Tianjin – najeurópskejšie mesto Číny

Ako prvé by som chcel nadviazať na termín z medzititulku – mestská provincia. Čo tento pojem znamená? Čína je rozdelená na niekoľko provincií, konkrétne 34. Provinčné rozdelenie je de facto veľmi podobné tomu u nás – Slovensko sa delí na osem vyšších územných celkov, a teda krajov.

Provincie majú do určitej miery autonómiu, ale zodpovedajú sa vláde krajiny. Veľmi podobne to je aj v Číne. Každá z nich môže mať napríklad rozdielne hodnoty niektorých daní, no napríklad zákony sú všade viac-menej podobné. Mestá v rámci provincií sa zodpovedajú provinčnej vláde, a tá sa zodpovedá štátnej vláde.

Takýchto provincií poznáme 23 a medzi najznámejšie patria Sečuán, Kantón a napríklad aj Taiwan.

Medzi tieto provincie patria: Guangxi, Ningxia, Vnútorné Mongolsko, Tibet a Sin-ťiang. V Guanxi dnes žije najväčší počet minorít na svete, v provincii Ningxia sú to Chuejovia, vo Vnútornom Mongolsku zase Mongoli, v Tibete je veľká populácia budhistov, ale problematika autonómie Tibetu je téma na osobitný blog. V provincii Sin-ťiang žije etnická minorita Ujgurov, o ktorých sa dočítate viac v blogu Pravda o Sin-ťiangu od Ľuboša Fellnera.

Ďalej poznáme dva špeciálne administratívne regióny - Hongkong a Macao. Tieto regióny Číny sa vyznačujú tým, že zo všetkých majú najvyššiu mieru autonómie. Režim v nich by sa dal nazvať ako „jedna krajina, dva systémy“.

Hongkong bol odstúpený Spojenému kráľovstvu v roku 1842 po prehre Číny v Prvej ópiovej vojne a po podpísaní Nankingskej dohody. Číne sa prinavrátil 1. júla 1997. Toto mesto má svojho vlastného ducha a spolu s New Yorkom a Tokiom je mojím najobľúbenejším veľkomestom.

Jeho neďaleký sused Macao, ktorý sa označuje aj ako Las Vegas Ázie (aj keď kasína v Macau majú trikrát väčší obrat ako tie v Las Vegas!), bol pod nadvládou Portugalska od roku 1557 až po rok 1999. Silný vplyv Portugalska vidno v meste aj dnes, preto sem my z BUBO radi chodíme na pasteís de nata aj dnes vo forme jednodňového výletu z Hongkongu.

Nakoniec poznáme takzvané štyri mestské provincie. Tieto mestá sú zvyčajne veľké a významné, preto sa zodpovedajú priamo čínskej vláde a nie sú súčasťou provincií. Patrí sem hlavné mesto Peking s 22 miliónmi obyvateľov, najväčšie mesto Číny Šanghaj s 29 miliónmi a Chongqing, ktorý sa nachádza v západnej Číne a jeho mestská provincia má dnes asi 33 miliónov obyvateľov. Štvrtým je práve Tianjin (vyslov ťjencin) s 15 miliónmi obyvateľov, ktorý si podrobne rozoberieme v tomto blogu.

Tianjin ako jedno z najväčších miest Číny má obrovské medzinárodné letisko Binhai. Lietajú sem zahraničné letecké spoločnosti ako EVA Air, Korean Air, Japan Airlines, ale najmä domáce aerolinky ako Air China, China Eastern, China Southern, ale najmä lokálna aerolinka Tianjin Airlines.

Z Európy sa sem viete dostať komfortne s jedným prestupom - buď na pekinskom, alebo šanghajskom letisku.

Avšak oveľa komfortnejší spôsob, ako sa sem dopraviť, je vlakom z Pekingu ako akýsi víkendový výlet. Do hlavného mesta lieta priama linka z Viedne a po tom, ako sa dostanete do centra mesta, pôjdete na stanicu Beijingnan (Peking juh).

Z tejto stanice sa viete dostať rýchlovlakom do Tianjinu za necelých 40 minút. Tu už sa nachádza niekoľko vlakových staníc, hlavná sa však volá rovnomenne Tianjin.

Po vystúpení zo stanice sa ocitáme na brehu rieky Hai. V jej blízkosti v rámci centra ležia všetky významné pamiatky a miesta, ktoré stoja za to, aby ste im venovali chvíľku pozornosti.

Ako prvé nás oslovia obrovské hodiny, ktoré sa nachádzajú v strede kruhového objazdu. Nazývajú sa Century Clock a otvorili ich 1. januára 2000 pri privítaní nového storočia presne o polnoci. Táto štruktúra je vysoká 40 metrov a váži viac ako 170 ton.

Hneď vedľa hodín sa nachádza jeden z mnohých mostov, ktoré prechádzajú cez rieku Haihe. Tento, s názvom Jiefang, je však niečím špeciálny. Postavili ho v roku 1927, je celý z ocele a zo všetkých mostov v meste je jediným, ktorý sa vie otvoriť. My sa po ňom presunieme (pokiaľ práve nie je otvorený) na druhý breh rieky a blížime sa k nášmu prvému hlavnému bodu prehliadky.

Porcelánový dom

Krátka prechádzka cez centrum nás dovedie k Porcelánovému domu. Ako už z názvu vyplýva, celý dom je postavený a dekorovaný rozbitým porcelánom. Jeho majiteľ Zhang Lianzhi dom prebral po bývalom vlastníkovi. Keď tak spravil, zistil, že sa v ňom nachádza veľa vzácneho starého nábytku. Aby navýšil popularitu tohto miesta, fasádu domu obložil tisíckami kusov porcelánu.

Dom posledného cisára

Našou ďalšou zastávkou bude jeden z domov posledného čínskeho cisára – Puyi. Posledný cisár v tomto dome žil iba dva roky (1929 až 1931), no budova začala na prelome tisícročí chátrať a prerobili ju práve s cieľom prestavať dom do takej podoby, akú mal, keď v ňom žil posledný cisár.

Dom má dnes otvorené dve poschodia, na ktorých môžeme pozorovať verejné aj súkromné miestnosti. Na spodnom poschodí nájdeme dve jedálne, kde sa obyvatelia domu stravovali. Na vrchnom zase má svoje miesto súkromná spálňa cisára samotného, ale aj jeho ženy Wanrong a ďalšej ženy Wenxiu.

Vo všetkých miestnostiach nájdeme dobové predmety a aj fotografie zobrazujúce krátke životné obdobie posledného cisára a jeho rodiny.

Wudadao, alebo päť veľkých „avenue“, je bývalá rezidenčná zóna v centre Tianjinu. Spomínaných päť hlavných ulíc nesú názvy: Chongqing, Changde, Dali, Munan a Machang. Na týchto piatich uliciach (pomenovaných po historicky dôležitých mestách) dnes nájdeme asi 230 domov vystavaných v rôznych architektonických štýloch.

Renesancia, gotika, romantizmus, ale aj eklektizmus. Viacero domov je vystavaných v európskom štýle a pri prezeraní si architektúry jasne uvidíte inšpiráciu krajinami ako Spojené kráľovstvo, Taliansko, Španielsko a Nemecko.

V týchto domoch v minulosti žili aj celebrity a vysoko postavení ľudia, najmä v 20. rokoch 20. storočia. Rôzni ministri, úradníci, sudcovia, ale aj spisovatelia a mnoho iných celebrít. Niektoré z týchto domov sa dnes zachovali ako menšie múzeá, väčšiu časť z nich však prerobili na moderné využitie. Nájdeme v nich výborné reštaurácie, bary alebo napríklad obchody so suvenírmi, oblečením a mnoho ďalšieho.

Čas v Tianjine sa dá stráviť príjemnou prechádzkou popri spomínanej rieke Hai, pri ktorej sa nachádza všetko dôležité. Či už sú to pamiatky, architektonické skvosty vo forme moderných mrakodrapov a starých budov v štýle art deco, ale aj nádherné výhľady na celú panorámu mesta.

Mosty, ktoré sa nachádzajú v centre mesta by sa dali tiež označiť za pamiatky samotné vďaka štýlu, v akom sú postavené. V letných mesiacoch môžete vidieť odvážlivcov, ktorí v rieke plávajú. Ja som navštívil mesto na konci novembra a tiež som mal na jedného šťastie! Pokiaľ teda máte chuť sa otužovať, smelo do toho. Nebudete sami.

Námestie Marca Pola. Myslíte si, že som sa presunul na Apeninský polostrov do jedného z malebných talianskych miest? Nie, stále píšem o Tianjine. Marco Polo putoval Čínou 17 rokov a o jeho cestách sa dočítate viac v blogu o Marcovi Polovi. Kde sa jeho námestie v Tianjine nachádza? V centre takzvanej Talianskej štvrte. Aká je však história za týmto miestom?

Dňa 7. septembra 1901 dostalo Talianske kráľovstvo od čínskeho cisára plochu o veľkosti 46 hektárov v strede mesta. Vystavalo si tu kasárne a na brehu rieky zakotvili dva krížniky. V roku 1917, počas prvej svetovej vojny, Čína zrušila dve zahraničné územia v centre Tianjinu, ktoré patrili Nemecku a Rakúsko-Uhorsku. Talianski vojaci, konkrétne jedna formácia Legione Redenta, ktorá bojovala proti jednotkám Červenej armády na Sibíri a v Mandžusku počas Ruskej občianskej vojny v roku 1919, sídlila práve v centre mesta.

V roku 1920 Taliansko získalo územie, ktoré predtým patrilo Rakúsko-Uhorsku a Nemecku. Územie sa tak zväčšilo asi dvojnásobne. V roku 1925 Benito Mussolini nahromadil v Talianskej štvrti ešte viac talianskych vojakov a policajtov. Odhaduje sa, že v roku 1935 mala Talianska štvrť populáciu asi okolo 6 300 obyvateľov – talianski obyvatelia, vojaci a aj čínski obyvatelia. Po invázii Japonska v roku 1937 práve tu veľa obyvateľov hľadalo útočisko pred japonskými vojakmi.

Po podpísaní prímeria Talianska so spojeneckými vojskami sa pomaly začal proces prinavrátenia tohto územia Číne. Ten mohol však byť dokončený až po druhej svetovej vojne, kedy boli japonské jednotky nútené z Číny odísť. Z Talianskeho kráľovstva sa v roku 1946 stala republika a 10. februára 1947 sa talianske územie v Tianjine vrátilo čínskej vláde, v tom čase na čele s Čankajšekom.

Dnes môžete v tejto štvrti obdivovať dobovú architektúru podobnú tej talianskej – námestie Marca Pola, staré talianske kasárne, ktoré sú dnes prerobené na reštaurácie, rôzne domy bohatých ľudí a veľvyslancov, divadlo a aj niekoľko kostolov.

Prečo všetky tieto krajiny mali územia v meste Tianjin? Odpoveďou je Boxerské povstanie - konflikt, ktorý sa odohral v Číne medzi rokmi 1899 až 1901.

V severnej časti centra mesta nájdeme aj takzvanú „Čínsku štvrť“, lokálny trh pre domácich aj turistov. Nachádzajú sa tu rôzne stánky so streetfoodom, suvenírové obchody, reštaurácie, ale napríklad aj budhistické chrámy. Neďaleko od tejto štvrte leží aj jedna z moderných pamiatok mesta, takzvané Tianjinské oko.

Toto ruské koleso dokončili v roku 2008 a dnes dosahuje výšku približne 120 metrov. Na kolese nájdete 48 kapsúl, z ktorých každá vykoná otočenie okolo stredu kolesa za približne 30 minút. Tianjinské ruské koleso je špeciálne a unikátne tým, že je celé postavené na moste, čo vo svete nemá obdobu.

Mrakodrap Goldin Finance 117 v Tianjine ako ďalšia pamiatka mesta dnes drží jedno nelichotivé prvenstvo. Je totižto najvyšším mrakodrapom na svete, ktorého výstavba nie je ukončená. Dosiahol síce svoju plánovanú výšku 597 metrov, no nikdy nebol zariadený a otvorený. Jeho 128 poschodí, z ktorých 117 malo slúžiť ako ubytovanie, kancelárie, reštaurácie alebo aj hotel, dnes zívajú prázdnotou.

Budova sa začala stavať v roku 2008 a jej výstavba bola dvakrát prerušená, druhýkrát v roku 2015 až dodnes. Spôsobil to najmä turbulentný vývoj na čínskych trhoch a finančné problémy developerskej spoločnosti Goldin.

Do areálu budovy sa dnes nedostanete, nedokončenú budovu môžete obdivovať len spoza neho. Je to veľmi zaujímavý pocit stáť pri budove, do ktorej sa naliala asi miliarda amerických dolárov a napriek tomu nebola dokončená.

Keď pri nej stojíte, počujete len svišťať vietor, ktorý cez ňu prechádza a môžete sa len zamýšľať, čo by mohlo byť z tejto budovy, ktorá mala byť tretia najvyššia v Číne a šiesta najvyššia na svete.

Tianjin je mestom, pri ktorom sa budete cítiť ako v Európe, hoci ste na druhom konci sveta v exotickej Číne. Ide o svetové veľkomesto, ktoré si prehliadnete za dva dni a uvidíte pritom úplne inú Čínu ako doteraz.