Najkrajšie pamiatky v okolí Lehu

Najkrajšie pamiatky v okolí Lehu

Marek Melúch

Marek Melúch

Leh ponúka toho omnoho viacej, ako iba to čo je v meste. Ladakh, odľahlý indický región na severe, nie je navštevovaný iba kvôli úžasným horám a okolitým horským túram, ale medzi najväčšie atrakcie patria „Gompy“, budhistické kláštory. Tento názov kláštorov sa používa v Tibete, Ladakhu, Zanskare, Nepále a Bhutáne. Tam, kde majú osvojený tibetský budhizmus.

Tibetský budhizmus je v Ladakhu najrozšírenejšou vierou a zasiahne každého návštevníka, ktorý zavíta do tohto regiónu

O Ladakhu a jeho hlavnom meste Leh sa dozviete viac v blogu Leh, tibetskejší ako samotný Tibet.

Tibetský budhizmus, alebo nesprávne nazývaný lamaizmus, je forma budhizmu, ktorá sa vytvorila v priebehu 10. a 11. storočia v Tibete. Mahajánové, ale najmä vadžrajánové budhistické školy sa dostali do Tibetu z Indie v 8. storočí nášho letopočtu. Prvým tzv. misionárom v Tibete bol indický svätec Padmasambhava (Guru Rinpoche), ktorý skombinoval indický budhizmus a pôvodné náboženské predstavy Tibeťanov, ktoré sa volajú Bon. Bon je pôvodné tibetské náboženstvo s prvkami mnohých primitívnych náboženstiev, ako je uctievanie démonov, mágie, prírodných síl a čarodejnej moci kňazov. Bolo však ovplyvnené budhizmom, no nikdy celkom nevymizlo. Tibetský budhizmus je teda forma vadžrajánového budhizmu, ktorý má obrovské množstvo božstiev (všetky sú bodhisattva – každá osoba, ktorá dosiahla stav predchádzajúceho Budhu a ďalej sa usiluje o prebudenie, t.j. šíri cestu k oslobodeniu) s pôvodom z hinduizmu a bonizmu. Niektoré z božstiev sú rozzúrené a slúžia ako ochranní bohovia (Wrathful deities). Mnoho z nich je však zobrazených v sexuálnom objatí s manželkou. Táto poloha, resp. póza, sa nazýva Yab-Yam. V tantrickom budhizme sú spojené páry bodhisattvy muža a ženy zobrazené ako jednota súcitu a múdrosti, dvoch kľúčových aspektov mahajánskeho budhizmu. 

Meditácia v tibetskom budhizme spočíva v predstavení si samého seba ako božstva (Yidam), väčšinou toho rozzúreného, v póze „Yab-Yam"

Medzi 11. až 15. storočím sa v Tibete objavilo niekoľko reformných siekt, ktoré vymedzili štyri hlavné smery tibetského budhizmu, ktoré sa navzájom akceptujú. Gelugpa, najrozšírenejšia škola, Kagyupa, ktorá má viacero línií, Sakyapa a tá najstaršia nereformovaná škola Nyingmapa. Kagyupa, Sakyapa a Nyingmapa sú tradične nazývané ako „červené čiapky“ a jediná Gelugpa je známa ako „žlté čiapky“. V niektorých poddruhoch školy Kagyupa sa to však môže mierne líšiť. 

Medzi prvé gompy, ktoré v Ladakhu navštívime je kláštor v Lamayuru. Buď sem prídeme zo Šrinagaru cez Sonamarg, Dras a Kargil, kedy tu aj spíme, alebo sem ideme na celodenný výlet z Lehu spojený s kláštorom v Alchi a kúpaním v rieke Indus. Obe cesty vedúce k Lamayuru (Z Kargilu alebo z Lehu) sú extrémne scénickým rajom pre fotografov. Z Kargilu do Lamayuru budeme prechádzať cez horské sedlo Fotu La (4108 m. n. m.), zatiaľ čo z Lamayuru do Lehu nám bude spoločnosť robiť rieka Indus v dlhom údolí Ladakhu.

Cesta do Lamayuru začína

Údolie v dedine Lamayuru bolo podľa legendy kedysi zaliate jazerom

Údolie v dedine Lamayuru bolo podľa legendy kedysi zaliate jazerom

Lamayuru #

Lamayuru a jeho kláštor týčiaci sa nad dedinou má v sebe mysteriozitu ako žiadny iný v Ladakhu. Je to najmä kvôli tomu, že okolie je veľkolepé. Sú tu špicaté zrázy, kamenisté svahy, zelené údolie s potokom Drogpo a neopísateľná atmosféra. Občas sa mu hovorí aj Shangrila medzi drsnými horami. Nachádza sa vo výške 3510 m. n. m.  na diaľnici Srinagar – Leh Hwy. Od horského priesmyku Fotu La je vzdialený iba 15 km. Už v polovici 70. rokov 20. storočia bol kláštor Lamayuru prvým podstatným a fascinujúcim kláštorom pre turistov. Mnohí z nich tu na ceste do Lehu prespávali, čo pretrváva dodnes. Kláštor je obkolesený bielymi stupami a tehlovo bahennými domami priamo pod ním.

Mýtický príbeh o vytvorení Lamayuru

Hovorí sa, že kotlina v údolí pod Lamayuru bola kedysi obrovské jazero, čo z geologického hľadiska môže byť pravdivé (nasvedčuje tomu priehlbina vyzerajúca ako mesačná krajina, ktorú aj my vidíme všade okolo nás). Významný mudrc Arhat Nyimagong, podľa príbehu, údajne použil svoje spirituálne sily a vytvoril trhlinu na boku kotliny, ktorou jazero odtieklo. Predpovedal, že nad priehlbinou vyrastie kláštor a tak zasadil na jej okrajoch kukuricu, ktorá vyrástla do tvaru svastiky. Preto pôvodný názov kláštora Lamayuru je Yang-drung Gompa, pričom „yang-drung“ znamená v tibetštine „svastika“.

Lamayuru je jeden z najstarších a najväčších kláštorov v Ladakhu. Pôvodne to bola vraj popredná svätyňa a chrám viery Bon. Dnes však už nie sú v kláštore zachované žiadne stopy po tejto viere. Najstarším chrámom v Lamayuru je Sengge-gang, o ktorom sa hovorí, že ho nechal postaviť tibetský misionár a prekladateľ Rinchen Zangpo (958 – 1055). Údajne tu postavil dva chrámy a 5 stúp. Legenda vraví aj to, že významný kašmírsky mudrc Naropa (1016-1100) kedysi v tunajších jaskyniach meditoval. Práve z jeho učení vznikla škola Kagyupa, ktorá má poddruh Drigungpa, ktorý sa vyučuje práve v Lamayuru. V súčasnosti má kláštor okolo 150 – 200 mníchov, medzi ktorými sa školia aj mladiství (getsuls). V roku 1820 bolo v kláštore vraj 500 lámov - podľa William Moorcrofta, ktorý spolu s George Trebeckom patril medzi prvých Britov, ktorí navštívili Ladakh. V roku 1995 tu spal Ľuboš Fellner, riaditeľ BUBO. "Vtedy do Lamayuru neviedla žiadna cesta. Vystúpil som v strede ničoho a trekkoval do kláštora, ani som nevedel či ho vôbec nájdem. Nevedel som kde budem spať a ako sa odtiaľto dostanem. V Kašmíre vtedy prebiehala vojna, na džíp som nemal peniaze a autobusy chodili značne nepravidelne...  Bol som tu vtedy jediný turista v celom meste a strávil som tu pár dní. Následné roky som sa sem vrátil aj so skupinou našich klientov. Osobne tu poznám mnoho rodín, jeden chlapec má teraz už 22 rokov, bol menší ako môj syn a ja som mu roky nosil šaty a teplé vetrovky z ktorých môj syn vyrástol...Následne naša sprievodkyňa Eva Ohrablová podporovala dlhé roky školy v Ladakhu charitou. Na strmých hlinených uliciach bolo mnoho svätých kameňov s magickými nápismi. Dostal som od "svojej rodiny" do daru tri a teraz ich mám doma vložené v stene. To písmo na kameňoch mani je symetrické a ja som nevedel ktorým smerom kamene do steny zasadiť - to mi poradil orientalista Martin Slobodník (neskôr sa stal dekanom a zomrel). Ďalšie roky postavili do Lamayuru cestu a dostupnosť je ľahšia... no stále je to značne odľahlé miesto, presne také aké popisuje Marek. Väčšina sveta sa za tie desaťročia ako ním putujem zmenila- zmodernizovala. Lamayuru ostáva samo sebou" hovoril mi Ľubo keď som sa ho pýtal na jeho dojmy. Tým, že sme tu boli prví a máme známych, tak sa vieme dostať ďalej a ja vám tu tie triky a "tajné" uličky popisujem. 

Od hlavného nádvoria cez všetky chrámy

Lamayuru pozostáva z 3 hlavných chrámov. Dukhang (aula) je hlavná kláštorná budova na okraji zrázu. Je tu séria schodov, ktoré vedú k hlavnému nádvoriu, ktoré tvorí priečelie hlavného chrámu s nákresom bežných božstiev pri jeho vstupe. Interiér chrámov je vždy pestrofarebný, nakoľko je tu mnoho farebných modlitieb „mantra“, ale aj rôzne záclony a rúcha v červenej, žltej, oranžovej alebo v inej výraznej farbe. Taktiež skulptúry budhistických božstiev sú častokrát pestrofarebné i napriek tomu, že vyzerajú strašidelne a nebezpečne. Sú tu zobrazené postavy ako Guru Rinpoche (indický misionár), Choskyi Lotup (popredný Láma z Lamayuru), Skyoba Jigten Sumgon (zakladateľ poddruhu učenia Drigungpa) alebo dvaja guruovia z radov Drigungpa, Thinley Zangpo a Zin Chotok, ktorí sú na pravej strane  miestnosti. Úplne napravo je ľahko rozoznateľná skulptúra Sakyamuni Budhu, teda Sidharta Gautamu, ktorý bol prvým osvieteným. Dukhang je najlepšie navštíviť ráno, keď sa lámovia pripravujú na modlitby alebo sa už modlia.

Nad Dukhangom na hornom poschodí budovy je Gonkhang (chrám ochranného božstva). Tento chrám je venovaný božstvu Mahakala, zúrivému ochrancovi. Táto miestnosť je na rozdiel od klasických gonkhangov dobre osvietená. Mahakala je od dverí na pravej strane miestnosti. Okrem neho tu nájdeme skulptúry pre Marpa, Vajradhara (primárny budha podstaty – Buddha of Essence) a Milarepa (svätý básnik – jeho pravá ruka si prichytáva ucho počas počúvania ozveny prírody). Sú tu krásne nástenné kresby, hlavne na ľavej strane miestnosti. 

Z hlavných chrámov sa ideme pozrieť dole do najstaršieho kláštora Sengge-Gang

Keď pôjdeme z nádvoria nižšie, uvidíme ďalší významný chrám zvaný Chenresig Lhakhang. Lhakhang je svätyňa, týchto môže mať kláštor viacero. Je to podobná miestnosť ako Dhukhang, ale oveľa menšia. Lhakhang doslova znamená „miestnosť bohov“, pričom každá jedna môže byť venovaná inému božstvu. Tento v Lamayuru je venovaný Budhovi Avalokitesvara (bodhisattva súcitu, zľutovania). Skulptúra je postavená z dreva a je veľmi atmosférická vďaka svojej starobylosti. Je tu ešte jeden chrám, ktorý sa oplatí vidieť, no nie vždy je dostupný, pretože je zamknutý. Ak sem prídeme, treba sa hneď spýtať niektorého z mníchov, či nám môžu požičať kľúčik a ísť otvoriť najstarší chrám v Lamayuru, Sengge-Gang. Mnoho turistov o tomto chráme ani nevie, nakoľko sa nachádza nižšie. My v BUBO máme okolie zmapované a ideme po schodoch dole a pomedzi tehlové domčeky prejdeme až k starým dreveným dverám so zámkom. Názov Sengge-Gang sa dá preložiť ako „leví kopec“. Súvisí to s pokračujúcim príbehom vypusteného jazera mudrcom Arhatom, ktorý tu po odplavení vody údajne našiel telo mŕtveho leva. Dnes na mieste mŕtveho leva stojí tento chrám. Vnútri je podobizeň vševedúceho modliaceho sa Budhu, ale aj božstva Vairochana, ktoré je zobrazené aj na maľbách na stene. Na stene si tu môžeme všimnúť aj mýtické morské príšery „Makaras“  spolu s vtákom „Garuda“, ktorý sa podobá na fénixa. 

Jeden z najúžasnejších regiónov sveta

Kláštor Lamayuru
Foto: Marek Melúch — BUBO

Lamayuru je sureálnou krajinou Ladakhu a preto sa po ceste do chrámu Alchi zastavíme aj na foto vyhliadke na samotný kláštor, ale aj mesačnú krajinu, ktorá je extrémne fotogenická. Z Lamayuru pokračujeme smerom k Lehu po diaľnici Srinagar – Leh Hwy a po 57 km sa dostaneme do malej, ale veľmi malebnej dedinky Alchi. Po ceste často stretávame vojenské TATA autá alebo babičky predávajúce ovocie popri ceste.

Z Lamayuru pokračujeme do chrámu Alchi

Alchi #

Chrámový komplex v Alchi patrí medzi najvýnimočnejšie chrámy. Sú umiestnené na rovnej ploche pri rieke, čo vôbec nie je bežné pre chrámy z 11. storočia. Práve tu sa nachádzajú tie najúžasnejšie nástenné maľby z celého Ladakhu. Tak, ako aj Lamayuru, aj chrámy v Alchi sú ešte z čias, kedy do Ladakhu prišlo tibetské náboženstvo Bon. Prezrádzajú to vnútorné maľby a skulptúry, ktoré majú mierny vplyv z ČínyTibetu. Čo však tento chrám prezentuje najviac, je umelecký tradičný štýl budhistickej severnej Indie, najmä Kašmíru, ktorý sa vyparil takmer bez zanechania stopy z celého subkontinentu v 12. storočí po moslimskom víťazstve a drancovaní regiónu. Chrámový komplex bol podľa miestnych legiend postavený významným prekladateľom Rinchen Zangpom medzi rokmi 958 – 1055. Presný dátum postavenia chrámov nemožno určiť. 

Tibetológovia David Snellgrove a Tadeusz Skorupski, ktorí ako prví spísali detailné štúdie chrámu Alchi v polovici 70. rokov 20. storočia, ho označili ako „fantastický prežitok z minulosti a dokonalý div budhistického sveta

Prejazd popod budhistickú bránu nám určite prinesie šťastie
Foto: Marek Melúch — BUBO

Do Alchi sa dostaneme cez most, ktorý je 52 km od Lamayuru a pretína rieku Indus. Dostaneme sa na pravý breh rieky a po miernych stúpaniach prejdeme cez budhistickú bránu, za ktorou je naľavo miestna základná škola. Sem chodievame navštíviť deti a prinesieme im malé darčeky(ceruzky, perá alebo cukríky). Odtiaľto je na koniec cesty po Alchi Rd. asi 4,5 km. Prídeme na parkovisko, kde po pravej strane uvidíme budovu s názvom „Potala Hotel & Restaurant“ a po ľavej strane bude na kraji stará drevená budova červenej farby. Hneď za ňou je koridor, ktorým sa dostaneme k chrámom. Prejdeme cez uličku zakrytú rôznymi celtami alebo inými igelitmi, pod ktorými sú celé rady suvenírov. Po ľavej strane je reštaurácia Zimskhang, kde si aj my dávame počas výletu obed. Všetko záleží od času, no zvyčajne si vyhradíme jednu hodinu na obed a potom ideme na prehliadku chrámov.

Alchi patrí medzi najvýznamnejšie kláštory v Ladakhu

Na prvý pohľad chrámy Alchi nepôsobia veľmi impozantne, nakoľko väčšina z nich zvonka vyzerá ako skromný obyčajný domček z bahna a tehál. Ide však najmä o to, čo zachovávajú v interiéri. V celom areáli je 6 chrámov a 3 stupy, ktoré sa nazývajú aj „chorten“. Dukhang a vysoký Sumstek sú najväčšie a bezpochyby najdôležitejšie chrámy, ktoré sú bohato vyzdobené.

Prvou svätyňou za vstupom je Kangyur Lhakhang, ktorá je skôr knižnica ako chrám. Hneď vedľa (naľavo) je svatyňa Lhakhang Soma („nový chrám“). Podľa názvu je zrejme najmladšou, pravdepodobne z 13. storočia. Maľby pozostávajú z budhistických božstiev a mandál. Mandala je pomoc pri meditácii. Je to prepracovaný symetrický okrúhly diagram s palácom v strede, ktorý reprezentuje príbytok a hodnoty božstva, ktoré je uctievané. V Alchi sa najčastejšie stretneme s mandalou Vairochany. Vairochana je ústredným božstvom v Alchi. Nachádza sa v strede väčšiny mandál, ktoré sú namaľované v chrámoch (najmä v Dukhangu). Je prvým z piatich tzv. budhov múdrosti (Dhyani Buddhas – transcendentálni budhovia) a stelesňuje učiteľský aspekt. Zobrazovaný je väčšinou ako biely Budha s prekríženými nohami. Vairochana má okolo seba ďalších 36 božstiev. V jeho blízkosti sú ďalší štyria dhyani Budhovia (po stranách podľa kompasu) – Akshobhya, Rantasambhava, Amitabha a Amoghasiddhi. Okolo nich sú ďalšie 4 ženské božstvá, čím vytvárajú kruh 9-tich božstiev na čele s Vairochanom. Vo vonkajšom kruhu je ešte ďalších 28 božstiev, z ktorých 4 sú strážcovia (v strede na každej strane podľa kompasu), 8 z nich sú bohyne obety (v rohoch) a zvyšných 16 sú bodhisattvy. Práve táto mandala je tým najvzácnejším artefaktom, ktoré Alchi má. 

Najzaujímavejší chrám je Sumstek, ktorého význam sa dá preložiť ako „trojposchodový“. Niet sa teda čomu diviť, že má 3 poschodia. Exteriér Sumsteku je veľmi impozantný, pretože práve toto sú typické architektonické črty budhistických kláštorov v predmoslimskom kašmírskom štýle. Treba si všimnúť najmä trojuholníkovité výrezy na priečelí chrámu. Po vstupe do chrámu, cez nízke dvere, uvidíme vo vnútri 3 kolosálne sochy a veľkú stupu v strede. Sochy patria Avalokistešváre (naľavo), Maitreyi (oproti) a Manjushri (napravo). Na stenách sú staré antické maľby. Na spodnej časti sú mozaiky miniatúr Budhov a na hornej časti sú spomínané mandaly. 

Ďalším - najväčším - chrámom je Dukhang. Dostaneme sa k nemu z nádvoria, prejdeme okolo menšej stupy. V jeho vnútri  je veľká prepracovaná socha Vairochana. Sedí v strede na tróne a po bokoch má levov. Po stenách, za vstupom, je 6 obrovských mandál, ktoré stoja za prezretie. Ďalšie chrámy, možno nie až tak zaujímavé, sú Lotsawa Lhakhang (venovaný významnému prekladateľovi Rinchen Zangpovi – Lotsawa je v tibetštine prekladateľ) a Manjushri Lhakhang (chrám pre bodhisattvu múdrosti). Dnes je Alchi domovom budhistickej školy Gelugpa.  Po návšteve chrámov máme ešte voľný čas na nákup suvenírov, alebo pre záujemcov aj na kúpanie sa v rieke Indus, ktorá je neďaleko. Záujemci o kúpanie musia prejsť až na koniec chrámového komplexu, kde je cestička s označením „k rieke Indus“. Je tu relatívne dobrý  prístup k rieke, no netreba zabudnúť, že dá sa tu iba omočiť a nie kúpať. Prúd v rieke Indus je veľmi silný a mohol by nás odniesť ďaleko. 

Do Lehu je z Alchi 68 km (1hod. 30min.), no oplatí sa ešte zastaviť na dvoch foto zastávkach. Prvou zastávkou je pohľad zo serpentín do údolia a na kláštor Basgo. Druhá z nich je o 14 km ďalej. Je to sútok riek Indus a Zanskar a určite stojí za to, nasať tu silu okolia.

Po ceste do Lehu objavujeme neskutočnú krajinu

Neskutočná krajina Ladakhu - tu si dávame aj fotopauzu

Neskutočná krajina Ladakhu - tu si dávame aj fotopauzu

Ďalšie chrámy, ktoré navštívime, sú tentokrát na východ od Lehu. 42 km od Lehu sa za dedinkou Karu, kde prejdeme cez rieku Indus, dostaneme do najznámejšieho kláštora v Ladakhu.

Hemis #

Kláštor populárny nie iba svojou históriou, ale aj tradičným festivalom mníchov v maskách, ktorý sa tu koná každoročne v júli. Festival priláka veľké množstvo turistov, ako aj mníchov z odľahlých častí Ladakhu, ktorí tu vystupujú a znázorňujú 8 zázračných udalostí zo života Guru Rinpocheho.

Kláštor Hemis, resp. aspoň jeho najstaršia časť, bol postavený v rokoch 1630 + pod ochranou najvýznamnejšieho kráľa Ladakhu, Sengge Namgyala. Mních Palden Sara ešte predtým predpovedal stavbu tohto chrámu, no ťažnou silou pri stavbe bol mudrc uznávaný aj samotným kráľom, Stag-tsang Ras-pa. Kláštor patrí do radov školy Drugpa, ktorá je poddruhom Kagyupy. V súčasnosti je Drugpa najrozšírenejšou školou tibetského budhizmu v Ladakhu s hlavným sídlom v Hemise. Hovorí sa, že toto miesto bolo posvätené už niekedy v 13. storočí, kedy si kajúcnik Gyalwa Gotsangpa vybral jaskyňu nad chrámom ako miesto meditácie. Jaskyňa bola blízko hniezda supov a Gotsangpa prehlásil „Ty vták, skala a ja muž, pokiaľ si neuvedomím jednotu týchto troch, tak dovtedy odtiaľto neodídem“. Mnísi sa teda domnievajú, že jaskyňa bola predchodcom samotného kláštora. V súčasnosti je kláštor domovom pre viac než 200 lámov a ich žiakov. 

Hemis bol veľmi dlho Ladackým najbohatším kláštorom. Jeho bohatstvo sa znásobilo ešte viac, keď sem z iných kláštorov privážali poklady za účelom ochrany. Poklady boli ukladané do opevnenej miestnosti zvanej Dzodnag. Jeden z najkontroverznejších predmetov, ktoré sa tu údajne nachádzajú, sú Ježišove zvitky. Má ísť o tibetský rukopis preložený zo starodávneho indického jazyka Pali, ktorý hovorí príbeh Ježiša Krista a jeho hypotetické cestovanie v Indii. Názor je diskutabilný, nakoľko niektorí tvrdia, že zvitok existuje, no iní tento názor vyvracajú. 

Prichádzame na parkovisko kláštora Hemis

Po príchode na parkovisko Hemisu už vidíme exteriér kláštora. Po schodoch vyjdeme hore a budeme sa držať po pravej strane od rohu budovy. Tu uvidíme aj malú búdku so stolíkom (vedľa je strom), kde predávajú lístky (po pravej strane od búdky schodmi nahor sú toalety). Naľavo od nej sú oranžovo-hnedé drevené dvere, cez ktoré sa dostaneme na veľké nádvorie s rozlohou 50 x 19,5 metrov. Na opačnej strane nádvoria je kláštorné múzeum, ktoré disponuje až 1000 rokov starými artefaktmi. Vchádza sa do neho cez suvenírový obchod a vstupné je 100 INR (1,25€). Je považované za jedno z najlepších múzeí v Ladakhu.

Hlavná budova trojposchodového kláštora ponúka impozantnú fasádu. Rad obrovských ornamentálne vyrezávaných drevených trámov zdobí balkóny a okná. Nádvorie po pravej strane zdobia striešky, pod ktorými sú schované modlitebné kolesá a medzi nimi sú dvoje biele schody vedúce do dvoch najväčších hál kláštora, Dukhang Chenmo a Dukhang Barma. 
Dukhang Chenmo je klasicky pomaľovaná množstvom zúrivých božstiev na stenách vstupu. Miestnosť je obrovská a nachádza sa v nej 36 drevených stĺpov, ktoré držia strechu. Často bývajú v tejto miestnosti mnísi, ktorí sa modlia alebo učia. My ich nemôžeme vyrušiť naším rozprávaním, no ak sa v tichosti usadíme, môžeme ich pozorovať pri ich aktivitách. Ak prejdeme dozadu miestnosti, uvidíme svätyňu, kde je zobrazených 5 významných učiteľov školy Drugpa Kagyupa. Niektoré z malieb sú premaľované, no obrovská väčšina z nich je starým vyšediveným originálom. Treba si všimnúť aj obrovské bavlnené alebo hodvábne rúcha (thangka), na ktorých sú namaľované alebo vyšité rôzne božstvá. V Hemise je to najčastejšie Guru Rinpoche (Padmasambhava). 

Ďalším významných chrámom, resp. miestnosťou v kláštore, je Dukhang Barma. Na stenách vstupu sú zobrazené štyri ochranné božstvá spolu s „kolesom života“. Vnútri je veľká socha Budhu, za ktorým je 4,5 metrov vysoká stupa Gangchup. Najstarším chrámom Hemisu je Dukhang Nyingpa, ktorý je na úplnom rohu veľkej budovy kláštora. Tvrdí sa, že práve tento chrám je úplne základným, ktorý bol postavený niekedy v 30. rokoch 17. storočia. Tu nájdeme sochu svätého patróna Ladakhu, Stag-tsang Ras-pa, ktorá by mala byť údajne zo striebra. Maľby v tomto chráme sa považujú za najcennejšie v Hemise. Do ďalšieho chrámu Som Lhakhang sa dostaneme cez pasáž schodmi nahor. Nachádza sa tu 2,5 metrov vysoká stupa s inými sochami božstiev. Okrem iného je tu aj vzácna kláštorná knižnica. Ak pokračujeme schodmi nahor, dostaneme sa do ďalšej miestnosti Lhakhang Kachupa. Dlhá obdĺžniková miestnosť s nízkym stropom je galériou rôznych sôch božstiev,  Budhov a iných významných mudrcov a učiteľov. Poslednou, tou najnovšou, svätyňou je Guru Lhakhang, ktorá obsahuje obrovskú sochu Padmasambhavy v rozzúrenej nálade. Sochu vytvoril známy ladacký sochár Nawang Tsering, ktorý sa postaral aj o tvorbu obrovskej sochy Maitreya v Thiksey, kam aj my práve smerujeme. 

Prehliadka kláštora Hemis

Posledný veľkolepý kláštor, o ktorý sa zaujímame, je z Hemisu vzdialený 25 km po ceste Leh – Manali Hwy, na ceste späť do Lehu. Zo samotného Lehu je vzdialený 19 km a je viditeľný aj z cesty. Kláštor sa dá navštíviť aj individuálne v prípade záujmu. Taxi z a do Lehu stojí cca 1000 INR (12,50€).

Thiksey #

Kláštor Thiksey patrí medzi najväčšie a jednoznačne najfotogenickejšie kláštory, aké v Ladakhu môžeme vidieť. Nenavštíviť Thiksey je, ako keby človek v Ladakhu ani nebol. Celý kopec, na ktorom sa nachádza kláštor a okolité domčeky mníchov, má takmer perfektný pyramídový tvar. Po odbočení z hlavnej cesty doporučujem spraviť si krátku fotopauzu, nakoľko zdola sa celý komplex fotí najlepšie. Je tu celý rad stúp, s ktorými je fotka najzaujímavejšia. Parkovisko sa nachádza na kopci pod kláštorom. Po asfaltovej ceste prejdeme cez vstupnú bránu, tu sa kupujú lístky, pôjdeme doprava hore a prídeme až ku kláštornému nádvoriu.

Kláštor Thiksey patrí bezpochyby medzi najkrajšie v Ladakhu
Foto: Marek Melúch — BUBO

Kláštor Thiksey v roku 1480 založil Palden Shesrab Zangpo, ktorý bol potomkom  vplyvnej rodiny a synovec Shesrab Zangpa, jedného zo šiestich hlavných stúpencov tibetského náboženského reformátora a zakladateľa školy Gelugpa, Tsongkhapa. Mnohí veria, že kláštor Thiksey tu stojí iba vďaka nemu. Údajne na tomto brehu rieky Indus predpovedal, že jeho učenia budú prosperovať a preto tu mnísi začali stavať svoje domčeky a svätyne. Kláštor má dokopy 10 chrámov, pričom niektoré sú na úpätí tohto pyramídového kopca. V súčasnosti tu žije približne 120 lámov, medzi ktorými je asi 40 učencov. Na rozdiel od iných kláštorov tu mnísi bývajú v domčekoch pod ním a nie v ňom. 

Prehliadka kláštora Thiksey

Medzi najvýznamnejšie chrámy patria tri, ktoré sa nachádzajú v okolí kláštorného nádvoria. Chamkhang sa nachádza po pravej strane pri vstupe do nádvoria a je najväčšou „atrakciou“ celého kláštora. Nachádza sa tu 15 metrov vysoká socha Budhu budúcnosti – Maitreya, ktorá je vyrobená z hliny a je pozlátená. Považuje sa za najdokonalejšie prepracovanú sochu Maitreyi v celom Ladakhu. Socha bola dokončená v roku 1980, kedy ju osobne posvätil Dalajláma. Zaujímavosťou je, že do chrámu sa vstupuje horným poschodím, odkiaľ vidíme sochu od ramien hore (treba si všimnúť korunu, ktorú Maitreya má, zobrazuje päť Dhyani Budhov).

Ďalší chrám je Dukhang, ktorý sa nachádza po ľavej strane pri vstupe do nádvoria schodmi nahor. Tento chrám je omnoho starší a klasický, tiež má namaľované pri vstupných dverách ochranné božstvá a koleso života. Je tu zároveň veľká fotka Dalajlámu, pretože práve on je pre tibetskú školu Gelugpa akoby „pápežom“. V tejto miestnosti je šanca stretnúť modliacich sa mníchov, pri ktorých sa dá aj sedieť. Nemôžeme však sedieť na ich mieste, ale niekde na zemi popri stenách svätyne. Hneď vedľa Dukhangu sú vpravo schody nahor, ktorými sa dostaneme do Gonkhangu, chrámu ochranných božstiev. Táto miestnosť je v hlavnej budove a je taká, ako reálne má byť. Tmavá a strašidelná. Nachádza sa tu veľká socha Yamantaka, vykonávateľa smrti. 34 rúk, ktoré toto božstvo má, mu slúži na ochranu ostatných. Naľavo od tejto sochy je šesťhlavý Mahakala a na pravej strane je dvojhlavý Kalarupa.  Treba si tu všimnúť aj zaujímavé maľby ako – tancujúce kostry, pekne vyzbrojené kone, býky a iné zúrivé vtáky. 

Každá jedna miestnosť kláštora je unikátne odlišná

Ak pokračujeme hore po schodoch, tak naľavo tu nájdeme malú svätyňu Dolma Lhakhang, v ktorej sa nachádza 21 pozlátených sôch ženského božstva Tara. Okrem toho je tu aj Avalokitesvara a Tsongkhapa. Už vyšliapeme iba zopár schodov a vyjdeme na strechu kláštora. Práve tu sa nám naskytnú tie najkrajšie pohľady na okolité hory a údolie. Ak máme šťastie, tak tu môžeme stretnúť mladých mníchov, ktorí trúbia na niekoľko metrových trúbkach do celého údolia. Tu si vieme dať rozchod a načerpať troška energie z okolitých výhľadov, alebo sa vrátiť do niektorého Vám sympatického chrámu. Počas cesty do Lehu si treba všimnúť zrúcaninu paláca Shey, ktorý sa nachádza 6 km (cca 8 min.) od Thiksey po pravej strane na kopci. Práve tu bolo praveké hlavné mesto Ladakhu. 

Tieto výhľady v BUBO poznáme od roku 1995 - v Ladakhu sme boli dlho pred ostatnými

Bývalé praveké hlavné mesto Ladakhu Shey je dnes zrúcaninou
Foto: Marek Melúch — BUBO

Aké sú najvýznamnejšie božstvá tibetského budhizmu ?

Sakyamuni Budha – Ľahko zapamätateľná socha Budhu sediaceho v lotosovej polohe, s vlasmi zapletenými  do „drdolu“ a s pokojným výrazom tváre. Ruky má v mudre svedectva (pravá ruka sa prstami dotýka zeme), čím spomína na víťazstvo nad démonom Mara.

Avalokitesvara (Avalokitešvára) – Bodhisattva súcitu/zľutovania. Má na sebe 5-cípu korunu. Niekedy je zobrazený sediaci v lotosovej polohe. Častokrát je však zobrazovaný s viacerými hlavami (môže mať 11 hláv nad sebou) a šiestimi, ôsmimi alebo až tisícimi rukami. 8 rúk ide väčšinou z tela a tie zvyšné stovky rúk sú za ním.  Avalokitesvara je najvýznamnejším bodhisattvom a svätým patrónom Tibetu.

Manjushri – Bodhisattva múdrosti. Častokrát zobrazovaný tiež s 5-cípou korunou sediaci v lotosovej polohe. V pravej ruke väčšinou drží knihu múdrosti a ľavou máva s mečom, ktorým poráža ignoranciu. Je patrónom učenia. Manjushri je populárny najmä v Číne.

Maitreya – Budha budúcnosti. Taktiež má 5-cípu korunu a je zobrazený či už v sede na stoličke alebo v stoji. Poloha rúk – mudra - sa môže meniť. Niekedy drží v pravej ruke lotosové steblo. Budhisti veria, že Maitreya zostúpi z neba Tushita o 4000 rokov po Budhovej smrti, keď sa na budhistické učenia na zemi zabudne. On príde obnoviť vieru a svet sa znovuzrodí.

Padmasambhava (Guru Rinpoche) – Budhistický učiteľ a tantrický jogín z Indického subkontinentu, ktorý podľa tradícií zaviedol budhizmus do Tibetu. Tradične sedí v pozícii lotosového kvetu. V pravej ruke má väčšinou primitívne vyrezávaný objekt, ktorý by mal znázorňovať diamant alebo blesk. V ľavej ruke má misku z lebky. Jeho výraz býva vždy expresívny s vypúlenými očami.

Tara – Najčastejšie zobrazovaná ženská bodhisattva. Je zobrazovaná buď ako zelená alebo biela. Biela Tara sedí v pozícii lotosu a v pravej ruke drží lotos. Zelená Tara sedí s jednou nohou prekríženou a druhou uvoľnenou na zemi.

Yamantaka – Vykonávateľ smrti (TheTerminator of Death). Pochádza z hnevu hinduistickej bohyne Kali, manželky boha Shiva. Škola Gelugpa ju považuje za osobnú ochrankyňu Dalajlámu.

Mahakala – Zrejme najzúrivejšie, ale najdôležitejšie ochranné božstvo. Je zobrazený ako stojaca démonická postava so šiestimi rukami, strašidelnou a nechutnou tvárou, na ktorej nosí korunu z lebiek. Brucho má nafúknuté. Jeho pôvod je v hinduizme a údajne pochádza z nazlostenej formy boha Shiva. Taktiež je zobrazovaný ako zúrivá forma Avalokitešvári.

Sitatapatra – „Žena s bielym dáždnikom“ – ženské ochranné božstvo s tisícom rúk a nôh.

Tieto 4 kláštory patria medzi najvýznamnejšie a najznámejšie z celého Ladakhu. Počas ich návštevy človek zažije neopísateľnú mystickú atmosféru, ktorá sa prevtelí do neho a bude si ju pamätať na celý život. Pamiatky v okolí Lehu sú nabité pozitívnou energiou či už z ľudí alebo samotných kláštorov. Nemôžem však nespomenúť aj zážitkové prírodné krásy, ktorými okolie Lehu disponuje.

Ladakh je obkolesený dvoma svetovo najmocnejšími horami, Himalájami a pohorím Karakoram

Khardung La #

Horské sedlo Khardung La sa nachádza iba 38 km (1hod. 30min.) severne z centra Lehu. Patrí medzi najvyššie položené sedlá na svete s výškou 5359 m. n. m. Mnoho tabúľ a suvenírov však hovorí o výške 5602 m. n. m. Je to zle zmeraná výška, vďaka ktorej bolo toto sedlo označované ako najvyššie prejazdné sedlo motorovým vozidlom. Bez ohľadu na to, či je najvyššie na svete alebo nie, je nezabudnuteľným zážitkom.

Pohorie Karakoram ako na dlani. Tak blízko a tak ďaleko
Foto: Marek Melúch — BUBO

Khardung La bola historicky dôležitou cestou karavanov na Ladackom chrbáte (Ladakh Range) na ceste z Lehu do Kashgaru v Centrálnej Ázii. Ročne tadiaľto zvyklo prejsť okolo 10 tisíc koňov a tiav. Motorová cesta bola postavená v roku 1976 a otvorená pre súkromné motorové vozidlá až v roku 1988. Výhľady odtiaľto sú unikátne. Dokonca považované za jedny z najkrajších na svete. Na jednej strane vidíme údolie Ladakhu a pohorie Zanskar a na druhej strane majestátne pohorie Karakoram a cestu k údoliu Nubra. Odporúčaný strávený čas na horskom sedle je maximálne 40 minút, nakoľko sa nachádzame vo vysokej nadmorskej výške a ľuďom tu môže dôjsť nevoľno. Treba zhlboka dýchať a piť coca colu alebo čaj.

Pangong Tso #

Jazero ako žiadne iné, aj tak sa dá opísať himalájske vysokohorské jazero Pangong. Nachádza sa asi 150 km (3,5 – 4 hod.) z Lehu a výlet k nemu je na celý deň, keďže cesta je náročná a na mnohých miestach rozbitá. Tu však platí základné pravidlo cestovateľa, samotná cesta je cieľ. Presne v polovici našej cesty po 75 km sa ocitáme na vysokohorskom sedle Chang La, ktoré je vo výške 5360 m. n. m. a je označené ako tretie najvyššie horské sedlo prejazdné motorovým vozidlom. 

Presne táto cesta je tá kde platí, že samotná cesta je cieľ

Pangong sa nachádza vo výške 4250 m. n. m. a je dlhé 134 km a 5 km široké (najširší bod). Tiahne sa z Indie až do Tibetu v Číne. Asi 60% rozlohy jazera sa nachádza v Tibete, do ktorého počas pekného počasia vidíme z jazera aj my. Po ceste k jazeru prechádzame cez panenskú prírodu, kde máme šancu vidieť na zelených úpätiach hôr stádo jakov, oviec, kôz a koňov, no môžeme tu vidieť aj svišťov vykukujúcich zo svojich nôr. Jazero je bezodtokové a aj napriek veľkej salinite v zime zamŕza. Východná časť jazera je sladká, no tá západná je vysoko slaná. Vďaka tomu sa v jazere nenachádza takmer žiadna vegetácia. Hneď na okraji jazera sa nachádza kemp Martsemik La, kde sa dá v dhabe (indická jednoduchá reštaurácia) naobedovať. Poprechádzame sa, nafotíme z každého uhla, naobedujeme sa, poprípade sa okúpeme a po dostatočnom čase strávenom pri jazere sa môžeme opäť vrátiť do Lehu. Krásny prírodný deň, ktorý by bol hriechom vynechať.

Čo vidieť navyše ?

To najkrajšie z okolia Lehu sme si práve opísali, no ak by ste hľadali ešte ďalšie zážitky, tak treba sa ísť pozrieť aj sem:

  • Údolie Nubra: údolie rozdeľujúce Ladakh a pohorie Karakoram. Najčastejšie sa sem chodí cez horské sedlo Khardung La. Nubra je vysokohorská studená púšť s ojedinelými zrážkami. Časť regiónu je zelená, časť je kamenistá a neúrodná a ďalšia časť je púšť s piesočnými dunami. Jedinečná možnosť vidieť himalájske ťavy dvojhrbé (Bactrian Camel).
  • Horské sedlo Wari La: Ak niekomu nestačili horské sedlá a je milovníkom motoriek, tak nie je nič lepšie, ako si na deň prenajať motorku a po vlastnej osi ísť priamo na sedlo vzdialené z Lehu 74 km. Ide sa tou istou cestou ako k jazeru Pangong, ale pred dedinou Sakti pôjdeme doľava a nie na cestu Pangong Lake Rd. Krásna asfaltová cesta s dychberúcimi výhľadmi na krajinu.

Nemáte dosť horských sediel ? Treba nazrieť za Wari La

  • Kláštor Chemde: Ak by niekto vyhľadával iné významné kláštory, tak Chemde patrí medzi ne. Nachádza sa kúsok pred odbočkou na jazero Pangong alebo horské sedlo Wari La. Z diaľky sa trocha podobá na Thiksey, nakoľko je tiež na pyramídovom kopci. Každoročne sa tu v novembri koná maskový festival Angchok. Cena taxi z Lehu do Chemde a späť sa pohybuje okolo 2000 – 2500 INR, podľa dohody (24,50 – 31€).
  • Kláštor Spituk: Nachádza sa 8 km z centra Lehu kúsok pri letisku. Patrí medzi najkrajšie kláštory vsadené do hory v Ladakhu. Návšteva je jednoduchá a nemusí byť vôbec zdĺhavá. Taxi z Lehu a späť stojí cca 400 – 500 INR (5 – 6,50€). Je to asi 15 minút jazdy.
Marek Melúch

Marek Melúch

Marek Melúch

Cestovanie je pre Mareka vášňou a snom, ktorý si plní už od desiatich rokov. Precestoval takmer 40 krajín, v posledných rokoch mu učarovala Indonézia, Izrael, Pakistan a sever Indie. Všade hľadá porozumenie medzi ľuďmi. Ochutnáva exotické jedlá a vyhľadáva gurmánske zážitky. Fascinujú ho všetky prírodné javy ako sú tornáda, búrky, cyklóny, hurikány až po tsunami a zemetrasenia. Rád sa vzdeláva a pátra po nových informáciách, ktoré rozširujú obzory a všeobecný prehľad aj ľudí okolo neho.

Obľúbený zájazd z BUBO katalógu
Jáva, Bali, Bromo + Flores, Rinca, Komodo

Zo zájazdu: Keňa, Tanzánia, Zanzibar

Nataša

Posledná úprava článku | Prečítané: 464x

SERIÁL BLOGOV O COVID-19

Blogov

Odporúčame tieto zájazdy

K

Ázia  

India


náročnosť

13 dní

Trvanie

2760
K

Ázia  

Nepál, India

27.10. → 11.11. +8 termínov

náročnosť

16 dní

Trvanie

2580
K

Ázia  

India


náročnosť

6 dní

Trvanie

1290
E

Ázia  

Tibet, Nepál, India, Čína


náročnosť

27 dní

Trvanie

3770

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu