľov najväčšie európske mesto bez metro systému. To je vo výstavbe, dovtedy ale môžete pri doprave v meste využívať autobusy MHD, trolejbusy i električky.

Lístky si viete zakúpiť u vodiča alebo v označených novinových stánkoch či automatoch. Papierový lístok stojí 89 srbských dinárov (0,75 €). Lístok na celý deň vás vyjde 250 RSD (2,13 €), trojdňový 700 RSD (6 €) a päťdňový 1000 RSD (8,5 €). Mesačná električenka vychádza na 2 900 RSD (25,5 €). K dispozícii sú pre turistov aj "sightseeing" autobusy a tiež plavba po Dunaji. Viac informácií nájdete na tejto stránke.

Z letiska Nikolu Teslu sa do centra Belehradu viete najrýchlejšie dostať taxíkom (vzdialenosť cca 20 km, jazda zhruba 20-30 minút v závislosti od premávky). Vyjde vás to cca na 20 až 25 €. Druhou možnosťou je minibus A1, ktorý ide do centra každých 60 minút a v najvyťaženejších časoch aj častejšie. Lístok vás vyjde 3 eurá a jazda trvá cca 60 minút.

Verejnú dopravu určite odporúčam, nielen večné zápchy, ale aj parkovanie v meste je peklo. Pokiaľ nemáte ubytovanie s vyhradeným parkoviskom v cene, pošlú vás na najbližšie sídlisko. "Tam určite nájdete miesto, ak nie, chvíľu len počkajte," radia miestni. Chvíľa sa ale môže zmeniť aj na desiatky minút. A určite neparkujte mimo čiar či tak, že iné autá nevyjdu. Kým jedno auto takto parkovalo, pýtam sa, či môžem rovnako zastať tiež. "Neodporúčam, tento ešte dnes skončí s prepichnutými pneumatikami," hovorí mi suverénne domáci obyvateľ.

Akí sú Srbi? #

Čo čakať od Srbov, to mi naznačila už vysoká škola. V jednom ročníku som mal na internáte spolubývajúceho Srba a bol to (v nie úplne pozitívnom slova zmysle) zážitok. Na izbe mal celý deň pustenú srbskú hudbu - hralo dookola nie viac ako 20 pesničiek, spávať chodil neskoro v noci, ba až nadránom a zobudil sa poobede. Často totiž chodil na nočné služby do priemyselného parku. Alebo na párty baviť sa s ďalšími Srbmi. Nebol tiež zrovna poriadkumilovný - keď si doniesol jedlo do chladničky, nechal ho tam hoc aj dva mesiace, tá následne poriadne zapáchala, on však zatĺkal, že to nie je jeho jedlo.

Pravý srbský temperament je presne o tomto - hrdosť na svoj národ a patriotizmus aj v zahraničí, neodklonenie sa od svojej kultúry a svojich ľudí, ale po celý čas rovnaká vlna. Neporiadok a špina, s ktorou treba rátať aj v uliciach Belehradu, nie je to však horšie ako napríklad na juhu Talianska. Rovnako tak lenivosť a počudovaniahodná bezstarostnosť. Taktiež však pracovitosť, schopnosť presadiť sa v náročných podmienkach a bojovať o tie lepšie, spoločenskosť a schopnosť odviazane sa baviť a oproti Slovákom aj väčšia otvorenosť.

Mnoho ľudí si tiež z internetových memes predstaví Srbov ako kľačiacich na chodníku oblečených v teplákovej súprave Adidas s cigaretou v ruke. Srbi sú chudobnejší a zvyknutí na náročnejšie pomery, čo sa ale na oblečení zobrazuje inak - viackrát do týždňa, niekedy aj viac týždňov po sebe, nosia to isté. Cigareta v ruke, to je však pravda, tú si doprajú. A v Srbsku sa fajčí veľa, aj v reštauráciách, voči tomuto musíte byť odolní, keď krajinu navštívite.

Päť zaujímavostí o Belehrade:

  1. Mal 15 rôznych mien. Kelti ho nazývali Sngidun, Rimania Singidunum. Jeho slovinský názov je Beograd, starí Chorváti ho nazývali Biograd na Dunavu, latinský názov bol Alba Graeca, no počas bulharskej nadvlády to bol Alba Bulgarica a Maďari ho nazývali Fehérvár, Nandoralba, Nándorfehérvár a Landorfehérvár. Weißenburg a Griechisch-Weißenburg boli jeho nemecké názvy, Castelbianco zase talianske, Velegrad bolo byzantské meno, Dar Al Jihad (dom vojny) bolo osmanské označenie, Belgrat turecké a Prinz Eugen Stadt nacistické.
  2. Lonely Planet svojho času označil Belehrad za mesto s najlepším nočným životom na svete. Mesto má viac ako 170 riečnych klubov, ktoré sú znakom mestského nočného života. Názov prvého z nich bol Vodenica.
  3. Belehrad je mestom na meste. Pod povrchom má viac ako sto jaskýň, kanálov, tunelov a chodieb, ktoré rozprávajú príbeh o jeho spojení s rôznymi ríšami a štátmi, ktoré tu vládli v priebehu vekov. Rímske siene a akvadukty, Titove tajomstvá aj tajomstvá špiónov Komunistickej informačnej kancelárie – všetky ich nájdete pod Belehradom rovnako aj ako jadrový úkryt pre elitných politikov.
  4. Podľa niektorých historikov bola prvá kafana (tradičná balkánska reštaurácia, kde sa podáva veľa alkoholu a tradičných jedál) otvorená v belehradskom Dorcole v roku 1522. Tu sa podávala iba čierna káva, preto kafana.
  5. Držiteľ Nobelovej ceny za literatúru z roku 1961 pochádzal z Belehradu - Ivo Andrič. Napísal diela ako Na Drini Cuprija, Travnicka Hronika či Prokleta Avlij.

Deň v meste alebo čo vidieť v Belehrade #

Ako som písal už vyššie, v Belehrade je množstvo miest či pamiatok, ktoré sa oplatí vidieť a navštíviť na vlastnej koži. Pokochať sa tu bude čím a keď sa od starých budov na okraji mesta dostanete do centra, uvidíte skutočne krásne architektonické skvosty, pri Dunaji vyrastajúce moderné budovy aj zachovalé hradby. A dokonca sa tu môžete aj okúpať ako pri mori, ak si trúfnete. Začnem najznámejšou pamiatkou z titulnej fotky tohto článku.

4 fotografie

Kostol sv. Sávu v noci

Kostol sv. Sávu

Najrozoznateľnejšia pamiatka Belehradu a možno aj Srbska. Dominanta, ktorú uvidíte takmer odvšadiaľ v Belehrade. Panoráme mesta dominuje nielen preto, že leží na vrchu Vračarskej planiny, ale aj pre svoju výšku 79 metrov. Patrí medzi najväčšie pravoslávne kostoly sveta.

Kostol sv. Sávu postavili na mieste, kde Osmani v roku 1595 spálili pozostatky svätého Sávu. Kým ale samotný kostol začali stavať, prešlo takmer 400 rokov. S výstavbou exteriéru finišovali až v roku 1989 a interiér stále nie je úplne dokončený, ale dominujú mu nádherné zlaté prvky.

Odporúčam návštevu Kostola sv. Sávu minimálne dvakrát za deň. Počas poludnia sa totiž môžeze započúvať do hypnotizujúceho zvuku 50 zvoniacich zvonov. A večer je zase tento kostol krásne vysvietený a atmosféru miesta dopĺňajú tamojšie fontány.

Kto bol sv. Sáva?

Svätý Sáva, vlastným menom Rastko Nemanjič, bol srbské knieža a pravoslávny mních, prvý arcibiskup autokefálnej srbskej cirkvi, zakladateľ srbského práva a diplomat. Na Athose založil kláštor Hilandar, ktorý sa stal jedným z najdôležitejších kultúrnych a náboženských centier srbského ľudu.

V roku 1219 ho patriarchát v exile v Nicei uznal za prvého srbského arcibiskupa a v tom istom roku napísal najstaršiu známu ústavu Srbska - Zakonopravilo nomocanon - čím si zabezpečil úplnú náboženskú a politickú nezávislosť. Sava je považovaný za zakladateľa srbskej stredovekej literatúry a tiež jedného z najvýznamnejších postáv srbských dejín. Je patrónom Srbska, Srbov a srbského školstva.

Belehradská pevnosť - Kalemegdan

Takmer 1 000-kilometrová rieka Sáva sa vlieva do Dunaja práve v Belehrade, a to presne pri pevnosti. Pevnosť Kalemegdan, ležiaca na vysokom hrebeni, je ideálnym miestom, kde pozorovať sútok riek. Jedno z najvýznamnejších turistických miest mesta, veď v minulosti ho táto pevnosť obklopovala celé a bránila ho pred Rimanmi, Keltmi či Hunmi. Pod ňou je dokonca podľa legendy pochovaný aj Hun Attila. Dnes je stále pozoruhodne zachovaná a doplnená aj o krásny kostol Ružica.

6 fotografií

Kalemegdan - strážca Belehradu

Nudiť sa tu nebudete, v parku Kalemegdan si viete dobre posedieť a zrelaxovať. Deti tu môžu zamieriť do belehradskej zoo a dospelým zase učaruje delostrelectvo vystavené pred samotnou pevnosťou či športové ihrisko ňou obkľúčené. To by ste tam zrejme naozaj neočakávali. Ja odporúčam navštíviť toto miesto pri západe slnka - pri riečnej delte je o to krajšie. Uistite sa tiež, že vaša cesta prechádza cez historickú rímsku studňu a bránu Despota Stefana Lazareviča.

Námestie republiky

Na hlavnom historickom mestskom námestí - Námestí republiky - sa môže zdať, že je tam priveľa ľudí, ale nebojte sa. Toto je hlavné miesto stretnutia v Belehrade a dobrý orientačný bod, kde sa stretávajú miestni - kod konj (pri koni), teda pamätníku princa Mihaila. Nachádzajú sa tu niektoré z najdôležitejších a najkrajších budov Belehradu.

Nachádza sa tu Národné divadlo aj Národné múzeum. Druhá zo spomínaných budov je síce zatvorená, čo sa však týka kultúrneho zážitku z predstavenia, žiadne iné miesto v Srbsku neponúka lepší zážitok ako práve Národné divadlo. To má už neuveriteľných 153 rokov a vyzerá nádherne, zachovalo.

Ulica Knez Mihailova

Nie, nie je to geografický stred mesta, ale spoločenský stred srbskej metropoly. Dlhý bulvár a prakticky najluxusnejšia časť Belehradu, najlepšia na večeru v reštaurácii, nákupy suvenírov či drahšieho oblečenia. Tiež moderná časť, kde je možné vidieť všetky prvky belehradskej spoločnosti, či už ide o obchodníkov v kaviarňach alebo mladých ľudí, ktorí po nej bezcieľne pobehujú hore-dole.

Ulica vyžaruje prirodzený šarm, lemujú ju historické budovy, ktoré sú síce staršie, ale v tejto časti udržiavané a popri moderných budovách teda nie sú ako päsť na oko. Počas 19. storočia si tu bohatí ľudia začali stavať svoje domy a tradícia pokračuje prakticky až dodnes. Ulica je kilometer dlhá, takže tu nebude núdza o prechádzky a zablúdenia do rôznych uličiek.

Chrám sv. Marka

Menej známy a navštevovaný, no nemenej pekný pravoslávny kostol. Crkva Svetog Marka je budova, ktorú dokončili vlastne až v roku 1940 a nahradila drevený kostol z roku 1835. Nachádza sa v parku Tašmajdan a je jedným z najväčších kostolov v krajine, neďaleko sa nachádza aj celkom pekná budova parlamentu.

Nad vonkajším vchodom do kostola nájdete mozaiku apoštola Marka, podľa ktorého kostol nesie svoje meno. Je plný storočných ikon a v jeho krypte je pochovaných niekoľko panovníkov. Tiež spomenutý park Tašmajdan je dobrým miestom, kde sa viete zložiť, posedieť si a vychutnať si nerušnú atmosféru mesta.

3 fotografie

Chrám sv. Marka

Starý palác a Nový palác

Alebo aj Stari dvor a Novi dvor. Postavili ich pre kráľovské rodiny Obrenović a Karađorđević a oba tieto paláce stoja oproti sebe a križuje ich Námestie Andričeva Venaca. Starý palác z 80. rokov 19. storočia ohúri architektonickým štýlom Beaux-Arts s interiérmi, ktoré mu poskytla Viedeň. V súčasnosti je to sídlo mestského zastupiteľstva Belehradu, ktoré je pre turistov otvorené na príležitostné prehliadky.

Nový palác tiež revivalistickú architektúru. Dokončili ho v roku 1922 po tom, čo utrpel poškodenia počas prvej svetovej vojny. Jeho fasáde dominuje dvojposchodová kolonáda z iónskych stĺpov a dnes je sídlom prezidenta Srbska.

Ubytovanie v Belehrade - BUBO tipy:

Metropol Palace - Podľa nás top hotel Belehradu. Nachádza sa v centre a pred 10 rokmi ho zrenovovali. Má špičkové spa s 25 metrovým bazénom. Sauna, vírivky, parné kúpele, nechýba ani fitness a relaxačná časť. Tu sa ubytovali najslávnejší zo slávnych hostí - Che Guevara, Elizabeth Taylor, Sophia Loren, Brigitte Bardot, Jack Nicholson, Robert de Niro či Neil Amstrong. 

Hyatt Regency Belgrade - Päťhviezdičkový hotel v obchodnej štvrti Novi Beograd. Krásne výhľady, jazzová hudba, niekoľko reštaurácií s chutnou medzinárodnou kuchyňou a miestnymi špecialitami - to všetko tu nájdete. Izby sú elegantné, priestranné, v pastelových farbách a príjemne zariadené tak, ako by ste to od Hyatt očakávali.

Saint Ten - Sofistikovaný luxus. Je tu 56 izieb a atmosféra je veľmi príjemná, útulná a intímna. Takmer okamžite sa tu musí každý cítiť príjemne. Do starého mesta to je na skok - iba 10 minút peši a ste tam. Chrám Sv. Sávu je iba 4 minúty pešo od hotela. Nájdete tu aj spa, fitness, saunu a vírivka, ale aj špičkovú reštauráciu Sanctus.

Square Nine - Nachádza sa na Námestí študentov v srdci starého mesta Stari Grad a má elegantné a komfortné izby. Má tiež 5 hviezdičiek a nájdete v ňom všetko, čo by ste od luxusného hotela očakávali. Nachádza sa v ňom aj jedna špičková reštaurácia, takže nezabudnite na slušné oblečenie.

Budova Národného zhromaždenia (parlamentu)

V domácom jazyku Dom Narodne skupštine Republike Srbije) je sídlom Národného zhromaždenia Srbska na námestí Nikolu Pašiča v centre Belehradu. Hoci pôsobí staršie predovšetkým svojím exteriérom, je pomerne novou budovou, ktorej história sa datuje do roku 1936.

Postavená je v novorenesančnom a novobarokovom štýle a v jej interiéri sa nachádzajú veľké a malé sály či konferenčné miestnosti, centrálny vestibul je zakončený kupolou, nájdete tu tiež polychrómované steny so stĺpmi, pilastre, výklenky a lodžie a mramorovú podlahu. Dizajn nábytku Krasnov odráža súčasný vkus Belehradu. Naozaj krásna budova parlamentu, ktorú si môžete pozrieť na vlastné oči.

Ada Ciganlija

Hoci raz náš bývalý exprezident omylom použil slovné spojenie "srbské pobrežie", vedze, že v Srbsku by ste more hľadali márne. Nie však miesta, kde sa dá dobre okúpať. Malým morom v Belehrade je práve Ada Ciganlija, teda riečny ostrov na rieke Sáva, ktorý sa zmenil na polostrov. Domáci tomuto miestu nepovedia inak ako "Belehradské more".

Stačí, že teplota presiahne 20 °C a už sa tu zhromažďujú turisti, ktorých môže byť denne až 100 000. Nečudo, máte tu totiž piesočnaté pláže, veľa zelene, bary, malý akvapark pre deti, dokonca aj možnosť zahrať si golf. Športovci sa tu tiež vedia vyblázniť pri tenise či ragby, ale aj zaveslovať si. Tí najodvážnejší aj zaplávať si.

Na belehradskej pláži - ako pri mori
Foto: Depositphotos

Skadarlija

Je známa ako belehradská bohémska štvrť, Skadarlija je však skôr ulica ako celá oblasť a má iba 400 metrov. Čím je táto ulica taká významná? Je to zrejme najkrajšia ulica celého Belehradu. Je plná reštaurácií, barov a kaviarní, všetky sú posiate dláždenými kockami, na ktoré je radosť sa ráno pozerať a na ktorých je ťažké chodiť, keď ste opití. Kedysi bola "epicentrom" básnikov, akademikov a opilcov, teraz tu viete nájsť najlepšie reštaurácie v meste.

Najznámejšia ulica v Belehrade Skadarlija sa nachádza v Starom Meste a spája bulvár Despot Štefana s Dušanovou ulicou. Historické budovy a atmosférické trhy, to všetko robí zo Skadarlije akoby verziu srbského Montmartru v Paríži.

Múzeum Nikolu Teslu

Jeden z najobľúbenejších a Srbov (a Chorvátov) na svete a priam neuveriteľný vynálezca sa dočkal pocty v múzeu v centre mesta. Múzeum sa nachádza v diplomatickej štvrti vo Vračare a zobrazuje množstvo vynálezov tohto veľkého muža spolu s mnohými jeho osobnými predmetmi. A tu je Nikola Tesla aj pochovaný.

Nájdete tu skutočne tisíce dokumentov, kníh, fotografií a kresieb súvisiacich s jeho dielom elektrifikovať svet. V múzeu sa nachádzajú aj interaktívne výstavy vrátane počítačových modelov jeho vynálezov. Ak ste niekedy chceli vytvoriť svetlo jednoduchým držaním žiarovky, toto je to správne miesto, kam musíte zamieriť.

Crvena Zvezda a Partizan Belehrad #

Štadión Rajka Mitiča - srbská Maracaná a miesto, ktoré by mal navštíviť aj nefanúšik futbalu. Povinná jazda tiež pre milovníkov športu. Hoci je pre Srbov najlepším športovcom histórie (neprekvapivo) úspešný tenista Novak Djokovič, rodák z Belehradu, športom číslo jedna je futbal. A jedno z najväčších derby sveta Crvena Zvezda vs. Partizan je mestská rivalita, ktorá nemá obdoby. Komu z nich fandíte? Ak na túto otázku zodpoviete nesprávne, keď sa vás miestni hooligans spýtajú, hrozí vám až bitka. Radšej v tomto prípade povedať, že futbal nepozeráte, ak si nie ste istí...

5 fotografií

Na zápase Crvenej Zvezdy - veľký zážitok

Domov červenej hviezdy a zápas tu je úžasným zážitkom. Až 53-tisícový štadión je tu zaplnený do posledného miesta, zápasom nechýbajú dokonalé choreografie fanúšikov a pokiaľ máte citlivé uši, zoberte si štuple do uší, tu ľahko ohluchnete.

Keď som bol tu na zápase, hľadal som si miesto na sedenie podľa vstupenky. Pýtal som sa domácich, kde to vlastne sedím a pozerali sa na mňa nechápavo. Až potom som zistil, že vaše miesto závisí od priebojnosti a nie od označenia na vstupenke. Neviete text pokrikov, ktoré sa spievajú? Nevadí, musíte improvizovať, prípadne vám dajú text do ruky, aby ste aspoň skúšali povzbudzovať správne. Atmosféra vás strhne a ticho určite nezostanete.

Mestský rival FK Partizan sídli na susednom štadióne s rovnakým názvom. Jeho kapacita je menšia oproti rivalovi - 30 000. Rovnako tak jeho víťazná bilancia (27-krát majster domácej súťaže, kým Crvena Zvezda je 33-násobný šampión). Zvezda sa tiež tešila z triumfu v Lige majstrov (1991). Takzvané večné derby medzi týmito dvomi klubmi je poriadne vyhrotená záležitosť. Patria k nej emócie, dymovnice, bitky i plné nasadenie polície v ten deň. Vo vzájomných zápasoch tirumfovala zvezda 66-krát, 55-krát sa zrodila remíza a 47-krát vyhral Partizan. Preklopí sa bilancia niekedy na stranu čierno-bielych?

Srbská kuchyňa - čo ochutnať #

Punjene paprike (plnená paprika) - Iná ako slovenská plnená paprika. Nepodáva sa s knedľou, ale s pečenými zemiakmi. Ide o typ dolmy vyrobený z vydlabanej sladkej papriky plnenej ryžou, mäsom a inými prísadami. Plnené papriky sú varené a podávané v omáčke vyrobenej z paradajkovej pasty, cibule, olivového oleja a korenia.

Sarma - Forma dolmy vyrobená z podobných prísad ako plnená paprika. Ale namiesto toho, aby sa ingrediencie plnili do vydlabanej zeleniny, zabalia sa do nakladaných kapustových listov, a potom sa uvaria na kyslej kapuste. Výdatné jedlo je obľúbené hlavne počas zimy.

Gibanica - Typ srbského syrového koláča vyrobeného z filo cesta, bieleho syra a vajec. Je to obľúbené jedlo v balkánskej kuchyni a existuje v mnohých variáciách od sladkých po slané. Považujú ju za národné jedlo Srbska. Najčastejšie sa podáva ako gužvara (pokrčená). Cesto filo je pokrčené a namočené v zmesi syra, vajec, mlieka, masti, soli a kajmaku – hustej smotany z kravského alebo ovčieho mlieka. Plátky nakysnutého cesta sa potom navrstvia a upečú v rúre. Podáva sa s jogurtom.

Prebranac - Druh srbského fazuľového guláša. Je to výdatné jedlo pozostávajúce z pečených fazúľ varených s cibuľou, cesnakom, sladkou maďarskou paprikou, bobkovým listom a slnečnicovým olejom. Prebranac je základným jedlom srbskej kuchyne. Je to lacné a sýte jedlo pôvodne vyrobené farmármi, aby im vydržalo aj cez dlhé zimy.

Podvarák - Jednoduché jedlo z kyslej kapusty, cesnaku, nadrobno nakrájanej cibule a nejakého druhu mäsa, zvyčajne pečeného bravčového alebo kuracieho mäsa. Prísady sa pečú spolu v rúre a jedlo sa podáva najmä počas zimných mesiacov.

Čevapčiči - Slovákom dobre známe jedlo, o ktorom možno nevedia, že je srbským národným pokrmom. Čevapčiči je druh grilovanej klobásy z mletého mäsa. Recepty sa líšia, ale zvyčajne sa vyrába zo zmesi hovädzieho, jahňacieho, baranieho a bravčového mäsa ochuteného cesnakom, paprikou, čiernym korením a soľou. Silne ochutená mäsová zmes sa tvaruje do malých klobások a potom sa griluje na otvorenom ohni.

Pljeskavica - Ďalšie srbské národné jedlo populárne v mnohých krajinách Balkánu. Pljeskavicu si môžete predstaviť ako srbský hamburger vyrobený z mletého hovädzieho, bravčového alebo jahňacieho mäsa. Môže sa podávať v lepinja chlebe alebo na tanieri s rôznymi prílohami ako ajvar, kajmak a nakrájaná cibuľa.

Čvarci - Srbská verzia vyprážaných bravčových oškvarkov. Rustikálne vidiecke jedlo sa zvyčajne pripravuje na jeseň a konzumuje sa cez zimu, buď ako desiata, alebo ako prísada do iných srbských jedál.

Mučkalica - Srbské mäsové jedlo vyrobené zo zeleniny a zvyškov mäsa, väčšinou z roštenky. Dominanta jedálnička v južnom Srbsku. Zvyčajne sa vyrába z tučných kúskov grilovaného bravčového mäsa, slaniny, paradajok, pečenej papriky, cibule, papriky a čili papričiek.

Vanilice - Ak máte chuť na sladké, musíte vyskúšať práve vanilicu. Ide o srbský vanilkový koláčik, ktorý si zvyčajne vychutnávate počas sviatkov. Koláčik pozostáva z dvoch vanilkových orechových sušienok, ktoré drží spolu džem - najčastejšie marhuľový alebo šípkový, na ne sa nasype ešte trošku vanilkového cukru.

Nezabudnite si k vybranému jedlu vypýtať aj rakiju. Srbskejší alkohol neexistuje a je to pravá chuť silnej domácej. Buď vám sadne, alebo nie. Dúfajte v prvú z možností.

Čo vidieť v Belehrade navyše?

Múzeum letectva - Nachádza sa pri letisku. Účelovo postavené múzeum, jeho modernistické krivky a geometrické tabule zrkadlového skla lákajú dovnútra plného zaujímavých historických kúskov. Fanúšikovia starých modelov lietadiel a stíhačiek budú vo vytržení.

Múzeum histórie Juhoslávie - Históriu Juhoslávie badať po celom meste. Socialistický štát si mnohí v Belehrade s láskou pripomínajú. Toto múzeum je fascinujúce okrem historickej výstavy svojimi putovnými výstavami, ktoré takmer vždy stoja za pozretie.

Dom kvetov - Áno, nájdete tu aj kvety, ale nie je to len o nich. Leží tu aj hrob Josipa Broza Tita - dôležité pútnicke miesto pre všetkých návštevníkov Belehradu. Pozoruhodná je najmä zbierka obuškov v Dome kvetov, no v centre pozornosti je práve mramorové miesto odpočinku juhoslovanského vodcu.

Zeleni Venac - Kráľ belehradských trhov - najcentrálnejší, nachádza sa vedľa jedného z veľkých dopravných uzlov Belehradu a obchoduje sa tu už od roku 1847. Cenovo je Zeleni Venac tiež najkonkurencieschopnejší v meste. Najlepšie miesto na kúpu čerstvej zeleniny, ovocia i pečiva.

Zemun - Mesto v meste známe svojou divokou nezávislosťou. Belehrad ho pohltil v 30. rokoch 20. storočia, ale vládne tu iná - tiež priam bohémska atmosféra. Ak ste fanúšikom morských plodov, Zemun by mal byť povinnou zastávkou číslo jeden v Belehrade.

Veža Gardoš - Známa aj ako Millennium Tower alebo Tower of Janos Hunyadin z roku 1896. Bola to pôvodne jedna z piatich veží postavených Maďarmi na oslavu 1000 rokov vlády v regióne. Aj toto je jedna z dominánt Zemuna.

Zemunski Kej - Nábrežná promenáda a ostrovček v delte Dunaja a Sávy medzi Belehradom a Zemunom. Dlhá zelená plocha s platanmi a nádhernými výhľadmi na spojenie dvoch riek. Nájdete tu reštaurácie na člnoch a iných starých plavidlách a môžete sa tu vydať na plavbu po Dunaji.

Rezidencia princeznej Ľubice - Vzácny palác, ktorý prežil prvú vládu kniežaťa Miloša Obrenoviča, mal byť honosným sídlom srbského dvora, nikdy sa tak však nestalo. Dnes tu nájdete stálu expozíciu bohato zariadených miestností s autentickými dobovými predmetmi, ktoré kedysi vlastnili belehradské buržoázne a kráľovské rodiny.

Veža Avala - Už nie v Belehrade, ale kúsok južne od mesta. Avala, ktorá ponúka krásny výhľad na okolie. S 205 metrami je to najvyššia veža Balkánu. Nájdete tu aj pamätník neznámeho hrdinu.

Biely palác - Kráľovský palác v luxusnej štvrti Dedinje južne od mesta nie je atrakciou, ktorá sa dá bežne navštíviť, ale v lete sa tu uskutočňujú výlety, treba si ale rezervovať miesto. Interiér neopalladiánskeho paláca je obohatený o starožitný nábytok a obrazy napr. od Poussina.

Viktor Háber

Viktor Háber

Viktor Háber

Interne prezývaný novinár. Zanietený redaktor, ktorý sa stará o obsahovú a gramatickú zložku textov BUBO. Píše a edituje blogy, nechýba mu vášeň pre cestovanie a ako výborný vodič už stihol precestovať väčšinu krajín Európy a tiež Afriky, kde šoféroval dlhú trasu od Kapského Mesta k Viktóriiným vodopádom. Od detstva miluje prírodu a veľkomestá USA a jeho snom je navštíviť vzdialené kúty sveta ako Peru, Japonsko či Nový Zéland.


Obľúbený zájazd z katalógu: Južná Amerika - raz za život

Zo zájazdu:

Viktor Háber

Posledná úprava článku | Prečítané: 5128

Mohlo by Vás zaujímať

Najmladšie štáty sveta Prémiový blog

Prémiový blog Najmladšie štáty sveta

Západná civilizácia a mnohí turisti zo všetkých kútov sveta sa naháňajú za tým naj. Ja nie som výnimkou. No čím som starší, tým sa viac zaujímam aj…

Ľuboš Fellner 16 min. čítania
KVÍZ: Poznáte Balkán? Otázky, ktoré vás preveria Blog

Blog KVÍZ: Poznáte Balkán? Otázky, ktoré vás preveria

Dovolenka v Chorvátsku je špecialitou Slovákov dlhé roky. Mnohí však čoraz častejšie vyhľadávajú aj relax pri mori v Albánsku či Čiernej Hore,…

Viktor Háber 10 min. čítania
Belehrad - dokonalý návrat v čase Belehrad

Belehrad Belehrad - dokonalý návrat v čase

Pre turistov zo zámoria, ktorí chcú vidieť Európu, určite nebude Belehrad na najvyšších miestach rebríčku miest, ktoré treba navštíviť. Je však…

Viktor Háber 21 min. čítania
Ako si zamilovať Európu (na spôsob BUBO) Blog

Blog Ako si zamilovať Európu (na spôsob BUBO)

Čo nové ešte o našej „matičke“ povedať? Veď o Európe už aj tak všetci všetko vedia... Nie, nie, nemýľte sa! Aj na Starom kontinente sa dá stále…

Ľuboš Fellner 6 min. čítania
Blogov

Odporúčame tieto zájazdy

K

Európa  

Kosovo, Srbsko, Bosna a Hercegovina, Albánsko, Čierna Hora, Chorvátsko, Severné Macedónsko


náročnosť

13 dní

Trvanie

1441 1695€

Získajte prístup
k exkluzívnym ponukám
a informáciám.