Čarovný svet na ostrovoch Praslin a La Digue

Rozhodne sa máte na čo tešiť. Seychely, to je exotika sama o sebe, tropické ovocie, čerstvé kokosy, rum Takamaka, vôňa grilovaných rýb a tie najkrajšie pláže, doslova raj na zemi. Mix kultúr a seychelskú energiu nenájdete inde na svete, preto neváhajte a vydajte sa s nami pozrieť na tento krásny kus Afriky. Hneď po prílete navštívime jednu z najmenších metropol sveta, hlavné mesto – Viktória na ostrove Mahé a teraz sa vám pokúsime priblížiť krásy dvoch výnimočných ostrov Praslin a La Digue. 

Je 6:30 ráno, čas vydať sa na náš obľúbený celodenný výlet, opúšťame hotel a pred nami je asi pol hodinová cesta pohodlným autobusom do prístavu Eden, odkiaľ sa vydávame naproti veľkému dobrodružstvu, ktorým je samotná plavba loďou na ostrovy plné prekvapení. Buďte pripravení na vrtochy počasia, voda okolo rýchlej lode strieka – pršiplášť nezaškodí, pokrývka hlavy je samozrejmosťou, ale pozor, aby Vám neodletela.  Hlavne si nezabudnite dostatok vody a opaľovací krém, strávime predsa celý deň na slnku pri rovníku, konkrétne štyri stupne južne od rovníka. Plavíme sa otvoreným oceánom, preto odporúčame preventívne tabletky, ak mávate žalúdočné problémy. 

Určite vyrazte takto skoro ráno, máme to v BUBO odskúšané na tucte plavieb. Taktiež s našim lokálnym partnerom preverujeme deň, dva vopred počasie, aké vlny očakávame, a preto niekedy tento výlet presunieme o deň. Seychely, to je Afrika, ale ide o najbohatšiu krajinu kontinentu, a ak to niekde vidieť, tak je to na kvalite lodí. Lode na Seycheloch sú silné, bezpečné a na tomto výlete ide doslova o zážitok na prenajatej jachtičke, ktorá nám poskytne luxusný deň na tropických ostrovoch. 

Po vyše hodinovej plavbe našou súkromnou loďou, prekonávame vzdialenosť 44 kilometrov, užívame si krásnu plavbu a čaká nás naša prvá zastávka, ktorou je ostrov Praslin. Palmový ostrov, aj takto niekedy býval pomenovaný čarokrásny ostrov Praslin. Keď sem v roku 1744 dorazil francúzsky prieskumník Lazare Picault, prvé čo uvidel boli veľké plochy palmových lesov na ostrove, aj vďaka tomu mohli ostrov využívať piráti a arabskí obchodníci ako úkryt v Indickom oceáne. V roku 1768 bol premenovaný na Praslin na počesť francúzskeho diplomata Césara Gabriela de Choiseula, duc de Praslin. 

Praslin je, okrem iného, po Mahé druhým hlavným ostrovom na Seychelách. Oproti Mahé je oveľa pokojnejší, menej osídlený, známy palmami s najväčšími orechmi sveta a nefalšovanou pohostinnosťou miestnych obyvateľov. 

Prechádzame ostrov uzučkou asfaltovou cestičkou krížom-krážom, až na severozápadný cíp. Chceme sa dostať na pláž Anse Lazio, ktorá je každoročne zaradená medzi najkrajšie a najúžasnejšie pláže na svete, napríklad, podľa turistických sprievodcov TripAdvisor a Lonely Planet. Dokonalosť sama o sebe, všade, kam sa pozrieme, jemnú pieskovú pláž lemujú stromy Takamaka a žulové balvany na každom konci. Nič nás tu netrápi a jediné na čo si na tomto ostrove musíme dávať pozor je to, aby nás nespálilo horúce africké slnko.
Máme my v BUBO opäť šťastie? Nie, iba všetko naplánované do posledného detailu, na pláži nie je takmer nikto, sme tu o 9:00 ráno medzi prvými a vychutnávame si dokonalé súkromie, snehobiely piesok na jednej z TOP najkrajších pláží sveta a posielame horúce Instagramové či Whatsupové pozdravy domov. Na pláži strávime zhruba hodinku, je to dosť času na okúpanie, na fotografovanie, a prípadne na rannú kávu v neďalekej reštaurácii, či na pivko (veď sme na pirátskom ostrove) a pri reštaurácii nájdeme aj sprchy a toalety. 

Z pláže sa presúvame viac do vnútrozemia ostrova, ideme objavovať nepoznané územia pralesu a Májové údolie – Vallé de Mai, práve tu rastie bájny seychelský Coco de mer, plod palmy seychelskej. Zaparkujeme pred vstupom do národného parku, miesto, ktoré je mimochodom zapísané na Zozname svetového dedičstva UNESCO, smerujeme doľava k veľkej drevenej tabuli Vallé de Mai, odkiaľ uvidíme samčie a samičie plody, ideálna foto zastávka. Odtiaľto sa presunieme do múzea, ak by bolo náhodou zamknuté, poprosíme zamestnancov, aby nám ho otvorili, nenecháme si predsa ujsť príležitosť odfotiť sa s morským kokosom v ruke. Palma seychelská, odborne pomenovaná lodoicea maldivica, rastie výhradne na Seychelách, a to práve na ostrove Praslin. 

Praslin je druhý najväčší ostrov zo súostrovia Seychely, ide o akýsi mikrokontinent s trochu odlišným vývojom od iných sopečných, či korálových ostrovov v Indickom oceáne. To je taktiež hlavným dôvodom veľkého množstva endemických druhov živočíchov a rastlín. Aj preto má Palma seychelská najväčšie semeno zo všetkých rastlín rastúcich na zemi. Coco de mer je unikátny plod, známy aj ako morský kokos, dvojitý kokos: prezývaný aj ako orechy lásky; samičie plody vyzerajú ako ženské lono a samčie ako mužský pohlavný orgán. Obrie kokosové orechy dozrievajú až po siedmich rokoch. Zdá sa to byť dlhá doba, ale musíte vziať v úvahu, že palmy sa dožívajú veku až 400 rokov. Výsledkom dlhého zrenia je najväčší plod na svete, s najväčším semenom na svete. Najväčšie exempláre majú priemer 50 centimetrov a vážia aj 40 kg. 

Palmy dorastajú do výšky 30 metrov a ich vejárovité listy merajú okolo 10 metrov. Plody palmy boli v minulosti využívané ako dochucovadlo pokrmov, praktické nádoby a cenené afrodiziakum. Orechov sa zbiera okolo dvetisíc ročne a všetky sú prísne evidované, každý z nich má svoju registračnú známku. Ak sa pokúsite vyviezť neoznačený orech z nelegálnej úrody, bude zabavený. Legálne kúpené orechy v obchodoch však nie sú lacnou záležitosťou, lebo ich cena sa šplhá až na 300 – 400 eur. A pretože čosi váži, musíme si často doplatiť tiež za extra batožinu v lietadle. Preto si návštevníci ostrova vozia na pamiatku skôr zmenšenú verziu vyrobenú z obrovského množstva rôznych materiálov. Každopádne vidieť Coco de mer na vlastné oči je zakaždým veľký zážitok a už samo o sebe úžasný suvenír. 

Odtiaľto máme namierené opäť do prístavu, aby sme sa pokochali krásami ostrova La Digue. Pred nami je oddychových 20 minút plavby, a potom zážitková cesta miestnym dreveným autobusom na výdatný obed. Lákavý bufet s čerstvými rybami, chobotnice, ryža, dary mora a iné miestne špeciality. Hneď vedľa reštaurácie je obchodík, kde si môžete kúpiť vodu, rum alebo iné plážové potreby. 
Čas beží v tomto raji neskutočne rýchlo, ani sa nenazdáme a je popoludní, my sa vydávame na prehliadku tohto maličkého ostrova. Asfalt skončil a náš domorodý drevený autobusík kľučkuje medzi vysokánskymi kokosovníkovými palmami a všetko je tak romantické. Predtým ako sa dostaneme ku jednej z najkrajších a najfotografovanejších pláži sveta, kvôli ktorej sme sem prišli, nám náš lokálny sprievodca – náš dlhoročný kamarát – kúpi lístky. My v BUBO tu máme pre našich VIP klientov pripravenú prepracovanú prechádzku, Bob tvrdí, že nikto iný to nerobí. Prvé čo uvidíme napravo od cesty je starý, fotogenický cintorín zo zhruba 18. storočia, kde sú pochovaní miestni osadníci (prví vraj pochádzali z ostrova Réunion), námorníci, piráti a lovci pokladov. Dávajte si pozor na hlavy, všade na okolo sú kokosové palmy, a tak nechoďte tesne pod nimi. 

Ukážeme si výrobu kopry, teda predovšetkým odstránenie škrupiny, rozdrvenie a sušenie obyčajne prebieha priamo na mieste, kde sa pestujú kokosové palmy – pomocou dlhej železnej tyči, na ktorej sa tento orech rozbíja, preto všade naokolo vidíme hromady kokosov, alebo ich zvyšky. Čo to vlastne je kopra? Sušená dužina kokosových orechov, ktorá je sušená priamo na slnku, získava sa z nej buď kokosový olej, alebo maslo. Dnes sa pestovaním kokosových orechov venujú rozsiahle plantáže, tu sa kopra získava v malom, predvedie vám to aj náš miestny sprievodca. 

Pokračujeme ďalej na našej ceste priamo ku korytnačkám obrovským, nie nadarmo sa nazývajú obrovské, ich veľkosť vám vyrazí dych. Vo svete žije viac ako 300 druhov korytnačiek, celkom dosť čo poviete? Medzi základné druhy patria suchozemské a vodné korytnačky, na exotických vanilkových ostrovoch nájdeme oba druhy korytnačiek. Kým v oceáne môžete vidieť plávať karety, na pevnine zas môžete kŕmiť tie suchozemské a budú vám zobať priamo z ruky. Je naozaj veľká šanca vidieť obidva druhy. Na Seycheloch poznáme miestečka, kde na 100 % uvidíte suchozemské, a keď si zoberiete kajak na ostrove Mahé (poradíme Vám – je už v cene nášho hotela), alebo prejdete na druhú stranu prístavu na Prasline, tak je šanca vidieť aj tie morské. 

A tu na prechádzke ostrovom La Digue Vám poradíme, ako nakŕmiť tieto prastaré krásavice, naše korytnačky obrovské sú obľúbené tak u detí, ako aj u dospelých, ja osobne ich stále rada vidím. 

Naša prechádzka za poznaním však nekončí a čo by to bol za deň na vanilkových ostrovoch bez vanilky. My v BUBO veríme, že človek si zapamätá veci, ak ich vidí na vlastné oči, ale spozná a pochopí, ak si ich aj vyskúša. Preto kŕmime najväčšie korytnačky sveta, a preto sa zastavujeme na vanilkovej plantáži, kde si túto drahú lianovitú orchideu ohmatáme, ovoniame a pochopíme koľko práce stojí jej dopestovanie. Hoci názov vanilka pochádza zo španielskeho vainilla, čo určuje „malý struk“, ide o tobolku (teda nie struk) so semenami tropickej popínavej orchidey. Divoko rastúca vanilka je schopná dosiahnuť výšku 15 metrov, pestovaná na plantážach má rada tieň, preto je vhodné pestovať ju na plantážach spolu s inými rastlinami, často vidíme ako ovíja cukrovú trstinu alebo jednoduché umelé podpery a dorastá tak do výšky dvoch metrov.

Prechádzame plantážami vanilky, dotýkame sa jej. Vanilka dlho dozrieva a postupne začína plodiť, na vrchole svojej plodnosti je možné z jednej rastliny pozbierať až 50 plodov. Pravá vanilka je značne drahá a jej cena často prevyšuje cenu striebra. Je to preto, že celý proces výroby je veľmi zdĺhavý a komplikovaný, vanilka vyžaduje veľa pozornosti, tieň, a zároveň vlhko, opeľovanie vanilky je veľmi náročné, je jednou z najdôležitejších prác pre jej úspešné pestovanie. Kvety vanilky kvitnú na veľmi krátku dobu, menej ako 24 hodín a za tento čas je potrebné kvety opeliť, preto sa často opeľuje umelo. Tobolky, ktoré neskôr vyrastú sa musia zbierať v správnu dobu, nesmú byť prezreté, zelenkasté strukové plody vanilky sa zbierajú, keď začínajú žltnúť. Pri fermentácii postupne stmavnú a z toboliek sa počas tohto procesu získava vanilín, vďaka čomu má vanilka charakteristickú chuť a vôňu. Možno si práve doma spomeniete na vanilkové ostrovy, keď budete konzumovať svoj obľúbený vanilkový puding alebo zmrzlinu. 

Pred nami už v diaľke vidíme malé políčka, na ľavej strane cesty si domáci pestujú paradajky, zeleninu a snažia sa byť sebestační, na pravej strane nás už víta šípka oznamujúca blízkosť dlho očakávanej pláže. 

Pár posledných metrov je pred nami, na ľavej strane nájdete búdku s toaletami a vonkajšie sprchy a na pravej strane bufet so základným občerstvením, na pláži zhruba uprostred býva malý bufetík (nie vždy), kde si môžete dať čerstvý kokos alebo niečo na osvieženie. Táto svetoznáma pláž je skutočným pokladom. 

Sme na začiatku najfotografovanejšej pláže sveta – Anse Source d’Argent – pláž pokladov. Nejde ani tak o jednu pláž, ale viacero navzájom prepojených maličkých pláží. My v BUBO preto odporúčame odolať pokušeniu utáboriť sa hneď na začiatku a najprv si prejsť pláž celú. Nájdeme tie najfotogenickejšie miesta a postupne si každý nájde svoju súkromnú pláž a možno aj kus tieňa pri majestátnych žulových skalách. Toto miesto je často vyhľadávané pármi, ktoré si Seychelly zvolia ako miesto pre svoje medové týždne, často tu stretávame nevesty v krásnych šatách, ktoré chcú zvečniť svoju krásu na týchto romantických miestach. 

Voda je tu relatívne plytká a pokojná, vďaka tomu však môžeme pozorovať podmorský svet, deti sa vždy tešia, ak nájdu rozprávkové rybičky Nema a Dory (Klaun očkatý a Tŕňovec pestrý). Na pláži sa vyšantíme, pofotíme sa, oddýchneme si a o pol štvrtej sa stretávame pri bufete na začiatku pláže. Tu nás už čakajú kreolské autobusy a odvezú nás do prístavu, po 10- minútovej ceste nás čaká približne 70- 80 minutová plavba naspäť na hlavný ostrov Mahé. 

Vychutnávame si plavbu loďou, slnečné lúče nás príjemne šteklia na tvári a pomaly sa pripravujeme na návrat do civilizácie. Spomienky na dnešný výlet nám ešte dlho utkvejú v pamäti a po návrate domov nám ich budú pripomínať fotografie ako z katalógu. Zážitky ako tieto sú jednoducho na nezaplatenie, ja sa už neviem dočkať, kedy sa na Vanilkové ostrovy vrátim znova.