Treky v Grónsku - ako prežiť

Grónsko je úžasné počas leta aj v zime, no treking sa dá realizovať väčšinou počas grónskeho leta. Počasie sa za posledných 50 rokov, počas ktorých v Grónsku prebiehajú veľmi presné merania, mení. V dnešných časoch je omnoho teplejšie, sú hustejšie hmly, v lete oveľa viac prší. Takéto počasie bolo pred 50 rokmi viac než tisíc kilometrov na juh.

Až 80, ba dokonca 85 % Grónska pokrýva ľadovec, ktorý je hrubý až 3 kilometre, podobne ako na Antarktíde. V lete je južné Grónsko zelené a pestujú sa tam zemiaky, ale na severe sneží a je jedno, či je zima alebo leto. Grónsko je naozaj obrovské a je teda veľký rozdiel v trekovaní na juhu a na severe. Najväčší ostrov sveta som dôkladne preskúmal. V tomto blogu vám dodám odporúčania a ukážem vám aj fotografie a videa, z ktorých si možno urobíte ešte lepší obraz.

Otepľovanie spôsobuje roztápanie ľadovcov a vytvárajú sa močariská, ktoré tu pred pár rokmi neboli, a roztopený ľad spôsobuje vysoké hladiny riek, cez ktoré nevedú mosty.

Grónsko je extrémne nevyspytateľné a v auguste môže napadnúť aj pol metra snehu. Zopár Slovákov tu trekuje bez akejkoľvek zábezpeky. Toto rozhodne neodporúčam! Sú to amatéri a nebodaj niekoho so sebou zoberú, a takto vystavujú celú skupinu riziku, čo je nezodpovedné.

Túto tému chcem otvoriť hneď na začiatku. Čo sa týka turistiky, Grónsko nie je pre začiatočníkov, môže byť naozaj značne nebezpečné.

„Strieľaj! Zastreľte ho!“ počul som kričať hysterických turistov. Takéto slová na túrach inde vo svete počuť nebudete. Ešte raz si treba jasne uvedomiť, že tu je to skutočne iné. Strieľať nakoniec nebolo treba, ale pripraviť sa dôkladne na Grónsko potrebné je.

Ak zaplatíte preverenej cestovnej kancelárii, máte veľa problémov vyriešených a z mojich skúseností sa dostanete omnoho ďalej (iba skúsený lodivod vie manévrovať medzi ľadové kryhy) a viete zažiť lepšie Grónsko. Ak sa však vyberiete sami, rozmýšľate nad kúpou letenky, chystáte sa zbaliť si stan a rozmýšľate kde, kedy a kam? Prečítajte si najprv môj blog Grónsko víza, lety, výstroj, ale aj riadky nižšie. Treba sa zamyslieť nad otázkami, aké sú riziká a ako ich dokážete zvládnuť. V blogu Grónsko - história, top miesta a reštaurácie zase odpovedám na to, prečo chcú Američania získať Grónsko a či sa im to môže podariť.

Keď ste v Grónsku, odporúčam trekovať s domorodými sprievodcami. Takto zároveň podporíte miestny cestovný ruch a Inuiti budú svoju krajinu udržovať panenskú a nepredajú ju banským spoločnostiam. Trekovať s Inuitom je zároveň omnoho bezpečnejšie. Plus sa dozviete omnoho viac než keď idete iba s minimálne skúseným Slovákom.

Ak chcete ušetriť a vydáte sa do Grónska na trek sami, prenajmite si aspoň GPS lokalizátor, čo je úplne bežnou vecou. V prípade problémov vám toto malé zariadenie môže zachrániť život. Ja rád používam SPOT GEN3, ktorý svoju polohu odosiela cez dátové služby satelitnej komunikačnej siete Globalstar.

Na svoju prevádzku nepotrebuje žiadnu SIM kartu. Svoju pozíciu viete veľmi ľahko odoslať a v prípade skutočnej núdze viete prostredníctvom SOS tlačidla odoslať správu do medzinárodného dispečingu, ktorý spustí záchrannú akciu.

Tento malý prístroj nie je závislý od pokrytia mobilnými sieťami GSM a fungoval mi v Grónsku všade. Ja mávam aj vysielačky a satelitný telefón či v oblastiach, kde sa môžu vyskytovať ľadové medvede, aj pušku. No pre individuálneho trekera v Grónsku je základom GPS lokalizátor.

Pozrite si krátke video nižšie, aby ste mali lepšiu predstavu. Natočil som ho v našom glampingu na konci druhého najväčšieho fjordového systému na svete.

Trekovanie je úžasné, a narobíte krásne fotografie, no na fotografiách komáre nevidieť. Najhoršia pre mňa nebola delta Dunaja, ale národný park Abisko na severe Švédska či komáre na Karhunkierros na polárnom kruhu vo Fínsku. Niečo z toho zrejme poznáte, no môžem vám povedať, že Grónsko je ešte horšie.

Komáre idú ako šijací stroj a nezastavia sa. Ak nie sú komáre, prídu malé čierne mušky, ktoré sú ešte odpornejšie. V „sezóne komárov“ môžu byť sieťky na hlavu vypredané, a tak si ju vopred zožeňte. Moji kamaráti z Dánska chodia preto do Grónska trekovať v septembri, kedy už komáre nie sú. No pozor, vtedy je výrazne väčšia zima. Naposledy som trekoval v polovici augusta v okolí Ilulisatu a severnejšie, vtedy s komármi a muškami nebol absolútne žiaden problém.

Výstroj na turistiku v lete aj zime vrátane fotografií nájdete v mojom blogu: Grónsko - rady, výstroj, víza, čo si vziať

1. trek: Vrch námorníka

Toto bol môj prvý trek v Grónsku. Predtým som robil skôr iba prechádzky na ostrove Kulusuk. Trek smeroval na najvyšší vrch nad štyridsaťjeden kilometrov dlhým Ammassalik fjordom.

Vyrážal som z mestečka Tasiilaq, na ktorého kraji som prechádzal popri cintoríne, následne popri svorkách štekajúcich psov, a išiel som úplne sám popri plesách, okolo snežných polí, po zelených lúkach prudko dovrchu. Bola to krása a najkrajší bol pohľad z vrchu na fjord s plávajúcimi ľadovcami a veľrybami, ktoré pomedzi ne plávali.

Zdalo sa mi, že snívam. O niekoľko dní sme si požičali loď a hľadali sme veľryby medzi ľadovcami, ale videli sme ich, iba z diaľky. Tu z vrchu to bol neuveriteľný zážitok.

2. trek: Ilulissat Icefjord Loop

Mnohými je považovaný za najkrajší trek Grónska a keby som robil tabuľku, mal by byť na prvom mieste. Je krátky iba 3,7 km, ale prechádza územím, ktoré je od roku 2014 pod patronátom UNESCO.

Mestečko Ilulissat je najkrajšou časťou Grónska a ja som tu strávil veľa času. Ilulissat Icefjord Loop som prešiel so sprievodkyňou aj sám. Ide o totálne ľahký treking, naozaj ide skôr o prechádzku. Nechcem povedať, že ho môžete ísť v „šteklách“, ale naozaj to zvládnete aj s nedostatočnou výbavou.

Výhoda ísť s lokálnym sprievodcom je tá, že sa dozviete veľa o inuitských kultúrach, ktorých vykopávky sa tu našli. Sprievodca vás dovedie až na koniec, kde by ste možno nezavítali, a to by bola náramná škoda, lebo práve tu je to najkrajšie. No a ďalšou výhodou je, že vás prídu zobrať do vášho hotela.

Ak pôjdete sami, zoberte si taxík k Icefjord Centre, čo je hypermoderná budova, kde trek začína. Z mesta je to trošku odruky, ale jazdia sem aj lokálne autobusy. Icefjord Centre ľahko spoznáte a máte na výber dve trasy. Kratšia cesta je tá vľavo, kde idete hore-dole tou istou cestou a dlhšia je ak sa vyberiete vpravo a vtedy ide naozaj o okruh (loop).

Sme v oblasti chránenej UNESCO, a tak je zakázané chodiť mimo drevených chodníkov. Trik je v tom, že na konci sa vydáte ešte viac vľavo a vybehnete na malilinký kopček a tu TO je. Naskytne sa vám neuveriteľný pohľad na najväčšie ľadovcové kryhy sveta.

3. trek: Nuuk - rajské údolie

Pri treku do Paradise Valley ide o 4,3 kilometrov dlhú prechádzku, ktorá sa stáva v poslednej dobe populárnejšou než nádherný okruh v Ilulissate. Je to novootvoreným letiskom a tým, že do hlavného mesta teraz prúdi stále viac a viac ľudí. V Nuuku som bol dva razy a mesto mám prejdené z hora dole a páči sa mi.

Ak potrebujete v Nuuku dokúpiť nejaké trekkové veci, odporúčam pozrieť sa do Pikkori Sport (v blízkosti hotela Hans Egede), a potom v prekvapivom obchodnom dome Nuuk Center, kde sa tiež nachádza zopár obchodíkov. Ja som tu na prízemí kúpil termoprádlo z merina, nové šnúrky do trekových topánok a novú vložku do topánok. Zoškvaril som si ich totižto teraz v mojom glampovom stane - viď nižšie.

Trek začína na periférii hlavného mesta v blízkosti letiska a opäť sa na jeho začiatok viete doviesť taxíkmi, ktoré v Nuuku neuveriteľne dobre fungujú. Je to šokujúce, ak si uvedomíte, že z Nuuku sa po ceste nikam nedostanete a asfalt kúsok za mestom končí a ďalej sa dá ísť iba loďou, pešo či v zime na psích záprahoch.

Trek trvá približne hodinku a pol a, čo je výnimočné, je celoročne otvorený. Chodník vedie do pokojného údolia, ktoré je ideálne na piknik a rybárčenie. Na vychádzku viete ísť aj so psom a ten nemusí byť na vôdzke. Keď sa vrátite na začiatok, tak kúsok je najlepšie golfové ihrisko Grónska.

Ak máte chuť na náročnejšiu túru, vyberte sa do hôr Ukkusissat.

4. trek: Arctic Circle Trail (ACT)

Arctic Circle Trail je najväčšou klasikou západného Grónska. Je extrémne populárny, lebo je lacný. No pozor je to veľmi náročný trek. Funguje tak, že doletíte na medzinárodné letisko do Kangerlusuaq (Kangerlušuag) a odtiaľ priamo z letiska vyrazíte peši do druhého najväčšieho mesta Grónska - do Sisimiut. Všetky ostatné treky, o ktorých hovorím, sú omnoho ťažšie dostupné, a teda cenovo náročnejšie.

Pri ACT ide zároveň o značený trek (červené body na kameňoch), čo, na rozdiel od ostatných trekov, uľahčuje orientáciu. Rovinatý trek, kde po polárnom kruhu prejdete cca 165 km, dáte ako Slovák za 5 až 7 dní, veď hrebeň Nízkych Tatier je náročnejší. Problémom je počasie a odľahlosť a neprítomnosť klasickej horskej služby. Keď si vytknete nohu, budete musieť na záchranu počkať. Tiež vám však odporúčam zobrať si potraviny na 10 dní.

Ak si požičiate štvorkolku (all terain wehicle - ATW), trasu do Sisimiutu máte hneď za sebou. Áno, trek už nie je tak odľahlý. Popri pešej ceste vybudovali aj cestu pre štvorkolky, a tak je rozumné vybrať sa inou cestou a nie touto, lebo povestný grónsky kľud nezažijete.

Neplatíte žiaden vstup, veci si beriete so sebou vrátane jedla a stanu, aj keď na trase sú chatky. Keďže ide o veľmi populárny trek, môžu byť plné. Ide o najlacnejšie Grónsko a pre tých, ktorí si ešte nestihli zarobiť, je to dobrý začiatočnícky tip. Pravé krásne Grónsko tu však neuvidíte. Jens, ktorý je riaditeľom najväčšej cestovky v Kangerlusuaq, mi hovorí, že to mladí Dáni dávajú za 3 dni, ale „nie je to žiadna dovolenka“.

Stretávam starší dánsky pár a tí sa chystajú prejsť túru do Sisimiutu za 8 až 10 dní. Uvidia, možno niekde v chatke ostanú dva dni. Záleží od počasia. Potom stretával partiu českých šesťdesiatnikov. V Čechách je táto túra veľmi populárna. Myslím si, že je to preto, lebo u nás máme s takýmto tipom túr skúsenosti. Česi sa vedia nabaliť na týždenný prechod.

„Vieš, začali to merať a dnes sa zdá, že na tú túru chodí okolo 3 000 turistov ročne, teda od polovice júna do polovice septembra, teda máš na to tri mesiace,“ hovorí mi Jens o počte turistov. Toto je pre vás taktiež dôležitý údaj.

5. trek: Glamping - topka v drsnej prírode

Objavil som glamping vo fjordoch v blízkosti hlavného mesta, kam je to z najbližšej usadlosti niekoľko dní pešo. Totálna divočina a to cítiť. Treky, ktoré som tu robil,  boli moje najobľúbenejšie. Sú totižto najviac vzdialené od civilizácie. Nachádzajú sa na konci druhého najväčšieho fjordového systému na svete. Budete tu absolútne sami. O to viac zdôrazňujem výstroj a bezpečnosť.

Z kempu som vyrazil hore, no asi po tristo metroch bol prvý brod a to som si namočil pravú nohu. Vedel som, že to nemám robiť, ale nedalo sa inak, rieka bola príliš široká. Pred týždňom pršalo a rieka stúpla. Išiel som strmo hore a nie k jazeru vľavo, ale na hrebeň vpravo, aby som nafotil fjord z hora.

Treking mi trval asi tri hodiny, ale s tým, že hore som si dal prestávku. Celkovo som brodil asi 5 či 6-krát, ale už som sa nenamočil. Hore nad kempom je staré nordické obydlie asi z 12. storočia, hrubé múry a vidieť, že rastlinstvo je iné, zrejme mali dobytok, a to hnojenie spôsobilo zmenu, ktorú vidieť doteraz.

Cestu si vyberáte sami, nie je tu žiadna a idem v stopách. Ktoré tu urobili soby. Chodníky ani značenie tu nie je. Totálna divočina. Boli to tri veľmi intenzívne hodiny, zničil som sa a som šťastný. Dnes môžem večerať, čo chcem. Po návrate som si vysušil ponožku a po hodinke sme vyrazili na rybačku.

Na rybačke som bol tucet ráz, vždy som za to zaplatil veľa peňazí. Prenajali sme si loď a išli loviť. Väčšinou v Karibiku a Pacifiku. Nič som nikdy nechytil, iba raz na Marshallových ostrovoch, kde na atole Arno som chytil slušnú rybu Wahoo. No tu sme ťahali jednu tresku za druhou.

Príroda v okolí nášho glampingu je rajom na zemi. Na druhý deň ráno som vyrazil hore, ale vydal som sa k jazeru vľavo. Táto túra bola omnoho ľahšia, lebo som sa nemusel brodiť. Dá sa tiež dotrekovať až k ľadovcovej čiapočke. To som si nechal nabudúce.

6. trek: Eqi - cesta k ľadovcu

Tento treking je taktiež totálnou topkou. Niečo, na čo nikdy nezabudnete. Budete tu taktiež úplne sami a nebyť luxusného kempu - hotela, tak by sa toto naozaj ťažko realizovalo. Nachádzame sa totižto vysoko nad polárnym kruhom a v oblasti kraľuje ľad. No o to ide.

Ľadovec Eqi je násobne vyšší než známe Perito Moreno, no ľad sa z neho odlamuje zrejme aj častejšie. Bol som pri obidvoch, no toto nie je vedecky verifikovaná správa, ale iba môj pocit. Bolo to neuveriteľné prírodné divadlo a na tomto treku sa dostanete k „javisku“ na dotyk.

Na trek viete ísť s inuitským sprievodcom alebo sám. Dá sa to, lebo záchrana je blízko. S inuitským sprievodcom je to lepšie a nielen preto, že nesie teplú kávu, ale preto, že terén dokonale pozná (nie sú tu žiadne značky) a pozná najkrajšie výhľady a upozorní vás na flóru a faunu v okolí.

Výhodou je, že sa po návrate viete osprchovať v teplej sprche, a tak to drsné prostredie znesiete, aj keď ste nevyrastali v drevenom zrube na Orave. Chatka číslo jeden je pomenovaná po dánskom polárnikovi Knutovi Rasmussenovi, chatka štyri po Fridtjofovi Nansenovi, o ktorom som napísal blog. Ja som spal v delux chatke s nádherným výhľadom na ľadovec.

Náš kemp je 3 km od ľadovca a 80 km severne od Ilulissatu. V tejto oblasti som zrealizoval aj trek k delte. Opäť úplne sám, prechádzal som po uzučkom chodníčku po okraji zaľadneného fjordu. Späť som išiel krížom cez malé kopčeky nádhernou arktickou krajinou.

7. trek: Na ostrove Disko

Ostrov Disko je vulkanického pôvodu, a teda omnoho mladší, než zvyšok Grónska. Toto je dôvod, prečo je tu mnoho termálnych prameňov. Loďou sa pristáva na úplnom juhu ostrova, kde sa realizuje treking. Ideálne je vydať sa z Qeqertarsuaq do Kuannit. Nebudete sami, je tu viac turistov, ale Disko je v mnohom iné Grónsko, a tak sa námaha oplatí.

Podľa legendy ostrov Disko ťahali na sever z juhu dvaja silní kajakári. Ďalej legenda hovorí, že použili kmeňové bunky vlasov z novorodenca. Kajakári boli silní, až kým nedosiahli miesto, ktoré je dnes známe ako Disko Bay, kde ich zbadala čarodejnica z Ilulissatu a uvalila na nich kliatbu, ktorá im zabránila ísť ďalej na sever.

Cestu sem realizuje s Ilulisatu cestovka Arctic, ktorej šéfa som stretol v Kangerslusulagu. Včera som sa u nich v kancelárii zastavil, sú hneď pri mori,  dnes už idem. Disko je obrovským ostrovom a patrí medzi 100 najväčších na svete. Inuiti ho volajú Qeqertarsuaq, a teda „Veľký ostrov.“

Na ostrove Disko sa nekonajú diskotéky. Volá sa tak vraj preto, lebo má tvar disku, alebo je názov odvodený od discovery – objavovanie.

8. trek: Okolo jazera Ferguson

Tasersuatsiaq (jazero Ferguson), ktoré sa nachádza medzi kopcami, je obľúbeným jednodňovým výletom z Kangerlussuaqu. Hoci nie je povolené kúpanie (je to zdroj pitnej vody v meste), je to skvelé miesto na piknik alebo jednoducho na potulky a hľadanie voľne žijúcich živočíchov. Jens ma sem hodil autom slimačím tempom za pol hodinky priamo z letiska.

Objavte túto 7,9-kilometrovú trasu, ktorá je všeobecne považovaná za stredne náročnú, trvá v priemere dve hodiny. Je to obľúbená trasa pre pešiu turistiku, ale aj pre horskú cyklistiku a beh, no napriek tomu si tu môžete užiť trochu samoty v pokojnejších časoch dňa.

Chodník je otvorený celoročne a je krásny. Je veľká šanca, že stretnete soby, ba dokonca pižmone. Zastavil som sa v reštaurácii Roklubben, ktorá je taktiež veľkým prekvapením, podobne ako tento trek. Trek dokážete zrealizovať aj počas voľna medzi dvoma letmi.

Grónsko je príroda a aj keď nie ste turista, musíte sa tu vždy prejsť. V Grónsku sa z každého turista stane. Spať v stane považujem za super zážitok a v stane som spal na všetkých kontinentoch, aj na Antarktíde. Aj dnes naši klienti v stanoch spia.

Keď na niektorých miestach sveta hotel nie je (južný pól, Sahara, KIlimandžáro, Sokotra, Ararat...) tak je jasné, že spíme v stanoch. No ak tu hotel je, a vy spíte v stane, je to zbytočnosť. Aj keď áno, v prípade drahého Grónska je vlastný stan oveľa lacnejšou voľbou. No aj oveľa horšou voľbou.

Pre úzky styk s prírodou odporúčam radšej glamping či štýlové hotely položené v prírode. V hoteli ráno vstanete, oblečiete sa do suchého. Ak prší, čo je v Grónsku často, tak si drsnú prírodu skutočne vychutnávate tak či tak. No nezlomí vás.

No ak by som to mal zhodnotiť, čo je lepšie, Grónsko si v hoteli vychutnáte viac. V hoteloch jete lepšie jedlo a musím povedať, že aj jedlo v Grónsku vie byť veľkým zážitkom (jedol som tu v dvojmichelinskej reštaurácii). Jesť slovenské konzervy či zalievať si v stanoch na Slovensku kúpené sáčky s dehydrovanou stravou je ochudobňovanie sa o lokálny zážitok.

Tak, ako vám odporúčam navštíviť Grónsko, odporúčam vám nájsť v sebe silu skoro ráno vstať a vyraziť za veľkým dobrodružstvom. Takto ste silnejší a rýchlejší.

Turizmus je veľmi silným pilierom grónskej ekonomiky a je dôležité rozvíjať ho udržateľne. Grónsko nie je lowcostová destinácia pre masy. Na Grónsko musí turista - cestovateľ - dospieť, a takých ľudí nie je veľa. Taktiež je dôležité, aby sa turizmus rozdistribuoval po celom Grónsku a neostal na jednom mieste a tiež, aby bol lokálne ukotvený.

Náš partner v BUBO nie je dánska spoločnosť, ale je to stopercentná grónska firma. Celý výťažok firmy ide späť do Grónska. Takto to inak máme v BUBO všade. Aj na ďalšom prekrásnom ostrove Sokotra, o ktorom som napísal rozsiahly (a čitateľsky veľmi úspešný) blog, máme lokálneho partnera. Na Slovensku sme aj v tomto jediný, ostatní robia výlety s touroperátormi vo vlastníctve zahraničných firiem.

Pre mňa osobne je to veľmi dôležité, celý môj biznis život som si partnerov vyberal takto. Je pravda, že ak v BUBO dokážeme prekonávať niektoré nefunkčné „drobnosti“ u našich partnerov, na konci z toho ťažia naši klienti, ktorí získavajú prístup k silnejšiemu lokálnemu zázemiu a kvalitnejším kontaktom.

Kontakty sú pre Inuitov, ak potrebujú čokoľvek vybaviť, stále veľmi dôležité. My Slováci tomu rozumieme... Inuiti takto žili 4 000 rokov, nepoznali peniaze, ale cenu pomoci v núdzi áno. Toto tu ostáva aj dnes.

Ceny v Grónsku sú niekedy obrovské, akoby cenu peňazí naozaj nepoznali. No dostanete za ne totálnu divočinu, ktorú však prežijete. Ešte nedávno sa na tieto miesta dostali iba polárnici, ktorých život často končil v mladom veku. Dnes na tých istých miestach viete zrealizovať svoju najlepšiu túru a treking života.

Grónsko je veľmi slobodné a vy tu môžete chodiť kdekoľvek. No turistika je podľa mňa aj o osobnej zodpovednosti a o tom ísť príkladom. Ahoj!

O trekoch v Grónsku hovorím v bode 5, v 8 minúte a 40. sekunde.

Mohlo by Vás zaujímať:

Inuiti - Eskimáci a detaily z ich života (ide o náročný blog)

Rady do Grónska, čo si vziať, oblečenie, výstroj, batožina a základy prežitia  (extrémne praktický blog)

Grónska historia, hotely a jedlo (to čo sa do predchádzajúcich blogov nedostalo + vysvetlenie o čo chce TRUMP)

Nansen - prvý prechod Grónskom