Metropola Republiky Kongo dostala svoje meno po francúzskom cestovateľovi Pierre Savorgnanovi de Brazzovi, ktorý v r. 1880 toto mesto prakticky založil. Dnes tu žije až tretina obyvateľov celého štátu, a hoci prímorské mesto Pointe Noire je považované tradične za vyspelejšie a európskejšie, investície sú v Brazzaville dnes omnoho vyššie, a veľké zmeny, ktoré so sebou nesie tento trend, na seba určite nedajú dlho čakať. Navštívil som nedávno Brazzaville presne po 10-tich rokoch, a musím povedať, že som došiel akoby do iného mesta, tak veľmi sa za ten čas zmenilo!
Mesto, kde cítite históriu a človečinu #
Brazzaville je situované približne 500 kilometrov južne od rovníka a 500 kilometrov východne od Atlantického oceánu. Tróni vo vnútrozemí krajiny na brehoch rieky Kongo nad jej divokými perejami, oproti hlavnému mestu Demokratickej republiky Kongo - Kinshase. V tomto prípade ide zrejme o dve najbližšie položené hlavné mestá na našej planéte, veď cez rieku je to z jedného do druhého cca kilometer /niekedy dva, keď sa kvôli stavu vody cesta predĺži/. Jedinou konkurenciou v tomto im môže byť snáď len Vatikán, ktorý je enklávou Ríma. No v tomto prípade môžete argumentovať, že Vatikán je per se mestským štátom, má teda vôbec hlavné mesto?... Na porovnanie - Ramallah je od Jeruzalema vzdialený 25 km, Bratislava od Viedne 66 km.
Obe konžské mestské dvojičky majú strategickú polohu; nad nimi, proti prúdu, je rieka Kongo splavná, no odtiaľto až po oceán prechodná nie je. V roku 2017 sa dokonca zrodil plán, že sa medzi dvomi mestami vybuduje cestný most, no ako ďaleko bude mať tento návrh k realizácii, to sa v Afrike nikdy nevie... V súmestí Brazzaville-Kinshasa žije dnes spolu viac ako 13 miliónov ľudí.
Brazzaville a Kinshase sú dve najbližšie hlavné mestá na svete. Ľuboš Fellner
Brazzaville je v mnohom odlišné od iných afrických metropol. Je to mesto s vyše 100-ročnou históriou, a v jeho uliciach tento fakt aj cítiť a vidieť. Veľa afrických hlavných miest - napríklad Lilongwe (Malawi), Yamoussoukro ( Pobrežie Slonoviny), či Gaborone (Botswana), sú prakticky iba širokými asfaltovými cestami, vystavanými v strede buša, bez akéhokoľvek života, človečiny na uliciach. Brazzaville je živým, iskrivým mestom so svojimi príbehmi. Má „iba“ 1,3 milióna obyvateľov, čo je na Afriku dosť málo (veď taká Kinshasa má údajne 12 miliónov, a mnohí tvrdia, že neoficiálne ešte viac), a preto často na cestovateľov pôsobí pri prvom stretnutí až príliš ospalým dojmom.
Čo treba vidieť v 325 mestách sveta.
No to iba do chvíle, kým zavítate do černošských štvrtí ako Poto-Poto, či Bakongo. Privíta vás tu pohľad na hmýriace sa davy ľudí všade v uliciach, a rýchlo pochopíte, že černosi jednoducho preferujú takéto chaotické, no pravdivé prostredie pred upratanými sterilnými európskymi ulicami. Európskemu individualizmu nerozumejú, oni žijú pospolu vo svojom kmeni, vo svojej širokej rodine. Sú na široké avenue svojho mesta hrdí, no nechcú tu bývať. Dobre je im na trhu, kde na hlinených cestách brodia kaluže mútnej vody.
Černosi jednoducho preferujú svoj "chaos" pred európskou sterilitou. Ľuboš Fellner
V hoteli s antilopou #
Z letiska vedú do nášho hotela široké nové asfaltové cesty, vďaka ktorým je Brazzaville svetlou africkou výnimkou, kde nepoznajú veľké dopravné zápchy. Toto sa pri dlhodobejšom udržaní mieru v krajine, a následnej prosperite, ktorú to prinesie, samozrejme zmení. Vyspelosť a civilizácia si vypýta svoju daň aj v podobe preplnených ciest...
Brazzaville, ako som už práve naznačil, môžeme pokojne rozdeliť na “európsku” a “africkú” časť. Tá európska sa začína už na letisku Maya-Maya, odkiaľ sa kamkoľvek do centra dostanete za 10 minút. Letisko je naddimenzované, novučičké a jediná biznis lounge - Eben lounge, je okrem nádherných drevených sôch, ktoré ju zdobia, značne insitná. Na letisku je tiež jediný duty free shop. No kvôli tomu sme, samozrejme, do vzrušujúcej africkej metropoly neprileteli...
Väčšina hotelov v Brazzaville sa nachádza na ulici Avenue de l’Amitie, je ich tu dokopy tuším šesť. Prešiel som všetky, a aj ten najlepší - Olympic Palace, ktorý si píše päť hviezdičiek, by v Európe dostal tak 2 a pol. No treba uznať, že minimálne bazén tu 5-hviezdičkový je. Ostatné hotely nemajú na izbách dve postele (napríklad pre dvoch mužov) ale iba jednu - takto je to v Kongu skrátka všade. Zvykajte si... Druhou oblasťou, kde nájdete slušné hotely, sú ulice paralelné s riekou Kongo. Cena je tu vyššia asi o 30%. Najvyšším a jednoznačne najlepším hotelom v Brazzaville je určite Radisson Blue. Je to ikona mesta s najlepšou polohou v centre priamo na rieke Kongo, s troma bazénmi a fungujúcim wi-fi /!/. Aj tu však počítajte s častými výpadkami elektriny, keď si budete musieť poradiť bez výťahu, či kávovaru.
Nezažijete tu dopravné zápchy, zato časté výpadky elektriny. Ľuboš Fellner
Asi 250 metrov od Radissonu je hotel Saphir – ďalší africký luxus, navyše s exotickým bonusom, keď tu hocikedy môžete uvidieť voľne pobehujúcu antilopu piť vodu z bazéna. Chodby lemujú vkusné olejomaľby, všade množstvo livrejovaného služobníctva, slušná reštaurácia s rozsiahlym 3-chodovým menu za 8 euro (štvrtinová cena oproti ¼ km vzdialenému Radissonu), a majú tu aj twin rooms! Napriek dokonalému room-servisu je hotel predsa len v mnohom africký, rozumej - dosť špinavý, s premenlivo fungujúcim wi-fi. Noc v Radissone stojí cca 300 euro, v Saphire cca 110 euro. Raňajky v Kongu väčšinou nebývajú v cene hotela.
Od baziliky k mešite #
Keď už sme sa ako-tak zabývali a prežili prvý šok z pestrej africkej reality, môžeme vyraziť do ulíc Brazzaville! BUBO odporúča začať prehliadku mesta pri Bazilike Svätej Anny – pravdepodobne najkrajšej budove mesta. Od Radissonu je to len 10 minút peši, keď sa pred vami zjaví obrovský impozantný kostol s neprehliadnuteľne zelenou strechou a oblúkovou konštrukciou v interiéri. Chrám začali stavať už v roku 1943, no do dnešnej podoby bol dokončený a zreštaurovaný až v roku 2010, aj kvôli občianskej vojne, ktorá budovu značne poškodila. Navrhovali ho tak, aby v sebe spájal západnú a lokálnu architektúru. No baziliku určite stojí za to nielen vidieť, ale aj navštíviť jednu z jej omší. Tie sú každý deň o 6.15, 12.30 a 17.00, v nedeľu o 6.30, 9.00 a 10.30. Africká omša je naozaj veľkým zážitkom, jedným živým tanečným a hudobným predstavením.
Ak by vám táto omša nesadla, nič ľahšie: Na druhej strane cesty, na druhej strane kruhového objazdu (Rond Point Poto-Poto) máte ďalšie dva ´konkurenčné´ kostoly. Možno nie také pekné, s obyčajnými plechovými strechami namiesto architektonicky pôsobivých oblúkov, no s o to viac oduševneným kazateľom, ktorý z celého srdca kričí, zatiaľ čo veriaci rovnako vášnivo spievajú.
Z kruhového objazdu vás vyvedie Avenue de la Paix, po jej pravej strane nájdete živé africké trhovisko Poto-Poto. Poprechádzajte sa ním smerom k malej mešite (neprehliadnete ju – nápadne biela vykachličkovaná stavba), cestou si môžete kúpiť plnenú bagetu, či domorodé černošské pestrofarebné oblečenie od zapáleného obchodníka z Mauretánie. Potom prejdite veľkú avenue a zamierte k Veľkej mešite. Od Basilique Sainte Anne ku Grand Mosque je to asi 7-10 minút peši.
Najväčšia mešita Konga je tak trochu schovaná, no po 500 metroch sa pred vami objavia jej impozantné zelené kupole. Aj keď sa nedostanete dnu, je to veľmi zaujímavé miesto, ktoré určite stojí za návštevu. Farebný skvost moslimskej architektúry a celého mesta so svojimi štíhlymi minaretmi a vysokými oknami, ukrytý uprostred hlinených ulíc, plných predajcov bieleho moslimského oblečenia (džalábijí) a hálal jedla sa vám určite vryje do pamäte. Dýchne tu na vás možno prekvapivo kozmopolitná atmosféra Brazzaville, v ktorom moslimovia aj Číňania žijú už mnoho-mnoho generácií v pokoji nahromade.
Kde inde nájdete nevkusnú valcovitú vežu za 16 miliónov libier?! Ľuboš Fellner
Z Avenue de la Paix od Basilique St. Anne už vidieť ďalšiu zaujímavú dominantu mesta - vežu Nabemba, ktorá je so svojou výškou 106 metrov najvyššou budovou v krajine. Pravdu povediac - dosť zvláštna, absolútne neladiaca s prostredím, v ktorom vyrástla, notoricky predražená stavba /16 000 000 libier!/. Ide o akýsi čudesný zlatistý valec, pripomínajúci fabriku, či komín jadrovej elektrárne. Veža tróni priamo na brehu rieky, je pomenovaná po najvyššej hore krajiny a dnes v ňom sídlia úrady. Jeho nápadnému dizajnu sa na potulkách mestom určite nevyhnete, všimnete si ho, či už pôjdete okolo taxíkom, alebo peši...
Most, ktorý nevedie nikam... #
Keď sa od Grande Mosque otočíte a peši zamierite späť, v blízkosti hotela Radisson, oproti budove Veľvyslanectva Francúzska, natrafíte na starú budovu pošty. BUBO odporúča, zamierte sem pokochať sa olejomaľbami známej umeleckej školy z Poto-Poto Centre des Arts Africains, ktorú v roku 1951 založil umelec Pierre Lods. Odvtedy vychovala dve generácie maliarov a usporiadala mnoho krásnych exhibícií. Obrazy si môžete aj kúpiť, s vývozom cez hranice nie je žiaden problém.
Prejdete ďalších 100 metrov a ocitnete sa pred ruským kultúrnym centrom s bustou Jurija Gagarina. Ak máte možnosť pobudnúť v meste dlhšie (ja som bol oba razy v Brazzaville po 3 až 4 dni), tak si na plagátikoch pred bránou prečítajte, aké kultúrne podujatia tu Rusi organizujú, možno vás niečo zaujme. Túto trasu viete prejsť poľahky aj peši, takto vlastne spoznáte kompletne celé centrum Brazzaville.
Ráno aj pred západom slnka odporúčam v centre mesta navštíviť ešte jedno miesto - La Corniche – novovybudovanú modernú ulicu hneď pri rieke. Promenáda efektne ústi pri moste Pont du 15 aout 1960. Most je večer pekne vysvietený, a vy na prekvapenie zistíte, že je to možno jediný most, ktorý nikam nevedie. Jeho moderný tvar v dnešnej dobe značne ´preskakuje´ ostatnú architektúru mesta. Hlavným dôvodom výstavby tohto mosta nikam údajne bolo naštvať vtedajšieho prezidenta Demokratickej Republiky Kongo Josepha Kabilu, ktorý mal obrovský vysvietený most rovno pred oknom svojej pracovne, na druhej strane rieky.
Šarmantná promenáda La Corniche si žije svojím príjemným životom. Ráno tu stretnete bežcov (ktorí však skôr kráčajú ako bežia), cez víkendy vždy o 16tej Corniche zatvoria a konajú sa tu rôzne mestské aktivity, koncerty, trhy... Ideálne je vybehnúť si sem (z Radissonu) ešte pred raňajkami, peši je to asi 4 minúty. Pri ruskom kultúrnom centre pred Casinom (v obrovskom supermarket Géant Casino si kúpite čokoľvek, i keď skoro nič, čo je vyrobené v Kongu) zabočíte vľavo, a ste tu. Skoro ráno je to tu naozaj romantické. Keď sa nad Kongom vznáša hmla, vtáky hlasno spievajú, všade to vonia, je príjemne teplo, a po rieke na drevených pirogách si veslujú rybári, naskytne sa vám jeden z najkrajších obrázkov Brazzaville...
Na brehu obrovskej rieky #
No to najlepšie v Brazzaville nás stále ešte len čaká! Cieľom našej prehliadky je navštíviť pereje na rieke – Les Rapides. Preto meníme dopravný prostriedok - nohy za taxík, a vyrážame! Pereje sa nachádzajú asi 15-20 minút cesty taxíkom von z mesta popri Pont du Djoué. Taxikár už bude vedieť, kadiaľ ísť, veď pri Les Rapides je jediná reštaurácia. Je zariadená veľmi jednoducho, až vám nejde do hlavy, prečo takúto vyhľadávanú turistickú atrakciu za tie roky nevylepšia. No, ak vás to uteší, oproti cez rieku sa nachádza reštaurácia Chez Tintin, ktorá vyzerá ešte horšie...
Väčšina priestoru reštaurácie nie je krytá, musíte si teda na jej návštevu vyhliadnuť dni, keď nebude pršať. Väčšina turistov si sadne hneď na začiatku reštaurácie. BUBO odporúča naše osvedčené miestečko - sadnite si asi 100 metrov (pôjdete rovno od vchodu) pod košatý mangovník. Je to tu nielen príjemné, ale je tu aj najlepší výhľad na pereje, za ktorými sme prišli. Bol som tu už trikrát, a vždy sme mali šťastie - deti sa v perejách kúpali, skákali do nich, bláznili sa... Je to naozaj krásne miesto, kde navyše pochopíte, že Kongo je naozaj smerom k oceánu nesplavné, a nebyť týchto perejí, tak sú obe republiky Kongo omnoho rozvinutejšími krajinami. No na druhej strane by sa tu nezachovali také husté pralesy, a Kongo by v konečnom dôsledku teda už nebolo Kongom.
Kongo je tretia najvodnatejšia rieka sveta. Ľuboš Fellner
Rieka Kongo je obrovským zážitkom sama o sebe. Tretia najvodnatejšia rieka sveta je zároveň druhou najdlhšou v Afrike (4700 km, po Níle) a má druhé najrozsiahlejšie povodie na svete (3.7 mil. km², po Amazonke). Mal som možnosť stáť tu koncom apríla a začiatkom mája, a jasne som videl, že v decembri boli pereje omnoho mohutnejšie, veď prietok je až o 50% vyšší.
Ak máte čas, cestou z centra k Les Rapides sa zastavte aj u veľkej bielej sochy objaviteľa mesta - talianskeho šľachtica a cestovateľa Pierra Savorgnan de Brazza (dve minúty taxíkom z Radissonu) aj pri Hotel de Ville – elegantnej modernistickej radnici. Všetko to máte pohodlne poruke cestou k perejám, a potom môžete odbočiť k domu Charlesa de Gaulla. I keď dnes je v ňom rezidencia francúzskeho veľvyslanca, obohnaná vysokým plotom, takže takmer nič neuvidíte. Meno de Gaulla je s Brazzaville úzko späté. V r. 1944 tu mal pamätnú reč na konferencii, ktorá bola míľnikom vo francúzskej kolonizačnej politike. Domorodí obyvatelia kolónií vtedy získali široké ľudské práva, vrátane voľby francúzskeho parlamentu, zlepšilo sa ich spoločenské aj ekonomické postavenie. Keď cestou k Les Rapides odbočíte vo štvrti Plateaux ešte na ulicu Generála de Gaulla, uvidíte sídlo prezidenta.
Kam vás príručky nezavedú... #
No mojím top miestom Brazzaville je aj tak najväčší trh mesta v štvrti Bacongo, ktorý sa volá Marché Total. Predávajú tu všetko od bezdrôtových slúchadiel na iPhone (falošné za 1/10 originálnej ceny) až po netopiere a opice (áno, správne tušíte, na jedenie!). Má to tu v ktorejkoľvek dennej či večernej hodine ohromnú šťavu, pulzuje to tu autentickým africkým životom. Toto je to pravé Kongo! A trh je tu ešte lepší, ešte chaotickejší než Poto-Poto. Bacongo je mojou najobľúbenejšou časťou v Brazzaville, aj keď to v žiadnej príručke nenájdete. Je to taká chuťovka pre skúsených cestovateľov, ktorí sa neboja vkročiť aj na neprebádané, ´neučesané´ územia. No to, čo tu za to úsilie vyjsť z vyšliapaných chodníčkov dostanete, je na nezaplatenie. Zážitky, atmosféra, život, vône, ohromná energia, exotika, ktoré nájdete iba v Kongu. Nehovoriac o priam fotografickej extáze, ktorá vás na tomto magickom mieste ovládne. Pravda, s fotografovaním je to v krajine zmietajúcej sa v opakovanej občianskej vojne so silným policajným a vojenským aparátom, logicky problém. No kto chce, vynájde sa...
Po všetkých týchto krásach Brazzaville uvidíte, na konci zájazdu cestou na letisko, aj množstvo nových budov v strohej čínskej architektúre - obrovských, no bez ducha. Možno si poviete, že toto zrovna vidieť nemusíte. A možno o to viac vám ešte tesne pred odchodom nabehnú v spomienkach všetky tie čarovné miesta, zážitky a dojmy, ktoré ste v živej, premenlivej i elegantnej africkej metropole na brehu Konga práve nazbierali...
Bezpečnosť #
Tá je v Kongu legitímnou otázkou. Mnohé africké mestá sú v noci nebezpečné, napríklad Douala (Kamerun) či Luanda (Angola) sa po zotmení stávajú doslova bojiskom, a ´šanca´, že sa vás tu pokúsia násilne okradnúť, je viac-menej istotou. V tomto smere je na tom Brazzaville omnoho lepšie. Napriek tomu si treba uvedomiť, že posledné boje tu v okolí prebiehali až do decembra 2017, a keď nejaké prepuknú, situácia sa, samozrejme, zhoršuje. Treba tiež povedať, že v Brazzaville sa ľudia dosť neradi fotia, je to tu úplne iné ako napríklad v susednej Angole, či Gabone. Fotiť sa tu dá, no majte tento poznatok na pamäti.
Taxíky používajte tie natrené na zeleno, je ich tu množstvo a prakticky všade v meste sa dostanete za 1000 až 2000 CEFA (konžský frank), čo je asi 1,50-3 eurá. Ak má však taxi počas jazdy zastavovať (pri soche De Brazza a pod.) a ide vlastne o prehliadku, ceny idú nad desať euro. Riziko tropických chorôb je vo všetkých krajinách na rovníku vysoké. Od 17tej sa preto chráňte proti vpichnutiu komárov, noste dlhé rukávy a majte pri sebe kvalitný repelent. Deti sa v perejách Konga síce kúpu, no hlavne v decembri a januári sú pereje riadne nebezpečné, takže vy tu neplávajte. Úplným základom aktuálnej bezpečnosti v Kongu je sledovať politickú situáciu.
Reštaurácie #
BUBO vám odporúča niekoľko osvedčených reštaurácií a barov:
- Určite neobíďte Les Rapides, kde síce lietajú muchy, no poloha reštaurácie je priam úžasná. Dajte si tu 0.65 l pivo, v tom teple padne vhod väčšia fľaška, a napokon, iné množstvo tu ani neponúkajú. Donesú vám pohár so servítkou, aby ste si ho mohli utrieť, a nechajú vám vrchnák, aby ste si pivo zatvárali pred muchami. Dá sa tu aj najesť, ak si však objednáte jedlo, rátajte s takými dvoma hodinkami, kým vám ho prinesú. Obsluha je však milá, zvyknutá na turistov. Ak nejakých v rámci Brazzaville stretnete, bude to práve na tomto mieste (väčšinou ide o Francúzov).
- Moja najobľúbenejšia reštaurácia v meste je však jednoznačne Mami Wata, hneď vedľa hotelu Radisson. Má úžasne pôsobivý interiér, pôsobí naozaj luxusne. Menu tu stojí cca 25 euro, čo je stále menej než v Radissone. Pozor, ak si tu budete robiť fotografie, reštaurácia je plná domácich politikov, ktorí to nemajú radi. Môžete si dať pizzu (ak ste v Afrike už dlho, verte, že padne vhod), no ja odporúčam krevety v koňakovej omáčke. Pre tých, čo vyhľadávajú špeciality, odporúčam ochutnať nasolenú rybu (pozor na kosti) s malými baklažánmi. Ako prílohu vyskúšajte okrem ryže maniok (kasavu) a pečené banány. Jedlo tu má francúzsky šarm, určite ide o jednu z najlepších kuchýň v celom štáte. Mami Wata je otvorená aj cez obed, má strechu (čo sa zďaleka nedá povedať o všetkých afrických reštauráciách) a je teda krytá proti dažďu, ktorý je na rovníku doslova dennou záležitosťou. Ak sem idete na večeru, tak rozhodne v dlhých nohaviciach aj rukávoch a nasprejujte sa kvalitným repelentom (DEET nad 40%). A potom si už len užívajte chvíľky na drevenej terase nad Kongom. Mohutná rieka sa okolo vás valí, sem-tam prevesluje okolo na drevenej piroge rybár a vy si pripadáte ako v nejakom úchvatnom prírodopisnom filme. Oproti cez rieku jasne vidíte budovy Kinshasy. Rieka vonia, všade okolo vás bujná botanická záhrada, pospevujúce vtáky, okolo kmitajú čašníci v slušivých uniformách. Kolonializmus už skončil?..
- No a potom je nutnosťou navštíviť “Ngandu” - lokálnu černošskú reštauráciu vo štvrti Bakongo. Stolujete vlastne na kraji hlinenej cesty, umelohmotné stoly a stoličky, studené pivko Ngok (s krokodílom v logu), k tomu ugrilované kura a maniok či plantány. Iba si tak v pohode sedíte, okolo chodia predavači s búrskymi orieškami (nie sú vypražené, ako sme zvyknutí u nás, ale mäkšie a čerstvé), či orechmi cola, ktoré keď rozkúšete, nebudete celú noc spať, takže pozor!... Práve na týchto miestach sa v Brazzaville objavujú partie “les sapeurs” (Societe des Ambianceurs et des Personnes Elegantes) - štramáckych chlapíkov v dandyovskom oblečení s klobúkmi, ktorí priamo na ulici zabávajú ľudí. Dojem luxusu na tanieroch a totálnej úrovne služieb kontrastuje s okolitým prostredím, hlinou a celkovo africkým milieu. No atmosféra v Ngande je pre mňa aj tak to najsilnejšie, čo sa dá v Brazzaville zažiť. Sapeurs hľadajte aj pri reštaurácii Le Lampadaire v Bakongo na Rue Bernard Fouékéle, kam sa dostanete po hlinenej ceste z Avenue Matsoua. No aj tak sa pohybujú z reštaurácie do reštaurácie, nikdy nie sú na tom istom mieste, proste typické Kongo – musíte si ich nájsť...
- Cez víkend môžete vyskúšať aj pozoruhodnú kultúrnu scénu mesta. Nechajte sa taxíkom odviesť k Palacio, čo je tu známy klub – diskotéka vo veľkej budove, kde otvárajú o polnoci. Ešte predtým si urobte prehliadku nenápadných barov v okolí, kde si pri pivku vychutnáte stand up comedy (vo francúzštine), skvelých raperov, tanečníkov a iných zabávačov. Výborné! Tu pocítite kultúrnu silu mesta. Pravdepodobne v týchto malých baroch budete jedinými belochmi, no o to silnejší zážitok! Ani tieto miesta totiž v žiadnom bedekri nenájdete. Je to tak, že väčšina turistov sa riadi zdrojmi a príručkami, ktoré sú absolútne neaktuálne a píšu ich ľudia, ktorí sa v Afrike prakticky nevyznajú. Boja sa vstúpiť skutočne dovnútra, do autentického srdca mesta, ich návštevy sa zameriavajú iba na jeho európsku časť. Na miestne diskotéky je vstup 2 až 4 eurá, no pozor - ženy bez sprievodu majú vstup zakázaný!
Čo vidieť navyše: #
- Pohrebisko tankov - V roku 2009 som ešte na uliciach Brazzaville tanky videl (a fotil) na vlastné oči. Ak ich tu chcete vidieť dnes, musíte si zaplatiť výlet severne od mesta. Je to len kúsok, ale dostanete ho za klasickú konžskú cenu - 499 USD/osobu, a to je v cene iba doprava. Navyše, pozor - sprievodca skoro nič nevie a niekoľkohodinové meškania či zrušenie prehliadky sú normálom. Aj na takýto jednoduchý výlet si v Afrike musíte vyhradiť čas.
- Plavba po rieke Kongo - Drevená piroga s motorom premáva z reštaurácie Mami Wata. Hodinová plavba po rieke stojí 70 eur, dlhší výlet na ostrov Ille M’Bamou dvojnásobok. Do pirogy sa zmestí oficiálne 6 ľudí, no bežne aj viac. Pre rezerváciu volajte: 05 521 72 18.
- Gorilia rezervácia - Pre milovníkov prírody je tu Réserve Naturelle de Gorilles de Lésio- Louna- Léfini. Podľa toho, či prší, trvá cesta jedným smerom od 4 do 7 hodín. Preto je lepšie neplánovať si tento výlet “na otočku”, ale vyraziť plne vybavení, včetne mosketiérya radšej tu prespať. Reštaurácie tu nenájdete, pribaľte si teda aj dostatok jedla. Musíte byť jednoducho plne autonómni, ste v Afrike... Aj tu sa situácia pomaly mení, no najbližšie roky žiadne zázraky nečakajme. Cestovať Kongom samostatne je jednoducho pre skúsených. Pozor, počul som prípady, keď ľudia prišli svojím autom až do rezervácie, no vstup im nebol umožnený, lebo ´rangeri´ tam práve v tej chvíli neboli. Taktiež je veľmi malá šanca, že gorily vôbec uvidíte. Pri zlej politickej situácii v oblasti Pool môže byť táto cesta nebezpečná. Tak prečo teda tento zážitok vlastne odporúčam? Ľudia s dobrodružstvom v srdci pochopia...
- Kinshasa - Veľký brat na druhej strane mohutnej rieky. Pre mňa osobne to bol obrovský zážitok - prejsť cez gigantické zhrdzavené brány, chytiť do ruky roztrhané peniaze Demokratickej republiky Kongo - krajiny ktorá má 20x toľko obyvateľov ako Republika Kongo a vstúpiť do hlavného mesta jednej z najchudobnejších krajín sveta. “Žobrák, ktorý má plne vrecká diamantov”, hovorí sa o “Veľkom Kongu”. Ak je vojna, alebo sa konajú voľby (čo môže viesť k rebélii), majetnejší domorodci pre istotu vo veľkom prechádzajú na druhú stranu, či už trajektmi, alebo využijú 5-minútový let. Raz je zlá situácia tam, raz tam. Poriadna divočina... Kinshasa je len pre silné povahy, no aspoň na chvíľu sa tu ocitnúť je zážitok na celý život.
- Pointe Noire - Prímorské mesto, ´plávajúce´ na ropných peniazoch. Najbohatšie mesto štátu so silnou európskou komunitou expatov. Mesto pláží a diskoték. Okrem Brazzaville ide vlastne o druhé ozajstné mesto krajiny. Ostatné mestá - bol som aj v Dolisie (tretie najväčšie mesto), aj v Ouésso (centrum severu) - sú vlastne dedinami. Pointe Noire – Punta Negra, je takisto rozdelené na európsku časť okolo Avenue Charles de Gaulle, ktorá začína pri historickej budove železničnej stanice a africkú časť okolo Grande Marche. Záplava modrých taxíkov a preplnené ulice, aké môžete vidieť iba v Kongu a Nigérii.
- Blízkosť džungle - Napriek neustálemu čulému rozvoju je Brazzaville, položené iba 500 km južne od rovníka, miestom, kde keď zapichnete do zeme metlu, o rok je z nej košatý strom. 30 metrov vysoké stromy tu rastú menej ako 10 rokov, bambusy sú obrovských rozmerov. V mierových časoch treba vyraziť za mesto a užiť si bohatú, nespútanú prírodu. Stretnete gorilu? Každým rokom máte väčšiu a väčšiu šancu. Ja som ich v Republike Kongo videl. Prajem veľa šťastia aj vám!
TOP 10 Brazzaville #
- Pereje rieky Kongo - Práve kvôli týmto divokým perejám je druhá najdlhšia rieka Afriky nesplavná. A práve tu, tesne nad perejami, ležia obidve hlavné mestá. Pereje sú dôležitým a úžasným miestom oboch krajín. Kongo sa tu zužuje, má šírku “iba” kilometer. Voda hučí, deti do nej odvážne skáču a antimalarické pivko (komár neznáša, ak vo vašom pote cíti B vitamín) Ngok s logom krokodíla tu chutí skrátka najlepšie.
- Najbližšie hlavné mestá sveta - Ak nerátame Vatikán a Rím, potom sú Brazzaville (hlavné mesto Republiky Kongo) a Kinshasa (hlavné mesto Demokratickej republiky Kongo) dvoma najbližšie ležiacimi hlavnými mestami sveta. Ide teda o svetový unikát, ktorý si treba vychutnať. Ideálne, ak sa prechádzate po Cornishe, odkiaľ zreteľne dovidíte na budovy ´veľkého brata´(Kinshasa je najväčším frankofónnym mestom sveta a najväčším africkým mestom južne od rovníka). Let z mesta do mesta trvá 5 minút. Ja som túto vzdialenosť 2x zdolal na lodičke. Po prvýkrát nás tu vítali ako prvých Slovákov, ešte takúto národnosť nemali zapísanú. No aj dnes sa ešte poľahky zaradíte medzi prvých 10 Slovákov, ktorí sa preplavili z jedného hlavného mesta do druhého. Stále ide o značne exotický počin.
- Hlavné mesto Francúzskej rovníkovej Afriky - Brazzaville malo historicky výsadné postavenie. Francúzi odtiaľto riadili obrovské územie (2.5 milióna km²), na ktorom sa dnes nachádzajú štáty: Stredoafrická republika, Čad, Gabon, francúzska časť Kamerunu, Republika Kongo. Afrique équatoriale française vydávalo dokonca vlastné poštové známky. Zastavte sa v tunajšej budove pošty a presvedčte sa...
- Bacongo - Rozsiahla černošská štvrť, kam zavíta veľmi málo cestovateľov. Je rozdelené na množstvo častí, napríklad “Slobodná Angola”, “Marche Total” a pod. Budete tu jediným belochom a zažijete tú najpravejšiu Afriku. Predavači na trhu prichádzajú zďaleka a predávajú neuveriteľné veci. Uličky s barmi, kde hostia sedia na kraji cesty, kostolíky, ktoré nie sú na mape, ale o to hlasnejšie sa v nich bubnuje... Energia, smiech, temperament, hlinené cesty a kaluže vody. Raj pre skúsených fotografov (pozor, pre nevôľu domácich sa fotí ťažko).
- Mauzóleum de Brazza - Cestovateľovi a šľachticovi Pietro Savorgnanovi de Brazza treba vzdať hold. Pietro nám všetkým môže byť vzorom, ako sa má cestovať a správať k domorodcom. Bol veľkým človekom zo značne vplyvnej rodiny a nevyvyšoval sa, naopak, jednal s domorodcami s úctou a uprednostňoval dohody namiesto zbraní. 2. októbra 2006 priletelo lietadlo s pozostatkami tohto veľkého muža a jeho rodiny na letisko Maya Maya, kde ho čakali traja prezidenti a preniesli ich do mauzólea, pred ktorým stojí známa socha. Určite sa zastavte. V mauzóleu budete sami. Obyvatelia mesta veria, že je to centrum kindoki, teda čiernej mágie, a boja sa vstúpiť. Krypte mauzólea sa hovorí “lebka rovníkovej Afriky.”
- Obed v Mami Wata - Ide o tak výnimočné miesto, že som ho bez váhania zaradil medzi TOP 10 mesta. Je pre mňa až zarážajúce, že ho bedekre (Lonely Planet, Bradt guide) neodporúčajú ako to naj /Slováci a Česi sem nechodia vôbec/. Ak máte radi veci na úrovni, budete nadšení. V centrálnej Afrike ide o totálne výnimočné miesto. Pokojne môžem konštatovať, že to je jedna z dvoch najlepších reštaurácií na ploche 2.5 milióna km².
- Bazilika svätej Anny - Nie je to síce Notre Dame, ale aj tak ide o najkrajšiu budovu mesta. Určite sa sem vyberte počas omše, tie sú v Kongu skvelé, roztancované, živé, plné hluku, srdečnosti a silnej viery...
- Les Sapeurs - Originálna subkultúra, ktorá je mne osobne omnoho sympatickejšia, než u nás moderní hipsteri. Hipster vie vyzerať poriadne odpudivo a často si na tom aj zakladá. Evokuje vo mne priemernosť, všetci vopred vieme, čo povie, často sa mračí. Sapeurs sú pravým opakom - sú originálni, cool, ľudia new age, ktorí rozdávajú radosť a pozitívnu energiu. Muži i ženy majú oblek Yves Saint Laurent, farebný motýlik Versace a okuliare Dior, exotické kravaty, šatky, traky, vychádzkové paličky, cigary či fajky, nádherné klobúky... Zladenie je často prehnané, farby extrémne odvážne, skrátka presný opak európskej striedmosti. A to je ono! Pásikavé košele a nohavice sú zladené s hodvábnou podšívkou saka a farebnými topánkami z krokodílej kože. Šaty Saupeura stoja v priemere 3000 eur, a to hovoríme o ľuďoch, čo bývajú v domoch, kde neexistuje tečúca voda. Svetové ´naj´ značky, nakúpené v “sola”, čo v jazyku lingala znamená second hand, alebo zdedený po rodičoch. Okázalý luxus a okolo africká realita. O to viac sa vynímajú. Les Sapeurs nájdete cez víkendy v baroch v Bacongo, alebo na pohreboch.
- Kultúra Francúzskeho Konga - Nielen Les Sapeurs sú dôkazom toho, že v Kongu majú ľudia umelecký talent. Trúfajú si na niečo, na čo my belosi nemáme. Tá extravagancia a temperament sa sem hodia. Maliarska škola z Poto Poto, produkuje na náš vkus farebnejšie obrazy, no určite sa zastavte, možno objavíte niečo, čo vás nadchne. Pablo Picasso zbieral masky z rovníkovej Afriky a tieto obrazy vychádzajú z tej istej kultúry. Pri tak malom počte turistov viete získať zaujímavú olejomaľbu za veľmi prijateľnú cenu. Stand up comedy a živá hudba v nočných baroch cez víkendy je ďalšou výnimočnou ukážkou, ako Afričania vedia žiť. O tanci nehovoriac... Obrovský zážitok! Pritom ide o miesta, kde som bol vždy stopercentne jediný beloch! To je stále veľká výnimočnosť a bonusBrazzaville. Toto mesto je skutočné!!!
- Veža Nabemba - Tento extravagantný konkávny cylinder je najvyššou stavbou celej krajiny. Architektom bol Jean Marie Legrand, vežu nájdete na ulici Amilcara Cabrala a nedokážete ju prehliadnuť, keďže určite pôjdete okolo viackrát. V roku 1997 počas občianskej vojny bola rozstrieľaná, ale zreštaurovali ju (za premrštenú cenu). Dnes ide o jednu z neprehliadnuteľných atrakcií mesta v blízkosti rieky.
Slovko na záver #
Brazzaville je, ako celé Kongo, drahým mestom. Ak sa teda chcete priblížiť k európskemu štandardu služieb. Keď sa uspokojíte s africkým levelom, prežijete tu lacno. Street-food stojí jedno euro, pivo v pouličných stánkoch aj menej. Každopádne, Brazzaville je bezpečným a príjemným mestom. Slovo príjemné sa používa v spojitosti s Kongom málokedy, ale Brazzaville príjemným mestom naozaj je! Násilných trestných činov je viac v Bratislave ako tu, mesto je pokojné a voňavé. Áno, je tiež pravda, že v Kongu veľmi často nič nefunguje! Aj tie najjednoduchšie, inde úplne bežné úkony – napríklad poslať pohľadnicu – od vás vyžadujú množstva energie, a aj tak máte menej ako 50% šancu, že pohľadnica dorazí do cieľa. A tak je to so všetkým. Je to však, paradoxne, o to väčšia šanca, že si naozaj oddýchnete! Zmierte sa s tým, že veci aj tak fungovať nebudú, a skúste naozaj nerobiť nič, ako to vedia práve Afričania z oblasti rovníka. Len tak si deň-dva v bývalom hlavnom meste “Slobodného Francúzska” užívať maximálnu slobodu. Nerobte nič a užívajte si život!