Omán je omen

10. januára 2020 umrel sultán Kábús. Keď nastúpil na trón, jeho krajina mala 10 km asfaltových ciest, otroctvo a zakazovala hudbu. Po 40 rokoch OSN vyhlásilo Omán za najrýchlejšie sa rozvíjajúcu krajinu sveta, dokonca pred Čínou. V tomto blogu vám skladám čriepky z mojich ciest magickou osudovou krajinou.

Je január a ja každé ráno behávam s kamarátmi či sám po bielych plážach južného Ománu. Bežíme kilometre a často nestretneme živú dušu. Piesok je až neuveriteľne hebký, takýto nájdete na svete málokde. Keď moje chodidlá obmyje morská voda, cítim teplo exotického oceánu. More je absolútne čisté, bez akýchkoľvek rias, a až neskutočne teplé, a to dokonca aj počas zimných mesiacov v novembri, decembri a januári. Prekvapuje ma to množstvo kokosovníkových paliem naokolo. Nie úplne na pláži, ale hneď paralelne sa tiahne pás tisícok a tisícok paliem. Pod nimi sú plantáže banánovníkov a sady papájí.

Nikdy by som na púštnom Arabskom polostrove čosi takéto nečakal. Na prvý pohľad ide o karibské pláže, biely piesok a sýtozelené palmy. Iba s tým, že v Karibiku nikde nenájdete na plážach tak málo ľudí.

Keď si vyberáte hotel podľa mena a ceny, nemôžete sa pomýliť. Najlepšia sezóna je, keď sú najdrahšie ceny izieb. Naozaj? Kedy je počas roka za hotel Hilton v Salalah najvyššia cena? Jednoznačne v júli a auguste. Cena Hiltonu prekoná vtedy aj ceny za Silvestra. No problémy sú tu hneď dva.

Ja som tiež po prvý raz, keď som prišiel do Salalahu, býval v Hiltone. Písal sa rok 2007 a do Salalahu som zavítal o desaťročie skôr, než sem prenikol masovejší turizmus. Slovenské cestovné kancelárie začali ponúkať Salalah až o 11 až 12 rokov neskôr. Hilton sa mi páčil, malý tradičný hotelík, pekne zariadený. Problém nastal v momente, keď som vyšiel na pláž. Výhľad zaberal prístav, cementáreň a haldy škaredých kontajnerov. Teraz som sa do Hiltonu vrátil pozrieť a bol som rád, že som túto chybu opäť neurobil.

No urobila ju naša posádka lietadla, ktoré som si prenajal a ktorá si rezervovala ubytovanie sama. Meno hotelovej siete samo o sebe nestačí. Hilton je najbližším hotelom k prístavu a priemyselnej zóne, ktorá v Salalahu vznikla. Je to hotel pre obchodných cestujúcich, no pre dovolenkára to nie je bohviečo. Vedľa Hiltonu práve dokončujú hotel Shaza, ktorý pôsobí na obrázkoch luxusne. No ide o moslimský striktne suchý, teda nealkoholický hotel. Keď ste s tým okej, tak v poriadku, no pri výbere hotela cez hotelové portály chybu urobíte veľmi ľahko.

No najväčšou zápalkou je v tomto prípade sezóna. Ak prídete do Salalahu v najvyťaženejšej sezóne - v júli a auguste, síce budete mať najdrahšie ceny za svoju izbu, ale na pláž sa nedostanete. Ide totiž o obdobie tzv. Khareefu (karífu), čo je každoročný monzún zachytávajúci územie južného Dhofaru. V júli a auguste tu každoročne prší, hory sú zelené, no morské prúdy a príliv sú také silné, že vystreľujú príbojovú vodu do vysokých výšok. Na pláži Mughsail západne od Salalahu je z toho dokonca veľká turistická atrakcia. Počas Khareefu sú pláže zatvorené, je na ne zakázaný prístup.

Predstavte si, že sa vyberiete na letnú dovolenku do Ománu v najteplejšej sezóne, do krásneho plážového hotela... a nepustia vás na pláž.

V roku 1970 tu žiaden hotel nebol. Teraz smeruje Omán do najvyššej ligy. Mne pripadá servis v Ománe omnoho lepší než v Spojených Arabských Emirátoch. Dubaj, to je taký profesionalizmus z USA. Omán, to je skutočný servis.

O mojom spánku v Hiltone som písal vyššie a tento hotel neodporúčam. V Ománe som spal na severnom pobreží, na južnom aj v centre krajiny. Opakovane som sa sem vracal, a tak to porovnanie môže byť aj relatívne pravdivé. O hoteloch v Ománe napíšem ďalší blog.

Kvalitnejšie hotely sú v tejto dobe na severe pri hlavnom meste Maskat.

Keď som po prvý raz prišiel do Salalahu ja, písal sa rok 2007 a veľká mešita sultána Kábúsa sa ešte len stavala. Bol som šéfom expedície, ktorá si za cieľ dala ako prvá prejsť z Jemenu do Ománu. Jemen sa razom stal jednou z mojich najobľúbenejších krajín na našej planéte. Bohužiaľ, v poslednej dobe ide o veľmi nebezpečnú krajinu na cestovanie, ktorá dostáva od BUBO, čo sa týka bezpečnosti, čiernu farbu = patrí medzi najnebezpečnejšie krajiny sveta.

Nebolo to iba česko-slovenské prvenstvo, bola to expedícia, ktorá chcela spojiť desiatky rokov znepriatelené územia. Vyrazili sme z hlavného mesta Jemenu zo San’á a prešli po zemi cez nebezpečnú púšť do Ománu. Dlhé stáročia boli tieto územia na juhu najväčšieho polostrova sveta spojené obchodom a tu na plážach južného Ománu nájdete viacero vykopávok starých prístavov (Al Baleed či Khor Rori).

V časoch Studenej vojny bol však Južný Jemen socialistickou republikou a južný Omán, oblasť Dhofaru bola pred ním hermeticky uzatvorená. No absolútne hermeticky evidentne nie, lebo v rokoch 1962 - 1976 prišlo k takzvanému Dhofarskému povstaniu a Omán nebol ďaleko od toho, aby sa juh krajiny odtrhol a stal socialistickým.

Vtedy prichádza na scénu mladý sultán Kábús, ktorý s pomocou Britov vojenským pučom prevezme moc, potlačí Dhofarských rebelov a pomôže svojej krajine zo stredoveku, ktorý nastolil jeho otec. No zároveň sa Omán teraz už naozaj hermeticky pred Jemenom uzavrie.

V roku 2007 sme expedíciou z Jemenu do Ománu tento prechod po cca 30 rokoch otvorili. Na tú dobu išlo o prevratnú cestu svetových rozmerov. Prechádzali sme púšťou a stretávali beduínske rodiny, ktoré sa necítili ako Jemenčania, ale hrdili sa konkrétnym menom. Doma sa cítili v Jemene, ale ich bratranci žili v Saudskej Arábii či v púšti Ománu.

Ak sa Omán od nástupu mladého sultána pohol vpred, tak Jemen zostal tou stredovekou krajinou. Na jednej strane je to fascinujúce, na druhej sme sa vstupom do Ománu dostali do bezpečia, rozvinutej krásnej krajiny, kde všetko funguje. Jemen je aj dnes nebezpečný a špinavý. Omán čistý, voňavý a luxusný. Jemenu vládnu klany a náboženské sekty podporované jednou z medzinárodných geopolitických mocností. Konkrétne ide o spojencov Saudskej Arábie a na druhej strane Iránu.

Omán je kompaktný celok s jedným dominantným náboženstvom a jasným panovníkom s jasným smerom napredovania. Jemenčania žijú pod vplyvom drog (kat - catha edulis), Ománčania žijú bez akejkoľvek drogy a chcú, aby ich myseľ bola vždy čistá.

V roku 2007 sa v Ománe uskutočnili druhé voľby (prvé boli v roku 2002) do dolnej snemovne reprezentantov. Popri perfektných cestách všade stáli bilboardy s kandidátmi, no naši sprievodcovia tomu absolútne nevenovali pozornosť. „Ktorého kandidáta budete voliť?“ pýtal som sa, ale odpoveďou bolo pokrčenie pliec. Bolo jasné, že krajine vládne absolutistický monarcha a tieto voľby sú iba divadlom pre upokojenie zahraničných diplomatov.

Omán som prešiel zo severu na juh, vrátil som sa sem viackrát. Po Jemene ma Salalah na prvý raz nezaujal – možno kvôli Hiltonu? No teraz som bol nadšený. Píšem blogy o najkrajších plážach sveta a nedozerné pláže Salalahu sem pridám. Jemný piesok bielej farby, teplé more bez rias, každý rok nové luxusné hotely.

V roku 2007 som odlietal zo Salalahu z hrozného provinčného letiska, dnes je letisko moderné s obrovským duty free shopom a viacerými biznis salónikmi. Omán je o pokojnej dovolenke, kam môžete vziať aj svoje malé deti či svojich rodičov tak, ako som to urobil teraz ja. Všetci budú nadšení a budú o krajine rozprávať ako luxusnej rozprávke 1 000 a jedna noc, ešte dlho budú spomínať na magický Omán.

Sever Ománu a juh sú akoby dve odlišné krajiny. Hory v centre krajiny sú zasa akoby treťou krajinou. Pozrite si fotogalériu zo zájazdu, ktorý smeruje na sever Ománu. Tu je fotogaléria zájazdu na pláže Salalah. Štvrtým Ománom sú jeho exklávy, o ktorých som napísal samostatný blog.

Rôznorodosť krajiny sa oplatí vychutnať a nemôžete nebyť nadšený. Omán je úplne iný, odlišný od okolitých krajín a túto inakosť si múdro drží do dnešných dní. Omán je jednoducho omen.

Prešiel som všetky krajiny Arabského polostrova a Perzského zálivu, dokonca všetky emiráty. To, čo si dnes človek ihneď predstaví, je Dubaj - jeden z emirátov, ktorý sa rozhodol zmeniť nehostinnú púšť na mesto budúcnosti, za čo má šejk Muhammad moje veľké uznanie. Pri príchode do Kataru prídete do takmer kópie Dubaja a priebojného šejka vystrieda priebojný emir.

Omán je však iný už na prvý pohľad a absolútne iný, ak tu strávite dlhší čas, napríklad dovolenku.

V Dubaji dnes stojí najvyššia budova sveta, najvyšší hotel planéty, v mori sa stavajú umelé ostrovy a aj keď je vonku 50 stupňov, vy môžete v nákupnom centre lyžovať. Z Dubaja sa stalo pre Slovákov akési druhé Chorvátsko, druhé slovenské more... aj keď konkrétne to more je dosť úbohé. Mnohí sem chodia už desaťročia a ja nie som výnimkou.

Bol som tu v časoch, keď ešte Burj Khalifa neexistoval, a následne keď začali najvyššiu budovu stavať a volali ju ešte Burj Dubai – Dubajská veža. V Dubaji som zažíval preteky tiav s pakistanskými či bangladéšskymi malými chlapcami ako džokejmi, no deti sa postupne menili na malých šesťkilových robotov. Obdivujem rýchly vývoj krajín zálivu a ich túžbu dobyť svet, no nemám rád tu povrchnosť a chýba mi tu „srdce.“

Omán je iný. Bez vysokých mrakodrapov, bez umelých ostrovov, bez tej západnej moderny. No s históriou, ktorej tu bolo vždy veľa. S niečím čo nájdete iba TU a čo je napriek malému počtu domorodcov jasné. Práve vďaka tej dlhodobej kontinuite cítim v Ománe srdce. Územie Ománu bolo osídlené Homo Sapiens už pred vyše 100 000 rokmi, dlho predtým než sme prišli do Európy.

Je to logické, ak uvážime, že prvý človek pochádza zo severu Etiópie - z oblasti, kde dnes žijú Afari. Odtiaľ sa naši predkovia prepravili cez oblasť dnešného Bab al-Mandab na juh Arabského polostrova. „Aj naši predkovia niekde tadiaľto museli ísť,“ rozmýšľam, keď sa tu vždy tak dobre cítim. Je to akési deja vu, akoby som to tu dobre poznal, akoby som TO už niekedy zažil. Sprevádzal som tu už stovku klientov a spozoroval som, že v Ománe sa každý cíti príjemne.

Pred 2900 rokmi tu na juhu vládla mýtická kráľovná zo Sáby (nazývaná aj Makeda či Bilkis), ktorá je spomenutá v Starom zákone aj Koráne. Podľa prastarej Etiópskej knihy Kebra Nagast (Sláva kráľov) mala s múdrym židovským kráľom Šalamúnom syna Menelika, z ktorého Etiópčania odvodzujú pôvod svojej kráľovskej dynastie. Posledný etiópsky cisár Haile Selassie bol 225. generáciou pochádzajúcou priamo od syna tejto krásnej a múdrej mýtickej kráľovnej.

Šalamún nazýval Menelika Davidom II. a prvý etiópsky kráľ si odnáša z Jeruzalema domov do kráľovstva Aksum Mojžišovu Archu zmluvy, teda truhlicu s desiatimi božími prikázaniami. Nevie sa presne, či kráľovná mala sídlo v dnešnom Jemene (Marib) alebo v Etiópii, niektorí hovoria dokonca, že v Nigérii, a niektorí, že v skutočnosti nikdy nežila. Prehistorické prístavy na vývoz kadidla sa však našli na juhu dnešného Ománu a je jasné, že najvýznamnejšie dary pre Šalamúna pochádzali z Dhofaru.

Neskôr Rimania nazývali Jemen a južnú časť Ománu Arabiou Felix, šťastnou Arábiou a bola to veľmi bohatá oblasť sveta. Kadidlo a myrha sa v tej dobe vyvažovali zlatom a v južnom Ománe sa ich vypestovalo najviac na svete. Predislamský Omán bol dlho pod vplyvom silnej a vzdelanej Perzie. V 11. a 12. storočí tu vládli seldžuckí Turci. Bezmála 150 rokov tu vládli Portugalci, a to už od 16. storočia.

Arabi ako prví začali obchodovať s etiópskou kávou a predávali ju benátskym kupcom, ktorí ju dostali do Európy ešte pred otomanskými Turkami. Neskôr mal Omán svoje hlavné mesto na Zanzibare, kde sa hlavnou komoditou stali otroci. Omán bol jednou z posledných krajín na našej planéte, ktorá otroctvo zrušila.

Ománčania boli vždy scestovanejší, preto je Omán kozmopolitnejší než ostatné arabské krajiny a Ománčania majú menej predsudkov. Omán je omnoho africkejší, temperamentnejší, a tým pádom pre Európana exotickejší. Tým, že je od polovice 18. storočia samostatným štátom – ako absolútne prvý zo všetkých arabských štátov – vytvoril si jednoznačnú identitu. Inakosť Ománu uvidíte na prvý pohľad, ale, ako som písal, dostane sa vám pod kožu lepším a veľmi príjemným servisom aj počas vášho pobytu.

Ománčania boli považovaní za najlepších staviteľov lodí (dhow) na svete. Práve oni si všimli, že niektoré vetry dujú každý rok pravidelne a dali takto názov pasátom. Ománčania brázdili šíry svet a so svetom sa stretávali od nepamäti. Len 150 metrov od luxusného hotela Anantara v Salalahu, v archeologickom parku Al Baleed, sa našli staré čínske mince a keramika, čo je dôkaz skutočne širokých obchodných vzťahov. Tu v tomto bohatom prístavnom meste sa na svojich cestách zastavil aj Marco Polo.

Ománčania sú scestovanejší, rozhľadenejší, priateľskejší, úprimnejší a čestní. Krajiny Perzského zálivu sú stádovité a vedie ich tvrdá ruka najmocnejšej Saudskej Arábie. Keď sa tam k moci dostal mladý a temperamentný princ Mohammed Bin Salman, napadol Jemen, rozhádal sa s bratrancami v Katare, s Iránom... Nešlo iba o diplomatické hry, ale o tvrdú agresiu. Polostrov Katar sa MBS napríklad rozhodol oddeliť od Arabského polostrova, vykopať umelý kanál a urobiť z nepriateľskej krajiny ostrov. Katarčania zrazu nemali základné potraviny, vodu, mlieko... Sú známe príhody, ako sa v lietadlách Qatar Airways prevážali z Dánska kravy-dojnice. V tých prvých ťažkých mesiacoch ekonomickej blokády ste tu mohli nájsť kravu v biznis triede.

Omán si dokázal zachovať nezávislosť a nikdy nepodporil agresiu Saudov do Jemenu a nepridal sa ani k bojkotu arabských krajín proti Kataru. To chcelo ohromnú silu, lebo tlaky zo Saudskej Arábie a ich spojencov v USA boli veľké. O ďalších diplomatických ekvilibristikách sultána Kábúsa píšem nižšie.

Celková inakosť Ománu je zapríčinená jednak veľkým vplyvom anglofilného inteligentného sultána Kábúsa, ktorý bol v mnohom iný, zároveň aj inou vierou, ktorá Ománčanov oddeľuje od sunitov ale aj šítov a dovoľuje im byť samým sebou – o Ibaditoch píšem tiež v tomto blogu nižšie.

Omán sa javí na prvý pohľad zaspatejší, menej agresívny ako jeho mladší arabskí bratia. Nenájdete tu umelé ostrovy ani mrakodrapy, na perfektných asfaltkách omnoho menej Lamborghini, ale keď sa sem vraciam pravidelne, tak to oceňujem a, naopak, vidím jasný smer napredovania. Nič gýčové, nič pompézne, ale systematické, kvalitné s jasným prihliadaním na celkový rozvoj krajiny a všetkých jej arabských = domorodých obyvateľov.

Omán je sám sebou. Ománčania chodia inak oblečení než všetci ostatní Arabi. Majú síce dišdašu po členky (v lete bielu, v zime tmavých farieb- tmavozelenú, hnedú). Za pásom majú však zahnutý nôž kandžar (prekrížené kandžare nájdete aj na ománskej vlajke), v ruke pokrivenú palicu (assa) a na hlave špeciálne zaviazaný turban (muzzar) a nie rozpustenú šatku. Tento turban rôznych farieb jednoznačne odlišuje ománskych mužov od všetkých ostatných Arabov už na prvý pohľad.

Ženy chodia tradične v abáji a hidžabe a na juhu a v horách sú oblečené omnoho tradičnejšie než na večierkoch či konferenciách v Maskate. Náboženstvo Ománčanov je plné tolerancie a skutočná hlboká história kozmopolitných ľudí, ktorí sa po stáročia stretávali s inými kultúrami, vedie k odlišnosti, ktorú cítite akonáhle s akýmkoľvek Ománčanom prídete do kontaktu.

Smrť sultána Kábúsa bin Saíd bola oficiálne ohlásená 10. januára 2020. No naďalej ide o najospevovanejšiu osobu krajiny. Najkrajšia mešita v Maskate nesie jeho meno. Najväčšia mešita Salalahu tiež. Najväčšie nemocnice, najväčšia a jediná verejná univerzita a zároveň prvá univerzita ktorá bola otvorená v roku 1986 (navštevuje ju až 15 000 študentov), všetko sa volá po ňom.

Na poslednej ceste sme si prenajali na cestu do Ománu vlastné lietadlo. Leteli v ňom aj slovenské deti na svoju prvú cestu do Ománu. Rozdali sme im výkresy, aby namaľovali krajinu, kam letia, ako si predstavujú danú dovolenku? Na ich maľbách boli palmy, more, slnko, púšť, ťavy a sultán v turbane. Mnohé deti nakreslili delfína skákajúceho z mora a k nemu napísal „delfín“. Na dvoch výkresoch – boli to podľa mňa tie najkrajšie – bol aj pán v turbane a vedľa neho nápis „sultán“.

Keď som v našom hoteli chcel vystaviť tieto nevinné obrázky, tak sa zľakli. Slovíčko sultán sme museli vymazať, nikto nikdy pri nijakej príležitosti nesmie použiť slovíčko sultán. Dokonca ani nevinné slovenské deti. Myslím si, že takto to sultán Kábús nechcel, na to bol príliš inteligentný. Chcel pohnúť svoju krajinu vpred, svoju energiu venovať tvoreniu vecí a nie boju s populizmom, tak, ako sa to deje na Západe (aj u nás).

Problémom sú ľudia okolo neho a všade sa nájde príliš horlivý blbec.

„Sultanáty sú na svete iba dva. Sultán je nedotknuteľný. Chápeš to...? “ dostávam vysvetlenie, keď je moje rozčarovanie pri cenzúre detských malieb evidentné.

S hlúposťou v sultanáte mám ešte ďalšiu osobnú skúsenosť. Raz na severe Ománu som dostal mladého sprievodcu. Khalid chodil oblečený v tradičnom kroji a prišiel na stretnutie neskoro na obrovskom 4x4, evidentne z bohatej rodiny. Po prvých vetách som zistil, že je riadne hlúpy, no zároveň, že jeho otec je v sultánovej ochranke, sultánov blízky človek, a teda nedotknuteľný.

U cestovky, s ktorou dlho robím, som sa na neho sťažoval, hlupákov, ktorí verklikujú iba naučené frázy, nemám rád. Mám rád ľudí, čo rozmýšľajú a aj keď niekde spravia chybičku, aj tak sa dozviem od nich viac. V cestovke boli z toho nešťastní, BUBO je ich dobrý a dlhoročný klient, ale vyhodiť ho nemohli.

Sultán Kábús bin Saíd bol ženatý iba veľmi krátko a manželstvo nefungovalo. Väčšinu svojho života bol teda starým mládencom. V Ománe je homosexualita podľa § 33 a 223 ilegálna, ale bolo všeobecným tajomstvom, že tento zákon sa nikdy nevymáhal a slúžil iba na umlčanie zlých jazykov.

Keď 29-ročný sultán Kábús prevzal s pomocou Britov v Ománe moc a zosadil svojho otca, bolo v celom Ománe, šesťkrát väčšom než Slovensko, okolo desať kilometrov asfaltových ciest a tri školy.

Omán bol dlho pre turistov uzatvorenou krajnou a situácia sa zlepšila až v roku 1987, čo je nedávno. Do roku 1987 sa sem prakticky nedalo dostať, nezískali ste víza. Do roku 1970 nebol v krajine ani jeden hotel. Dnes má Omán jedny z najúžasnejších hotelov sveta, v ktorých sa cítite ako sultán, aj keď toto slovo verejne použiť nemôžete. Hudba v Ománe bola do roku 1970 zakázaná, dnes sa prechádzam luxusnou operou v hlavnom meste a obdivujem ohromné architektonické dielo a hľadanie dokonalosti. 

Orgán, ktorý v budove opery Ománčania nechali postaviť, je jedným z najväčších na svete. Zrejme aj preto lebo sultán Kábús sa hrať na organ počas svojich európskych štúdii naučil. Bol to hudobný talent a vedel hrať aj na arabskú lutnu na „al úd”. V Ománe sme oslavovali Nový rok 2021 aj 2022 a zoznámil som sa s hráčom na al úd - pánom Miledom Ammourym. Nie každému sa táto hudba páči, ale ja ju mám rád.

Pán Miled mi pripadal ako svätec, presný opak našich rockových či rapových hviezd. Ako keby hral na nástroji askéta či filozof. Pri tomto nástroji si viem dobre predstaviť aj vzdelaného jemného sultána. Prechádzame operou v Maskate so sprievodkyňami, ktoré nám hrdo vysvetľujú že v opere Carmen boli na pódiu živé kone. Akustika je tu jednou z najlepších na svete. Účinkoval tu aj orchester Slovenskej filharmónie či Bratislavský chlapčenský zbor.

Operu sultán evidentne miloval, ale slúži zároveň pre sultanát ako nástroj diplomacie. Ukazuje kultúrnu úroveň krajiny, ktorá sa prezentuje nielen ako absolútne bezpečná a luxusná, ale aj ako kultúrna krajina, ktorá rozumie západnému vkusu. Najbližšia opera z Maskatu je až v Káhire, a tak je Omán pre zahraničných diplomatov elokovaných v regióne príjemným spestrením.

Sultán Kábús pomohol neuveriteľnému rozmachu Ománu aj v ekonomickej oblasti. Aj Omán má ropu, ale múdry sultán pochopil, že čierne zlato nebude pomáhať krajine naveky, a tak stavil na rozvoj turizmu. V roku 1970 sultán Kábús prevzal zaostalú stredovekú krajinu. V roku 2010 OSN vyhodnotilo Omán ako najrýchlejšie rastúcu krajinu na svete za posledných 40 rokov.

Omán v tomto hodnotení predbehol dokonca aj Čínu. Sultán Kábús nevyznával demokraciu a veril vo vlastné sily a v silu líderstva. Zastával funkciu predsedu vlády, veliteľa ozbrojených síl, ministra obrany, ministra financií aj ministra zahraničných vecí. Z toho, ako sa venoval hudbe a kultúre celkovo, je zrejmé, že zvládal aj funkciu ministra kultúry.

Veľký sultán Kábús určil aj svojho nástupcu a po jeho smrti sa našla v paláci v Maskate obálka s menom nástupcu, ktorým sa stal jeho bratranec Haitham. Keby sa bratrancovi Haithamovi bin Tariqovi niečo stalo, bolo v obálke aj druhé meno. Špekuluje sa, že druhým menom bol Haithamov brat Asad, ktorého sultán menoval zástupcom predsedu vlády už v roku 2017.

Ako minister zahraničných vecí išiel sultán Kábús taktiež svojou vlastnou unikátnou cestou. Už v 90. rokoch ako prvý vodca štátov Perzského zálivu hostil izraelského predsedu vlády. V roku 2018 vítal na svojom území Benjamina Netanjahua, dlho predtým, než Izraelčania s veľkou pompou a zaťom Donalda Trumpa Jaredom Kushnerom pristáli koncom roka 2020 v Dubaji. Bol však za dobre aj s Iránom a privítal jeho predstaviteľov aj po revolúcii v roku 1979. Keď v roku 2011 šesťčlenná Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive vyslala vojakov do Bahrajnu, aby zrušili ľudové šítske povstanie, Omán sa nezúčastnil. Rovnako sultán neschválil v roku 2015 akciu proti Hutiom a nepodporil tak saudskoarabskú koalíciu, ktorá vtrhla do Jemenu.

Podobne sa nepridal ani k potrestaniu neposlušného sunitského Kataru. Jeho susedia by ho mohli za to nenávidieť, ale evidentne ako skvelý diplomat dokázal aj so susedmi udržiavať priateľstvá. Za svoje dobré vzťahy s Iránom by ho mohli znenávidieť USA, ale ani to sa nestalo a nový prístav v Duqm prilákal námorníctvo USA. Tento prístav je obrovským dielom, ktoré má byť dokončené v roku 2040 a pôjde o zónu voľného obchodu (Special Economic Zone Authority) SEZAD. Financujú ho nekonečné peniaze Číny.

Sultán Kábús dokázal byť v zmysle ibadinských tradícií zadobre so všetkými a pritom ostal sám sebou. My na Západe kydáme na ľudí, ako bol líder Singapuru Lee Kuan Yew či sultán Kábús, a desaťročia im vytýkame nedemokratickosť. Obom sa však podarilo dostať počas jedného života ich krajiny z absolútneho chvosta na absolútnu špičku. A, hlavne, nastaviť filozofiu jej obyvateľov smerom k ďalšiemu rozvoju. Obaja sú pre mňa hrdinami, ktorí pre svoje národy urobili viac než tisícky našich politikov s ich lajkami na svojich facebookových profiloch.

Možno je toto trošku zložitejšia téma? Každopádne, každý, kto sa minimálne venuje islamu, bude vedieť, že existujú dve hlavné vetvy - sunitská a šítska, ktoré sa líšia v chápaní ranej islamskej histórie, a preto majú rozdielne predstavy o tom, ako malo byť vedenie islamu organizované v nasledujúcich obdobiach. Môj sprievodca v Bahrajne mi raz vtipne rozdiel vysvetlil v tom, že suniti sa modlia päťkrát denne po tri minúty, kdežto šíti sa modlia trikrát denne po päť minút.

Existuje však tretia, menej známa skupina veriacich s hlbokými historickými koreňmi, ktorých totožnosť čiastočne predchádza rozdeleniu sunitov a šítov v siedmom storočí. Sú to Ibaditi, ktorých počet je na svete menej ako tri milióny. Iba v jednej krajine - v Ománe, tvoria väčšinu - až 78 % obyvateľstva. V severnej Afrike, najmä v Líbyi a pozdĺž východoafrického pobrežia, najmä na ostrove Zanzibar (bývalé hlavné mesto Ománu), však existujú tiež silné skupiny Ibaditov.

Dlhé roky sa venujem islamskej schizme a chodím po jednotlivých krajinách, kde majú na rovnakú vec úplne iný pohľad. Aj dnes sa po 1400 rokoch táto schizma pretavuje v tvrdý politický boj medzi sunitskou Saudskou Arábiou a šítskym Iránom. Začiatok islamu bol značne krvavý a pri bratovražedných bojoch medzi nástupcami proroka Mohameda sa predchodca Ibaditov odtrhol od Mohamedovho bratranca Alího, ktorý je dnes zasadený v centre šítskej viery. Predchodcami Ibaditov bola ranoislamská sekta Kavaridž (Khawarij), ktorá odmietala arbitráž rozhodujúcu o nástupníctve po smrti proroka Mohameda.

Rozhodovalo sa medzi Alím a jeho rivalom Mu’awiyom, prvým chalífom Ummajovskej dynastie. Kavaridžovia neuznávali žiadne logické dôvody a riadili sa čistou vierou. Liberálni Ibaditi sú teda filozoficky spojení s jedným z najtvrdších ranoislámskych prúdov. Kavaridžovia dnes nemajú žiadnych otvorených nasledovníkov, ale niekedy sú porovnávaní k moderným džihádistom. Vtedy v roku 657 sa rozkmotrili so všetkými ostatnými moslimami a išli svojou cestou. Tvrdili, že žiaden civilný súd nemôže rozhodnúť to, čo rozhodol iba boh – Alah.

Naproti tomu sú Ibaditi relatívne ústretoví voči moslimom iného presvedčenia, ba dokonca aj voči kresťanom a židom. V niektorých teologických otázkach týkajúcich sa prapodstaty viery sa Ibaditi riadia tým, čo by moderní obyvatelia Západu nazvali liberálnou líniou. Napríklad Korán vidia ako stvorený Bohom a nie ako prejav samotného božstva. Tento názor zastávala mutazilovská škola (Mu’tazila), racionalistickej teológie, ktorá v Bagdade prekvitala pred tisícročím, ale potom bola potlačená.

Toto učenie bolo neskôr napadané takzvanými tradicionalistami, ale v Ománe u Ibaditov ho stále cítiť. Al-amr bi'l-ma’ruf wa'l-nahí ’an al-munkar – „presadzovať dobro a zakazovať zlo" zo všetkých síl. Nestačí vedieť, čo je zlé, treba proti zlu aj vystupovať. To je filozofia, ktorou sa snažím ja osobne riadiť celý život. Niekedy pre masu pôsobíte síce kontroverzne, ale tu predsa nejde o vás a o to, aby ste sa každému páčili, tu ide o pravdu a tú treba presadzovať.

Silná viera v Ománe nebola vždy absolútnym pozitívom. Ešte do 50. rokov 20. storočia v krajine kvasil rozpor medzi sultánom, ktorý vládol na pobreží, a imámami, ktorí ovládali vnútrozemie nielen duchovne. Zaspaté vnútrozemie je preto aj do dnešných dní značne exotické. Niektoré dedinky sa pre turizmus otvorili skutočne až v posledných rokoch a nájdete tu doslova stredoveký život.

Sultán Kábús sa snažil krajinu zjednotiť, a to sa mu jeho nesmiernou autoritou aj darilo. Obava zo sektárskych sporov po jeho smrti sa nepotvrdila a Omán naďalej vystupuje jednotne. Viera Ibaditov, ktorá tvaruje každodenné správanie Ománčanov, a to, že iba v tejto krajine ide o dominantné náboženstvo, robí z Ománu unikátnu krajinu. To, že pri akejkoľvek neprávosti nestrčia hlavu do piesku, ale bojujú (aj keď mierovo) za svoje hlboké presvedčenie, je mi veľmi sympatická. Omán sa práve pre svoju odlišnú vieru vydal iným smerom než jeho susedia v Perzskom zálive.

Sultán viedol krajinu smerom k mieru. Terorizmus tu neexistuje a ani násilné trestné činy. Ide o jednu z najbezpečnejších krajín sveta. Nebezpečenstvo však striehne všade a tu máte zopár rád do života. 

Voda: Kamkoľvek v Ománe idete, zoberte si zo sebou fľašu s vodou. Idete sa iba tak prejsť po pláži? Nebodaj prebehnúť? Zoberte si aspoň malú fľašku s vodou. Teplo je tu omnoho výraznejšie a ak nie ste zvyknutí, tak vás smäd dobehne. Idete sa autom previezť k prvým pieskovým dunám? Musíte rátať s tým, že dostanete defekt a opäť voda v tomto prípade znamená život. Vždy si berte vodu.

V Ománe sa nachádza púšť Rub aj Khálí, Pustá štvrtina, jedna z najhrozitánskejších púští našej planéty. Aj mne sa už stalo, že som na púšti zablúdil. Vedel som, že sa to môže stať, dával som si pozor a stalo sa. Zablúdil som na desiatich štvorcových metroch. Videl som takto zablúdiť viacerých. Ešte jedna fotografia, z tejto strany je duna krajšia... a potom sa otočíte, vetrík medzitým zafúkal stopy a všetko okolo vyzerá rovnako a vy po dvadsiatich krokoch neviete, odkiaľ ste prišli. Spanikárite, rozbehnete sa cez prvú dunu, ale to nie je správny smer, bežíte naspäť, ale trošku inak, a už ste tam - v pasci, odkiaľ niet úniku. Pritom vaše auto môže byť od vás desať metrov, len musíte vedieť, ktorým smerom.

More: Ďalším nebezpečenstvom je more, v prípade Ománu ide o Indický oceán. Ten sa na severe nazýva Ománskym morom (presnejšie Ománskym zálivom) a na východe a juhu je názov jednoznačný: Arabské more. No v skutočnosti je to obrovský oceán a na juhu je oceán otvorený a môže byť drsný. V Salalahu sa v mesiacoch júl a august pláže zavierajú, lebo prúdy sú také silné, že ani dobrý plavec im nevie vzdorovať. Na plážach prakticky každého hotela nájdete vlajočky a tak ich dodržujte, červená je zákaz plávať, žltá plávanie povoľuje.

Ak sa predsa len dostanete do prúdu a neviete preplávať k brehu, často sa stačí posunúť trošku vedľa a nebojovať proti hlavnému prúdu, kde sa iba vyšťavíte. Ľahko sa to povie, ale tu netreba spanikáriť. V mori tu skáču delfíny, ale je to oceán, a tak tu môžu byť aj žraloky. Preto neplávajte ďaleko a, ak už naozaj chcete, plávajte viacerí a nie pri západe slnka. Nepoznám v Salalah prípad útoku žraloka na človeka, žraloky tu každopádne sú. V Ománe som videl predávať žraloky na trhoch opakovane.

Oblečenie: Omán je tolerantný, treba si však uvedomiť, že miestne ženy chodia aj po pláži zahalené v abaji a burke. Hlavne na juhu sa žije ešte stále značne tradične. Muži bielu ženu v bikinách nikdy naživo nevideli. Preto, prosím, tolerujte inakosť Ománu a mimo svojej hotelovej pláže sa neprechádzajte v plavkách. Ženy, vždy choďte mimo rezort v mužskom sprievode, alebo choďte dve-tri ženy spolu a trošku sa prioblečte.

Tiež si treba uvedomiť, že napríklad v najväčšom meste juhu v Salalahu sú polovica obyvateľov prisťahovalci z indického subkontinentu. Často tu žijú roky bez svojej rodiny... Ako žena teda buďte opatrná. Žena v sprievode muža je v bezpečí a je jedno, či je to manžel, syn alebo ktokoľvek.

Drogy: Opakovane som sa rozprával s Ománčanmi, ktorí mi vysvetľovali, aké sú drogy zlé. Jemen je pod vplyvom katu, západniari pod vplyvom alkoholu, v Spojených Arabských Emirátoch sa rozmáha kokaín. No Omán je čistý. Tolerancia k prechovávaniu drog je v Ománe nulová.

Nezapleťte sa do ničoho. Niektoré hotely v Ománe sú bez alkoholu, a tak si to zistite. Aj pri all inclusive hoteloch v piatok doobeda (do 14.00 h) nedostanete naliate. Alkohol sa v celom štáte nenalieva od 15.00 h až 18.00 h. Alkohol sa môže piť od 21 rokov a nesmiete ho piť na verejnosti (viď USA).

Sultán: Pozor, je to nelogické, ale ak roztrháte fotografiu sultána, môžete dopadnúť takisto, ako keď roztrháte fotografiu Kim Čong-una v KĽDR. Urážka kráľovskej rodiny je vážnym prečinom.

LGBT: Homosexualita je v Ománe nelegálna a môžete sa dostať do väzenia na 3 roky. Trest smrti nebol nikdy vykonaný.

Dron: Nefotografujte vojenské a vládne budovy. Za nelegálne lietanie s dronom môžete taktiež dostať v Ománe väzenie. My sme vopred o povolenie oficiálne požiadali.

Omán je osud

Omán je na Slovensku stále neznámou krajinou, o ktorej vieme veľmi málo. Keď sa slovo Omán vysloví, väčšina si predstaví špinu, chudobu, orientálneho banditu so zakrivenou šabľou.

Krásne pláže, more či dokonca luxusné hotely podobajúce sa na sultánske paláce napadnú málokomu. Omán je však osudovou láskou, turistická destinácia budúcnosti a je to skvelý tip na dovolenku už tento rok. Nechajte sa omámiť Ománom! Dovolenka v Ománe je top.