Belehrad - dokonalý návrat v čase

Belehrad je mestom, ktorého hlavné pamiatky si viete pozrieť v priebehu jedného dňa. K tomu aj okolie plné kontrastov - na každom kroku niečo iné. A k tomu srbský temperament a šarm, ktorý sa naplno ukáže v deň futbalového zápasu, športu, ktorý je pre Srbov náboženstvom, a o to viac v Belehrade.

Partizan či Crvena Zvezda? Ak zodpoviete na túto otázku správne, ušetrí vás to starostí a budete si môcť dovoliť prakticky čokoľvek. Zblíženie sa so Srbmi prichádza cez patriotizmus a pokiaľ im ukážete, že máte Srbsko radi, budú k vám pristupovať rovnako ako k členom rodiny. Čo si pod tým presne predstaviť? Vysvetlím v odsekoch nižšie vrátane toho, prečo som v titulku použil spojenie "dokonalý návrat v čase".

Už prvé obrysy Belehradu sú skutočný zážitok s wow efektom. Možno to bola len náhoda, ale deň predtým, ako som sa vybral do Belehradu, sa mi snívalo o tom, že som sa ocitol v Bratislave z 80. rokov. Budovy ošarpanejšie, autá staršie, verejná doprava v plienkach. Dostávam sa autom do Belehradu a pomyslím si: "Nebodaj opäť spím a tento sen pokračuje?" Tentoraz to ale bola realita.

Prvý dojem z Belehradu je presne takýto - ako Bratislava v 70.-80. rokoch minulého storočia. Stará, ošarpaná, zvláštna. Víta vás staroba. Vonkajšie časti mesta, označované ako bloky, sú plné starých panelákových budov, o ktoré sa zjavne dlhú dobu nik nepostaral. Svoje najlepšie časy majú dávno za sebou. Zvláštnejšie sú o to, že majú skutočne nepravidelné tvary - vytŕčajúce balkóny robia z budov tvar nepravidelného osemuholníka, iné balkóny sú zabudované priamo v budove akoby boli samostatnou izbou. Zvláštne staré paneláky sú ešte doplnené o divnejšie prvky a jasne dominuje budova, ktorú nemožno prehliadnuť.

Západná brána Belehradu - to je budova s horným nápisom Zepter, ktorá slúži ako pomyselné dvere do metropoly Srbska. Dve tenké budovy paneláku, jedna nesymetricky vyššia ako druhá, sú spojené dvomi, našťastie, symetrickými stĺpmi, ktoré uprostred hore pretína most vyzerajúci ako samostatný tenký domček a na pravom stĺpe veža pripomínajúca ufo. Taký "trošku" škaredší" Seattle. Naozaj by ma zaujímalo, čo si myslel architekt tejto budovy, keď ju navrhoval. Alebo, lepšie povedané, koľko mal vypité. 

Jedna z panelákových budov je ešte naviac doplnená o obrovskú pozdĺžnu obdĺžnikovú reklamu. Ľudia, ktorí tam bývajú, asi nebudú spokojní, že prichádzajú o výhľad, pomyslím si. V blízkom okolí však vidno skutočne len ošarpané paneláky, ktoré vyzerajú horšie a staršie ako najmenej udržované slovenské internáty. Brutalistický štýl stavby, ktorá je ako z dystopického filmu - toto je privítanie od Belehradu.

Rýchlostná cesta vedúca do Belehradu je veľmi fajn, dá sa presúvať rýchlo bez väčších problémov a pri Západnej bráne vás ešte uvíta z kvetov vyrobený nápis "Belehrad" v azbuke, kde sú slová "beo" a "grad" predelené erbom mesta. V širšom centre však už začínajú problémy. Doprava je tu chaotická, mesto preplnené, na každom zo semaforov svieti zelená možno tak 20 sekúnd a cesty sa tu neustále križujú. Belehrad je mestom pre trpezlivých vodičov.

Tými Srbi zrovna nie sú a nedodržujú pravidlá tak, ako by mali. Som toho svedkom na jednej veľkej križovatke, kde potrebujem odbočiť doprava. Napriek tomu, že do toho smeru chodia autá a navigácia ukazuje, že doprava zabočiť môžem, z mojej strany je tam nezmyselný zákaz odbočenia. Predo mnou je na semafore domáce auto s ŠPZ-kou BG, zabáča doprava, a tak sa vydávam za ním. Zastavujú ma policajti.

"Nevideli ste značku?" pýta sa ma policajt v dobrej nálade, mám však potmehúcku výhovorku. "Predo mnou bolo auto Belehradčana (ktoré tiež zastavili), odbáčal doprava, tak som si myslel, že to nie je problém". Aby bolo jasné, Belehrad som naposledy navštívil v októbri 2017, keď sa tam konal zápas Európskej ligy Crvena Zvezda vs. Arsenal Londýn. "Viete, ideme na futbal a potrebujeme sa dostať k ubytovaniu, ktoré je doslova tu za rohom," hovorím ďalej policajtovi, ktorý sa ma spýta: "Komu fandíte?" Celé auto na to okamžite zahlási: "Zvezda, samozrejme, budeme fandiť s úžasnými srbskými fanúšikmi". Policajt sa pousmeje a pustí ma ďalej, bez pokuty, len s menším upozornením. O tomto hovorím, ukážte lásku k športu a krajine a budú vás mať ako za súrodencov.

Verejnú dopravu určite odporúčam, nielen večné zápchy, ale aj parkovanie v meste je peklo. Pokiaľ nemáte ubytovanie s vyhradeným parkoviskom v cene, pošlú vás na najbližšie sídlisko. "Tam určite nájdete miesto, ak nie, chvíľu len počkajte," radia miestni. Chvíľa sa ale môže zmeniť aj na desiatky minút. A určite neparkujte mimo čiar či tak, že iné autá nevyjdu. Kým jedno auto takto parkovalo, pýtam sa, či môžem rovnako zastať tiež. "Neodporúčam, tento ešte dnes skončí s prepichnutými pneumatikami," hovorí mi suverénne domáci obyvateľ.

Čo čakať od Srbov, to mi naznačila už vysoká škola. V jednom ročníku som mal na internáte spolubývajúceho Srba a bol to (v nie úplne pozitívnom slova zmysle) zážitok. Na izbe mal celý deň pustenú srbskú hudbu - hralo dookola nie viac ako 20 pesničiek, spávať chodil neskoro v noci, ba až nadránom a zobudil sa poobede. Často totiž chodil na nočné služby do priemyselného parku. Alebo na párty baviť sa s ďalšími Srbmi. Nebol tiež zrovna poriadkumilovný - keď si doniesol jedlo do chladničky, nechal ho tam hoc aj dva mesiace, tá následne poriadne zapáchala, on však zatĺkal, že to nie je jeho jedlo.

Pravý srbský temperament je presne o tomto - hrdosť na svoj národ a patriotizmus aj v zahraničí, neodklonenie sa od svojej kultúry a svojich ľudí, ale po celý čas rovnaká vlna. Neporiadok a špina, s ktorou treba rátať aj v uliciach Belehradu, nie je to však horšie ako napríklad na juhu Talianska. Rovnako tak lenivosť a počudovaniahodná bezstarostnosť. Taktiež však pracovitosť, schopnosť presadiť sa v náročných podmienkach a bojovať o tie lepšie, spoločenskosť a schopnosť odviazane sa baviť a oproti Slovákom aj väčšia otvorenosť.

Mnoho ľudí si tiež z internetových memes predstaví Srbov ako kľačiacich na chodníku oblečených v teplákovej súprave Adidas s cigaretou v ruke. Srbi sú chudobnejší a zvyknutí na náročnejšie pomery, čo sa ale na oblečení zobrazuje inak - viackrát do týždňa, niekedy aj viac týždňov po sebe, nosia to isté. Cigareta v ruke, to je však pravda, tú si doprajú. A v Srbsku sa fajčí veľa, aj v reštauráciách, voči tomuto musíte byť odolní, keď krajinu navštívite.

Ako som písal už vyššie, v Belehrade je množstvo miest či pamiatok, ktoré sa oplatí vidieť a navštíviť na vlastnej koži. Pokochať sa tu bude čím a keď sa od starých budov na okraji mesta dostanete do centra, uvidíte skutočne krásne architektonické skvosty, pri Dunaji vyrastajúce moderné budovy aj zachovalé hradby. A dokonca sa tu môžete aj okúpať ako pri mori, ak si trúfnete. Začnem najznámejšou pamiatkou z titulnej fotky tohto článku.

Kostol sv. Sávu

Najrozoznateľnejšia pamiatka Belehradu a možno aj Srbska. Dominanta, ktorú uvidíte takmer odvšadiaľ v Belehrade. Panoráme mesta dominuje nielen preto, že leží na vrchu Vračarskej planiny, ale aj pre svoju výšku 79 metrov. Patrí medzi najväčšie pravoslávne kostoly sveta.

Kostol sv. Sávu postavili na mieste, kde Osmani v roku 1595 spálili pozostatky svätého Sávu. Kým ale samotný kostol začali stavať, prešlo takmer 400 rokov. S výstavbou exteriéru finišovali až v roku 1989 a interiér stále nie je úplne dokončený, ale dominujú mu nádherné zlaté prvky.

Odporúčam návštevu Kostola sv. Sávu minimálne dvakrát za deň. Počas poludnia sa totiž môžeze započúvať do hypnotizujúceho zvuku 50 zvoniacich zvonov. A večer je zase tento kostol krásne vysvietený a atmosféru miesta dopĺňajú tamojšie fontány.

Belehradská pevnosť - Kalemegdan

Takmer 1 000-kilometrová rieka Sáva sa vlieva do Dunaja práve v Belehrade, a to presne pri pevnosti. Pevnosť Kalemegdan, ležiaca na vysokom hrebeni, je ideálnym miestom, kde pozorovať sútok riek. Jedno z najvýznamnejších turistických miest mesta, veď v minulosti ho táto pevnosť obklopovala celé a bránila ho pred Rimanmi, Keltmi či Hunmi. Pod ňou je dokonca podľa legendy pochovaný aj Hun Attila. Dnes je stále pozoruhodne zachovaná a doplnená aj o krásny kostol Ružica.

Nudiť sa tu nebudete, v parku Kalemegdan si viete dobre posedieť a zrelaxovať. Deti tu môžu zamieriť do belehradskej zoo a dospelým zase učaruje delostrelectvo vystavené pred samotnou pevnosťou či športové ihrisko ňou obkľúčené. To by ste tam zrejme naozaj neočakávali. Ja odporúčam navštíviť toto miesto pri západe slnka - pri riečnej delte je o to krajšie. Uistite sa tiež, že vaša cesta prechádza cez historickú rímsku studňu a bránu Despota Stefana Lazareviča.

Námestie republiky

Na hlavnom historickom mestskom námestí - Námestí republiky - sa môže zdať, že je tam priveľa ľudí, ale nebojte sa. Toto je hlavné miesto stretnutia v Belehrade a dobrý orientačný bod, kde sa stretávajú miestni - kod konj (pri koni), teda pamätníku princa Mihaila. Nachádzajú sa tu niektoré z najdôležitejších a najkrajších budov Belehradu.

Nachádza sa tu Národné divadlo aj Národné múzeum. Druhá zo spomínaných budov je síce zatvorená, čo sa však týka kultúrneho zážitku z predstavenia, žiadne iné miesto v Srbsku neponúka lepší zážitok ako práve Národné divadlo. To má už neuveriteľných 153 rokov a vyzerá nádherne, zachovalo.

Ulica Knez Mihailova

Nie, nie je to geografický stred mesta, ale spoločenský stred srbskej metropoly. Dlhý bulvár a prakticky najluxusnejšia časť Belehradu, najlepšia na večeru v reštaurácii, nákupy suvenírov či drahšieho oblečenia. Tiež moderná časť, kde je možné vidieť všetky prvky belehradskej spoločnosti, či už ide o obchodníkov v kaviarňach alebo mladých ľudí, ktorí po nej bezcieľne pobehujú hore-dole.

Ulica vyžaruje prirodzený šarm, lemujú ju historické budovy, ktoré sú síce staršie, ale v tejto časti udržiavané a popri moderných budovách teda nie sú ako päsť na oko. Počas 19. storočia si tu bohatí ľudia začali stavať svoje domy a tradícia pokračuje prakticky až dodnes. Ulica je kilometer dlhá, takže tu nebude núdza o prechádzky a zablúdenia do rôznych uličiek.

Chrám sv. Marka

Menej známy a navštevovaný, no nemenej pekný pravoslávny kostol. Crkva Svetog Marka je budova, ktorú dokončili vlastne až v roku 1940 a nahradila drevený kostol z roku 1835. Nachádza sa v parku Tašmajdan a je jedným z najväčších kostolov v krajine, neďaleko sa nachádza aj celkom pekná budova parlamentu.

Nad vonkajším vchodom do kostola nájdete mozaiku apoštola Marka, podľa ktorého kostol nesie svoje meno. Je plný storočných ikon a v jeho krypte je pochovaných niekoľko panovníkov. Tiež spomenutý park Tašmajdan je dobrým miestom, kde sa viete zložiť, posedieť si a vychutnať si nerušnú atmosféru mesta.

Starý palác a Nový palác

Alebo aj Stari dvor a Novi dvor. Postavili ich pre kráľovské rodiny Obrenović a Karađorđević a oba tieto paláce stoja oproti sebe a križuje ich Námestie Andričeva Venaca. Starý palác z 80. rokov 19. storočia ohúri architektonickým štýlom Beaux-Arts s interiérmi, ktoré mu poskytla Viedeň. V súčasnosti je to sídlo mestského zastupiteľstva Belehradu, ktoré je pre turistov otvorené na príležitostné prehliadky.

Nový palác tiež revivalistickú architektúru. Dokončili ho v roku 1922 po tom, čo utrpel poškodenia počas prvej svetovej vojny. Jeho fasáde dominuje dvojposchodová kolonáda z iónskych stĺpov a dnes je sídlom prezidenta Srbska.

Budova Národného zhromaždenia (parlamentu)

V domácom jazyku Dom Narodne skupštine Republike Srbije) je sídlom Národného zhromaždenia Srbska na námestí Nikolu Pašiča v centre Belehradu. Hoci pôsobí staršie predovšetkým svojím exteriérom, je pomerne novou budovou, ktorej história sa datuje do roku 1936.

Postavená je v novorenesančnom a novobarokovom štýle a v jej interiéri sa nachádzajú veľké a malé sály či konferenčné miestnosti, centrálny vestibul je zakončený kupolou, nájdete tu tiež polychrómované steny so stĺpmi, pilastre, výklenky a lodžie a mramorovú podlahu. Dizajn nábytku Krasnov odráža súčasný vkus Belehradu. Naozaj krásna budova parlamentu, ktorú si môžete pozrieť na vlastné oči.

Ada Ciganlija

Hoci raz náš bývalý exprezident omylom použil slovné spojenie "srbské pobrežie", vedze, že v Srbsku by ste more hľadali márne. Nie však miesta, kde sa dá dobre okúpať. Malým morom v Belehrade je práve Ada Ciganlija, teda riečny ostrov na rieke Sáva, ktorý sa zmenil na polostrov. Domáci tomuto miestu nepovedia inak ako "Belehradské more".

Stačí, že teplota presiahne 20 °C a už sa tu zhromažďujú turisti, ktorých môže byť denne až 100 000. Nečudo, máte tu totiž piesočnaté pláže, veľa zelene, bary, malý akvapark pre deti, dokonca aj možnosť zahrať si golf. Športovci sa tu tiež vedia vyblázniť pri tenise či ragby, ale aj zaveslovať si. Tí najodvážnejší aj zaplávať si.

Skadarlija

Je známa ako belehradská bohémska štvrť, Skadarlija je však skôr ulica ako celá oblasť a má iba 400 metrov. Čím je táto ulica taká významná? Je to zrejme najkrajšia ulica celého Belehradu. Je plná reštaurácií, barov a kaviarní, všetky sú posiate dláždenými kockami, na ktoré je radosť sa ráno pozerať a na ktorých je ťažké chodiť, keď ste opití. Kedysi bola "epicentrom" básnikov, akademikov a opilcov, teraz tu viete nájsť najlepšie reštaurácie v meste.

Najznámejšia ulica v Belehrade Skadarlija sa nachádza v Starom Meste a spája bulvár Despot Štefana s Dušanovou ulicou. Historické budovy a atmosférické trhy, to všetko robí zo Skadarlije akoby verziu srbského Montmartru v Paríži.

Múzeum Nikolu Teslu

Jeden z najobľúbenejších a Srbov (a Chorvátov) na svete a priam neuveriteľný vynálezca sa dočkal pocty v múzeu v centre mesta. Múzeum sa nachádza v diplomatickej štvrti vo Vračare a zobrazuje množstvo vynálezov tohto veľkého muža spolu s mnohými jeho osobnými predmetmi. A tu je Nikola Tesla aj pochovaný.

Nájdete tu skutočne tisíce dokumentov, kníh, fotografií a kresieb súvisiacich s jeho dielom elektrifikovať svet. V múzeu sa nachádzajú aj interaktívne výstavy vrátane počítačových modelov jeho vynálezov. Ak ste niekedy chceli vytvoriť svetlo jednoduchým držaním žiarovky, toto je to správne miesto, kam musíte zamieriť.

Štadión Rajka Mitiča - srbská Maracaná a miesto, ktoré by mal navštíviť aj nefanúšik futbalu. Povinná jazda tiež pre milovníkov športu. Hoci je pre Srbov najlepším športovcom histórie (neprekvapivo) úspešný tenista Novak Djokovič, rodák z Belehradu, športom číslo jedna je futbal. A jedno z najväčších derby sveta Crvena Zvezda vs. Partizan je mestská rivalita, ktorá nemá obdoby. Komu z nich fandíte? Ak na túto otázku zodpoviete nesprávne, keď sa vás miestni hooligans spýtajú, hrozí vám až bitka. Radšej v tomto prípade povedať, že futbal nepozeráte, ak si nie ste istí...

Domov červenej hviezdy a zápas tu je úžasným zážitkom. Až 53-tisícový štadión je tu zaplnený do posledného miesta, zápasom nechýbajú dokonalé choreografie fanúšikov a pokiaľ máte citlivé uši, zoberte si štuple do uší, tu ľahko ohluchnete.

Keď som bol tu na zápase, hľadal som si miesto na sedenie podľa vstupenky. Pýtal som sa domácich, kde to vlastne sedím a pozerali sa na mňa nechápavo. Až potom som zistil, že vaše miesto závisí od priebojnosti a nie od označenia na vstupenke. Neviete text pokrikov, ktoré sa spievajú? Nevadí, musíte improvizovať, prípadne vám dajú text do ruky, aby ste aspoň skúšali povzbudzovať správne. Atmosféra vás strhne a ticho určite nezostanete.

Mestský rival FK Partizan sídli na susednom štadióne s rovnakým názvom. Jeho kapacita je menšia oproti rivalovi - 30 000. Rovnako tak jeho víťazná bilancia (27-krát majster domácej súťaže, kým Crvena Zvezda je 33-násobný šampión). Zvezda sa tiež tešila z triumfu v Lige majstrov (1991). Takzvané večné derby medzi týmito dvomi klubmi je poriadne vyhrotená záležitosť. Patria k nej emócie, dymovnice, bitky i plné nasadenie polície v ten deň. Vo vzájomných zápasoch tirumfovala zvezda 66-krát, 55-krát sa zrodila remíza a 47-krát vyhral Partizan. Preklopí sa bilancia niekedy na stranu čierno-bielych?

Punjene paprike (plnená paprika) - Iná ako slovenská plnená paprika. Nepodáva sa s knedľou, ale s pečenými zemiakmi. Ide o typ dolmy vyrobený z vydlabanej sladkej papriky plnenej ryžou, mäsom a inými prísadami. Plnené papriky sú varené a podávané v omáčke vyrobenej z paradajkovej pasty, cibule, olivového oleja a korenia.

Sarma - Forma dolmy vyrobená z podobných prísad ako plnená paprika. Ale namiesto toho, aby sa ingrediencie plnili do vydlabanej zeleniny, zabalia sa do nakladaných kapustových listov, a potom sa uvaria na kyslej kapuste. Výdatné jedlo je obľúbené hlavne počas zimy.

Gibanica - Typ srbského syrového koláča vyrobeného z filo cesta, bieleho syra a vajec. Je to obľúbené jedlo v balkánskej kuchyni a existuje v mnohých variáciách od sladkých po slané. Považujú ju za národné jedlo Srbska. Najčastejšie sa podáva ako gužvara (pokrčená). Cesto filo je pokrčené a namočené v zmesi syra, vajec, mlieka, masti, soli a kajmaku – hustej smotany z kravského alebo ovčieho mlieka. Plátky nakysnutého cesta sa potom navrstvia a upečú v rúre. Podáva sa s jogurtom.

Prebranac - Druh srbského fazuľového guláša. Je to výdatné jedlo pozostávajúce z pečených fazúľ varených s cibuľou, cesnakom, sladkou maďarskou paprikou, bobkovým listom a slnečnicovým olejom. Prebranac je základným jedlom srbskej kuchyne. Je to lacné a sýte jedlo pôvodne vyrobené farmármi, aby im vydržalo aj cez dlhé zimy.

Podvarák - Jednoduché jedlo z kyslej kapusty, cesnaku, nadrobno nakrájanej cibule a nejakého druhu mäsa, zvyčajne pečeného bravčového alebo kuracieho mäsa. Prísady sa pečú spolu v rúre a jedlo sa podáva najmä počas zimných mesiacov.

Čevapčiči - Slovákom dobre známe jedlo, o ktorom možno nevedia, že je srbským národným pokrmom. Čevapčiči je druh grilovanej klobásy z mletého mäsa. Recepty sa líšia, ale zvyčajne sa vyrába zo zmesi hovädzieho, jahňacieho, baranieho a bravčového mäsa ochuteného cesnakom, paprikou, čiernym korením a soľou. Silne ochutená mäsová zmes sa tvaruje do malých klobások a potom sa griluje na otvorenom ohni.

Pljeskavica - Ďalšie srbské národné jedlo populárne v mnohých krajinách Balkánu. Pljeskavicu si môžete predstaviť ako srbský hamburger vyrobený z mletého hovädzieho, bravčového alebo jahňacieho mäsa. Môže sa podávať v lepinja chlebe alebo na tanieri s rôznymi prílohami ako ajvar, kajmak a nakrájaná cibuľa.

Čvarci - Srbská verzia vyprážaných bravčových oškvarkov. Rustikálne vidiecke jedlo sa zvyčajne pripravuje na jeseň a konzumuje sa cez zimu, buď ako desiata, alebo ako prísada do iných srbských jedál.

Mučkalica - Srbské mäsové jedlo vyrobené zo zeleniny a zvyškov mäsa, väčšinou z roštenky. Dominanta jedálnička v južnom Srbsku. Zvyčajne sa vyrába z tučných kúskov grilovaného bravčového mäsa, slaniny, paradajok, pečenej papriky, cibule, papriky a čili papričiek.

Vanilice - Ak máte chuť na sladké, musíte vyskúšať práve vanilicu. Ide o srbský vanilkový koláčik, ktorý si zvyčajne vychutnávate počas sviatkov. Koláčik pozostáva z dvoch vanilkových orechových sušienok, ktoré drží spolu džem - najčastejšie marhuľový alebo šípkový, na ne sa nasype ešte trošku vanilkového cukru.

Nezabudnite si k vybranému jedlu vypýtať aj rakiju. Srbskejší alkohol neexistuje a je to pravá chuť silnej domácej. Buď vám sadne, alebo nie. Dúfajte v prvú z možností.