Dawson City - Ako sme na Klondike zlato hľadali

Senzačná správa sa rýchlo šírila ďalej a v nasledujúcich desaťročiach povodie riek Yukon a Klondike zabrali dychtiví zlatokopi zo všetkých kútov sveta. Dnes sa odhaduje, že počas zlatej horúčky pricestovalo do dovtedy ľudoprázdnych oblastí až 100 tisíc ľudí. Najväčšie návaly sa skončili, až keď sa zjavili správy o nových náleziskách na neďalekej susednej Aljaške. Medzitým však už stihlo vzniknúť rýdzo zlatokopecké mestečko Dawson, ktoré sa stalo cieľom aj našej dobrodružnej výpravy. Kým v januári 1897 tvorilo tento pôvodne letný rybársky tábor päť zrubových domov, v nasledujúcich mesiacoch začali závratne rásť ceny tamojších pozemkov aj v hostincoch, ktoré rástli ako huby po daždi. V čase najväčšej horúčky tu žilo až 40 tisíc ľudí /!/. No to je história, dnes má Dawson okolo 1300 stálych obyvateľov. A hoci zlato sa tu individuálne ťažilo ešte niekoľko rokov po zúrivej horúčke, dnes si sem chodia ´zaryžovať´ v rámci miestnej atrakcie iba turisti. Trvá tu však naďalej priemyselná, aj keď nie masová ťažba zlata.

Kto by odolal ponuke vyťažiť si svojich pár vločiek zlata? My v BUBO sme už zažili všeličo, a tak nám ani zážitok zlatokopectva na vlastnej koži nemohol v portfóliu dobrodružstiev chýbať. 

Aj my v BUBO sme sa po stopách Jacka Londona, ktorý tu strávil pár mesiacov a inšpirovaný aj tunajšou prírodou napísal svojho slávneho Bieleho tesáka, vybrali do Dawson City aspoň nachvíľu okúsiť ten mámivý ošiaľ, aký tu vládol pred stáročiami, a ponoriť svoje ruky aj nohy do tunajších studených vôd. Na pravý zlatokopecký zážitok si nadšene a ochotne privstaneme. Už o siedmej ráno sme všetci nastúpení na recepcii miestneho hotela,  aby sme sa ešte pred dobrodružstvami posilnili v autentickom Red Mammoth Bistre na Second Avenue na raňajky.  Takto skoro ráno je tu príjemne pusto a my sa plní očakávaní cítime ako praví historickí zlatokopi, ktorí sa v drsných podmienkach takisto museli dobre starať o svoje žalúdky.  My z ponuky bistra odporúčame výborný sendvič s údeným lososom, a samozrejme pre kávomilcov výbornú kávičku. Nehovorím to náhodou, majú tu totiž skutočné voňavé espresso, ktoré je v USA často veľký problém nájsť! Nabudení takýmto príjemným začiatkom dňa sa vydávame loviť miestne zážitky.

Z bistra sa vydáme pešo na Front street, kde sídli spoločnosť Goldbottom Mine Tours, organizujúca turistické výpravy za zlatom. Dodávkou, alebo autobusom /podľa počtu účastníkov/ sa vezieme necelú trištvrte hodinku po lesnej ceste k potoku Honker Creek. Keď dorazíme k typickému road house, v ktorom prespávali zlatokopi v časoch vtedajšej zlatej horúčky, prezrieme si historické predmety z tejto doby a vysvetlíme zaujímavú históriu zlatokopectva v danej oblasti. Potom skočíme z minulosti rovno do súčasnosti, ukážeme si techniku, ktorá sa využíva na ťažbu zlata v dnešnej dobe. Vidíme v praxi, ako bager doslova „žerie“ horu a pred našimi očami mení blato na zlato. Dozvieme sa tiež, že drvivá väčšina vyťažených zlatých kúskov je menšia ako zrnko ryže a vyťažené zlato obsahuje aj iné kovy, takže predtým, než sa z neho získa čistý vzácny kov, sa musí ešte roztaviť. Fascinujúca, no mimoriadne ´zablatená´ prehliadka trvá približne dvadsať minút, takže odporúčam absolvovať ju v gumákoch, ktoré vám tu ochotne  bezplatne požičajú.

 A už nás čaká to najdôležitejšie, za čím sme až do odľahlého Yukonu cestovali - presun k potoku, kde budeme vlastnoručne ťažiť zlato! Najskôr si prezrieme prístroje, ktoré na základe fyzikálnych vlastností zlata odďeľujú tento drahý kov od pôdy a vody. Na panvicu nám lopatou naložia kus blata a my, stojac v gumákoch v horskom potôčiku Hunker Creek ako praví starodávni lovci zlata, vymývame bezcenné kusy pôdy a snažíme sa, aby nám ostal na panvici len vzácny kov. Ľadovo studená voda nám dáva zabrať, ale my sa nevzdávame, a tak sú nám nakoniec odmenou kúsky pravých zlatých vločiek, ktoré si môžeme v malých fľaštičkách zobrať so sebou na pamiatku. Ale ešte cennejší úlovok je ten pocit, že sme sa nachvíľu stali skutočnými zlatokopmi a preniesli v čase o niekoľko storočí...

Samozrejme, nemôže tu chýbať malý suvenírový obchodík, kde si zlaté vločky a ďalšie predmety, súvisiace s ťažbou zlata môžete pohodlne kúpiť. No my tie chvíle, strávené v chladivom potoku ani trochu neľutujeme a odporúčame vyskúšať aj vám. S hrejivým pocitom na duši a pár vločkami vlastnoručne uloveného zlata náš zlatokopecký  zážitok končíme a odchádzame späť, ´do civilizácie´. Cestou do Dawson City /pozor, nepliesť si s iným kanadským mestom Dawson Creek v Britskej Kolumbii!/ ešte navštívime jedinečnú vyhliadku nad mestom Midnight Dome, odkiaľ sa ponúka spektakulárny pohľad na sútok riek Klondike a Yukon, okolité údolie a vrchy Ogilvie v diaľke, a bez ktorej by návšteva Dawsonu nebola úplná. Po vyhliadke, ešte pred obedom v meste si stihneme obzrieť miestny cintorín s hrobom Jana Eskymu Welzla – českého cestovateľa, zlatokopa a dobrodruha, ktorý pochodil celý svet, Sibír aj Čínu. Na Aljaške vraj roznášal so psím záprahom poštu a kamarátil sa s domorodými Indiánmi. V Dawson City sa usadil v r. 1929, kde aj dožil.

Konečne máme čas na prehliadku samotného mesta, ktoré určite stojí za to. Hovorí sa o ňom aj ako o ´čudnom meste´, ktoré priťahuje čudákov´.  Pravdou je, že mesto si dodnes žije svojským zvláštnym tempom aj štýlom, akoby sa v určitom zmysle zaseklo v čase. Nájdete tu zákutia a scenérie, ktoré vás prenesú do starých amerických filmov s typickými saloonmi. Áno, Dawsončania sú svojskí. No skúste byť úplne normálni, keď tu v zime takmer celý deň nezasvieti slnko, a teploty niekedy klesnú aj pod mínus 50 stupňov??!! /Preto odporúčame Yukon a Dawson City navštíviť najlepšie v období apríl-september/.  No napriek svojej originalite a historickosti, Dawson si za tie stáročia vybudoval aj svoju modernú tvár. Do súčasnosti sa prenesieme hneď v ďalších okamihoch, keď si po toľkých zážitkoch doprajeme skvelý obed v najluxusnejšej reštaurácii mesta - Klondike Kate´s Restaurant. Útulná, takmer vždy plná reštaurácia. BUBO odporúča čerstvé ryby podľa dennej ponuky alebo divinové klobásky. Majú tu aj dobré domáce pivo a tradičné burgre. 

Posilnení vyrážame do odľahlej pokojnej časti mesta, k domu a múzeu Jacka Londona, ktorý je nerozlučne spätý s týmito miestami. Pamätný dom je naozaj maličký, takže dlho sa tu nezdržíme. Je tu zachytené všetko podstatné o živote, dobrodružstvách a tvorbe legendárneho autora, vrátane historických fotografií, archívov a presných replík pôvodných predmetov, ktoré Londonovi patrili. Neobídeme ani ďalšiu pamiatku – Dawson City Museum, sídliace v impozantnej budove, kde si pozrieme krátky film o histórii mesta aj vplyve Zlatej horúčky, ktorá navždy pozmenila charakter týchto miest a krajiny. Vo vedľajšej budove nevynecháme prehliadku historických lokomotív. A aby histórie nebolo dosť, pokračujeme putovaním po minulosti aj ďalej – autom sa presúvame k historickému rýpadlu – „Dredge No. 4“ na okraji mesta. Ide o mašinku, ktorá tu naozaj písala históriu, podieľala sa na ťažbe zlata pri Dawsone v rokoch 1913 až 1959, a je tak jedným zo vzácnych, autentických tunajších pozostatkov dôb Zlatej horúčky. Tvrdí sa, že za ten čas dokázala vyťažiť spolu deväť ton zlata a od r. 1997 je oficiálne vyhlásená za Národné historické nálezisko Kanady.

Na sklonku nezabudnuteľného dňa sa vraciame späť do centra Dawsonu, kde si v hoteli Downtown dáme zaslúženú večeru v Sourdough Saloone. Menu tvoria typické, ničím zvláštne klasické americké jedlá. Príjemným bonusom môže byť živá hudba – klavirista, ktorý vám zahrá k dobrej chuti. No tá hlavná atrakcia na vás ešte len čaká! V tunajšom štýlovo zariadenom hotelovom bare s lietajúcimi dverami si môžete objednať poldecák s prekvapením: amputovaným prstom mŕtveho zlatokopa! Tzv. Sourtoe Cocktail so 40-percentným alkoholom za päť kanadských dolárov je skutočnou výzvou pre tých odvážnejších. Ak sa perami dotknete prstu v pohári, dostanete certifikát za odvahu na pamiatku! No pozor, ak vás pochytia nezvyčajné chúťky, za prehltnutie prsta hrozí pokuta až 2500 dolárov!

V pešej vzdialenosti od Sourdough Saloonu je kasíno Diamond Teeth Gertie´s, kde je možnosť užiť si pravý americký kabaret, sporo odeté tanečnice, chytľavú hudbu a spev - to všetko v autentickej dobovej atmosfére. Pikantná šou vám určite neujde, koná sa tu každý večer, dokonca trikrát po sebe. Tvrdá práca na všetko odhodlaných zlatokopov, spoznávanie histórie, okolia, aj trochu zábavy, to všetko sme stihli za jeden deň v nezabudnuteľnom Dawsone. Zážitky, ktoré jednoducho neulovíte v žiadnom inom kúte sveta. Zaspávame s pocitmi pravých dobrodruhov a vedomím, že tá ďaleká cesta do minulých storočí a odľahlého kútu sveta stála za to. A nielen vďaka tým pár zrnkám zlata, ktoré si hrdo nesieme domov...

Dovolenka v polárnych oblastiach môže byť aj pre vás. Informácie nájdete tu.

1. Pešo na Midnight Dome – urobte si výstup na najkrajšiu vyhliadku nad mestom, so zaslúženým piknikom po túre.
2. Prehliadka ťažby zlata Goldbottom Mine Tours, počas ktorej si v tunajších studených vodách sami vyskúšate, ako niekdajší dobrodruhovia hľadali zlato.
3. Klondike Kate´s restaurant – najlepšia reštaurácia v Dawsone, ochutnajte tu výborné divinové klobásky!
4. Z Dawson City si nezabudnite odniesť nejaký zlatý suvenír! Určite tu nejaký objavíte, populárne sú napríklad zlaté vločky – nezabudnuteľná spomienka na tento kút sveta.
5. Sourdough Saloon v hoteli Downtown – asi v žiadnom inom meste na svete si nemôžete objednať drink s prstom mŕtveho zlatokopa.
6. Dawson City Museum – kde objavíte fascinujúcu históriu nielen tohto jedinečného mestečka, ale aj zmapovanie a zaujímavosti o zlatej horúčke, ktorá tu kedysi vypukla.
7. Jack London Museum – replika chatrče Jacka Londona, ktorý tiež neodolal a vybral sa sem kedysi hľadať zlato a písať svoje pútavé príbehy.
8. Diamond Tooth Gertie´s Gambling Hall – kasíno a kabaretná show – zábava, ktorá dobre padne po náročnom ťažení zlata cez deň.
9. Historický parník SS Keno - skonštruovaný v r. 1922, dnes patrí medzi Národné historické pamiatky Kanady a slúži aj ako múzeum.
10. Dredge No. 4 – ďalšia fascinujúca historická zastávka, k autentickému rýpadlu, ktoré sa tu podieľalo na ťažbe zlata v rokoch 1913 až 1959. Dnes je vyhlásené za národné historické nálezisko Aljašky.