Klenot v horách Sierra Nevady

Nádherná príroda zostala vo veľkej časti pohoria dodnes takmer nedotknutá, je tu 20 oblastí, ktoré nesú štatút divočiny a sú pod federálnou ochranou. Celkovo je chránených vyše 15% rozlohy Sierra Nevady a viac ako polovica pohoria je pod správou ďalších federálnych inštitúcií. Najvyšší stupeň ochrany nesú tri národné parky: Národný park Sequoia, KingsCanyon a unikátny Yosemitský národný park, ktorý je cieľom našich potuliek.

Do národného parku vyrážame zo San Franciska, najlepšie skoro ráno o 7:00. Pohodlne sa dá v tom čase prejsť mestom bez väčších problémov a zdržaní. Musíme sa napojiť na cestu East Interstate 80 cez most Bay Bridge smerom na Oakland. Potom po ceste 580 smer Modestoa nasledovať značenie Yosemite Valley/ Yosemite National Park. Cesta do parku trvá približne 4 hodiny aj so zástavkou. Netreba zabudnúť natankovať, najlepšie v posledných mestách (napr. Modesto), a ísť do parku radšej s plnou nádržou.

Centrálne údolie, ktorým cestou do parku prechádzame, sa tiahne stredom štátu Kalifornia a má 58 000 km2, čo je rozloha väčšia ako celé Slovensko. Ide o najúrodnejšiu časť nielen Kalifornie, ale aj celých Spojených štátov, a zároveň najproduktívnejšiu poľnohospodársku oblasť sveta. Rozprestiera sa v povodí dvoch riek: Sacramento (na severe, Sacramento Valley) a San Joaquin (na juhu, San Joaquin Valley), z ktorých vodu odvádzajú kanálmi do rôznych nádrží a vybudovali tu vyspelý zavlažovací systém. Poľnohospodárska oblasť má približne 6,5 milióna obyvateľov, ktorí majú rodinné farmy a pestujú na nich až dvestotridsať druhov ovocia a zeleniny. Najviac jahody, ktoré obhospodaruje približne 50 000 robotníkov, 98% citrónov sa vypestuje práve tu, šesťtisíc farmárov pestuje mandle, ktoré tvoria cca 70 % svetovej produkcie. Okrem iného aj paradajky, hrozno, bavlnu, marhule alebo špargľu.   Aj my sa určite zastavíme ochutnať čerstvé ovocie od domácich farmárov. Mnohí z nich majú popri cestách svoje malé predajne, kde ponúkajú, čo vypestovali.

Do Yosemitského národného parku môžete ísť viacerými cestami. Z mesta Manteca po Yosemite Avenue, na ktorej sa hneď za mestom nachádza stánok Baba Bazaar. Ak pôjdete cez mesto Merced po Central Yosemite HWY, odporúčame zastaviť sa v peknom obchodíku Merced Fruit Barn, ktorý sa nachádza na ľavej strane cesty za mestom. V každom majú rôzne druhy orieškov či ovocia, ktoré sa dá na mieste aj umyť. Po skorých raňajkách a pred neskorším obedom, ktorý nás čaká po príchode do parku, padne čerstvé ovocie vhod.

Smerujeme do srdca národného parku - do Yosemite valley (Yosemitského údolia). Po ovocnej prestávke nám cesta bude trvať ešte približne dve hodinky. Z úrodnej Central Valley postupne prejdeme do oblasti pasienkov pre dobytok so žltou trávou. Terén sa pomaličky začne vlniť, objavujú sa prvé kopce, prichádzame k bráne do parku. Zaplatíme vstup a dostaneme noviny s aktuálnymi informáciami a mapu. (vstup: 35$/osobné auto, 20$/osoba).

Národný park Yosemite patrí k najnavštevovanejším prírodným atrakciám štátu Kalifornia. Počas víkendov doslova „praská vo švíkoch“. Niet sa čo čudovať - väčšina z celoročného počtu 3,5 miliónov turistov v Kalifornii smeruje práve do trinásť kilometrov dlhého a 1,6 km širokého Yosemitského údolia. Prečo práve tam? To pochopíte hneď, ako sa tu ocitnete. V údolí, ktoré ešte v dobách ľadových vytvorili ľadovce, nájdete všetko, čo si človek predstavuje pod slovným spojením prekrásna príroda. Vysoké žulové steny, vrátane tej najslávnejšej na svete - El Capitan, čarovné spenené vodopády Yosemite alebo Bridalveil, ako aj priezračnú rieku Merced, ktoré preteká celým údolím a počas leta sa v nej dá aj okúpať. Miesto ponúka svojim návštevníkom na výber z množstva ubytovacích zariadení, obchodov, parkovísk a celúpohodlne vybavenú infraštruktúru, potrebnú pre tých, ktorí sa chcú zdržať dlhšie. Za jednotlivými atrakciami Yosemite Valley sa dá presúvať aj šikovnými Shuttle busmi (kyvadlovou dopravou), ktorými sa snažia obmedziť pohyb áut v údolí.

Yosemitské údolie je najstaršou časťou národného parku. Aj keď je oficiálne najstarším parkom v USA Yellowstone, vyhlásený v roku 1872, ochranu Yosemitského údolia odhlasoval Kongres ešte osem rokov predtým. Neskôr, vďaka 26. prezidentovi USA Theodorovi Roosweltovi, sa stal národným parkom. Rooswelt strávil niekoľko dní v tunajších horách v sprievode Johna Muira, prvého amerického ekologického aktivistu a človeka, ktorý pohoriu Sierra Nevada a Yosemitom zasvätil svoj život.

Muir sa narodil v Škótsku v roku 1838. Keď mal jedenásť rokov, jeho rodina emigrovala do amerického štátu Wisconsin. Život doma ho veľmi neinšpiroval. Prihlásil sa na štúdiá prírodnej vedy na Univerzite vo Wisconsine, no bol tam viac-menej len formálne zapísaný, za svoju skutočnú univerzitu si vybral divočinu. Prvýkrát navštívil Yosemity v roku 1868. Usadil sa tu a zamestnal sa ako pastier oviec. Chodieval s nimi denno-denne do kopcov, pritom vášnivo študoval okolitú faunu a flóru. Nádherné scenérie, ktoré mal pred očami, si začal kresliť, aj o nich písať. Prvý článok o yosemitskej prírode mu uverejnili v New York Tribune. Tak sa z neho stal uznávaný prírodovedec, a postupne sa začal venovať ochrane prírody. Stal sa aj "celebritným" sprievodcom, po miestnych horách sprevádzal napríklad majiteľov rôznych magazínov, v ktorých následne uverejňoval články o ochrane prírody. A tak sa začal jeho lobbing za to, aby sa z Yosemitov stal národný park. Po prechádzkach s Theodorom Rooseveltom uprostred tunajšej krásnej prírody sa to podarilo. V roku 1890 bolo toto územie vyhlásené za národný park. John Muir sa zapríčinil aj za vznik národných parkov Sequoia či Grand Canyon.

Prichádzame do údolia. Naša prvá zástavka je pri ceste (Southside Drive), kde sa núkakrásny výhľad na dominantu El Capitan. Je to najvyšší odkrytý žulový monolit na svete svýškou cca tisíc metrov (v nadmorskej výške 2308 m). Práve tu vznikli počiatky skalolezectva, a ´Kapitán´ je dodnes vyhľadávaným cieľom lezcov,  ale aj Base Jumperov (skákanie z výšok voľným pádom). Prvýkrát kolmú stenu skaly zdolal v roku 1958 Američan Warren Harding trasou známou ako The Nose, ktorá sa stala aj najobľúbenejšou. Každoročne sem počas leta smerujú desiatky lezcov z celého sveta, a mnohí z nich „sa pretekajú“, kto bude najrýchlejšie na vrchole. Amatérskym lezcom to trvá niekoľko dní. S rýchlostným lezením a cieľom pokoriť El Capitana za menej ako 24 hodín začali traja lezci v roku 1975, a vytvorili prvý rekord - 17 hodín a 45 minút. Postupne sa rokmi tento čas skracoval a posledný rekord padol v júni 2018, kedy Alex Honnold a Tommy Caldwell vyliezli na vrchol za neuveriteľnú 1 hodinu, 58 minút a 7 sekúnd!

Ak budete mať pri sebe ďalekohľad, vďaka nemu skalolezcov určite uvidíte aj z tejto zástavky. Po krásnych výhľadoch pokračujeme ďalej, je najlepší čas na obed!

Cesta v údolí je jednosmerná (Southside Drive) a privedie nás priamo pod Yosemitskévodopády, k Yosemite Valley Lodge. Na tomto mieste sa nachádza reštaurácia, resp. tzv. ´food court´, a my v BUBO už máme odskúšané, že sa tu najete rýchlo a chutne. V ponuke zvyčajne majú typický americký rýchly obed: pizza, hamburgery a pod. Oproti food courtuje obchod, kde môžete nájsť pekné suveníry. Po cca hodinovej pauze na obed sa vydáme pešo na nenáročnú prechádzku borovicovým a sekvojovým lesom k Yosemitským vodopádom. Z reštaurácie vyjdeme smerom na parkovisko a vydáme sa doľava, kde je už z chodníka vidieť vodopády. Zablúdiť sa nedá, jednoducho nasledujeme značenie Lower Yosemite Falls.

Yosemitské vodopády sú najvyššími vodopádmi v Severnej Amerike aj na celej severnej pologuli. Majú tri úrovne (tzv. kaskády) a padajú z výšky 739 metrov. Najviac vody nimi preteká v máji.  V lete, pri menšej snehovej nádielke počas zimy sa niekedy stáva, že vyschnú.

Úžasné na tomto mieste je, že sa dá prísť až priamo pod vodopády. Tak blízko, že občas sa môže stať, najmä na jar, keď je veľa vody z topiaceho sa snehu, že nás voda aj trochu pokropí. Každopádne je to ideálne stanovisko na vyťahovanie fotoaparátov, ulovíte naozaj vzácne zábery!

My pokračujeme v prechádzke od vyhliadky ďalej po chodníku, cez most ponad rieku. Prejdeme lesom až hlavnej ceste, ktorá nás dovedie na lúku. Niekde približne uprostred chodníka medzi cestou a mostíkom ponad rieku Merced je krásne miesto na fotenie ďalšej tunajšej dominanty a prírodnej krásy Half Dome, ktorú si však pozrieme aj z inej vyhliadky.

Pokračujeme až k mostíku a kto má chuť, môže sa schladiť v rieke. Odtiaľ sa vraciame späť k ceste, prejdeme na druhú stranu, po chodníku pokračujeme doľava. Ten nás dovedie až k priechodu pre chodcov, kde odbočíme doľava a späť na parkovisko. Odtiaľ sa vydáme opäť na hlavnú cestu (Northside Drive) smerom von z údolia. Po ceste sa môžeme zastaviť ešte na jednu foto-zastávku, ktorá ponúka bližší pohľad na El Capitan, a oproti je už vidieť Bridalveil Falls  - Vodopády nevestin závoj, atrakcia s nádherným poetickým menom, ktorá je našou ďalšou zástavkou.

Pokračujeme okruhom údolia, až prídeme na križovatku, kde odbočíme cez most doľava (Pohono Bridge, na Southside Drive), akoby sme sa znovu vracali späť. Prídeme po križovatku, kde sa odbočíme doprava smer Fresno, a hneď za ňou doľava na parkovisko pod Bridalveil Falls.

Ako dostali vodopády svoje nezvyčajné meno? Stáva sa tu, že keď zafúka vietor a úplne na vrchu začne unášať vodu do strán, tá vytvára obrazce a optický dojem, akoby zhora naozaj vial priehľadný nevestin závoj. Domorodí Američania preto vodopády volajú Pohono, čo znamená „Duch fúkajúceho vetra“. Ich výška je 188 metrov, sú síce menšie ako Yosemitské vodopády, ale majú iné, svojské čaro a určite sa oplatí ísť si ich pozrieť zblízka.Dostanete sa sem ľahko: Z parkoviska nasledujeme značky, ktoré nás dovedú na chodník k vodopádom. Je to krátka a nenáročná prechádzka pod padajúcu vodu, ku koncu chodník trocha začne stúpať do kopca, až nás vyvedie k vyhliadke na vodopády.

Od Bridalveil Falls odbočíme na hlavnú cestu smerom doľava. Po chvíli prídeme k Wawona tunelu, tesne pred ním zastavíme na parkovisku. Z tohto miesta (Tunnel View) je krásny výhľad do celého údolia, známy už od roku 1933, kedy bola vyhliadka otvorená.

Je odtiaľto krásne vidieť takmer celé 13 kilometrov dlhé údolie, /ktoré tvorí, mimochodom, len jedno percento rozlohy celého Yosemitského Národného parku/. Po pravej strane je vidieť BridalveilFalls, oproti sa týči monumentálny El Capitan, v pozadí zas máme skalu Half Dome. (Z tohto miesta však nehľadajte Yosemite Falls, nie sú vidieť, pretože sú ukryté „za rohom“, za El Capitanom.) A akoby tie prírodné krásy okolo nás nemali konca, naopak, odkrývajú sa pred nami stále nové: Po pokochaní sa nádherným výhľadom pokračujeme na ďalšie úchvatnémiesto Glacier Point. (Poznámka: v zimných mesiacoch je pre sneh táto vyhliadka uzatvorená.)

Prejdeme vez Wawona tunel a pokračujeme ďalej po Wawona Road, smer Fresno. Asi po 12 kilometroch  (cca 15 minút jazdy serpentínami a lesom) prídeme k odbočke doľava na Glacier Point Road. /Je to značené tabuľkou Glacier point/. Pokračujeme až na koniec cesty, kde sa nachádza parkovisko. Je tu aj suvenírový obchodík s malými potravinami a najmä jedna z najkrajších vyhliadok na Half Dome (Polovičná kupola). Z parkoviska prejdeme pešo na vyhliadku a keď sa dáme po chodníku doľava trochu do kopca, rozprestrie sa pred nami aj pohľad na Yosemitské údolie. Nachádzame sa v nadmorskej výške 2199 m, cca 980 m na okraji južnej steny nad dnom údolia. Okrem veľkolepého Half Domu tu môžeme vidieť Yosemitské vodopády (na ľavej vyhliadke na údolie priamo pred nami), vodopády Vernal, Nevada (napravo od Half Dome).

„Polovičná kupola“, ako znie presný preklad tohto prírodného úkazu, sa týči na konci Yosemitského údolia do výšky 1444 metrov /v nadmorskej výške 2693 m/. Vytvaroval ju pred miliónmi rokov ľadovec, ktorý ju obrúsil do dnešnej podoby. Skalu dlho považovali za absolútne nedostupnú pre človeka. A predsa. Prvý, kto ju vyšiel až na vrchol, bol v roku 1875 George G. Anderson. Neskôr na jej oblú časť nainštalovali drevené schodíky a oceľové lano, takže dnes sa dá po vyznačenej trase vyjsť až hore.

A napokon z krásneho vyhliadkového bodu Glacier Point smerujeme k poslednej našej zástavke v Národnom parku Yosemite, za gigantickými sekvojami do Mariposa Grove.

Ako sa tam dostaneme? Z Glacier Point sa vrátime na hlavnú cestu Wawona Road a odbočíme doľava smer Fresno. Asi po pol hodinke jazdy serpentínami prídeme ku kruhovému objazdu: prvý zjazd je exit z parku, ďalší k Mariposa Grove. Po niečo vyše troch kilometroch prichádzame na parkovisko. Od neho vedie chodník k Lower Grove (Nižší les) s cca 3,5 km prechádzkou, a z neho na Upper Grove (Vyšší les) cca 8 -10 km.

Mariposa Grove je priam magické miesto - najväčší les obrovských sekvojí v Yosemitoch s niekoľkými stovkami impozantných stromov. Dva z nich sa dokonca radia medzi najväčšie sekvoje na svete. Jeden sa volá Grizzly Giant - Obrovský grizzly, ktorý má úctyhodný vek, odhaduje sa medzi 1900 až 2400 rokov. Je zároveň najstaršou sekvojou v lese, a 25. najväčším stromom na svete. Jeho výška je 64 metrov, obvod jeho kmeňa je 28 metrov.

Okrem Grizzlyho tu nájdete aj ďalšie zaujímavé miesta a pozoruhodnosti. The FallenMonarch - Padnutý panovník, je spadnutá vyvrátená sekvoja, pri ktorej koreňoch sa môžeteefektne odfotografovať. Ďalšou atrakciou je zasa štvorica stromov rastúcich blízko vedľa seba, vďaka čomu dostali spoločný poetický názov: The Bachelor and Three Graces  -Starý mládenec a Tri grácie.

Asi 100 m za Grizzly Giant sa nachádza The California Tunnel Tree (Kalifornský tunelový strom), ktorý je jedinou živou sekvojou, do ktorej ľudská ruka vyrezala tunel. Ten je tak široký, že ním prejde aj menšie auto.

Po prechádzke priam rozprávkovým sekvojovým lesom sa vraciame k autu a lúčime sa s týmto magickým kusom prírody. Naša prechádzka národným parkom je na konci.

Yosemitský národný park je jedna z najväčších a najsúvislejších neporušených prírodných oblastí v Sierra Nevade. A to aj vďaka tomu, že ešte skôr, než bola táto časť krásnej prírody vyhlásená za národný park, jej v roku 1864 prezident Abraham Lincoln dal status prvej chránenej oblasti v USA. Park chráni celú škálu rastlín a živočíchov: z fauny spomeňme jeleňov ušatých, kojotov, medveďov, líšky šedé, svište, pumy, ale aj 220 druhov vtákov a ďalšie druhy. Flóru okrem iného tvorí až 37 druhov stromov, pričom v najväčšom zastúpení sú tu jedle, borovice a gigantické sekvoje obrovské. Tie sú s priemerným vekom viac než 1 200 rokov najstarším dodnes žijúcim „organizmom“ tohto národného parku. V roku 1980 tento klenot Sierry Nevada zapísali do zoznamu UNESCO.

Na rozlohe vyše 3000 km2 ponúka park turistom cca 1300 km označených turistických chodníkov - od bežných prechádzok až po najťažšie výstupy. Niektoré sú na viac dní, spojenés kempovaním (na to si treba kúpiť povolenie od rangerov a vziať si aj špeciálne schránky na jedlo, keďže tu všade žijú tunajšie medvede - baribal a grizzly). Okrem letných aktivít park ponúka aj zimné radovánky - je tu jedno z najstarších lyžiarskych stredísk v Kalifornii, bežkárske trasy, ponúka sa aj turistika so snežnicami (všetky informácie o trasách apovoleniach v ktoromkoľvek ročnom období vám poskytnú v návštevníckom centre).