Ako vychovať milionára?

Výťah v paneláku na bratislavskom sídlisku sa zasekol. Voda nám z kohútika netiekla už zopár dní a ja som ju chodil naberať z auta – cisterny, ktorá zastala asi dvesto metrov od domu vedľa výmenníkovej stanice. Vo výmenníkovej stanici (vymieňali tam teplo a nerozumel som tomu, ale každý sme to tak volali – výmenníková stanica) bol aj zelovoc.

Väčšinou tam moja mama nič nedostala, neboli sme prominentná rodina a pomaranče a banány sa nám neušli. Maximálne tie zelené kubánske, a potom hurmikaki. Tie nikto nechcel, a tak sme to vždy všetko vykúpili my. Doteraz som presvedčený, že je to geniálne ovocie, aj keď uznávam, že zle vyzerá (to bol dôvod, prečo vo výmenníčke aj ostalo).

Vystál som si pred cisternou radu, načapovali mi vodu, tá biela umelohmotná bandaska mi bola ťažká a teraz pri pokazenom výťahu som musel šliapať hore po schodoch peši. Bývali sme na 11. poschodí a ja som mal 10 rokov. Socializmus zúril na plné obrátky.

Sedeli sme s mojimi spolužiakmi z medicíny v suteréne domu pod Slavínom. Boli to chalani z dobrých rodín, ktoré ich dostali na prestížnu školu - na medicínu. Medicína bola v socializme TOP, bol to vrchol spoločenského rebríčka. Pili sme slivovicu slušnými dúškami, ako to dokážu iba dvadsaťroční, a bavili sme sa o našej budúcnosti. Debata pomaličky a pokojne odsýpala. Až do chvíle, keď som zahlásil vetu, ktorú som sa naučil od otca: „Lepší sa presadí.“

Všetci sa začali strašne smiať.

Bolo to, ako keby som dnes povedal, že jazdiť na slonoch je dobré, že globálne otepľovanie neexistuje či homosexualita je choroba. Prosto v tej spoločnosti mladých som šliapol úplne vedľa. „Pch, že lepší sa presadí? Čo ti šibe? Nastúpim na oddelenie, čo mi vybavia rodičia. Vydržím tam a postupne sa dostanem hore. Keď som hore, beriem. Tu nejde o nič iné...“

Ja som nebol z lekárskej rodiny a moja rodina nemala ani dostatočné kontakty medzi komunistickou špičkou. Dobre som sa učil a ani jednu skúšku som za celých šesť rokov neopakoval, veď vzdelanie sa v našej rodine značne cenilo. No po skončení vysokej školy som nemal šancu sa dostať na chirurgický odbor, ktorý bol mojím snom. Kvôli chirurgii som dokonca cestoval – Bratislavčan do Kráľovského Chlmca – na najvýchodnejší koniec republiky, kde sa vrany otáčajú, ale nezobrali ma ani tam.

Vyzeralo to tak, že moji spolužiaci ma vysmiali právom. Je jedno, že sa učíš dobre, si priebojný a evidentne sa na dané povolanie hodíš. Heslo, že lepší sa presadí, v socializme nefungovalo. Naopak, kto sa snažil, bol značne podozrivý. „Kto nekradne zo štátneho, okráda svoju rodinu,“ tomuto heslu rozumel každý. Mottu môjho otca neveril vtedy nikto.

Ja som však veril. Quid pro quo, či ako hovoria Briti - Tit for tat - vo výchove môjho otca neexistovalo. Stačí sa sústrediť na jedinú vec – byť lepší!

Veril som tomu. Napriek socialistickému marazmu, v ktorom som vyrastal, napriek výsmechu mojich spolužiakov, napriek všetkému.

Náš dom bol družstevný, a teda sme ho nedostali úplne zadarmo. Moji rodičia zaň zaplatili 30 000 Kčs (korún československých). Vtedy to boli obrovské peniaze.

Štátne byty boli úplne zadarmo, a tým, že sa za náš „družstevný“ byt platilo, v našom paneláku bývali „slušnejší“ ľudia. Slušnejší ako slušnejší. Socialistické Československo bolo krajinou proletariátu, vládla robotnícka trieda a inteligencia bola iba trpená. Stále sa na ňu pozeralo s dešpektom a silnou nedôverou a nepovažovala sa za slušných ľudí. No a náš dom bol domom plným vedcov a učiteľov na vysokých školách. Vyrastali sme ako ľudia druhej kategórie. Napriek tomu sme sa navzájom ovplyvňovali.

O poschodie nad nami visel v predsieni originál Picassa, lebo dedo bol v Paríži so slávnym maliarom kamarát. O poschodie nižšie vyrastal výborný slovenský scenárista Marek Leščák, o dve poschodia nižšie aktivista a intelektuál Dino Hochel, o tri poschodia nižšie vyrastal Maroš, ktorý je dnes elitným bruselským politikom, a takto by som mohol ísť až na prízemie.

Môj otec mi tvrdil, že najlepší futbalisti vyrastú v najlepších kluboch a nositeľ Nobelovej ceny vychová ďalšieho nositeľa Nobelovej ceny. „Neboj sa konkurencie, tá ťa ťahá vpred!“ hovorieval mi od mala.

Ale nie všetci obyvatelia nášho domu boli vzdelanci. Oproti nám boli naši najbližší susedia Salayovci. Boli to cigáni - ako sme ich vtedy volali - a pán Salay si na byt zarobil hraním na husle. Zarábal oveľa viac než môj otec, s cigánskou kapelou jazdili aj do kapitalistických krajín, kde iba na diétach dostal celý majetok.

Pán Salay vždy prišiel k nám s vízovým formulárom, aby mu ho otec „pomohol“ vyplniť. Neviem, či pán Salay vedel vôbec písať, o to krajšie hral na husliach a otec mu vždy všetky formuláre vyplnil. Otec totiž už v roku 1967 robil svoje PhD. v nórskom Trondheime a po anglicky teda vedel slušne. Na danú dobu, kedy sme sa povinne učili po rusky a angličtina bola jazykom nepriateľov, vedel po anglicky až neuveriteľne dobre. Pán Salay bol za tieto službičky vďačný.

Keď som sa o mnoho rokov neskôr ženil, už som býval inde, prišiel som do nášho panelákového domu a zazvonil som na dvere Salayovcov. Otvorila pani Salayová: „Pani Salayová, ja sa budem v októbri ženiť. Chcel by som sa vás opýtať, či náhodou pán Salay bude doma na Slovensku... hm, teda či by si vedel do kalendára dať ten deň... hm, či by mi vedel zahrať na svadbe...“ liezlo zo mňa ako z chlpatej deky, veď pán Salay bol vskutku vyťažený a vychýrený huslista. „Ľubko, jasné, že vedel! On si nájde čas!“ odpovedala bez toho, aby sa čo len pozrela do akéhokoľvek kalendára. So Salayovcami sme napriek zopár fakt neuveriteľným príhodám mali po celý ten čas absolútne korektné vzťahy. Nikdy som nezachytil, že by ich moja rodina ohovárala, boli čistotní, nikdy nič neukradli, pani Salayová mala dokonca kľúče od nášho bytu a v našej neprítomnosti polievala u nás kvety. Správal som sa k ním od mala ako k hocikomu inému. Kvôli nim a dobrým vzťahom tejto rómskej rodiny s mojou rodinou mám Rómov rád.

Vzťah našej rodiny k Salayovcom nedovolil, aby sa vo mne zakorenili predsudky. Mám rád Rómov, mám rád aj moslimov, aj černochov. Jednoducho, nerozlišujem.

Bolo to asi v štvrtej triede na základnej škole. Prišiel som domov zo školy a smutne som cez zuby precedil, že som dostal z písomky z matematiky trojku. „Bola to najlepšia známka v celej triede. Nikto nemal ani dvojku,“ obhajoval som sa logicky a presvedčivo. Matematikár evidentne tú písomku zle poskladal, prehnal to a celá trieda sme na nej pohoreli.

„Nikdy sa nepozeraj na druhých, pozeraj sa iba na seba. Stačí, aby bola v triede jedna jednička – tvoja,“ znela odpoveď môjho otca. Mal som desať rokov a najprv do mňa vošla strašná zlosť.

Sadol som si k matematike a pridal som a nabudúce – a aj na koncoročnom vysvedčení – som mal jedničku. Známku som si teda opravil rýchlo, ešte v daný rok. No postoj môjho otca, nepozerať sa na druhých, zostal so mnou dodnes. Možno aj práve vďaka tejto príhode z detstva som založil cestovnú kanceláriu v čase, kedy môj mesačný prijem v najväčšej nemocnici na bratislavských Kramároch bol sto eur (po atestácii mi plat o päť eur zvýšili). To bol plat už s ôsmimi nočnými službami, po ktorých som nešiel domov, ako sa chodí dnes, ale normálne som pokračoval. Po nedeľnej dvadsaťštyrihodinovke som teda v pondelok odrobil ďalší celý deň. Chcel som mať rodinu a nezdalo sa, že si niekedy v živote kúpim byt. Z bohatej rodiny som nebol, mama robila vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, otec bol profesor a nie mäsiar či automechanik, ktorým sa v socializme darilo.

Možno práve vďaka tejto príhode som sa ani počas covidu nepozeral na druhé cestovné kancelárie, ktoré svoje prevádzky zatvorili, a keďže sa normálne nelietalo, tak som pre našich klientov prenajal privátne lietadlá, ktorými sme ich vozili do Ománu či na Maldivy. Vedci radili hltať vitamín D v tabletkách, naši klienti si oddýchli od toho enormného tlaku negativizmu a naberali vitamín D prirodzenou cestou. V BUBO sme sa nevzdali. Nepozerať sa na iných a byť úspešný za každých okolností som sa naučil od svojho otca v jeho značne nepopulárnom, ale jasnom postoji.

Mojím veľkým hrdinom je Alexander Macedónsky, ktorého považujem za najúspešnejšieho Európana. Jeho učiteľom bol Aristoteles a do mladíka dostal okrem matematiky, logiky, medicíny, náboženstva, morálky... aj geografiu, príbehy o hrdinských činoch bojovníka Achilla a lásku k poznaniu. Mojím Aristotelom bol môj otec. Láska k poznaniu z neho sálala stále aj v osemdesiatke.

Keď som mal tých desať rokov a vyteperil som na jedenáste poschodie šedivého paneláku bandasku, ktorú mi naplnili v tej oranžovej cisterne, otec si ma posadil oproti sebe a začal rozprávať. Vôbec nie o tom, že tento komunistický systém nás ubíja, že pri takom nedostatku vody tu prepukne cholera. Môj otec mi rozprával o vzniku sveta, o veľkom tresku, o čiernych dierach, neutrínach, o tom, že Na (sodík) nie je Na+, ale že je to trošku inak...

Mal som desať rokov a dostával som informácie z magazínu Vesmír a Scientific American, ku ktorému mali mladí vedci aj v socializme prístup. Moja mama takéto „idiotiny“ asi nepočúvala, a tak ich rozprával mne, lebo sa zdalo, že ja ich počúvam. A asi som aj počúval. Aj keď som takmer ničomu, čo mi môj otec vysvetľoval, nerozumel, svet ma začal ohromne zaujímať. Keď som sa otca niečo spýtal, vedel mi vždy odpovedať. Svet nebol v mojich očiach tajomným neznámom, ale vždy rozlúštiteľným fascinujúcim dobrodružstvom.

Pamätám si na dlhú chodbu medzi laboratóriami plnými skúmaviek, kde otec pracoval. Tá chodba bola tmavá, na zemi šedé linoleum a na stenách obrazy vedcov. To nebolo desať obrazov, ale stovky a ja som sa pri jednom vždy zastavil a otec mi začal rozprávať. „Max Planck bol génius, to on začal kvantovú fyziku, ktorú ďalej rozvinul Albert Einstein. Mal smutný život, ale bol to dobrý človek, ktorý bojoval za svojich židovských kolegov, aby ich Hitler ušetril.“ O každom jednom vedel bez prípravy rozprávať do detailov a bolo vidieť, že týchto ľudí obdivuje za to, čo vymysleli. Ja som sa neskôr stretol s Planckom ako s filozofom, to môjho otca nezaujímalo. Jeho najväčším hobby bola matematika.

Aj spôsob, akým cestujem, je z veľkej časti zásluha môjho otca, ktorý do mňa vlial túžbu po poznaní. Poznanie bolo v našej rodine hodnota, ktorá prekračovala hodnotu peňazí. „Nejaké peniaze mať musíš. No keď je ich príliš, robí to iba problémy,“ hovoril mi. „Príliš málo, to sú problémy, ale ani príliš veľa nie je dobré.“

K peniazom mal ambivalentný postoj. Neznamenali preňho vesmír, a vidíte, že ak chcete vychovať milionára, nemusíte dávať peniaze pred deťmi na najvyšší piedestál. Možno práve naopak? Matematiky by sa však vaša ratolesť nemala báť. Ale to najdôležitejšie, ten trik je inde:

Môj otec veril, že sa v škole treba usilovne učiť, no zároveň vedel, že dôležitejšie je to, čo naučí mať svoje deti rád. Ako keby vedel, že znalosti sa budú v budúcnosti dať vygúgliť, ale radosť, ba láska k hudbe, športu, cestovaniu či všeobecne k poznaniu, je silnejším ťahúňom vpred. A ako naučiť deti mať niečo rád? Osobným príkladom. Môj otec neskrývane miloval poznanie a ja ho milujem tiež.

Tento odsek je o tom, že nie všetko sa podarí a deti nie sú úplnou kópiou rodičov.

Môj dedo, otec môjho otca, bol v mojich očiach veľký podnikateľ. Statný vysoký chlap chodil aj za socializmu vždy perfektne oblečený, väčšinou v obleku s obrovským texaským klobúkom, vyzeral ako z inej planéty. Pred vojnou bol v Rotary Clube, platil milionársku daň, stále hrával výborne tenis a lyžoval. Komunisti mu všetko zobrali a môj otec nemohol študovať v Čechách, ale musel prísť na Slovensko, kde sa jeho buržoázny pôvod nebral až tak tragicky ako doma. Aj tak si nepamätám, že by sa môj otec správal čo i len raz buržoázne či nabubrelo. (Na rozdiel občas odo mňa, čo viem, že niekomu môže liezť na nervy.)

On sa správal skôr ako proletár, chlapec, ktorý vzišiel nie z intelektuálneho prostredia, lebo, povedzme si pravdu, podnikatelia nie sú práve intelektuáli. Som ovplyvnený nielen svojím otcom, ale aj indickou filozofiou, kde sú podnikatelia až v tretej kaste. V prvej kaste sú vzdelanci, často chudobní vzdelanci. No oni sú v hinduistickej spoločnosti už päťtisíc rokov tými najváženejšími. Môj otec a hinduizmus ma poriadne ovplyvnili, a preto nie som najlepší podnikateľ, ktorý ide za každým centom. Zmysel života totiž vidím inde. Človek by v živote mal rozvíjať aj iné - nemateriálne hodnoty. Mal by pomáhať svojmu okoliu rásť. Verím, že sa dá usilovnou prácou vytvoriť vysokokvalitné dielo, ktoré pomôže viac ľuďom, ovplyvní ich a potiahne nakoniec celú spoločnosť vyššie.   

V dielni na Chemickotechnologickej fakulte pracoval pán Cauner. Dole v dielni mal zverák, frézy, rôzne násadce na vŕtačky. Bol to stále umastený robotník. No môj otec sa k nemu správal ako k riaditeľovi, pristupoval k nemu a vždy o ňom hovoril slušne a s úctou. Nezažil som ani raz, že by sa nad niekým vyvyšoval. Nikdy.

Ani toto sa na mňa neprenieslo a mňa ide mnohokrát v živote z okolitej debility "obyčajných ľudí" poraziť. Môj otec nikdy nenadával. Ani v tej najzapeklitejšej chvíľke. Ani pri šoférovaní. Opäť som sa na neho nepodal a vysoko prekračujem slušný slovenský priemer. Dosah výchovy je teda zrejme selektívny. Vážim si otca za to, že sa nikdy nevyvyšoval a nikdy nenadával, ale toto jednoducho neviem. Je to vyšším temperamentom alebo slabším intelektom? Môj otec ma nikdy a v ničom nenútil byť ako on. Propagoval voľnosť, vlastný výber, vlastnú cestu.

Diskusia bola priam vyžadovaná. Aj my sme viedli dvojtvarý život, a čo sa hovorilo doma, sa nesmelo povedať vonku, no doma nás vo vlastnom názore priam podporovali. Áno, vlastný názor je ďalšou hodnotou našej rodiny. Diskusia bola v našej rodine povolená, nemenné axiómy ani tabu neexistovali.

Skôr sa vyžadovalo mať na vec vlastný pohľad, nebáť sa toho. Naopak, podporovalo sa až vedecky sa o iný názor snažiť. Ak sa ukáže, že originálny názor je pravdivý, skupina ľudí, čo si ho osvojí a presadí ako prvá, predbehne ostatných. A bude z toho slušne profitovať.

Teraz je takáto výučba trendy v britských školách a v USA, ale ja som popri memorovaní v socialistickej škole dostával už vtedy možnosť voľne rozmýšľať. Aj dnes tak akosi voľnejšie rozmýšľam o Číne, Afganistane, o covide či o tom, kam sa dnes demokracia na Západe dostala. Nemám s tým na Slovensku úspech. No chápem, Slovensko nemalo za učiteľa otvoreného človeka, akým bol môj otec. No v biznise, ale aj celkovo v mojom živote, s tým úspech mám. A obávam sa, že v mnohých veciach budem mať pravdu.

Ak máte v biznise pravdu s desaťročným predstihom, o desať rokov slušne zarobíte. To sa mi stáva pravidelne. Ľudia žijú dneškom, riešia dnešných politikov, ktorých si o desať rokov už ani nebudú pamätať, sú to nezaujímavé veci. Tvrdí sa, že sa žije rýchlejšie, ale to nie je pravda. Iba strácame čas na zbytočné veci, na príliš veľa zbytočných vecí. Sociálne média zneužívajú fakt, že sme sociálne tvory, a preto zahlcujú náš čas. Ani vo výchove nie sú veci až také ťažké a mnohé rady zostávajú nemenné. Detaily sa, samozrejme, menia, no základ zostáva. Napríklad jedno: mať svoje deti rád – za každú cenu!

Na veci okolo vás sa treba dívať s nadhľadom, spýtať sa, prečo sa dejú? A hľadať dôvody daného stavu. Otvorená myseľ a kritické myslenie vás od davu rýchlo oddelia a vy môžete mať na danú dobu prevratný nápad. Je pravda, že s názormi na budúcnosť nemôžem byť (populistickým) politikom dnešných dní, ktorý musí triafať aktuálne cítenie voliča, no môžem byť úspešným podnikateľom, ktorý vie odhadnúť budúcnosť v biznise a aj dobrým rodičom, ktorý ide odvahou a otvorenosťou príkladom svojim deťom.

V živote sa mi stalo, že ma cestovanie živí a, áno, mám v tom veľké šťastie. No ja by som cestoval tak či tak. Cestovanie je totiž najkrajšou vecou, kde sa spája poznanie s praxou, a to ma fascinuje. Lásku k cestovaniu som dostal do vienka tiež z rodiny. Do Juhoslávie sme na našej zelenej Lade chodili každé jedno leto. Bola to súčasť života našej rodiny. Nie jedno či dve letá, ale každé jedno leto. Chodievali sme na nudapláž (aj na tom vidieť hipisácky a značne otvorený prístup mojej rodiny). Každé leto sme chodili aj do Tatier, kde sme sa venovali turistike. V zime sme tam lyžovali.

Za socializmu bol okolo Československa natiahnutý ostnatý drôt a cestovať sa nedalo. Po Nežnej revolúcii som tento drôt osobne strihal a mám ho dnes zarámovaný vo svojej kancelárii. Som šťastný, že som sa dožil slobody, veľmi veľa to pre mňa stále znamená a 17. novembra krstíme roky náš katalóg. Dnes si síce myslím, že západná civilizácia ide zlým smerom a Slovensko bez elít ešte horším, no 17. november dodnes oslavujem.

Aj vďaka tomu, že môj otec študoval ako mladý počas Dubčekovských rokov v Nórsku, a potom s mamou ako vedec žil v Melbourne, som nikdy nemal z cestovania strach. Dnes je cestovanie bežné, ale pred tridsiatimi rokmi, keď som začal cestovať, necestoval na Slovensku takmer nikto. Slováci chodili na „maltu“ a stavali si vlastnými rukami svoje domy. Cestovanie považovali za vyhodené peniaze a za značne nebezpečnú záležitosť. Od môjho otca som dostal lásku k poznaniu a s cestovaním to úplne súvisí.

Obdivujem slovenských cestovateľov, ktorých rodičia nikdy z rodnej dedinky nevystrčili nos a oni cestujú. Klobúk dole. Ja som to mal vďaka môjmu kozmopolitnému a otvorenému otcovi omnoho ľahšie.

Môj otec bol makač. Za socializmu naša rodina vstávala na sídlisku ako prvá. V sobotu a nedeľu iní dospávali, no my sme už o šiestej zbalení vyrážali na túru do prírody.

Poviem vám úprimne, bolo to strašné, chcel som spať ako všetci moji spolužiaci. Chcel som sa potom hrávať na dvore, iba sa flákať. No na to som nikdy nemal čas. Množstvo krúžkov, klavír, tenis či nemčina mi to nedovolili.

V živote neexistuje iba škola. Keď sme sa stretli s nejakou namotivovanou mamičkou, ktorá nútila svoje deti učiť sa, učiť sa a učiť sa, môj otec hovorieval, že „škola nie je cieľom, škola je prostriedkom.“ Spomínal na prvý deň v novej práci na SAV, keď sa ho jeho šéf Kamil Matiašovský pri pohľade na jeho červený diplom spýtal: „Čo to? Nedostatok záujmov?“

Preto sme okrem školy chodili na skutočne mnoho krúžkov. Plávanie, výtvarná či klavír na mne nezanechali stopy. No môj brat je dnes doslova fenomenálny klavirista.

Voľný čas som celú mladosť netrávil na dvore sídliska, ale na tenisových kurtoch pod bratislavskou stanicou. A teraz to isté robím svojim deťom (aj keď to, priznám sa, zastrešuje moja manželka).

To, že môj otec vždy tvrdo pracoval, sa akosi prirodzene prenieslo aj na nás. Keď som bol starší, po maturite som chodil na brigády a celé víkendy som pracoval v skleníkoch v Stupave. Popri tom som robil celonočné služby v pekárni a k tomu upratoval náš panelák za 400 Kčs/mesačne. Prvý rok ma poprosili, aby som ešte odhadzoval sneh aj pred trojposchodovým domom oproti, že dostanem sto korún navyše. Súhlasil som a prišla najväčšia snežná kalamita v novodobých dejinách Bratislavy. Ráno som vstával o štvrtej a odhadzoval som, až kým som nemusel pred ôsmou bežať do školy. Po príchode zo školy opäť a ešte raz večer.

Chcel som sa na to vykašlať. Nadával som, že za toto ma neplatia. „Sľúbil si a musíš to urobiť,“ hovoril otec a pomáhal mi, keď sme ešte raz išli odhadzovať aj pred polnocou. Trikrát za deň som hodiny a hodiny odhadzoval sneh, kúpili sme ešte za svoje lopatu navyše, a dostal som šestnásť eur za celý mesiac. No dodržal som záväzok a sakra si to doteraz pamätám.

Môj otec prednášal na vysokej škole. A aj ja som zhodou náhod asi tri roky na vysokej škole učil. Bol som zamestnaný ako asistent na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského. Priznám sa, kašlal som na to. Iba študentky som pozýval na nočné, že im anatómiu vysvetlím v praxi.

Môj otec bol iný, on sa študentom venoval. Niektorí uňho opakovali skúšky, no on to mnohokrát ani oficiálne nezapisoval. Nechcel robiť študentom zle. Chcel, aby danej téme porozumeli. Študenti uňho mohli dokonca používať knihy. Ja som to chápal, ja som mal svojho otca doma od mala, no medzi študentmi to spôsobovalo zdesenie. Báli sa tej slobody a zároveň zodpovednosti.

„Ja by som im nepomáhal. Keď sa nechcú učiť, nech sa neučia, zabíjaš tým iba čas,“ bol môj názor veľmi mladého a hlúpeho človeka. „Nie si za to platený. Na čo to robíš?!“ narážal som na nízke platy učiteľov.

„Lebo je to moja povinnosť,“ odpovedal. Veľmi si to pamätám, mal úplnú pravdu. My máme v spoločnosti povinnosti bez ohľadu na to, či sme za danú vec platení. Keď raz pristúpime na spoločenskú dohodu, musíme vec spraviť najlepšie, ako to ide.

„Platím polovicu,“ bolo jedno z jeho pravidiel, s ktorým som sa tiež v inej slovenskej rodine nestretol. „Čo sa týka vzdelania, platím sto percent, ale keď chceš niečo iné, platím polovicu,“ znel jasný dohovor. Toto pravidlo sa do našej rodiny dostalo v období puberty, kedy sa vo mne prejavil revolucionár a ja som začal bojovať so socializmom rôznym spôsobom. Môj účes bol taký hrozný, že ma nechceli pustiť do klubu v Berlíne, kde sme boli na brigáde vo fabrike na žiarovky. Robili sme tam hlúposti a bol to posledný rok, čo fabrika s našou školou spolupracovala, lebo sme tam rozvracali pracovnú morálku.

Každopádne, pravidlo otca som akceptoval. A tak som si zaplatil polovicu kazeťáku (na pásky) aj činky do posilňovne. Pre mnohých to znie možno kruto, ale ten kazeťák aj činky som si sakra vážil a používal ich vyše desaťročia. Polovicu by mi otec zaplatil z hocičoho asi okrem drog. Ja to u mojich detí už nepraktizujem, cez moju manželku by toto „nehumánne“ pravidlo neprešlo, no musím povedať, že to vôbec nebolo zlé. Pracoval som ako študent veľa, za veľmi málo peňazí. No naučil som sa, čo je to práca a veľa vecí som pochopil. Čo chcem, ale, hlavne, čo nechcem robiť.

Učil som sa vždy ľahko, na gymnázium som sa dostal bez prijímačiek, lebo som mal samé jedničky. Aj medicínu som zvládol bez akýchkoľvek problémov. Keď som sa rozhodol s lekárskym povolaním skoncovať a začať sa venovať cestovnému ruchu, pre mnohých to bol šok a vyhovárali mi to. Môj otec nepovedal nič. Je zaujímavé, že moje rozhodnutia vždy akceptoval.

Ale k zodpovednosti za svoje činy ma vychovával. Keď sme išli splavovať za socializmu Hron, z celej triedy, kde nás bolo štyridsať, pustili iba dvoch - Martina Roška a mňa. „Si zodpovedný za to, aby sa tebe – ale ani Martinovi – nič nestalo. Pamätaj, iba blbcovi sa niečo stane!“

Doteraz presne neviem, prečo s takou ľahkosťou akceptoval odchod z vysnívanej medicíny. Bol som jediným lekárom v rodine a pracoval som na prestížnych klinikách. Možno preto, lebo otec nemal ako viacerí inžinieri o slovenských doktoroch najlepšiu mienku, hovoril, že v USA musia prejsť skúškami z matematiky a fyziky a našim lekárom výrazne chýba logika.

No viem, že akceptoval moje rozhodnutie. Mal rád pokojný stabilný život a nevidel dôvod ničiť veci, ktoré fungujú. No akceptoval moje rozhodnutie vydať sa po hrboľatej ceste, veď je to koniec-koncov môj život. On mi dal možnosť vo forme vzdelania, ale vychoval ma k maximálnemu liberalizmu a rozhodnutie o smerovaní života už nechal na mňa.

Pri našom cestovaní si treba uvedomiť, že vtedy neboli žiadne informácie a my sme dané cesty realizovali ako prví na Slovensku, desaťročia pred inými cestovateľmi. Išli sme na miesta, kde nikdy pred nami neboli ani najslávnejší československí cestovatelia Hamzelka a Zikmund.

Otec bol nadšený, keď sme v roku 1995 prešli krížom Sýriu a dostali sa presne na Veľkú noc do Jeruzalema. Musel som mu rozprávať príbehy z roku 1996, kedy som prešiel Kašmír, Pakistan a vstúpil po prvý raz do Afganistanu. Ďalšie dva roky som cestoval Barmou (Mjanmarskom) a on hltal moje postrehy z krajiny dobrých ľudí, kde vládu ovládali čarodejníci a kde sa platilo bankovkami v hodnote 15, 45 a 90.

Až keď som letel v roku 2008 do južného Khordofanu (Sudán) a v roku 2010 do Čadu, kde Muammar al-Kaddáfí zanechal v piesku neprehľadné mínové polia, spýtal sa ma, či už trochu nepreháňam. Mal som malé deti, a teda veľkú zodpovednosť a viem, že tie dve cesty boli na hrane. Po návrate som mával premietania pred sálou zaplnenou do posledného miestečka a on prišiel prvý a sedával v prvom rade. Teraz naše premietania smerujú na youtube a do podcastov, ale tá doba, keď sme stáli tvárou tvár k publiku, bola nádherná a škoda, že sa tento osobný kontakt stráca.

Otec podporoval moje cestovanie. Nikdy sa nespýtal na finančné výsledky mojej firmy, na zvyšovanie obratu, zisku. Zaujímalo ho cestovanie, spoznávanie sveta. Veď keď tvrdo pracuješ, keď si najlepší, tak peniaze sú iba bočným produktom tvojho výkonu.

Napriek tomu, že som na sídlisku naberal vodu z cisterny, jedol zelené tvrdé pomaranče a býval v malom panelákovom byte, počúval som celé detstvo jeho pravicové názory. Vedel, že ten hrozný systém tu nebude večne? Alebo naozaj veril, že v každej spoločnosti sa napokon presadia lepší, lebo spoločnosť takých ľudí potrebuje? Moja výchova bola antisocialistická a značne ma ovplyvnila. Uveril som, že lepší sa presadí. Táto jednoduchá veta vo mne zarezonovala viac než kradnutie zo štátneho či príhody o Jánošíkovi.

Každým rokom som si uvedomoval, že byť lepší znamená vydať sa na ťažšiu cestu. Ja som však bol ochotný túto cestu vždy podstúpiť, lebo som veril, že vedie správnym smerom. Alebo inak. Už vo veľmi mladom veku som cez svojho otca pochopil, že ľahké cesty vedú na málo zaujímavé miesta.

Ak chceš dokázať veľké veci, sústreď sa na myšlienku a kvalitu a nie primárne na peniaze.

Tradícia hladu po poznaní sa preniesla aj na generáciu otcových vnukov. Keď mali moje deti menej než dvadsať rokov, tak sme za pol rok prešli Tuvalu, Kiribati a Tadžikistan, ktoré v tom roku taliansky cestovateľský magazín určil ako tri najmenej navštevované krajiny sveta. Moja dcéra Sára to stihla vo veku 19 rokov a 22 dní. Myslím si, že týmto utvorila svetový rekord!... 

Pre Slovensko je svet divný, špinavý, násilný. Pre našu rodinu je svet krásny, voňavý, svet je gombička, svet nám patrí a my ho milujeme aj so všetkými tými inakosťami. Aj za toto, za otvorenosť, s ktorou pristupujem k inakostiam a k svetu celkovo, vďačím svojmu otcovi.

Mnoho detí sa v puberte od svojich rodičov odkloní, vyčítajú im veci, chcú byť iní. Ja napriek svojej revolučnej a neustále nespokojnej povahe som sa nikdy neodklonil a môj otec bol pre mňa tou polárkou, ktorá mi ukazovala správnu cestu. Nikdy som to otcovi explicitne nepovedal, veď medzi chlapmi sa to nehodí. Môj otec bol, je a navždy bude mojím veľkým vzorom. Človekom, ktorý ma v živote značne ovplyvnil a som mu za to vďačný.

Nikdy na teba nezabudnem, oci. Odpočívaj v pokoji. Ľúbim Ťa.

Vybrané publikácie Prof. Fellnera

Môj otec má na konte vyše 500 publikácii a vyše 3000 citácii v medzinárodných databázach. Tu iba malý výber.

1. Fellner, K. Grjotheim, K. Matiasovsky, J. Thonstad, Current efficiency measurements in laboratory aluminum cells. Canadian Metallurgical Quarterly 8 (2), 245‐248, 1969
2. Fellner, C. Krohn, The distribution of phosphorous between liquid iron and phosphate‐ containing slags. Canadian Metallurgical Quarterly 8 (3), 275‐277, 1969
3. Grjotheim, K. Matiaśovský, P. Fellner, A. Silný, Electrolytic deposition of silicon and of silicon alloys Part I: Physicochemical properties of the Na₃AlF₆‐Al2O₃‐SiO₂ mixtures. Canadian Metallurgical Quarterly 10 (2), 79‐82, 1971
4. Boe, K. Grjotheim, K. Matiasovsky, P. Fellner, Electrolytic Deposition of Silicon and of Silicon Alloys. Pt. 3. Deposition of Silicon and Aluminum Using a Copper Cathode. Canadian Metallurgical Quarterly 10 (4), 281‐285, 1971
5. Bøe, K. Grjotheim, K. Matiašovský, P. Fellner, Electrolytic deposition of silicon and of silicon alloys Part III: deposition of silicon and aluminum using a copper cathode. Canadian Metallurgical Quarterly 10 (4), 281‐285, 1971
6. Bøe, K. Grjotheim, K. Matiašovský, P. Fellner, Electrolytic deposition of silicon and of silicon alloys Part II: decomposition voltages of components and current efficiency in the electrolysis of the Na₃AlF₆‐Al2O₃‐SiO₂mixtures. Canadian Metallurgical Quarterly 10 (3), 179‐183, 1971
7. Bøe, K. Grjotheim, K. Matiašovský, P. Fellner, Electrolytic deposition of silicon and of silicon alloys. Part IV: Preparation of alloys with a high content of silicon, and silicon refining. Canadian Metallurgical Quarterly 11 (3), 463‐467, 1972
8. Grjotheim, K. Matiasovsky, P. Fellner, Preparation of Silicon Alloys by Electrolysis of Cryolite‐Silica Melts. Revue Roumaine de Chimie 17 (5), 819‐829, 1972
9. Fellner, K. Matiašovský, On the temperature dependence of the double‐layer capacitance. Electrochimica Acta 17 (2), 233‐236, 1972
10. Fellner, K. Matiasovsky, Spectrophotometric Determination of Silicon in Cryolites. Hutnické Listy 27 (12), 893‐894, 1972
11. Fellner, K. Matiasovsky, Double Layer Capacity Measurements in Molten. Chemical Papers 26 (1), 36‐40, 1972
12. Matiasovsky, P. Fellner, Temperaturabhaengigkeit der doppelschnichtkapazitaet. Chemischer Informationsdienst 3 (21), 1972
13. Fellner, K. Grjotheim, K. Matiasovsky, Electrolytic Deposition of Silicon and of Silicon Alloys. Paper from" Second Czech. Aluminum Symposium". 1972. Banska, Bystrica. 77‐83, 1972
14. Fellner, K. Matiašovský, Chemical reactions in molten Na₃AlF₆–SiO₂–Al₂O₃–AlF₃ mixtures. Chem. zvesti 27, 737‐741, 1973
15. Grjotheim, K. Matiašovský, P. Fellner, Some aspects of the electrolytic preparation of silicon alloys. Chem. Pap 27, 165‐171, 1973
16. Fellner, J. Majling, Calculation of liquidus curves in phase diagrams Na₄P₂O₇‐Mg2P₂O₇ and Na₄P₂O₇‐Zn₂P₂O₇. Chemical Papers 27 (6), 728‐731, 1973
17. Fellner, K. Matiasovsky, Chemical Reactions in Molten Sodium Hexafluoro‐Aluminate‐Silicon Dioxide‐ Aluminum Oxide‐Aluminum Fluoride Mixtures. Chem. Zvesti 27 (6), 737‐741, 1973
18. Fellner, K. Matiasovsky, Calculation of molar volume of ternary cryolite‐based melts. Collection of Czechoslovak Chemical Communications 38 (10), 3014‐3018, 1973
19. Fellner, V. Daněk, Calculation of transport properties of molten salts using a double hard core model. Chemical Papers 28 (6), 724‐727, 1974
20. Fellner, K. Matiašovský, Cryometry in eutectic mixtures. Chemical Papers 28 (2), 201‐203, 1974
21. Fellner, Calculation of transport properties of cryolite melts. Chem. Zvesti 28 (6), 721‐723, 1974
22. Matiasovsky, P. Fellner, Salt Melts. Vesmir 53 (9), 265‐267, 1974
23. Lubyová, P. Fellner, K. Matiašovský, Diffusion in the systems iron‐tin and copper‐tin. International Journal of Materials Research 66 (3), 179‐182, 1975
24. Fellner, K. Matiašovský, Electrolytic silicide coating in fused salts. Electrodeposition and Surface Treatment 3 (4), 235‐244, 1975
25. Daněk, P. Fellner, K. Matiašovský, Cryoscopy of K₂TiF₆ in Molten Alkali Halides. Akademische Verlagsgesellschaft 94 (1‐3), 1‐10, 1975
26. Lubyova, P. Fellner, K. Matiasovsky, Diffusion in the Systems Fe‐Sn and Cu‐Sn. Zeitschrift fur Metallkunde 66 (3), 179‐182, 1975
27. Fellner, M. Chrenkova‐Paucirova, K. Matiasovsky, Calculation of the phase diagrams of multicomponent systems containing cryolite. Chem. Zvesti 30 (6), 805‐812,1976
28. Fellner, M, Chrenková‐Paučírová, K, Matiašovský, Topology of Phase Diagrams of Ternary Molten Mixtures. Zeitschrift für Physikalische Chemie 102 (5‐6), 175‐190, 1976
29. Chrenkova‐Pauchirova, K. Matiasovsky, P. Fellner, Low‐Temperature Aluminum Electrodeposition in Chloride Electrolytes. Abridged paper from" Third Czech Al Symposium". Banska Bystrica and Ziar‐ and Hronom, 1976
30. Silny, P. Fellner, M. Gabco, Applications of Hot Stage Microscope to the Study of the Dissolution Kinetics in Molten Salts. Extended abstract from" Third Czech Al Symposium", Banska Bystrica and Ziar and Hronom, 1976
31. Ž. Lubyová, P. Fellner, A. Silný, K. Matiašovský, Determination of the thickness of the tin layer and underlayer in the tin plating of copper and steel bases. Surface Technology 5 (6), 479‐485. 1977
32. Fellner, M. Chrenková‐Paučírová, K. Matiašovský, Determination of the rate of formation and of the thickness of the diffusion layer in the system Fe‐Al in the temperature range 200–600° C. Surface Technology 8 (6), 501‐508, 1979
33. Fellner, M. Chrenkova‐Paucirova, Calculation of density and electrical conductivity of ternary melts. Application to the cryolite‐based melts. Chemické Zvesti 33 (6), 705‐710, 1979
34. Fellner, Ž. Lubyová, Influence of wetting of the electrode on its effective surface Application to the study of diffusion in the melt NaCl—KCl—PbCl₂. Chemické Zvesti 33 (6), 711‐719, 1979
35. Fellner, I. Votava, M. Chrenková‐Paučírová, Density of the molten system lithium LiCI—NaCl—KCl. Chemical Papers 34 (3), 330‐334, 1980
36. Fellner, M. Chrenková‐Paucírová, A. Silný, K. Matiasovský, Capacity of the electric double layer in molten NaAlCl₄. Electrochimica Acta 25 (2), 189‐193, 1980
37. Matiasovský, P. Fellner, M. Chrenkova‐Paucirova, G. Bräutigam, Density and electrical conductivity of molten NaCl‐KCl‐AlCl₃ mixtures. Electrochimica Acta 25 (2), 195‐200, 1980
38. Bräutigam, H.H. Emons, K. Matiasovský, P. Fellner, Elektrische Leitfähigkeiten geschmolzener Salzmischungen aus Erdalkalimetallbromiden und Alkalimetallbromiden. Zeitschrift für anorganische und allgemeine Chemie 468 (1), 111‐122, 1980
39. Matiašovský, G. Bräeutigam, M. Chrenková‐Paučírová, P. Fellner, Electrical conductivity of molten LiCl‐NaCl‐KCl and LiCl‐NaCl‐KCl‐AlCl₃ mixtures. Chemické Zvesti 34, 433‐440, 1980
40. Grjotheim, K. Matiasovsky, P. Fellner, Electrolyic Preparation of Al‐‐ Si Alloy. Czech Aluminum Symposium, Fourth, Extended Abstracts, 47‐55, 1980
41. Braeutigam, H.H. Emons, K. Matiasovsky, P. Fellner, Electrical conductivity of molten alkaline earth bromide‐alkali bromide salt mixtures. Zeitschrift fuer Anorganische und Allgemeine Chemie (1950) 468, 1980
42. Braeutigam, H.H. Emons, K. Matiasovsky, P. Fellner, Electrical conductivity of molten alkaline earth bromide‐alkali bromide salt mixtures.[CaBr₂‐CsBr; SrBr₂‐KBr). Z. Anorg. Allg. Chem.;(German Democratic Republic) 468, 1980
43. Fellner, M. Chrenkova‐Paucirova, Calculation of Phase Diagrams, Density and Electrical Conductivity of Cryolite‐ Based Melts. Czech Aluminum Symposium, Fourth, Extended Abstracts, 41‐46, 1980
44. Fellner, Digital simulation of electrochemical diffusion for the case of concentration dependent diffusion coefficient. Chemické Zvesti 34 (2), 153‐157, 1980
45. Fellner, M. Chrenková‐Paučírová, K. Matiašovský, Electrolytic aluminium plating in molten salt mixtures based on AlCl₃ I: Influence of the addition of tetramethylammonium chloride. Surface Technology 14 (2), 101‐108, 1981
46. Fellner, Ž. Lubyová, Preparation of master alloy of aluminium with strontium by electrolysis of molten chlorides. Chem. Pap 35 (6), 763‐767, 1981
47. Fellner, M. Chrenková‐Paučírová, I. Votava, Density of melts of the systems NaCI—KCl—SrCl₂ and NaF—NaCI—SrCI₂. Chemical Papers 35 (3), 321‐326, 1981
48. Fellner, I. Votava, A. Silný, Numerical treatment of cooling and heating curves at thermal analysis. Chemické Zvesti 35 (1), 31‐34, 1981
49. Fellner, On the choice of standard state at the calculation of phase diagrams of multicomponent molten systems. Chemical Papers 35 (2), 203‐206, 1981
50. Chrenková‐Paučírová, P. Fellner, A. Silný, K. Matiašovský, Electrolytic aluminium plating in molten salt mixtures based on AlCl₃ II: Influences of the application of the pulsed current and of a copper underlayer. Surface Technology 16 (1), 15‐21, 1982
51. Grjotheim, K. Matiasovsky, P. Fellner, The electrodeposition of silicon from cryolite melts. Light Metals, 333‐341, 1982
52. Fellner, M. Chrenkova‐Paucirova, Kinetics of Formation of a Diffusion Layer During the Electrodeposition of Aluminum on Copper From Melts. Chem. Zvesti 36 (3), 321‐325, 1982
53. Fellner, Ž. Lubyová, D. Pohl, Influence of the addition of aluminium into molten zinc bath on the kinetics of formation of intermetallic phases in the system Fe—Zn. Chemical Papers 36 (3), 327‐332, 1982
54. Fellner, On the calculation of phase diagrams of molten reciprocal systems. Chem. Zvesti 37, 603‐607, 1983
55. Fellner, Comments on some models of molten salt mixtures. Chem. Zvesti 37 (5), 609‐615, 1983
56. Fellner, Ž. Lubyová, M. Gabčo, Chronopotentiometnc study of the molten system NaCI—KCl—AICI₃. Chemical Papers 37 (5), 617‐622, 1983
57. Silny, M. Chrenkova‐Paucirova, K. Matiasovsky, P. Fellner, Electrolytic Aluminum Coating in Molten Salts: Continuous Electroanalysis. Koroze Ochr. Mater. 27 (1), 5, 1983
58. Silny, M. Chrenkova‐Paucirova, K. Matiasovsky, P. Fellner, Aluminum Electroplating in Fused Salts. Pt. 2. Continuous Electroplating. Koroze Ochr. Mater. 27 (1), 4‐8, 1983
59. Makyta, K. Matiašovský, P. Fellner, Mechanism of the cathode process in the electrolytic boriding in molten salts. Electrochimica acta 29 (12), 1653‐1657, 1984
60. Fellner, K. Grjotheim, H. Kvande, Complex Formation in the Molten Systems NaF‐MgF₂, and Na₃AlF₆-MgF₂. Acta Chem. Scand 38 (9): 699-702, 1984
61. Fellner, The Series and Parallel Models of Electrical Conductivity of Molten Salt Mixtures. I. Binary Mixtures with Simple Halide Anions. Chem. zvesti 38 (2), 159‐163, 1984
62. Gabčo, P. Fellner, Ž. Lubyová, Chronopotentiometric study of aluminium deposition from MCl-AlCl₃ melts(M = Na, K and Cs). Electrochimica acta 29 (3), 397‐401, 1984
63. Fellner, K. Grjotheim, H. Kvande, Current Efficiency Measurements in Laboratory Aluminium Cells—VI. Back Reactions. Canadian Metallurgical Quarterly 23 (4), 421‐425, 1984
64. Fellner, K. Grjotheim, H. Kvande, Model Calculations of the Electrical Conductivity of Cryolite Melts. Light Metals 1984, 805‐824, 1984
65. Matiasovsky, P. Fellner, Z. Lubyova, M. Novak, Influence of the LiF, MgF₂ and CaF₂ Additives on the Acid‐Base Properties of the Aluminum Electrolyte. (Extended Abstract). V Al‐‐Symposium, 148‐156, 1984
66. Fellner, K. Grjotheim, Z. Lubyova, Influence of the Addition of LiF to Cryolite Melt on the Content of Lithium and Sodium in Aluminum.(Extended Abstract). V Al‐‐Symposium, 61‐67, 1984
67. Fellner, K. Grjotheim, H. Kvande, Electrical conductivity of cryolite melts. JOM 37 (11), 29‐32, 1985
68. Bezdicka, P. Fellner, Coulometric Measurement of Tin Coating Thickness. Koroze Ochr. Mater., 87‐89, 1985
69. Makyta, M. Chrenkova, P. Fellner, K. Matiasovsky, Mechanism of the thermochemical boriding process and electrochemical studies in the molten systems based on Na₂B₄O₇. Zeitschrift für anorganische und allgemeine Chemie (1950) 540, 1986
70. Fellner, Z. Lubyova, Equilibrium between aluminum and the cryolite melt containing lithium‐ fluoride, Chemical Papers – Chemické Zvesti 40 (2), 145‐151, 1986
71. Chrenková‐Paučírová, P. Fellner, K. Matiašovský, J. Krištín, Chemical and phase compositions of boride layers grown on steel bases in molten‐salts. Chemical Papers 40 (2), 153‐166, 1986
72. Lubyova, P. Fellner, K. Matiasovsky, M. Novak, Influence of LiF, MgF₂ and CaF₂ Additives on the Determination of the Cryolite Ratio in Aluminium Electrolysis. Aluminium 62 (9), 663‐665, 1986
73. Wunderlich, P. Fellner, Report on the workshop: The use of computers and data storage in everyday thermoanalytical practice. Thermochimica Acta 110, 67‐80, 1987
74. Fellner, M. Chrenková, The series and parallel models of electrical conductivity of molten-salt mixtures. 2. Multicomponent systems. Chemical Papers 41 (1), 13‐21, 1987
75. Matiašovský, P. Fellner, M. Chrenková‐Paučírová, Ž. Lubyová, A .Silný, Electrolytic metal‐coating in molten‐salts. Chemical Papers 41 (4), 527‐565, 1987
76. Matiašovský, M. Chrenková‐Paučírová, P. Fellner, M. Makyta, Electrochemical and thermochemical boriding in molten salts Surface and Coatings Technology 35 (1‐2), 133‐149, 1988
77. Fellner, I. Horsák, I. Koštenská, A. Žúžiová, A. Michalíková, Thermodynamic analysis and calculation of the ternary phase‐diagram of the system water urea ammonium‐nitrate. Chem Pap 42, 721‐730, 1988
78. Fellner, M. Chrenková, J. Gabčová, K. Matiašovský, Physicochemical properties of the molten system Na₃AlF₆‐K₃AlF₆‐Al₂O₃. 1. The temperature of primary crystallization. Chemical Papers 44 (5), 677‐684, 1990
79. Gabčová, P. Fellner, Phase‐diagram of the system LiF‐NaF‐Na₂SO₄ and its thermodynamic analysis. 1. Experimental investigation of the phase diagram. Chemical Papers 44 (2), 177‐182, 1990
80. Vrbenská, I. Kostenská, P. Fellner, M. Galová, Thermodynamic analysis of thermal‐dissociation of complex‐compounds in the systems of the type AA_rB_s and BA_rB_s. Chemical Papers 44 (3), 321‐328, 1990
81. Adamkovičová, P. Fellner, L. Kosa, P. Lazor, I. Nerád, I. Proks, Determination of the enthalpy of fusion of Na3FSO4. Thermochimica acta 191 (1), 57‐61, 1991
82. Koštenská, P. Fellner, Sub‐solid equilibria in the systems Li₂SO₄‐Na₂SO₄ and Na₂SO₄‐K₂SO₄. Thermochimica acta 188 (2), 207‐211, 1991
83. Fellner, Z. Lubyova, Influence of LiF, CaF₂, MgF₂ additives and of dissolveg aluminum on wetting of graphite bz the crzolite-based melt. Chemical Papers 45 (2), 201‐204, 1991
84. Fellner, M. Haviar, M. Koman, M. Chovancova, Preparation of alumina membranes for microfiltration. Ceramics‐Silikaty 35 (4), 335‐340, 1991
85. Chrenková, P. Fellner, Physicochemical properties of the molten system Na₃AlF₆‐K₃AlF₆‐Al₂O₃. 2. Density. Chemical Papers 45 (2), 205‐211, 1991
86. Fellner, M. Chrenkova, Rate of growth of boride layers on highly alloyed steels. Chem. Papers 46 (4), 226‐231, 1992
87. Fellner, J. Gabčová, Phase diagram of the system LiF‐Na₃AlF₆‐Na₃FSO₄: Experimental study and calculation. Thermochimica acta 206, 321‐326, 1992
88. Fellner, O. Kobbeltvedt, Å. Sterten, J. Thonstad, Electrical conductivity of molten cryolite‐based binary mixtures obtained with a tube‐type cell made of pyrolytic boron nitride. Electrochimica acta 38 (4), 589‐592, 1993
89. Laska, J. Valtýni, P. Fellner, Influence of pH on the Crystal Size Distribution of Mg(OH)₂ Prepared by the Hydration of MgO. Crystal Research and Technology 28 (7), 931‐936, 1993
90. Fellner, S. Midtlyng, A. Sterten, J. Thonstad, Electrical conductivity of low melting baths for aluminium electrolysis: the system Na₃AlF₆‐Li₃AlF₆‐AlF₃ and the influence of additions of Al₂O₃, CaF2, and MgF₂. Journal of applied electrochemistry 23 (1), 78‐81, 1993
91. Híveš, J. Thonstad, Å. Sterten, P. Fellner, Electrical conductivity of the molten cryolite‐based ternary mixtures Na₃AlF₆-Al₂O₃-CaF₂ and Na₃AlF₆-Al₂O₃-MgF₂. Electrochimica acta 38 (15), 2165‐2169, 1993
92. Lubyová, P. Fellner, J. Gabcova, Solubility and rate of dissolution of alumina in cryolite‐based AlF₃‐rich melts with additions of LiF, CaF₂, and MgF₂. Chemical Papers 47 (4), 218‐220, 1993
93. Fellner, J. Gabčová, V. Danielik, M. Laska, Phase Diagrams of the Ternary System Na₃AlF₆‐Na₃FSO₄‐Na₂SO₄and its Thermodynamic Analysis. Chem. Papers 47 (N4), 215‐217, 1993
94. Fellner, S. Midtlyng, A. Sterten, J. Thonstad, Electrical conductivity of low melting baths for aluminium electrolysis. The system Na₃AlF₆‐Li₃AlF₆‐AlF₃ and the influence of additions. Journal of Applied Electrochemistry 23 (1), 78‐81, 1993
95. Fellner, A. Silný, Viscosity of sodium cryolite‐aluminium fluoride‐lithium fluoride melt mixtures. Berichte der Bunsengesellschaft für physikalische Chemie 98 (7), 935‐937, 1994
96. K. Cong, P. Fellner, Influence of the pretreatment of silicon powder by electroless nickel coating on its codeposition with nickel. Chem. Pap. 48, 326‐329, 1994
97. Adamkovičová, P. Fellner, L. Kosa, I. Nerad, I. Proks, J. Strečko, Determination of the enthalpy of fusion of NaMgF₃ and KMgF₃. Thermochimica acta 242, 23‐26, 1994
98. Fellner, J. Gabčová, V. Danielik, Phase diagrams of the systems NaF-Na₃AlF₆-Na₃FSO₄ and NaCl-Na₃AlF₆-Na₃FSO₄. Experimental study and calculation. Thermochimica acta 242, 243‐247, 1994
99. Láska, V. Khandl, P. Fellner, Precipitation of Mg(OH)₂ by the Reaction of Mg(NO₃)₂ with Ammonia in a Flow Reactor. Chemical Papers 48 (5), 313‐316, 1994
100. Fellner, A. Silny, Viscosity of sodium cryolite+ aluminum fluoride+ potassium fluoride melts. Journal of Chemical and Engineering Data 40 (5), 1076‐1078, 1995
101. Gabčová, M. Marko, P. Fellner, Cryolite Corner of the Phase Diagram of the Ternary System NaF—AIF₃—KF. Chemical Papers 49 (1), 13‐15, 1995
102. Zuziova, VanViet, V. Khandl, P. Fellner, Solubility of (NH₄)Al(SO₄)₂.12H2O in the systems H₂O‐(NH₄)Al(SO₄)₂‐H₂SO₄ and H₂O‐(NH₄)Al(SO₄)₂‐H₃PO₄ at the temperatures of 20 degrees C and 30. Chem. Pap. 49 (4), 173‐175, 1995
103. Híveš, J. Thonstad, Å. Sterten, P. Fellner, Electrical conductivity of molten cryolite‐based mixtures obtained with a tube‐type cell made of pyrolytic boron nitride; Metallurgical and Materials Transactions B 27 (2), 255‐261, 1996
104. Fellner, P.K. Cong, Ni-B and Ni-Si composite electrolytic coatings. Surface and Coatings Technology 82 (3), 317‐319, 1996
105. Zemanová, P. Fellner, M. Chovancová, The preparation of combined aluminium oxide coatings on aluminium substrate. Chem. Pap 50 (2), 55‐59, 1996
106. Fellner, V. Khandl, Characterization of the reactivity of limestone for wet flue gas desulfurization. Chemicke Listy 91, 1997
107. Danielik, P. Fellner, J. Thonstad, Content of sodium and lithium in aluminium during electrolysis of cryolite‐ based melts. Journal of applied electrochemistry 28 (11), 1265‐1268, 1998
108. Danielik, P. Fellner, Content of sodium and lithium in aluminium in equilibrium with cryolite melts‐Experimental data and thermodynamic model. Chemical Papers 52 (4), 195‐198, 1998
109. Zemanová, M. Chovancová, P. Fellner, K. Prekopp, Corrosion resistance and quality of sealed porous alumina coatings. Chem. Pap. 52 (3), 152‐155, 1998
110. Danielik, J. Gabčová, P. Fellner, Experimental Determination and Calculation of the Phase Diagrams of the Systems Containing Na₃AlF₆ and/or Na₃FSO₄. Retrospective Collection 25, 229‐232, 1998
111. Chovancova, P. Fellner, Nove trendy v povrchovych upravach. Zvaranie-Svarovani 47, 60‐63, 1998
112. Fellner, V. Khandl, Characterization of Limestone Reactivity for Absorption of SO₂ from Fume Gases. Chem. Pap. 53, 238‐241, 1999
113. Danielik, J. Gabcova, P. Fellner, Two Approaches to the Calculation of the Phase Diagrams Containing Congruently Melting Compounds. Systems NaF‐Na₂SO₄ and NaF‐NaAlF₄. Chem. Pap. 53, 233‐237, 1999
114. Fellner, V. Danielik, J. Thonstad, Alkali and earth alkaline metal contents in the aluminium cathode in aluminium electrolysis. Journal of applied electrochemistry 30 (8), 925‐928, 2000
115. Fellner, J. Hıveš, M. Korenko, J. Thonstad, Cathodic overvoltage and the contents of sodium and lithium in molten aluminium during electrolysis of cryolite‐based melts. Electrochimica acta 46 (15), 2379‐2384, 2001
116. Thonstad, S. Rolseth, J. Rødseth, O. Lund, J. Tonheim, V. Danielik, P. Fellner, The content of sodium in aluminium in laboratory and in industrial cells. Light Metals, 441‐448, 2001
117. Híveš, M. Korenko, P. Fellner, Fe—Si Composite Coatings. Chem. Pap 55 (2), 81‐65, 2001
118. Fellner, V. Danielik, Inconsistency of the thermodynamic model of molten salt mixtures based on the ion equivalent fractions. Chem. Pap. 57 (4), 237‐239, 2003
119. Fellner, M. Korenko, V. Danielik, J. Thonstad, The content of sodium in aluminium during electrolysis of the molten systems Na₃AlF₆–NaCl–Al₂O₃ and NaF–NaCl. Electrochimica acta 49 (9‐10), 1505‐1511, 2004
120. Fellner, M. Korenko, M. Ambrová, V. Danielik, J. Thonstad, Reactions of sulphides in molten cryolite. Thermochimica acta 410 (1‐2), 87‐91, 2004
121. Fellner, V. Khandl, Phase Diagram of the Reciprocal System 2NH₄⁺, Mg²⁺ // SO₄^2-, 2NO₃^- - H2O. Chem. Pap 58 (4), 221‐223, 2004
122. Fellner, M. Korenko, V. Danielik, J. Thonstad, The content of sodium in aluminium during electrolysis of the molten systems Na₃AlF₆‐NaCl‐Al₂O₃ and NaF‐NaCl, Electrochimica Acta 49, 2004
123. Fellner, M. Ambrova, J. Thonstad, J. Jurisova, Electrode Processes of Sulphur Species in Molten Salts, Light Metals, 363, 2004
124. Ambrová, P. Fellner, J. Gabcova, A. Sykorova, Chemical reactions of sulphur species in cryolite‐based melts. Chemical Papers 59 (4), 235, 2005
125. Fellner, M. Ambrová, J. Híveš, M. Korenko, J. Thonstad, Chemical and Electrochemical Reactions of Sulphur Species in Cryolite Melts, Light Metals, 570‐588, 2005
126. Fellner, J. Jurišová, V. Khandl, A. Sýkorová, J. Thonstad, Adsorption of SO₂ on alumina. Chemical Papers 60 (4), 311‐314, 2006
127. Ambrová, V. Danielik, P. Fellner, J. Thonstad, The cathode process in sodium chloride melts containing sulphate. Electrochimica acta 51 (26), 5825‐5828, 2006
128. Ambrová, P. Fellner, J. Jurišová, J. Thonstad, Electrode processes of sulphur species in molten salts. Light Metals, 2007
129. Ambrová, J. Jurišová, P. Fellner, Aluminium Electrolysis with Carbon Anode Containing Sulphur. Acta Chimica Slovaca 1 (1), 3‐11, 2008
130. Danielik, P. Fellner, M. Ambrová, O. Matal, Corrosion of Nickel‐Chromium Alloy in the Molten Mixture LiF‐NaF‐KF. Acta Chimica Slovaca 1 (1), 36‐42, 2008
131. Fellner, E. Smrckova, L. Pach, Influence of admixtures and of mixing on precipitation of Mg(OH)₂ from nitrate solution. Acta Chimica Slovaca 2 (2), 14‐20, 2009
132. Danielik, P. Fellner, O. Matal, Corrosion of nickel in the molten mixture LiF‐NaF‐ZrF₄. Acta Chimica Slovaca 2 (1), 2009
133. Danielik, P. Fellner, A. Sýkorová, J. Thonstad, Solubility of aluminum in cryolite‐based melts. Metallurgical and Materials Transactions B 41 (2), 430‐436, 2010
134. Ambrová, P. Fellner, J. Thonstad, Anodic reactions of sulphate in molten salts. Chemical Papers 64 (1), 8‐14, 2010
135. Fellner, J. Híveš, V. Khandl, M. Králik, J. Jurišová, T. Liptaj, L. Pach, Preparation of magnesium hydroxide from nitrate aqueous solution. Chemical Papers 65 (4), 454‐459, 2011
136. Fellner, J. Jurisova, L. Pach, Preparation of needle‐like aragonite particles from calcium nitrate solution. Acta Chimica Slovaca 4 (2), 3‐10, 2011
137. Danielik, P. Fellner, D. Šuleková, J. Thonstad, Electrochemistry of Cr (III) in the Molten System NaF–AlF₃–(Al₂O₃) at 900° C. Journal of the Electrochemical Society 159 (2), C86, 2011
138. Fellner, J. Híveš, J. Thonstad, Transport Numbers in the Molten System NaF‐KF‐AlF₃‐Al₂O₃. Light Metals 2011, 513‐516, 2011
139. Ambrová, J. Jurišová, P. Fellner, J. Thonstad, Determination of sulphur species in solidified cryolite melts. Chemical Papers 66 (7), 621‐625, 2012
140. Fellner, J. Jurisova, J. Kozánková, L. Pach, Preparation of needle‐like aragonite particles from calcium nitrate solution in batch and flow reactors. Acta Chimica Slovaca 5 (1), 5, 2012
141. V. Malyshev, A. Gabb, D.B. Shakhnin, A.D. Pisanenko, M. Ambrova, P. Fellner, Review of the electrodeposition of molybdenum carbide on the surfaces of disperse dielectric and semiconductor materials. Acta Chimica Slovaca 5 (2), 139, 2012
142. Híveš, P. Fellner, J. Thonstad, Transport numbers in the molten system NaF–KF–AlF₃–Al₂O₃. Ionics 19 (2), 315‐319, 2013
143. Jurisova, P. Fellner, V. Danielik, M. Lencsés, M. Králik, R. Sipos, Preparation of potassium nitrate from potassium chloride and magnesium nitrate in a laboratory scale using industrial raw materials. Acta Chimica Slovaca 6 (1), 15. 2013
144. Šuleková, V. Danielik, P. Fellner, J. Thonstad, Solubility of chromium (III) oxide in the molten cryolite system. Metallurgical and Materials Transactions B 44 (2), 328‐331, 2013
145. Danielik, P. Fellner, D. Šuleková, J. Thonstad, Behaviour of Cr Species in the Molten System NaF‐AlF₃‐(Al₂O₃). ECS Transactions 50 (11), 17, 2013
146. Danielik, P. Fellner, D. Šuleková, J. Thonstad, Solubility of Cr species in low temperature cryolite‐based electrolyte at 900 C. Journal of The Electrochemical Society 160 (3), C142, 2013
147. Híveš, P. Fellner, J. Thonstad, Transference Numbers in Na (K) Cryolite‐Based Systems. Molten Salts Chemistry and Technology, 95‐101, 2014
148. Jurisova, V. Danielik, P. Fellner, M. Lencsés, M. Králik, Phase diagram of the system CaSO₄‐‐K₂SO₄‐‐KNO₃‐‐Ca(NO₃)₂‐‐H₂O. Acta Chimica Slovaca 7 (1), 20, 2014
149. Danielik, P. Fellner, J. Jurišová, M. Králik, Phase diagram of the reciprocal system K⁺, Mg²⁺//Cl⁻, NO₃⁻–H₂O. Journal of Molecular Liquids 191, 111‐115, 2014
150. Jurišová, P. Fellner, L. Pach, Characteristics of Sorel cement prepared from impure materials. Acta Chimica Slovaca 8 (2), 87‐90, 2015
151. Danielik, P. Fellner, M. Bobok, J. Thonstad, Measurement of the changes of carbonaceous materials caused by intercalation of sodium deposited from molten salts electrolyte. Acta Chimica Slovaca 8 (1), 1‐4, 2015
152. Danielik, P. Fellner, J. Jurisova, M. Králik, Determination of the reactivity of CaSO₄.2H₂O. Acta Chimica Slovaca 9 (1), 1, 2016
153. Králik, J. Balko, T. Foltinovič, R. Štefancová, M. Kučera, P. Fellner, The state of the art of the flue gas desulphurization with limestone and treatment of the formed gypsum. In 44th International Conference of the Slovak Society of Chemical, 2017
154. Danielik, P. Fellner, J. Jurišová, M. Králik, Kinetics of the conversion reaction of gypsum with ammonium carbonate. Chemical Papers 72 (10), 2631‐2639, 2018
155. Danielik, J. Jurišová, P. Fellner, R. Štefancová, M. Kučera, Absorption of ammonia in the melt of ammonium nitrate. Chemical Papers 72 (12), 3119‐3128, 2018
156. Jurišová, V. Danielik, P. Fellner, R. Štefancová, M. Kučera, Absorption of ammonia in the melt of nitrogen–Sulphur containing fertilizer. Chemical Data Collections 17, 68‐74, 2018
157. Danielik, P. Fellner, M. Králik, B. Baďurová, J. Gabčová, J. Jurišová, Relation between the reactivity and surface area of gypsum. Journal of Molecular Liquids 283, 763‐771. 2019
158. Jurišová, V. Danielik, P. Fellner, M. Králik, T. Foltinovič, Reactivity of calcium carbonate prepared from flue gas desulfurization gypsum. Acta Chimica Slovaca 12 (1), 14‐21, 2019