No a! Však teda som to v živote neskúšala a okrem toho, ktorý normálny človek by sa naschvál vrhal do rozbúrenej vody. JA TEDA ÁNO. Preto som aj išla a dúfala som, že to zostane v tajnosti, lebo keď som odchádzala, jediné, čo som musela doma mame sľúbiť bolo, že nebudem raftovať a skákať bungee. No ešte, že som svoju odpoveď šikovne zamaskovala pod rokmi natrénované mrmlanie, ktoré sa mimochodom veľmi dobre využíva hlavne v situácii, keď doma neupracete alebo dostanete v škole päťku.
Tak sme teda ráno podpísali papierik, že keď umrieme, tak dobrovoľne; počastovali nás nejakým čajom a krekrami a nasadli sme do auta, ktoré nás odviezlo na miesto činu. Počas presunu sme si prezerali na mapke všetky pereje, ktoré sme mali prejsť. Išli sme od čísla 11 do čísla 22. Len tak pre zaujímavosť. Toto mi tam rozprávali, že všeobecne sa rieky, kde sa predvádza rafting, označujú určitou obtiažnosťou a najvyššia je číslo 6. No mám dosť. Zambezi tiež mala veľkú 6-tku a aj pereje mali obtiažnosti tie najvyššie. Ešte som sa pýtala, podľa čoho sa vyberal úsek, ale to už sa mi odpovede nedostali, všetci sme mĺkvo čakali, čo nás prekvapí.
Na mieste sme vyfasovali každý prilbu, ktorá mne bola dosť veľká a za každým pohnutím hlavou som nič nevidela, potom vestu, ktorú mi tak stiahli, že som nevedela, či ICH ešte mám a potom pádlo. Moje osudné pádlo, ktoré dokázalo obiť počas výletu mnoho hláv. A šli sme nadol, zvrchu kaňona k rieke. Tam nám dali pár pokynov, že keď už budem vo vode, že sa máme schúliť do klbka, že poznáme dvoch plávajúcich - jeden je taký, ktorý iba prepadne cez okraj raftu, druhý je taký, čo ho odnesie ďaleko od raftu a potom, čuduj sa svete, musí plávať naspäť k raftu. Tak a išli sme. Najprv jedna skupina, potom my. Uf.
Prvá perej s veľmi výstižným názvom - Požierač kamiónov- prvá skupina ju prešla v poriadku a my sme tlieskali a potom sme išli my. Samozrejme, že Malovcová nepochopila, že pádlovať sa cez perej nemá, a ako som pádlovala, tak som horlivo pádlovala, až ma vystrelilo do stredu člna a spomenutým pádlom som obila všetky hlavy okolo. Nemali tam trčať. To sa naša druhá skupina zľakla, že som už niekde vo vode - no ako sa o mňa báli a to ešte netušili, že viem robiť aj iné kúsky.
Po ďalších iných "menších? perejách, napokon prišli Tri Sestry a ich Matka. Nikto nevedel, čo nás čaká a tobôž vôbec nepredpokladal, že tieto pereje patria do hornej polovice hodnotenia. No a "matka" bola dobre rozzúrená. Všetkých nás poprevracala a to vo chvíli, keď ste to najmenej čakali. To sa zrazu len čln prevráti a vy neviete, kde ste. Nestihnete sa nadýchnuť, jediné, čo po tom strašnom náraze o vodu vnímate je, že sa Vám valí cez hlavu v tom najväčšm prúde, aký len v strede pereje s označením 4,5 môže byť, trepete okolo nohami a rukami v nádeji, že to je ten správny pohyb, ktorý Vám môže pomôcť. Nemyslíte vôbec na to, že už ste z troch štvrtín utopený, pretože nie ste zvyknutý trčať pod vodou tak dlho, ale na to, že sa chcete dostať nad hladinu a nadýchnuť sa vzduchu. Lenže to nejde, voda sa vam valí cez uši a snaží sa Vás poprevracať zo všetkých strán tak, až stratíte orientáciu a neviete ktorým smerom sa nachádza hladina a svetlo dodávajúce silu. Zrazu si spomeniete, že sa máte schúliť do klbka a tak to urobíte a pocítite ten pomalý pohyb, ktorý Vás nesie nahor nad hladinu a už sa tešíte, že to hrozné je už za Vami a čaká Vás len to najlepšie, čo ste u lekára pociťovali ako nevyhnutný a vôbec nie potrebný úkon na zistenie, či máte zanesené pľúca či priedušky a popritom Vás napadne tá, v tomto momente, čarovná lekárova veta: "Zhlboka sa nadýchnite".
Tým šťastnejším sa to podarilo, kdežto mne sa podarilo "podplávať" rovno pod čln. Chcem ísť hore, ale nemôžem, lebo nad hlavou mám čln, ktorý mi neustále udiera do mozgu a nenecháva mojim myšlienkam voľný priebeh. Dochádza mi teraz už naozaj dych, aj keď ste si mysleli, že už Vám dávno došiel a snažím sa dostať spod člna, lenže vodný vír rieky Zambezi ma ťahá stále pod neho. Z posledných síl (a teda ja naozaj z posledných síl) si nakoniec spomeniem aj na to, čo nas neučili a ÁNO vzduchová bublina z prevráteneho člna a tak chytám lano omotané okolo raftu a posúvam sa smerom do jeho stredu. Môzem sa nadýchnuť! A dýchala som teda ostošesť.
Potom ma našiel ujo sprievodca a vytiahol spod člna. No nebolo mi všetko jedno a to to trvalo len pár sekúnd.
Tak už sme zase v člne a ja smerujem otázku na uja sprievodcu, či táto perejová rodinka má i TATKA. Našťastie nie, aj keď nás čakali ešte pereje s názvom Práčka, Terminátor a iné... Ale tie ostatné sme hravo prešli,keďže v tom ročnom období s takou hladinou vody (neviem presne, ospravedlňujem sa) neboli až také nebezpečné. Ale, veď sme dáki skúsení rafteri. Lenže to sme ešte nevedeli, že síce v perejách krokodíly nie sú, zato na brehu a tam, kde je aspoň trošku pokojnejšia voda áno. O tom sme sa presvedčili o chvíľu. Ujo sprievodca nám odporučil, že však v miernej vodičke sa možeme kľudne hodiť do vody, držať sa lana a plávať si popri rafte - veru, bol to dobrý pôžitok, aj akvabely sme robili, ale dorobili sme, len čo nám zahlásil, že sa máme rýchlo povyťahovať, lebo práve do vody vliezli asi dva dvojmetrové krokodíly. Tak sme sa povyťahovali. Presne tak, ako nás to učili, podľa pravidiel: Chytíš ty, čo si už v člne, človeka vo vode za vestu, najskôr ho trošku ponoríš, nech ho tá voda nadhodí, čiže získa odpor a potom ho rýchlo vytiahneš. No, lenže to by Vás nemal vyťahovať človek, čo je o dve telá mohutnejší. V tomto prípade naša Andrea. Chytila ma, podľa pravidiel ma ponorila, asi tak, že som nestihla nič povedať, ale zato nabrať pár deci vody do zásoby a potom ma rýchlym ťahom tak vytiahla, že som skončila na druhej strane člnu rovno na pekne poukladaných pádlach. Ale sranda musí byť, no nie, aj keď okolo Vás plávajú krokodíly. Našťastie na nás čakalo už len pár perejí a dobrý obed na brehu.
No a len čo sme prešli poslednú perej bez ujmy na zdraví, ale zato s ujmou na mojich zuboch, lebo mi drkotali od zimy, čo všetkých opäť nesmierne bavilo, sme si zobrali svoje pádla a zase sme si ten kaňon vyšlapali nahor. Ale môžem Vám povedať, že stálo to zato. Aj keď som sa predtým triasla od strachu a nakoniec od mokra a zimy, tak to bolo neuveriteľne perfektné. Až sme to museli zajesť dobrou večerou, kde sme mali na vyber aj pár krokodilov a iných havedí a ostatní hneď museli zatelefonovať mojej mame, že vraj som ju neposlúchla a prvá som si sadala do raftu. Halooooooo volá Zimbabwe!!!! No ešte, že mám inteligentných rodičov a pochopili, o čo ide a aj tak, moja maminka sa to dozvedela skorej už z rádia, takže ani výprask nebol, keď som prišla domov.
Podmienky raftingu
- minimálny vek 15 rokov
- maximálna váha 140kg
- nie je potrebná licencia ani skúsenosti
- bežná telesná zdatnosť **
- zaplatenie vstupného do národného parku na mieste v hotovosti
** Rafting je fyzická aktivita, ktorá si vyžaduje určitý stupeň kondície. Zvládli to aj naši 70-roční klienti. Je možné si vybrať z dvoch možností: „oar“ alebo „paddle“ loď. „Oar“ je riadená skúseným, profesionálnym kapitánom a Vy sa „len“ držíte a veziete. „Paddle“ je loď, kde musíte vyvinúť aktivitu a zabrať, keď kapitán zavelí, aby ste si splav maximálne užili a prešli pereje ideálne. Táto verzia je fyzicky pochopiteľne náročnejšia. Pre väčšinu klientov je najnáročnejšia časť na záver, kedy po ukončení samotného splavu musíte z dna kaňonu vystúpať hore, približne 150-200 výškových metrov.
Vysoká voda je na rieke približne od 25.12. do 10.8.
Nízka voda na rieke je približne od 10.8. do 25.12.
Trvanie raftingu aj s transfermi je cca 6,5 hodiny.
Čo si obliecť?
Plavky a na ne krátke nohavice, ktoré môžu byť celé mokré a nebudú Vás obťažovať a ochránia Vás pred poškriabaním sa o čln. Tričko s krátkym alebo dlhým rukávom ako ochrana proti slnku a pod plávacou vestou. Na nohy ideálne sandále, ktoré pevne držia na nohe, alebo ľahké tenisky. Všetko bude mokré. V žiadnom prípade nie šlapky, alebo trekové topánky. Tenkú čiapku, ktorá sa vojde pod prilbu.
Čo si vziať so sebou?
Pokiaľ potrebujete okuliare, ideálne je mať kontaktné šošovky, alebo športové okuliare s pevným uchytením na hlavu. Opaľovací krém, ktorým sa natriete počas prestávky. Tieto drobnosti si môžete uložiť do suchého vreca, ktoré bude mať kapitán lode. Zoberte si čo najmenej vecí. Cestou hore po skončení raftingu vyschnete. Majte so sebou pár drobných na drink, ktorý si môžete kúpiť hore pri autobuse. Nezabudnite na dobrú náladu, tento rafting je skutočná zábava.