To naj z Anglicka - kde hľadať najstarší fastfood či najlepšie cigary?

Prvé jedlo, ktoré vám v spojitosti s Anglickom napadne, je, nepochybne, fish and chips. Nie je to však jediný pokrm, ktorý musíte na svojej návšteve Anglicka vyskúšať.

Ďalšou obľúbenou anglickou klasikou je slaný koláč – pie – v dvoch podobách. Pie & mash bola pochúťka londýnskych robotníkov, ktorá sa časom vycibrila na sofistikovanejší Steak & Ale Pie. Slaný plnený koláč má svoj pôvod na východe Londýna. Okolie dokov osídľovala robotnícka trieda, ktorá potrebovala na obed lacné a sýte jedlo. Keďže okolie bolo plné špiny, ktorú roznášal vietor, pred touto špinou chránil plnku práve koláč (pie).

A čím ho plnili? Každý koláč obsahoval mleté mäso (najčastejšie baranie, ale aj hovädzie), prípadne zeleninu. Prosto „co dům dá“ – zo zvyškov v kuchyni. Ako príloha slúžili mleté zemiaky poliate petržlenovým nálevom (liquor).

Pie & Mash je tradične fenomén najmä východného Londýna. Keď však chcete konkrétne odporúčanie, nechajte sa inšpirovať Davidom Beckhamom (tiež rodákom z východného Londýna) a jeho obľúbenou reštauráciou Tony’s Pie and Mash, ktorú často navštevuje a v BUBO ju dobre poznáme.

Steak & Ale Pie pozostáva z celých kúskov mäsa. Plnka koláča je v podstate hovädzí guláš uvarený s pomocou tradičného anglického piva typu Ale. Prílohou môžu byť hranolky alebo tradičnejšie mleté zemiaky. Omáčka je tentoraz gravy, čo je hustý vývar z mäsa a zeleniny. Tento koláč nájdete v každom jednom pube počas nášho zájazdu Londýn, Oxford a originálne Anglicko. V BUBO kladieme dôraz aj na výnimočné gastronomické zážitky.

My si ho určite dáme v pube Mudlark's, kde sa nakrúcal Denník Bridget Jonesovej či Harry Potter, alebo v pube The Red Lion, ktorý navštívil každý jeden britský premiér až do 70. rokov 20. storočia. Nezabudnite si k nemu objednať ani tradičný Ale!

Londýn je neodmysliteľne spätý s kultúrou. Nájdeme tu takmer 900 galérií a viac ako 900 kinosál. Múzeí je tu takmer 250 (vrátane Britského múzea so slávnou Rosettskou doskou), podobný je aj počet divadiel. Nie je to však iba o kvantite, ale aj o kvalite. Vedeli ste, že 3 z 10 najlepšie hodnotených múzeí a galérií sa nachádzajú v Londýne?

Čo sa týka divadiel, okolo 40 z nich má výsostné postavenie v populárnej kultúre. Nachádzajú sa totiž v slávnom okolí West Endu. Areál ohraničujú južne Strand, východne Kingsway, severne Oxford Street a na západe Regent Street.

Londýnsky West End je podobná záruka kvality, bombastických predstavení a komerčného úspechu ako Broadway v New York City. Dôležitosť londýnskych divadiel podčiarkuje fakt, že prvá verejná budova osvetlená elektrickou energiou bolo divadlo Savoy z roku 1881.

Svoje herecké začiatky si tu odkrútili velikáni britského herectva ako Laurence Olivier, John Gielgud, Vivien Leigh, Alec Guinness a ďalší. Nadviazali tak na takmer päťstoročnú históriu tzv. „Theatrelandu", kde divadelná kultúra prekvitala už pred Shakespearom.

Nie je to však iba kolíska hereckých talentov, ale i slávnych predstavení. Kým komediálne opery britského dua Gilberta a Sullivana pozná každý Brit, nedosiahli také medzinárodné renomé ako Evita, Jesus Christ Superstar a Mačky od rodeného Londýnčana Andrewa Lloyda Webbera. Práve posledné dve menované súťažili o titul najdlhšie hraného muzikálu na West Ende, kým ich nepredbehlo ďalšie Webberovské dielo Fantóm opery a ikonický Les Misérables (Bedári).

Aj ich 15 000 odohraných predstavení však bledne závisťou vedľa absolútneho víťaza rebríčka, ktorým je predstavenie Pasca na myši (The Mousetrap). S výnimkou krátkej covidovej prestávky sa Pasca na myši hrá už viac než 70 rokov!

Autorské dielo geniálnej Agathy Christie bolo pôvodne rozhlasová hra napísaná na počesť kráľovnej Márie, manželky vtedajšieho monarchu Juraja V. (a prababičky Karola III.), s názvom Three Blind Mice (Tri slepé myšky). Názov pochádza z jednej uspávanky, ktorú možno viackrát počuť počas hry. Rozhlasové predstavenie z roku 1947 sa inšpirovalo skutočnými udalosťami a vzbudilo záujem širšieho publika, ktoré chcelo vidieť prevedenie na divadelných doskách.

Christie na základe rozhlasovej hry napísala rovnomennú novelu, ale požiadala, aby ju nevydali, kým ju hrajú na West Ende. Premiérové predstavenie sa odohralo 6. 10. 1952 v Nottinghame a 25. 11. sa presunulo na West End, kde má v divadle St. Martin’s svoj domov dodnes. Možno vás zo začiatku zaskočí, že dej hry je zasadený do „dnešných dní“ a uvidíte už dobové kostýmy. Pamätajte si však, že v čase jej premiéry skutočne bola modernou hrou.

Na konci každého predstavenia ste už aj vy zasvätení do tajomstva hry. Herci vás preto požiadajú, aby ste si tajomstvo udržali pre seba, aby ste umožnili aj budúcim generáciám divákov vychutnať si predstavenie.

Obyčajne po veľmi úspešnej divadelnej hre nasleduje aj jej filmová adaptácia. Právo na jej realizáciu išlo prakticky hneď na dračku. Jedinou podmienkou, aby sa začalo nakrúcať, je, že hra musí byť aspoň 6 mesiacov mimo divadelných dosiek. Kvôli tej istej klauzule do dnešného dňa v Británii nevyšla spomínaná novela z hry.

Veľkú radosť má určite pán Mathew Prichard, vnuk Agathy Christie, ktorý dostal práva (a tantiémy) za divadelnú hru k svojim narodeninám.

Keďže ide o najdlhšie hrané predstavenie na svete, každé večerné predstavenie je novým záznamom v divadelných dejinách. Pridáte s nami na ďalšie historické predstavenie?

Vedeli ste, že najstarší predajca klobúkov na svete sídli v Anglicku, konkrétne v Londýne? Nájdete ho za Hyde Parkom na St. James’s Street, len na skok od Davidoff of London. A verte tomu, že pri vstupe sa prenesiete v čase. Široký výber klobúkov nájdete zoradený podľa tvarov a úrovne formality.

Od svojho založenia v roku 1676 zažil vzostup a pád najväčšieho impéria v histórii a jeho výber vám dokáže poskytnúť prierez módou a štýlom posledných štyroch storočí. Ich kvalitu vedela oceniť smotánka aj modrá krv.

Admirál Lord Nelson počas slávnej, historickej bitky pri Trafalgare mal na sebe klobúk od Lock & Co. Oscar Wilde, Winston Churchill, Charlie Chaplin, Jackie Chan, Jeremy Irons, Terry Pratchett, James Bond (na striebornom plátne ich klobúky nosil Sean Connery, mimo neho Pierce Brosnan), ale i kráľovská rodina sú len niekoľkými z dlhého radu mien, ktoré vedeli oceniť ich majstrovstvo remesla. Toto dosvedčuje aj tzv. Royal Warrant (kráľovská záruka/patronáž) od Karola III.

Či už hľadáte elegantný cylinder k vášmu fraku, churchillovský homburgský klobúk k obleku, fedoru v štýle Indiana Jonesa alebo flat cap, tradičnú pokrývku hlavy Londýnčanov z pracujúcej triedy, nenájdete obchod s lepšou kvalifikáciou na svete.

Británia je známa svojimi obyčajmi a nie náhodou si udržiava tento starodávny zvyk. Prvý britský vládca, ktorý udelil svoju patronáž, bol Henrich II. v roku 1155.

Monarcha tiež rozhoduje, ktorý člen rodiny môže takúto záruku vydávať. V dnešných časoch sa touto zárukou pýši viac ako 800 značiek. Barbour, obľúbená outdoorová značka kráľovskej rodiny, sa v istom bode pýšila zárukami až od troch jej členov.

Ďalší laureáti kráľovskej patronáže sú obchodný dom Fortnum & Mason (navštevujeme ho na našich zájazdoch Londýnom), šampanské Bollinger, automobilky Aston Martin, Jaguar a mnoho ďalších.

Davidoff. Meno, ktoré si automaticky spájame s kvalitou a luxusom. Máloktorý produkt na svete je takým symbolom ako práve cigary. Otcom značky je Zino Davidoff, ktorý sa narodil v roku 1908 neďaleko Kyjeva do rodiny obchodníkov s tabakom. Krátko nato sa z politických dôvodov jeho otec rozhodol premiestniť svoj obchod z Kyjeva do Ženevy, kde rodina začala nový život.

Mladý Zino sa vydáva na cestu po Strednej a Južnej Amerike a Karibiku. Po dvojročnom zaúčaní do tajov pestovania a spracovania tabaku sa Zino vracia do Ženevy, aby prevzal vedenie rodinného obchodu. Stále plný inšpirácií dáva vybudovať prvú miestnosť s „kontrolovanými klimatickými podmienkami“.

Uskladnenie cigár nebolo záležitosťou tmavých pivníc, ale dostalo sa im prominentného miesta v krásne vysvietených humidoroch. Apropo, humidor. Zinova kreativita sa neobmedzila len na priestory vlastného obchodu. Vynašiel aj populárne humidory vo forme krabíc, keďže chcel, aby si každý mohol uchovať cigary v čo najlepšej kondícii.

Tieto podmienky mali simulovať Kubu, z ktorej sa nedávno vrátil, a udržiavať relatívnu vlhkosť pri 70 % a teplotu okolo 20 °C. V dnešných časoch sa tieto krabice z cédrového dreva miestami premenili na hotové umenie, ale zásluhy za ich vznik a spopularizovanie má práve Zino.

Tu sa príbeh Davidoffu iba začínal. Svojimi inováciami a zmyslom pre kvalitu si z malého obchodu v Ženeve vybudoval medzinárodné renomé. Ženeva si postupne budovala svoje meno, ktoré zužitkovala počas druhej svetovej vojny, keď bola aj bezpečným prístavom.

Povojnové obdobie však prinieslo bezkonkurenčnú prosperitu a Ženeva sa stala kozmopolitným mestom svetového formátu, nie v malej miere aj vďaka ustanoveniu hlavného sídla Ligy národov vo Wilsonovom paláci (dnes sídlo Vysokého komisára OSN pre ľudské práva). Davidoff si získava do klientely okrem diplomatov a politikov aj hviezdy ako Orson Welles, Gina Lollobrigida, Rothschildovcov alebo egyptského kráľa Farouka.

Zino Davidoff sa považoval za najvýznamnejšieho obchodníka s tabakom svojej doby. Preto prirodzene rozšíril svoje portfólio nielen o doplnky k cigarám, ale začal ponúkať aj prémiovú kávu a alkohol na vytvorenie dokonalého pôžitku pre džentlmena. Dosiahol taký úspech, že samotná kubánska revolučná vláda ho v roku 1967 oslovila s ponukou výroby línie cigár pod vlastnou značkou.

Skúsený obchodník sa chopil príležitosti a kubánske cigary Davidoff sa považovali za špičku v tomto odvetví. Vychutnať si jednu takúto legendu považujú fajnšmekri za svätý grál svojich pôžitkov.

Čo však spôsobilo premiestnenie výroby z Kuby do Dominikánskej republiky v roku 1991? Koncom osemdesiatych rokov dochádza k naštrbeniu vzťahov medzi Zinom a kubánskou vládou. Zino mal pocit, že kubánska kvalita upadá, a na kvalite nebol ochotný robiť kompromisy. Kým však vyrábal na Kube, Davidoff cigary boli pojem, ktorý pre mnohých ostáva neprekonaný dodnes.

Pre svoju jedinečnú chuť a zriedkavosť sa ceny jednotlivých cigár pohybujú rádovo v stovkách až tisíckach eur. Nie je to iba nebeský pôžitok, ale aj nekompromisná investícia. Len si predstavte, že každou jednou zapálenou cigarou sa zásoby stenčujú a ceny stúpajú.

Obchod Davidoff v Londýne má nemenej zaujímavý príbeh ako osoba, po ktorej je pomenovaný. Edward Sahakian emigroval s rodinou do Londýna koncom 70. rokov po štátnom prevrate v Iráne. Vo svojej domovine bol úspešný obchodník, ale továrne si so sebou zobrať nemohol, a tak sa musel obzerať po ďalších príležitostiach.

Rozhodol sa využiť svoju vášeň pre cigary a otvoriť si pobočku Davidoffu v Londýne. Aj keď mal tvrdú konkurenciu vo svojom okolí, ako legendárny Dunhill či Churchillov obľúbený J.J. Fox (viac v blogu na Winston Churchill), chýbalo im eso od Davidoffa – humidorová miestnosť. Prakticky od svojho otvorenia v máji 1980 sa stal veľkým hitom.

Humidor im pomohol odlíšiť sa (odvtedy je už všade vo svete štandardom). Ich pohostinnosť, expertíza a cigary najvyššej kvality sú tým, čím si udržiavajú starú a získavajú stále novú klientelu. Hoci u nich nakupuje svetová a londýnska smotánka, z osobnej skúsenosti viem, že každého zákazníka obslúžia s tým istým zanietením ako člena kráľovskej rodiny či oscarového herca.

Davidoff of London nájdete presne na rohu St. James’s Street a Jermyn Street. Pevné, mosadzné kľučky v tvare fajky vás zavedú do obchodu s nadčasovým dizajnom, kde nájdete exkluzívnu ponuku zapaľovačov, humidorov a ďalších doplnkov k tabakovému hobby. Sortiment je doplnený prémiovým alkoholom, kvalitnými dáždnikmi (sme predsa v Londýne) a dokonca aj remeselnými gitarami z cédrových krabíc od cigár!

Samozrejme, to najhlavnejšie – prvotriedny výber tých najlepších cigár. Davidoff vás prekvapí exkluzívnymi cigarami vyrábanými výlučne pre náročný anglický trh a tiež špeciálnym výberom z Edwardovej súkromnej zbierky. Cigary dozrievané dekády samotným majstrom sú pokušením pre nejedného fajnšmekra.

Podobne ako samotný Zino Davidoff, aj Sahakianovci píšu úspešný príbeh rodiny, ktorá zanechala svoju domovinu za vidinou lepšieho života a dosiahla svetový úspech.

Nejde síce o najstaršiu univerzitu na svete, pretože tá sa nachádza vo Feze (Maroko). Takisto jej nepatrí ani európske prvenstvo, keďže tam pred ňou stojí Bolonská univerzita v Taliansku. Možno nekraľuje rebríčkom najstarších kontinuálne vyučujúcich univerzít, ale prvenstvo si vydobyla v niečom oveľa významnejšom. Podľa prestížnych rebríčkov sa rok čo rok umiestňuje ako najlepšia univerzita na svete.

Prvé záznamy o výučbe pochádzajú už z roku 1096, čím predbehla Machu Picchu o približne štyri storočia. Prvý rozmach zažíva na svoje 70. narodeniny, keď Henrich II. svojim poddaným zakázal študovať na Univerzite v Paríži. Oxford sa rozrastá a roku 1248 mu Henrich III. udeľuje kráľovskú listinu. Rýchly nárast mesta však nebol bez dôsledkov.

Niekoľkí študenti sa dostali do rozporu s miestnymi a na truc sa zobrali a založili Univerzitu v Cambridge - dodnes jej najväčšieho konkurenta. Spoločne sú tieto elitné inštitúcie nazývané ako Oxbridge.

Absolventi Oxfordu získali 72 Nobelových cien, 170 olympijských medailí a najmenej 30 Oscarov. Ilustratívnu alumni zbierku tvoria teda nielen vedci, objavovatelia, spisovatelia, ale aj herci, speváci, športovci a 12 svätých. To všetko ukazuje množstvo talentu, ambícií a driny, ktorá sa v Oxforde rok čo rok sústreďuje. Možno preto nikoho neprekvapí ani množstvo politických lídrov, ktorí tu vyštudovali.

Z 58 premiérov, ktorých Británia zažila, až 30 z nich študovalo na Oxforde. Pre modernejší náhľad, po druhej svetovej vojne slúžilo v premiérskej pozícii 19 osôb, z čoho iba traja neštudovali na Oxforde. Univerzita je populárna aj v kruhu politikov pochádzajúcich mimo Británie. Viac ako tri desiatky zahraničných lídrov nazýva univerzitu v Oxforde ako svoju alma mater.

Ilustratívny zoznam uzatvárajú desiatky princov a princezien z celého sveta. Unikátna zmes študentov, kde každý je zvyknutý v niečom vynikať, rezultovala v množstvo elitárskych klubov, ako trebárs notorický Bullingdon Club, do ktorého patrili okrem iných neskorší premiéri David Cameron a Boris Johnson. Nie náhodou má pomenovanie „snob“ svoje korene v Oxforde. „Sans noblesse“ v skratke označuje nešľachtický pôvod.

Počas našej prehliadky Oxfordu máme možnosť prejsť sa po šľapajách všetkých slávnych osobností. Deň začíname v Christ Church, ktorý vychoval 13 premiérov, filozofa Johna Locka a spisovateľa Lewisa Carrolla. Za nás je to najkrajší zo všetkých 44 „colleges“, ktoré dokopy tvoria slávnu univerzitu.

Christ Church bol svedkom prvého zletu balóna vo Veľkej Británii a slúžil aj ako sídlo Karola I., ktorý sem presunul svoj kráľovský dvor počas občianskej vojny (1642-1646). Samozrejme, nesmieme zabudnúť na fenomén populárnej kultúry. Schodisko vedúce do jedálne sa preslávilo ako miesto nakrúcania momentu, keď mladý Harry Potter prvýkrát vstúpil do Rokfortskej strednej školy čarodejníckej.

Kde študovali ďalší velikáni literatúry? J.R.R. Tolkien (podobne ako Michael Palin z Monty Python) bol absolventom Exeter College, ktorý je 4. najstarší "college" (zal. 1314). Magdalene College (čítaj netradične: „Módlin“) je naopak známa nielen svojím jelením parkom, ale aj vďaka jej absolventom ako C.S. Lewis, Oscar Wilde a Ian McKellen.

Balliol College patrí k najstarším a najprestížnejším. Študovali tu traja britskí premiéri a dvaja laureáti Nobelovej ceny za literatúru, William Golding a Toni Morrison. Medzi velikánov brázdiacich chodby Balliolu patrí aj Eric Arthur Blair, známy svojím pseudonymom George Orwell.

Málokto vie, že Rowan Atkinson, preslávený ako Mr. Bean, študoval na Queen's College, podobne ako slávny astronóm Edmund Halley (áno, po ňom je pomenovaná kométa). Miláčik ženských sŕdc a romantických komédií od 90. rokov, Hugh Grant, študoval na New College, podobne ako Kate Beckinsale a John Gielgud, ktorý ako jeden z mála hercov vyhral najprestížnejšiu štvoricu umeleckých cien „EGOT“ (Emmy, Golden Globe, Oscar, Tony).

Za svojich slávnych absolventov sa nemusí hanbiť ani University College. Študovali tu Bill Clinton a Stephen Hawking. Jesus College zas nesie v sebe nádych dobrodružstva. Svoje univerzitné roky tu strávil T.E. Lawrence, známy ako Lawrence z Arábie. Filmovú verziu jeho pôsobenia ako organizátora arabského povstania proti Osmanskej ríši označujú kritici aj fanúšikovia ako jednu z najlepších v dejinách kinematografie.