Tirana - pod krídlami čierneho orla

Albánsko na juhu Balkánskeho polostrova má zaujímavú polohu. Obmýva ho Jadranské more, na severe susedí s Čiernou Horou, na juhu s Gréckom a vnútrozemie sa dotýka Severného Macedónska či Kosova. Je akoby v centre diania a práve to vytváralo dejiny tejto unikátnej krajiny. Dostať sa do Tirany viete letecky vďaka medzinárodnému letisku alebo po zemi tak ako to robíme my počas nášho zájazdu na Balkán, kedy opustíme lákavé jazero Ohrid a ocitneme sa v centre Tirany. Ak predsa len priletíte, vezmite si z letiska taxík alebo nasadnite na autobus hromadnej dopravy a ten vás pohodlne dopraví priamo do centra. Tirana nie je obrovský megalopolis, no aj napriek tomu viete stráviť čas v zápche. Z letiska ste však v centre mesta do hodiny. Čoskoro si tak môžete začať užívať lákadlá hlavného mesta.

Po prílete alebo príchode do Albánska si zameňte lokálnu menu. Tou sú albánske leky a keď ich máte, môžete nimi platiť v malých potravinách, občerstveniach, kúpiť si drobnosť na ulici a nebudete sa musieť spoliehať iba na eurá. Tie môžete využiť pri nákupe hodnotnejších suvenírov, ale na bežné, malé a každodenné výdavky je lepšie mať so sebou lokálnu menu. Na mnohých miestach už dnes zaplatíte aj kartami, tak si ich si sebou nezabudnite vziať aj na prehliadku Tirany.

Každý, kto prichádza do albánskeho hlavného mesta má spočiatku zmiešané pocity. Nikto nevie, čo od Tirany čakať a ako si ju predstaviť, no stačí pár minút v centre mesta a odrazu si poviete, že Tirana je iná ako ste čakali. Je krajšia, je zaujímavejšia a príťažlivejšia než jej zlá povesť. Mesto, ktoré má okolo 700 tisíc obyvateľov sa rozlieva do všetkých svetových strán, no všetky dôležité ulice a tepny sa stretávajú na námestí Sheshi Skenderbej. Presne tu v srdci mesta sa oplatí začať prehliadku Tirany. Jednak máte všetko po ruke a jednak ste v centre diania a všetko známe sa odrazu rozleje okolo vás. Predtým, než sa ráno vydáte na objavovanie Tirany, ulovte zážitok s tradičným miestom rituálom. Ukrýva sa za ním ranná káva a pre Albáncov je to mimoriadne dôležitá záležitosť. Po niekoľkých dňoch v Tirane totiž zistíte, že prvé čo v spomienkach vystihne hlavné mesto sú kaviarničky. Sú všade kam sa pohnete a ani okolie hlavného námestia nie je výnimkou. Stačí sa nechať unášať a odrazu sa ocitnete v niektorej z nich. Taliani sa ráno naháňajú za kávou, zastavia sa v maličkej kaviarni, kopnú do seba silné espresso a bežia ďalej. Albánci sa stretnú, sadnú si, objednajú kávu a zhovárajú sa. Akoby pre nich čas v tom momente ani neplatil. Podľahnite atmosfére aj vy a verte, že tento začiatok albánskeho dňa sa vám bude páčiť.

Srdce Tirany dnes bije na priestrannom námestí Sheshi Skenderbej, ktoré je pomenované po albánskom hrdinovi Skanderbegovi, ktorý vstúpil do nesmrteľných dejín ako hrdina bojujúci proti Osmanom aj ako človek, ktorému sa podarilo zjednotiť viaceré albánske kmene do silného spoločenstva. Vďaka svojim bitkám v ktorých sa ocitol s Osmanmi počas 15.storočia získal prezývku „Drak z Albánska“. Dnes si Albánci jeho postavu mimoriadne vážia a budete to cítiť nielen tu v Tirane, ale prakticky v každom väčšom albánskom meste. Po krajine sú roztrúsené jeho sochy, sú po ňom pomenované ulice, v obchodíkoch objavíte suveníry týkajúce sa jeho mena a rýchlo pochopíte, že niet slávnejšieho muža, ktorý sa preplietol dejinami balkánskej krajiny. Skanderbegove námestie je srdcom Tirany už dlhé roky a ani dnes tomu niet inak. Všade kam sa pozriete, zavadíte pohľadom o niečo príjemne, unikátne a dôležité. Ústrednou postavou námestia je samozrejme jazdecká socha Skanderbega. Ten sedí na koni vo svojej zbroji a so vztýčenou hlavou hľadí do diaľky. Albánci si sochu natoľko zamilovali až sa stala symbolom Tirany. Časy, kedy na jeho miesta stála socha Stalina a neskôr Envera Hodžu sú už našťastie preč a ostala po nich len pachuť v ústach množstvo zmarených životov.

Skanderbegove námestie prešlo za posledné roky poriadnou premenou. Ak sa pozeráte na archívne fotky, kedysi pôsobilo ako ovál okolo ktorého viedla cesta a tak tu neustále krúžili autá. Neskôr sa námestie premenilo na príjemný trávnik, kde ste si vedeli oddýchnuť, prečítať knihu, vnímať krásu okolia a dnes sa trávnik stratil a nahradila ho dlažba, ktorá sa v letných mesiacoch celkom slušne rozpáli. Mám pocit, akoby sa vždy keď sa do Tirany vrátim, niečo zásadné zmenilo. Okolo Skanderbegovho námestia je ako otvorená dlaň na ktorej stoja najzaujímavejšie pamiatky mesta. Postavte sa tak, aby ste sa pozerali na Skanderbegovu sochu a po vašej ľavej ruke objavíte krásnu mešitu Etham Bey, za chrbtom budete mať ikonické Národné múzeum spolu s Operou a modernými budovami rastúcimi do výšky a za sochou vystreľuje jedná z hlavných tepien mesta.

Pohnite sa od sochy smerom k mešite, ktorá nekričí žiadnou monumentalitou, ale rozhodne vie ako zaujať. Albánsko je moslimskou krajinou, hoci to na prvý pohľad takto vôbec nevyzerá. Dievčatá tu kráčajú v minisukniach, šatku cez vlasy človek vidí len výnimočne, v podnikoch sa nalieva alkohol a miestni muži odporúčajú albánske, čapované pivo. Iný kraj, iný mrav. Mešita Etham Bey z 18.storočia dnes patrí najdôležitejším mešitám krajiny. „Počas bývalého režimu bolo zakázané navštevovať mešity a tak sme sa tajne schádzali u priateľov doma“ posťažuje si správca mešity, ale má úsmev na tvári. Veď od roku 1991 už žiadne zákazy neplatia a tak sa v mešite stretávajú priatelia čakajúci na modlitbu či rozhovor. Nad dverami je niekoľko nádherných fresiek, aké by turista v mešite vôbec nečakal. Balkánske mešity však majú veľmi radi takýto druh výzdoby. Vo vnútri je pár mužov s bielymi čiapočkami na hlavách klaňajúcich sa k Mekke a všade sa rozlieva neskutočné ticho. Mešita len o vlások unikla ateistickému besneniu v Tirane, ktoré podporoval Enver Hodža. Mnohé svätostánky prišli v tejto smutnej epizóde dejín o život, no Etham Bey tu akoby zázrakom ostal stáť do dnešných dní. Mnohí dokonca mešitu považujú za jednu z najstarších stavieb dnešnej Tirany. Vedľa stojaca Hodinová veža pripomína minaret, ale skutočne ide o vežu s ciferníkom. V čase, kedy ju Etham Bey v 1822 dokončil bola so svojimi 35 metrami najvyššou budovou celej Tirany.

Naproti mešite, len cez cestu sa na okraji obrovského námestia udomácnila albánska Opera. Je to dobrá adresa, pretože kúsok od Opery, pár desiatok metrov od námestia, stojí luxusný, 5-hviezdičkový hotel Maritim Plaza a neďaleko od neho sa dvíha Tirana International Hotel s fantastickým výhľadom na centrálnu Tiranu. Pred Operou nájdete niekoľko štýlových lavičiek, kde si viete odpočinúť s výhľadom na celé námestie, no aj tak vás ešte viac zaujme architektúra celej stavby. Je veľmi jednoduchá, takmer až severská, funkčná bez zbytočných detailov či barokových drobností. V jednoduchosti je ukrytá krása. Pred Operou sa trepoce vo vetre albánska vlajka. Má červené pozadie a dominuje jej čierny albánsky orol, symbol krajiny.

Kultovou budovou Tirany sa dnes stalo aj Národné historické múzeum. Leží oproti Opere, len pár desiatok metrov od Skanderbegovej sochy. Ešte sme neopustili hlavné námestie a už máte ulovených niekoľko zážitkov. Ikonická budova múzea vznikala počas vlády Envera Hodžu. Okolo tejto postavy ešte ani dnes po toľkých rokoch neutíchli vášne a je to vždy problematická téma na debatu. Kontroverznou postavou už bude Enver Hodža navždy, pretože sa zaslúžil o vytvorenie zvláštneho režimu plného paranoje, ktorý napokon Albánsko medzinárodne izoloval. Budova múzea však prežila do dnešných dní a stala sa symbolom Tirany, pretože jej priečelie zdobí masívna mozaika plná zaujímavých výjavov. Je nesmierne fotogenická a zachytáva Albáncov v historických epochách v boji. Na ľavej strane sú na boj pripravené luky, šípy a zdvihnuté meče, na strane pravej nabité pušky a v strede kráča dievča v kroji s víťazným gestom pričom jej sekunduje mladý Albánec s červeno-čiernou vlajkou ozdobenou orlom. „Nájdete tu starovekú históriu, stredoveké Albánsko, ale aj najnovšie dejiny cez komunizmus až po zaujímavú miestnosť, ktorú sme venovali Matke Tereze“ vysvetľuje sympatická pani za pokladňou, ktorá v múzeu prežila roky. Matka Tereza mala albánsky pôvod hoci sa narodila v macedónskom Skopje a tak sa s ňou Albánci dneška stotožnili a vydávajú ju radi za svoju. Vo vnútri dokáže nadchnúť len zopár artefaktov, no človek lepšie spraví, ak dá prednosť jednej z početných kaviarní roztrúsených v tesnej blízkosti.

Je čas opustiť obrovské Skanderbegove námestie a vydať sa za hlavnou ulicou, ktorá vás vezme na pešiu zónu ukrytú pod korunami stromov. Vyberte sa smerom ku Skanderbegovej soche, kráčajte ďalej a tu vás prekvapí architektúra okolitých budov. Odrazu nemáte pocit, že ste na Balkáne, ale kráčate talianskymi ulicami. Budovy naokolo ukrývajú kancelárie a vládne kancelárie. Stačí kráčať a po ľavej strane sa otvorí ulica Murata Toptaniho. Z jednej strany vrhajú tieň vysoké, staré fasády a zo strany druhej sa dvíhajú košaté stromy. Ide o jednu z najpríjemnejších ulíc celej Tirany. Nepočuť tu trúbiť autá, nemusíte hľadať tieň a po celej ulici sa rozliali kaviarničky či príjemné posedenia. Medzi ne pichli obchodníci stánky so suvenírmi a ak máte zálusk na dávku albánskych magnetiek, pohľadníc či iných drobností, toto je presne to miesto, kde by ste sa mali ocitnúť! Na konci pešej zóny pretne rutinu pevnosť pamätajúca si byzantské časy, no storočia k nej neboli veľmi milosrdné a premenili ju na ruiny.

Vráťte sa na hlavnú ulicu a kráčajte ďalej smerom k divadlu na jej konci. O jeden blok ďalej si dnes všimnete stavenisko, ktoré mení tvár Tirany. Dlhé roky práve na tomto mieste stávala slávna tiranská pyramída. Nie taká vznešená aké rastú z egyptského piesku, ale betónová a zastriekaná grafitmi. Tiranská pyramída patrila medzi najneobľúbenejšie pamiatky miestnych. Keď ju v roku 1988 postavili nevesta a zať komunistického lídra Envera Hodžu bola pyramída výstavným miestom. Mala naveky niesť odkaz Envera Hodžu, no história to chcela tak, že už o tri roky neskôr tu po ňom zostala len pachuť a pyramída sa zmenila na konferenčné centrum. Ešte v roku 2014, kedy som stál pred pyramídou po prvý krát tu parkovali staré Mercedesy, tak typické pre Albánsko, no dnes sa stratili, prišli ťažké stroje a pyramídu počas posledných rokoch demontovali. Vyhrali tí, ktorým pripadala pyramída ako päsť na oko a ono sa niet čomu čudovať. Tirana si v centre mesta zaslúži rozhodne viac ako nefunkčnú, rozpadnutú budovu postriekanú grafitmi, kde sa schádzali pochybné existencie. Už to nebude dlho trvať a Tirana prekvapí, pretože toto miesto nebude zívať prázdnotou. Obyvatelia mesta, ale aj turisti sa môžu tešiť na nové, moderné centrum s unikátnym projektom!

Naproti cez ulicu sa zastavte v malom mestskom parku. Možno si ho ani nevšimnete, možno vám príde ako jeden z mnohých anonymných parkov akých ste počas svojich ciest videli stovky, no pri bližšom pohľade si všimnete betónový hríb. Ten predstavuje betónový bunker akých ste mohli po Albánsku v čase ich najväčšej slávy napočítať na tisíce. Albánske bunkre sa stali fenoménom, stali sa symbolom toho, ako táto krajina dokázala plytvať prostriedkami a nechať hladovať vlastných ľudí len preto, aby sa komunistický pohlavár akým bol Enver Hodža mohol utápať vo svojej paranoje, že práve jeho krajinu chcú všetci dobyť a ukradnúť mu ju. Betónové bunkre preslávili Albánsko ďaleko za jeho hranicami a nikde inde na svete ich nepostavili toľko. Nadnesene sa dá povedať, že Enver Hodža doslova zabetónoval celú krajinu ohyzdnými bunkrami. Aj dnes si niektorí myslia, že to malo svoje opodstatnenie, no väčšina ľudí v nich vidí len márnotratnosť jedného psychopata, ktorý nielenže položil albánsku ekonomiku na lopatky, on po nej ešte podupal, aby sa nepozviechala. Dnes hovoria odhady o tom, že Albánci počas jeho vlády postavili okolo 700 000 betónových bunkrov! Podľa výpočtov ich bolo dokonca toľko, že na jeden pripadali štyria obyvatelia! Bunkrové šialenstvo skončilo až v roku 1985 po smrti Envera Hodžu a odvtedy sú tisíce bunkrov v žalostnom stave. Mnohé sa snažili rozobrať, mnohé schátrali, ale sem tam sa dokonca objavili projekty, ktoré premenili bunkre na reštaurácie, podniky či dokonca štýlové kaviarne. Ani Tirana nemohla byť výnimkou a tak tu ešte aj dnes zopár bunkrov nájdete a práve tento na okraji parku máte najbližšie. Prejdite cez cestu, zastavte sa pri bunkri a dokonca sa môžete do neho aj pozrieť. Je maličký, ale ide o veľký zážitok.

Ulice Tirany nenesú len mená svojich osobností a historických postáv, ale odrazu sa na jednej z nich objaví meno bývalého amerického prezidenta G.W.Busha. Albánci ho majú radi kvôli Kosovu, ktoré práve Američana podporili pri jeho nezávislosti. Ešte v roku 2007 pomenovali neďalekú ulicu Rruga George W.Bush“, teda ulica bývalého amerického prezidenta G.W.Busha. Veľa Albáncov si váži Busha, pretože aj on pomohol tejto krajine a Američania pomohli Kosovu s problémami so Srbmi“ ozrejmí o niekoľko dní neskôr túto zaujímavosť taxikár z Durresu. „Tak si ho vážime, že v meste Kruje stojí dokonca jeho socha“ zaskočí ma. Sochu vidieť nepotrebujem, ale fakt, že Albánci patria k minimu svetových národov, ktoré skloňujú meno prezidenta s úctou je neodškriepiteľný. Pred obrovským kostolom hrá na harmoniku starý muž a skupinka mladých študentov si posadala na schody a počúva. Z jeho hudby sa vymotáva nostalgia starých albánskych časov aké si študenti nemôžu ani pamätať.

Radi si na svojich cestách doprajete to najlepšie ubytovanie? Aj albánska Tirana dokáže prekvapiť príjemným luxusom a ak vám môžeme odporúčať, potom sa skúste ubytovať v butikovom hoteli Arté Boutique, ktorý otvorili len v roku 2019 a tak aj dnes ešte žiari novotou. Zaujme svojou polohou, pretože leží len cca jeden kilometer od Skanderbegovho námestia a pre svojich hostí ponúka skvelú reštauráciu, bar, lounge či dokonca záhradu. Príjemné izby sú oázou pokoja. Druhým luxusnejším odporúčaním je butikový hotel Xheko Imperial Luxury Boutique Hotel, ktorý patrí k TOP hotelom Albánska. Len v jeho okolí by ste napočítali 100 reštaurácii a excelentné izby v hoteli si zamilujete. Skúste si dať drink na streche hotela, užiť si výhľad, príjemný vzduch a rozhodne na toto miesto budete ešte spomínať.

Albánska Tirana je gurmánskym mestom, hoci to ešte veľa ľudí nevie. Albánci milujú dobré jedlo a Balkán je gastronomickou mekkou. Ak hľadáte niečo viac len niečo pod zub, Tirana vám naservíruje aj luxus na tanieri. Skúste sa zastaviť v reštaurácii The Sky Club (v hoteli Sky Tirana) a k jedlu sa podáva aj výhľad zo 16.poschodia. Medzinárodná kuchyňa, lokálna kuchyňa aj skvelé dezerty. Reštaurácia leží v obľúbenej štvrti zvanej Blloku. Obľúbenou reštauráciou na fine dining v Tirane je podnik s menom Otium, kde budú jesť aj vaše oči. Šéfkuchár na tanieri vykúzli krásne umelecké diela. Najprv ich uvidíte, potom ovoniate a napokon podľahnete ich chuti.

1., Skanderbegove námestie

Najväčšie námestie centrálnej Tirany leží v srdci hlavného mesta a naokolo nájdete najznámejšie stavby, ktoré Tiranu vystihujú. Postavte sa uprostred a pred vami sa v krátkom slede objaví socha Skanderbega, Opera, Národné múzeum aj Mešita Etham Beya

2., Mešita Etham Bey

Najstaršia mešita Tirany leží na hlavnom námestí od 18.storočía. Zaujme svojimi maľbami, tichom a atmosféro

3., Národné historické múzeum

Monumentálna stavba na hlavnom námestí nesie prvky socialistickej architektúry pod taktovkou Envera Hodžu. Skrýva albánske poklady, no najviac priťahuje svojou obrovskou mozaikou znázorňujúcou albánsky boj za nezávislosť

4., Pešia ulica Murata Toptaniho

Ak si chcete oddýchnuť od mesta, jeho rušných ulíc či námestia, tu nájdete pokoj pod korunami stromov, kde si môžete vybrať niektorú z kaviarničiek

5., Betónové bunkre v parku

Objavte symbol Albánska v parku na hlavnej ulici a ponorte sa do príbehov betónových bunkrov, ktoré doslova zaplavili krajinu, ktorej kedysi vládol Enver Hodža

6., Ulica G.W.Busha

Tirana má pre vás aj jemne bizarné miesto a tým je ulica pomenovaná podľa bývalého amerického prezidenta. Na mnohých miestach sveta mu nevedia prísť na meno, ale nie tu!

7., Štvrť Blloku

Ak hľadáte miesto, kde sa dokážete zabaviť a objavovať nočné kluby či skvelé podniky, potom hľadáte štvrť zvanú Blloku, ktorá patrí k symbolom hlavného mesta

8., Albánska káva

Albánci kávu milujú a v meste sa môžete tešiť na perfektné kaviarničky s atmosférou, kde si sadnete a vychutnáte si božský nápoj, ktorého domáci vypijú ročne na litre. 

9., Pevnosť v centre 

Na ulici Murata Toptaniho si medzi obchodíkmi všimnete aj ruinu niekdajšej slávnej pevnosti. Pamätá si časy Byzancie a dodnes tu stojí, aby pútala pozornosť a lákala k návšteve. V roku 2018 prešlo toto miesto rekonštrukciou a dnes tu nájdete bazárové obchodíky

10., Miesto bývalej pyramídy

Stará pyramída z doby Envera Hodžu sa v Tirana stala minulosťou, ale na jej mieste vyrastá moderná budova, ktorá bude patriť medzi symboly Tirany 21.storočia. 

1., Durres (Drač)

Vyberte sa na výlet do prímorského mesta Durres, ktoré bolo a aj dodnes je dôležitým prístavom. Objavíte tu stopy Rimanov, zaujímavý staroveký amfiteáter, príjemnú promenádu, ale mesto, kde sa prelínajú vplyvy Albánska a Talianska

2., Veľký park s jazerom

Vedeli ste, že stačí opustiť centrum Tirany a vydať sa na okraj mesta aby ste sa ocitli v nádhernom prostredí? Práve tu leží Veľký park s umelo vytvoreným jazerom, ktorý sa stal jedným z najobľúbenejších miest kam chodia obyvatelia mesta tráviť svoj voľný čas. Ak ste v Tirane dlhšie, vyberte sa sem za atmosférou

3., Katedrála zmŕtvychvstania Krista

Zaujímavý kresťanský svätostánok stojí v meste od roku 2012 a patrí k najzvláštnejším kostolom celého mesta. Dýcha z neho modernosť, nová architektúra a rozhodne patrí k miestam, ktoré by ste mali vidieť.