Vikingovia - najzaujímavejšie fakty

Pod pojmom Vikingovia si dnes predstavíme súčasných obyvateľov Škandinávie – Dánska, Nórska, Švédska a Islandu. A ja som sa mal narodiť ako Nór, môj otec v roku 1967 – 1968 obhájil titul PhD. na univerzite v nórskom Trondheime a keď v auguste 1968 napadli Československo vojská Sovietskeho zväzu, moji rodičia mali v rukách letenky do Nórska, kam sme mali vtedy emigrovať. Moja mama ma vtedy už čakala a keby sme odleteli, som Nór. No rozhodli sa ostať doma. 

Celé detstvo som počúval o Nórsku a Vikingoch. Ako malému chlapcovi mi nórski vedci a univerzitní profesori nosili do nášho panelákového bytu vikingské loďky a otec mi následne rozprával o ich plavbách do neznáma. Vikingovia sa stali mojimi hrdinami.

Prvý raz som fyzicky viedol výpravu po stopách Vikingov za polárny kruh v lete 1994, keď som mal 25 rokov. No a odvtedy za Vikingami putujem, posledne pred pár týždňami.

V tomto blogu vás prevediem svetom Vikingov. Báje a legendy o týchto bojovníkoch a ich odvahe pretrvali do dnešných dní. Nebáli sa smrti, pretože zomrieť v boji vám zabezpečilo priamu cestu do Valhaly, obrovskej siene, kde ste sa ako vyvolený najvyšším bohom Odinom počas dňa pripravovali na finálnu bitku konca sveta zvanú Ragnarök a počas večera hodovali a zabávali sa s valkýrami. 

Najviac Vikingov pochádzalo z územia dnešného Dánska. Práve tu som navštívil niektoré z 5 vikingských kruhových pevností. Z nich sa však dodnes nezachovalo takmer nič, a tak musíte na tomto mieste zapojiť svoju predstavivosť.

Chcem upriamiť pozornosť na vikingské múzeum v meste Ribe. Mesto navštevuje minimum turistov a vy ste o ňom tiež zrejme nikdy nepočuli. Napriek tomu, že je Ribe pomerne neznáme, považuje sa za najstaršie mesto Dánska. Nebola to vojenská pevnosť, ale obchodné mesto s jantárom, kožami a otrokmi. Ribe bolo zároveň prvým mestom Dánska, ktoré prijalo kresťanstvo.

Vedeli ste, že Bluetooth, ktorým pripájate napríklad svoj mobil, je nazvaný podľa dánskeho vikingského kráľa Haralda Modrozubého? Ten priniesol kresťanstvo do celej krajiny a snažil sa spojiť pohanov s kresťanmi. 

Prijímanie kresťanstva na severe neprebiehalo vždy ľahko a Dánsko nebolo výnimkou. Informuje o tom runový kameň, inak nazývaný aj Jellingov kameň. Je pomenovaný po meste Jelling, kde leží, a patrí k najdôležitejším nálezom z doby Vikingov. Okolo roku 965 ho dal vztýčiť sám Harald Modrozubý. Významný je preto, že na kameni, vysokom 2,4 m, sa spomína, ako Harald zjednotil Dánsko a dobyl Nórsko. Zároveň kráľ vzdáva poctu svojim rodičom – kráľovi Gormovi Starému a kráľovnej Thyre. Najdôležitejšie je však to, že kameň dokladá, ako Harald priviedol Dánov ku kresťanstvu. Ak sa vyberiete sami po stopách Vikingov, tento kameň určite v meste Jelling nesmiete vynechať. 

Vikingovia sa vydali na cesty, hlavne kvôli nedostatku pôdy pre všetkých. Zároveň sa tiež vydávali aj na lúpežné výpravy, počas ktorých prepadávali obydlia v okolitých krajinách. V neposlednom rade, najmä v neskorších dobách, cestovanie znamenalo prestíž. My poznáme rozprávky o hlúpom Janovi, ktorý zmúdrel vo svete alebo o vajci, ktoré sa vybralo na vandrovku. Podobne si aj Vikingovia vážili tých, ktorí cestujú a objavujú nové miesta. 

V Škandinávii sa v období Vikingov väčšie mestá nerozrastali. Krajina skôr pozostávala z menších dedín alebo odľahlejších fariem. No na území Švédska sa predsa len nachádzalo niekoľko dôležitých centier. Len pár desiatok kilometrov do hlavného mesta Štokholmu sa nachádza Birka, ležiaca na jazere Mälaren.

Táto osada bola dôležitou obchodnou križovatkou – obchodovalo sa tu so zbraňami, sklom, šperkami, kožušinami a tiež s otrokmi. Jej význam upadol koncom desiateho storočia, pravdepodobne následkom vzniku nových obchodných centier ako Sigtuna a neskôr Štokholm. Birka je miesto, ktoré nás dodnes učí o živote Vikingov, nakoľko sa na jej území našlo viac ako 1 100 hrobov a obrovské množstvo nálezov. V súčasnosti je zapísaná medzi pamiatky svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Podobne dôležité bolo aj centrum Gamla Uppsala, ktoré leží severne od dnešného univerzitného mesta Uppsala. Podľa ság bolo toto miesto centrom severského náboženstva. Údajne tu stál chrám zasvätený bohom Thorovi, Odinovi a Freyovi. Podľa spisu islandského historika, politika a diplomata Snorriho Sturlussona, ale aj podľa kronikára Adama z Brém sem chodili ľudia každých 9 rokov oslavovať obetné slávnosti. Počas nich obetovali ako zvieratá, tak aj ľudí. O tomto chráme však nemáme žiadne archeologicky podložené dôkazy.

Čo sa však na tomto mieste dochovalo, sú pohrebné mohyly zo 6. storočia, ktoré poznáme ako Kráľovské mohyly. Predpokladá sa, že tu Vikingovia pochovávali kráľov a vysoko postavených členov spoločnosti. Dnes je aj toto miesto, podobne ako Birka, dôležitým centrom poznania vikingského obdobia. 

O vikingskej histórií sa dozviete veľa aj na najväčšom ostrove patriacom Švédsku, na Gotlande. V múzeu v hlavnom meste Visby sa totižto nachádza najväčší vikingský poklad. Visby bolo základňou pre obchodníkov, ktorí putovali smerom na východ. Z Gotlandu sa plavili do dnešného Ruska, k Čiernemu a Kaspickému moru. Už spomínaný poklad obsahuje tisíce strieborných mincí, ktoré sem Vikingovia priviezli z arabských krajín. Strieborné mince pochádzali z Afganistanu, dnešného Iránu, Iraku, Blízkeho východu, z Anatólie či Egypta. Najviac ma uchvátila minca, na ktorej je napísané: „Je jeden Boh a Mojžiš je jeho prorokom.“  

Ak pôjdete do Oslo s deťmi, určite navštívte interaktívne múzeum The Viking Planet, situované len pár metrov od radnice, kde sa každoročne udeľuje Nobelova cena za mier. Veľa sa tu dozvedia aj dospelí, ale 5D kino či možnosť preniesť sa vizuálne do vikingských čias poteší najmä deti.

Pre milovníkov histórie odporúčame historické múzeum, kde sa nachádza známa prilba z Gjermundbu. Ide o najlepšie zachovanú, celú vikingskú prilbu, ktorá sa kedy našla. Je vyrobená z niekoľkých plátov železa. Typickým znakom je ochrana tváre, ktorá má tvar okuliarov. Tie chránili nos a oči Vikinga. Nemá žiadne rohy. Rohaté prilby Vikingovia nikdy nenosili, tie do kultúry prenikli až s príchodom Richarda Wagnera a jeho dielom Pieseň o Nibelungoch. 

Naprieč zájazdom Nórsko – zlatý trojuholník máme po ceste aj dedinku Gudvangen, v ktorej sa nachádza zrekonštruovaná vikingská dedina. V domčekoch na brehu Naeroyfjordu, ktorý je tiež zapísaný do UNESCO, si môžeme prezrieť repliku domov, v akých Vikingovia kedysi žili.

Naša ďalšia zastávka je Avaldsnes – miesto, kde podľa ság vládol Harald Krásnovlasý, prvý nórsky kráľ. Tieto príbehy objavujeme s BUBO už 30 rokov,a to  pod vedením skúsených škandinavistov.

Napokon sa presunieme do Trondheimu, mesta, ktoré okrem toho, že tu študoval a neskôr prednášal môj otec, je mesto s bohatou vikingskou minulosťou. Navštívime slávnu katedrálu Nidaros, ktorá stojí na mieste hrobu sv. Olafa. V jej okolí sa našlo mnoho cenných vikingských vykopávok, ktoré svedčia o dôležitosti tohto miesta už v dobe Vikingov.

Katedrála začala vznikať približne 40 rokov po smrti svätého Olafa, ktorého považovali za jedného z hlavných šíriteľov kresťanstva v Nórsku. V čase vlády dánskeho kráľa Haralda Modrozubého sa v celom regióne Trondheimu, ako aj v celom Nórsku, posilňoval vplyv kresťanstva, čo pripravilo pôdu pre výstavbu tejto veľkolepej náboženskej stavby, ktorá dodnes majestátne stojí nad mestom.

Aj na nádhernom súostroví Lofoty zanechali Vikingovia svoju stopu. Vďaka svojej strategickej polohe, bohatým loviskám rýb a úrodnej pôde sa Lofoty stali dôležitým centrom pre vikingské osady a poľnohospodárstvo. Ich hlavnou obživou bol rybolov, pričom sušené tresky, známe ako stockfish, predávali do celej Európy.

Dnes je najlepším svedectvom o vikingskej prítomnosti na Lofotoch múzeum Lofotr Vikingmuseum, ktoré sa nachádza v dedine Borg. Múzeum vzniklo po objavení špecifickej usadlosti – najdlhšieho vikingského domu, aký bol kedy objavený.

Archeologický výskum odhalil základy 83 metrov dlhého domu náčelníka, ktorý bol obývaný už od doby železnej až do vikingskej éry. Dnešné múzeum je presnou replikou tohto domu, postavenou v pôvodnej veľkosti. Návštevníci môžu vidieť, ako vyzeral život v dome vikingského náčelníka a oboznámiť sa s ich každodenným životom, remeslami a zvykmi.

Keď sa pozrieme na časové a geografické hľadisko vikingského obdobia, toto začína aj končí paradoxne na území Veľkej Británie na dvoch špecifických miestach.

Za symbolický začiatok vikingského veku považujú historici brutálny útok na kláštor v Lindisfarne v roku 793. Tento útok šokoval celú kresťanskú Európu, pretože mnísi boli v tom čase v kláštoroch považovaní za nedotknuteľných. Samotný kláštor sa nachádza na prílivovom ostrovčeku pri severovýchodnom pobreží Anglicka, neďaleko od dnešného mesta York, ktoré Vikingovia neskôr dobyli a premenovali na Jorvik. Toto miesto si pamätám ako krásne slnečné miesto s veľmi pozitívnou energiou. Navštívil som ho s mojimi staršími deťmi.

Je dôležité si uvedomiť, že slovo „Viking“ neznamenalo národ vo všeobecnosti, ale bolo označenie pre človeka, ktorý sa vydal na more s cieľom obchodovať alebo kradnúť. Toto slovo malo pôvodne negatívnu konotáciu, podobnú ako „pirát“ alebo „lupič“. Niektorí vedci interpretujú toto slovo aj ako „výprava“, dalo by sa tiež povedať, že sa „išlo na viking“, teda že sa šlo na výpravu alebo dobrodružstvo. Krvavý útok na Lindisfarne túto povesť iba potvrdil a zabezpečil Vikingom nálepku krvilačných pohanov.

Vek Vikingov sa skončil paradoxne v tom istom geografickom priestore – v Anglicku, a to bitkou pri Stamford Bridge v roku 1066. V nej bol porazený nórsky kráľ Harald Hardrada, prezývaný „Posledný Viking“. Tento porazený kráľ bol skutočnou legendou – bol nevlastným bratom sv. Olafa, slúžil v elitnej varjažskej garde byzantského cisára v Konštantínopole a predtým bojoval tiež v Kyjevskej Rusi.

Jeho smrť predznamenala koniec veľkých vikingských nájazdov a pokusov o dobytie Anglicka. V tom istom roku sa však odohrala ďalšia dôležitá udalosť: na anglické pobrežie sa vylodil Viliam Dobyvateľ, potomok Vikingov, ktorí sa usadili vo francúzskej Normandii. Po víťazstve v bitke pri Hastings obsadil anglický trón. Hoci už nešlo o klasický vikingský nájazd, jeho víťazstvo symbolicky uzatvára 273-ročné obdobie, ktoré navždy zmenilo tvár Európy.

Súostrovie Shetlandy leží geograficky bližšie k Nórsku ako k Londýnu, čo práve predurčilo jeho osud. Vikingovia tu vládli dlhšie než súostroviu vládnu Škóti, a premenili ho na centrum svojho severského talasokratického kráľovstva (námornej ríše). Toto kráľovstvo založili nórski Vikingovia, konkrétne Harald Krásnovlasý, prvý kráľ zjednoteného Nórska.

Prečo práve Krásnovlasý? Údajne sa podľa ság zaprisahal, že si vlasy nikdy neostrihá, pokiaľ sa mu nepodarí zjednotiť krajinu pod svojou nadvládou. Čo sa mu podarilo v bitke pri Hafrsfjorde, ktorá sa odohrala okolo roku 872. Na pomery tohto obdobia vládol dlho, do roku 933. 

Severská spoločnosť bola rozdelená do troch hlavných kást, z ktorých bola najvyššia šľachta a jarl (náčelník alebo gróf). Prítomnosť Vikingov je dodnes citeľná v celej oblasti, a to nielen v podobe archeologických nálezov, ale aj v genofonde miestnych obyvateľov. Shetlanďania a Orknejčania majú v porovnaní s ostatnými obyvateľmi Spojeného kráľovstva najväčší podiel vikingskej DNA.

Na Shetlandských ostrovoch sa nachádza unikátne archeologické nálezisko Jarlshof – miesto, kde ľudia žili nepretržite neuveriteľných 4500 rokov, od doby bronzovej až po 17. storočie. Výborne zachovaná vikingská osada, najmä farmársky dom, ponúka fascinujúci pohľad do minulosti. Jarlshof sa dnes nachádza na čakacej listine UNESCO.

Na najsevernejšom ostrove Británie, Unste, dnes potomkovia Vikingov udržiavajú kultúrne dedičstvo svojich predkov. Návštevníci môžu navštíviť repliku vikingského longhouse (dom náčelníka) a pozorovať, ako sa vyrábali dobové nástroje, spracovával kameň a ako prebiehal každodenný život.

Súostrovie Shetlandy a Orkneje sú známe nielen svojimi útesmi, plážami a menhirmi starými 5000 rokov, ale sú aj živým múzeom vikingskej histórie, ktorá tu zanechala hlboké a nezmazateľné stopy.

Kým väčšina ľudí spája Vikingov s Dánskom, Nórskom a Švédskom, ich vplyv sa rozšíril ďaleko za hranice Škandinávie. Vikingovia v roku 841 založili Dublin, ako jedno zo svojich kľúčových obchodných centier, čím položili základy pre moderné hlavné mesto Írska. Katedrála Christ Church, hoci bola neskôr prestavaná, stojí na mieste pôvodného vikingského kostola.

Vikingovia sa však usadili aj na menej známych miestach. Na západ od Škótska založili južné talasokratické kráľovstvo, ktoré zahŕňalo Hebridy a Ostrov Man. Toto kráľovstvo sa stalo dôležitou námornou mocnosťou a prepojilo unikátnym spôsobom vikingskú a keltskú kultúru. 

Hebridy a Ostrov Man sú prírodne prekrásne miesta, plné strmých útesov, starobylých pláží a menhirov, ktoré svedčia o histórii staršej ako 5000 rokov. Zároveň sú to aj ostrovy s dávnou vikingskou históriou. Napríklad na ostrove Lewis, najsevernejšom z Vonkajších Hebríd, sa nachádza jedna z najstarších geologických formácií na Zemi – lewisiánska rula stará takmer 3 miliardy rokov. Práve z tohto ostrova pochádzala aj matka amerického prezidenta Donalda Trumpa a nevedela po anglicky. Čo len potvrdzuje, ako hlboko sa vikingské a keltské korene preplietli.

Ostrov Man je dnes známy vďaka nebezpečným motocyklovým pretekom TT, no jeho história je rovnako fascinujúca. Práve tu Vikingovia založili svoj slávny parlament Tynwald, ktorý funguje nepretržite od roku 979 a je najstarším parlamentom na svete.

Vo vikingskej spoločnosti mali ženy oveľa silnejšie postavenie ako v iných častiach stredovekej Európy. V historických prameňom sa spomínajú napríklad štítonošky (Shieldmaidens) alebo mytologické Valkýry.

Dôležitou postavou v severskej mytológií bola bohyňa Freya, ktorá si brala polovicu padlých bojovníkov do svojho sveta, zvaného Folkvang. Historické záznamy potvrdzujú, že mali právo vlastniť majetok, obchodovať a mohli dokonca iniciovať rozvod, čo svedčí o ich nezávislosti.

Ich mená, ako napríklad Sigmuddauther (Sigmundova dcéra), sa dokonca objavujú aj v runových nápisoch. Postavenie žien sa v Európe zmenilo príchodom 12. storočia a začiatkom obdobia stredoveku.

Vikingská expanzia nesmerovala len na Britské ostrovy, ale hlboko do vnútrozemia Európy, po riekach až k najväčším mestám. Bohaté mestá a úrodná pôda, to boli komodity, ktoré škandinávcov vo vnútrozemí lákali. Už v roku 845 Vikingovia pod vedením legendárneho náčelníka Ragnara Lodbroka podnikli plavbu po rieke Seine a prekvapivým útokom, ktorý obrancovia mesta neočakávali, obsadili a vyplienili Paríž.

O štyridsať rokov neskôr, v roku 885, sa Vikingovia vrátili vo väčšom počte. S viac než 300 loďami a tisíckami bojovníkov obliehali Paríž celý rok. Hoci sa traduje legenda o tom, ako sa bojovníci dostali do mesta v truhliciach, táto udalosť sa v skutočnosti viaže k iným vikingským nájazdom v Stredomorí. Obliehaniu Paríža čelil na strane Francúzska gróf Odo, ktorý mal k dispozícií iba maličkú skupinu obrancov a stál proti obrovskej vojenskej presile. 

Útoky Vikingov sa stali tak vážnym problémom, že francúzsky kráľ Karol III. bol jednoducho nútený konať. Namiesto neustáleho boja sa rozhodol použiť diplomaciu. V roku 911 uzavrel dohodu s vikingským náčelníkom Rollom. Udelil mu rozsiahle územia na severe Francúzska výmenou za to, že Rollo a jeho muži prestanú s nájazdmi a budú chrániť Francúzsko pred ďalšími vikingskými útokmi. Rollo bol obrovský chlap, ktorého vraj nevedel uniesť žiaden kôň. Keď mal Karolovi III. pobozkať nohu, chytil ho a zvalil na zem a takto si boli rovnocenní a nohu pobozkal. Obaja sa tvárili, že sa nič nestalo – hrdosť bola v danej dobe nadovšetko.

Každopádne, takto vznikla Normandia – krajina Severanov. Rollovi nasledovníci sa rýchlo asimilovali, prijali kresťanstvo a francúzsky jazyk, no zároveň si zachovali bojovnosť. Vznikla tak nová, mocná skupina – Normani, ktorá neskôr dobyla Anglicko a Sicíliu. Mimochodom, ich slávna povesť „berserkrov“ (bojovníkov), ktorí bojovali v šialenom záchvate hnevu, nebola výsledkom drog, ale skôr stav tranzu, vyvolaný šamanistickými rituálmi a psychologickou prípravou.

Normandia sa neobmedzila len na kontinent. Ich vplyv je dodnes viditeľný na Normanských ostrovoch (Jersey, Guernsey, Alderney a Sark). Nachádzajú sa pri francúzskom pobreží a sú nezávislými dŕžavami britskej koruny. Nepatria do Spojeného kráľovstva, majú však špecifický daňový systém a sú známi svojou obchodníckou šikovnosťou. Preto sa stali prosperujúcim centrom. 

Vikingovia neboli len západní moreplavci. Ich vplyv sa rozšíril ďaleko na východ, kde ich nazývali Varjagovia, a tiež na juh do Stredomoria. Ich cesty v tomto regióne boli primárne zamerané na obchod, nie na plienenie.

Švédski Vikingovia, známi ako Varjagovia, sa plavili po riekach východnej Európy. Slovo „Rus“ pochádza pravdepodobne zo severského výrazu „roþs“ (veslovať alebo muži s veslami), a označovalo práve týchto severských obchodníkov.

Vikingovia vybudovali rozsiahle obchodné siete. Cez rieky Dneper a Volga sa dostali až k Čiernemu a Kaspickému moru, odkiaľ obchodovali s Byzantskou ríšou a Arabským kalifátom. Do Konštantínopolu, ktorému hovorili Miklagarðr (Veľké Mesto), vozili kože, jantár, vosk a hlavne vzácne rohy narvalov, ktoré predávali ako rohy mýtických jednorožcov. Predávali aj otrokov, z čoho vzniklo anglické slovo slave (otrok), ktoré je odvodené od slova Slovan.

Podľa kroník Slovania v roku 862 požiadali Varjagov, aby im vládli a priniesli poriadok do ich rozdelených území. Na čele s pololegendárnym náčelníkom Rurikom tak Vikingovia založili vládnucu dynastiu v Novgorode. V roku 882 jeho následník Oleg Múdry dobyl Kyjev, čím spojil severné a južné obchodné cesty a založil mocný štát Kyjevskú Rus, ktorá sa stala historickým základom pre moderné Rusko, Ukrajinu a Bielorusko.

Zatiaľ čo východné kmene prekvitali vďaka obchodu, Normani expandovali na juh Európy v 11. storočí ako dobyvatelia. Počas série vojenských nájazdov obsadili juh Talianska aj Sicíliu a následne vytvorili prosperujúce Sicílske kráľovstvo.

Ich najväčšími úspechmi boli dobytia Messiny v roku 1061, Bari v roku 1071 a Palerma v roku 1072. Na tomto mieste sa preto stretli ich vlastné tradície a primiešali sa do nich prvky byzantskej, arabskej a talianskej kultúry. 

Dnes už potomkovia Vikingov neobchodujú s rohmi narvalov, ale ich inovatívny a podnikavý duch je stále prítomný v modernom svete. Škandinávia je domovom globálnych značiek ako IKEA, Spotify a reštaurácie Noma, ktorú samozrejme pravidelne navštevujeme. Potomkovia Vikingov aj naďalej objavujú nové skutočnosti a formujú svet z globálneho hľadiska.

Cesta Vikingov na západ sa začala na Faerských ostrovoch. Napriek ich drsnej prírode Vikingovia premenili toto „zelené kráľovstvo“ na svoje dôležité centrum. V Tórshavne, hlavnom meste pomenovanom po bohu Thorovi, založili svoj prvý parlament (Ting).

Ďalším krokom bol Island. Námorník Flóki Vilgerðarson, prezývaný „Havraní Flóki“, sa vydal na cestu s tromi havranmi, ktorí mali navigovať jeho loď správnym smerom. Keď jeden z nich našiel pevninu, vrátil sa na loď. Druhý sa stratil z dohľadu. Až tretí ho nasmeroval na ostrov, ktorý dodnes fascinuje vulkánmi a ľadovcami. Tu Vikingovia založili Alþingi, najstarší funkčný parlament na svete. Na Island smerujú naše kroky už celé desaťročia. Ostrov sme detailne preskúmali, preto vieme ponúknuť rôzne okruhy, ktoré obohatia každého cestovateľa. 

Na Islande bol za svoje zločiny vyhnaný z krajiny Erik Červený. Ten sa odplavil na najväčší ostrov sveta a na jeho juhu založil osady, ktoré nazval Grónsko (Zelená zem). Hoci to bol čiastočne marketingový ťah, južné Grónsko bolo v tom čase úrodnejšie a umožňovalo chov dobytka a oviec. Vikingovia tu vytvorili dve hlavné kolónie – východnú a západnú osadu, kde prežili neuveriteľných 500 rokov.

Osudy vikingských osád sú však dnes záhadou. Prečo po pol tisícročí náhle zmizli? Medzi hlavné teórie patrí dramatická zmena klímy, známa ako malá doba ľadová, ktorá spôsobila ochladenie a obmedzila poľnohospodárstvo. Vikingovia tak stratili zdroje obživy a prerušili spojenie s materskou krajinou. Ďalšou teóriou je konflikt s Inuitmi (ľudom Thule), ktorí prišli do Grónska zo severu a boli lepšie prispôsobení životu v arktickom prostredí.

Cesta na miesta, kde žili Vikingovia, je aj dnes veľkým dobrodružstvom. Cestovanie po Grónsku je stále výzvou, ktorá si vyžaduje GPS, zručnosti a často aj motorovú loď a kajak, aby sa človek preplavil medzi majestátnymi ľadovcami. Práve v takýchto odľahlých oblastiach, kde sa turizmus ešte len rozvíja, môžete vidieť základy starých vikingských obydlí. 

My v BUBO vám počas luxusného zájazdu do Grónska zabezpečíme exkluzívny glamping, pozorovanie veľrýb, cestu k ľadovcom a návštevu miesta, ktoré dodnes dýcha vikingskou históriou. V Grónsku sa vydáte nielen za nádhernou prírodou, ale aj za kusom histórie a hlavne mimo overturizmu. 

Je fascinujúce, že Vikingovia skutočne objavili Ameriku približne 500 rokov pred Krištofom Kolumbom, čím potvrdili svoju povesť neohrozených moreplavcov. Ich cesta cez drsný severný Atlantik bola neuveriteľným výkonom, keďže museli čeliť obrovským vlnám a nepredvídateľným búrkam. Vikingovia nemali moderné navigačné nástroje, no napriek tomu dokázali prekonávať obrovské vzdialenosti. Spoliehali sa na svoje pozoruhodné navigačné schopnosti, ktoré zahŕňali pozorovanie migrujúcich vtákov, smeru vetra a hviezd. Používali tiež špecializované „kamene slnka“, ktoré boli pravdepodobne kryštály kalcitu, s ktorými dokázali určiť polohu slnka aj v hmlistých alebo zamračených dňoch.

Ich cesta na západ viedla cez už osídlené Faerské ostrovy, Island a Grónsko, až napokon okolo roku 1000 dosiahli pobrežie Severnej Ameriky.

Najdôležitejší dôkaz vikingskej prítomnosti v Amerike sa našiel na úplnom severe ostrova Newfoundland v Kanade. V archeologickej lokalite L’Anse aux Meadows (zátoka pasienkov), ktorá je dnes pamiatkou UNESCO, objavili pozostatky vikingskej osady. Našli sa tu základy domov (tzv. longhouse), kováčska dielňa, rôzne nástroje a lodné klince, čo naznačuje, že Vikingovia tu opravovali lode a pripravovali sa na ďalšie cesty. Tieto nálezy potvrdili, že obyvatelia osady boli severského pôvodu, pravdepodobne sa sem dostali z Grónska.

Vikingovia pomenovali túto novú zem Vinland (Vinárska zem) vďaka divému viniču, ktorý tam rástol. Podľa ság tu však dlho nezostali, pretože čelili nepriateľstvu zo strany domorodých obyvateľov, ktorých nazývali Skrælingar. Hoci sa ich pokus o kolonizáciu neuchytil, ich objav Ameriky je nespochybniteľný.

Mnohé vyššie spomenuté postavy a udalosti sa spomínajú v ságach a legendách a historici ich zatiaľ všetky nepotvrdili. Môžeme však na 100 % potvrdiť, že sú zaujímavé a ovplyvnili nielen náš pohľad do minulosti, ale aj súčasnosť v podobe nových seriálov, kníh a hudby. Vikingovia zo sveta po roku 1066 nezmizli. Stali sa z nich súčasní Škandinávci, kráľovstvá sa vybrali každé svojou cestou. História Škandinávie od konca vikingského obdobia je pútavým dianím európskych dejín. 

Pri svojich cestách svetom neodškrtávam štáty, ale dôkladne ich prechádzam, vraciam sa na miesta a snažím sa dokumentovať i ťažšie témy. Téma vikingských plavieb a nájazdov je pre nás Európanov fascinujúca. Vikingov bolo málo a dokázali, ako vidíte, naozaj veľmi veľa.  

V spise, ktorý sa nám dochoval z čias Vikingov a ktorý poznáme pod názvom Poetická Edda, sa nachádza pieseň Hávamál (Výroky Vysokého, teda Odina). Ten bol nielen najvyšším a najmúdrejším z bohov, bol však aj patrónom cestovateľov. V Hávamále sa píše: 

Na škandinávske krajiny sa dnes pozeráme s obdivom a to nielen kvôli značkám ako IKEA, ABBA či Spotify. Krvilační Vikingovia nám v Európe zanechali najstaršie parlamenty, slobodu žien a vlastného názoru.

ak sa Vám naša práca páči, prosím zdieľajte!